V dnešnej dobe už nie je ničím nezvyčajným, že na pultoch kníhkupectiev sa popri prekladových tituloch omnoho viac vynímajú tie domáce. Našťastie už opadol aj pretlak rýchlokvasných kabelkových románov a svoje miesto na scéne potvrdzujú kvalitné stálice. Medzi ne možno zaradiť aj Katarínu Gillerovú a Luciu Saskovú. Obidve dámy našli svoje autorské zázemie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. A ani jedna z nich rozhodne nezaháľa. Katke Gillerovej vyšiel v novom vydaní jej štvrtý román Všetko sa raz skončí (okrem toho tento mesiac vyjde aj jej zbrusu nový príbeh Kroky v daždi) a Lucia Sasková potešila svojich priaznivcov treťou časťou jej úspešnej série Zlatokopka. Či už dávate prednosť spoločensko-romantickým príbehom alebo reálnejším obrazom drsnej súčasnosti, v oboch prípadoch iste nájdete čosi pre seba. 

"V Tiborovej prítomnosti som si to tak neuvedomovala, ale keď tu nebol, zdal sa mi tento dom príliš veľký na to, aby som sa v ňom mohla cítiť príjemne, najmä keď som bola sama a za oknom bol už neskorý večer. Nepomáhalo mi ani vedomie, že hore vo svojich izbách spia deti. Ešte aj ten občasný štekot psa kdesi v našej ulici vo mne prehlboval obrovskú priepasť, v ktorej som sa strácala ako zrnko prachu vo vetre." (Všetko sa raz skončí)

Simona, mladá hrdinka príbehu, ktorá pracuje ako asistentka riaditeľa v súkromnej firme, sa úporne usiluje utajiť pred ostatnými kolegami svoj ľúbostný vzťah so šéfom. Uprostred tvrdej reality sa často utieka k spomienkam na nedávnu minulosť – na dospievanie v harmonickej rodine, večné hádky s pubertálnym bratom, nesmelé dvorenie kamaráta z horného poschodia, veselé roky na strednej škole a stratu najlepšej kamarátky. Aj keď sa s ňou život nikdy nemaznal, je otázne, ako zvládne úskalia a prekážky, ktoré pred ňu stavia nová situácia. Podarí sa jej napokon nájsť to, po čom túži? A čo je najdôležitejšie, získa späť rodinu, o ktorú takmer prišla? Okrem prekvapujúcich odpovedí na tieto otázky je román, ktorý sa pohybuje vo viacerých časových rovinách, sugestívnym odkazom iným, že ak im niečo v živote nevyjde, nie sú v tom sami a každá situácia ma svoje riešenie.

"Premýšľala som nad autom, ktoré som mu vrátila. Nad peniazmi, ktoré som, priznávam, ale len medzi nami, vzala. A bolo ich naozaj dosť. No ja som ich potrebovala! Nemala som inú možnosť. Skončila by som na ulici. Navyše Frajer o tom vďaka svojej mame vedel! Prečo to neriešil hneď? Prečo to rieši teraz? Prečo ma chce silou-mocou do niečoho namočiť? Prečo sa ním musím znovu zaoberať, keď som už konečne mala pokoj?" (Zlatokopka 3)

Hlavná hrdinka zisťuje, že ľudia sa síce navonok menia, ale ich vnútro nie, a život beží ďalej, aj keď ten jej sa zastavil. Bola presvedčená, že všetko zlé má už za sebou a svoju pohnutú minulosť môže hodiť za hlavu, keď sa z ničoho nič vynoria staré resty. Jej pokojný život s novým partnerom sa od základov zmení. Odrazu stojí pred súdom a nesúdi ju len zákon, ale aj ľudia okolo nej. Môže sa stať niečo horšie ako to, že dievča zo smotánky sa ocitne vo väzení? Kam až dokáže Frajer zájsť v chorobnej túžbe po pomste a aký osud čaká jeho samého i svojráznu hrdinku bez mena?

"Chýbala mi. Byt bol čudne prázdny a tichý. Prvé dni boli najhoršie. Nepotreboval som v posteli iné ženy. Niežeby mi to nenapadlo. Každému zadanému chlapovi to napadne. Dokonca často práve vedľa jeho spokojnej frajerky. Sme svine, hajzli, úchyláci, ale milujeme vás natoľko, že všetky hriešne myšlienky zaženieme nejakou tou dávkou porna, ručnej práce, kým ste vy v práci, a všetko bude naďalej v úplnom poriadku, aspoň na niekoľko dní. A užijeme si to rovnako aj s vami, vlastne o dosť viac, keďže s citmi je to o niečom inom a nás chlapov to tak celkom baví." (Zlatokopka 3) 

Katarína Gillerová aj Lucia Sasková sa už dávno etablovali v slovenskej literatúre a čitatelia od ich kníh dostanú presne to, očakávajú. Zabudnutie na vlastné (ne)všedné starosti, odpútanie od každodennej reality a dávku zábavného, napínavého i dojemného deja. Ich úspech je zaslúženou odmenou za originalitu, ktorou obohacujú našu knižnú oblasť. Román Katky Gillerovej Všetko sa raz skončí vyšiel prvýkrát v roku 2006 a v novom šate priláka určite aj nových čitateľov. Obálky v jednotnom prevedení navyše dodávajú jej knihám správny punc a nikto si ich nepomýli s inými dielami. Zlatokopka 3 z pera Lucky Saskovej zas ťaží z úspechu svojej postavy ako prototypu ženy, ktorá si viac než na citoch zakladá na materiálnych statkoch. Na udalosti bohatá trilógia však ukazuje aj jej lepšiu stránku a poskytuje tak jej komplexnú charakteristiku. Obe autorky tak pokračujú v nastolenom trende, a hoci svojimi aktuálnymi novinkami nakrátko zaženú smäd fanúšikov po ich knihách, určite sa onedlho stretnú s ďalším zvýšeným dopytom.

Pre mňa doteraz neznáma autorka (a nebojím sa povedať, že aj pre mnohých ďalších česko-slovenských čitateľov) Mindy Mejia ma zaujala tým, že jej román je prirovnávaný ku klasicky kontroverznej Lolite. Nabokovovu knihu som čítal zhruba pred desiatimi rokmi, ale dojmy z nej vo mne pretrvali. Preto som bol zvedavý, nakoľko blízky jej môže byť psychotriler zo súčasnosti. Na začiatok musím povedať, že názov Budu vším, čím mě chceš mít je viac než trefný. Hattie, dievča/žena na prahu dospelosti, je herečka a svoje postoje mení v závislosti od človeka, s ktorým je práve v kontakte. Táto nebezpečená povahová črta je napokon jej skazou, ale nemyslím si, že prirovnanie k Lolite je na mieste. Skôr sa obávam, že konvenčných čitateľov to môže odradiť. A to by bola škoda, pretože by sa pripravili o naozaj zaujímavú sondu do malomestskej mysle. 

"Byla úplně bledá a tvář měla pootočenou na stranu. Oční důlky měla plné sražené krve, v níž zaschlo pár vlasů. Rány v obličeji vedly hlavně přes oči a tváře. Všechny byly bodné, až na jednou řeznou, která se táhla diagonálně od spánku k čelisti. Jako výkřičník. Vyjma bodné rány v hrudi byl zbytek těla netknutý. Někdo se mermomocí chtěl zbavit jejího obličeje."

V malom mestečku, kde sa šerif nikdy nezapodieval ničím výraznejším od malých prečinov riešených dohovorom, dôjde k brutálnej vražde. A obyvateľmi otrasie o to viac, že obeťou je osemnásťročná Hattie, obľúbená maturantka so žiarivou hereckou budúcnosťou. Ktosi ju dobodal a navyše jej zohavil tvár. Šerif Del má pred sebou poriadne neľahkú úlohu, pretože vrahom je pravdepodobne ktosi z miestnych. A to znamená, že musí držať na uzde aj svojho najlepšieho priateľa a Hattienho otca, aby nevzdal spravodlivosť do vlastných rúk. Del postupne odhaľuje nielen posledné dni mladej študentky, ale aj tajomstvá ukryté za milými úsmevmi a nenápadnými pohľadmi. Prvým podozrivým je Hattien priateľ, tak trochu jednoduchý športovec, no pokojné vody viac rozbúri ktosi iný. Konkrétne jej učiteľ Peter, prisťahovalec a nešťastne ženatý muž, ktorý bol opantaný Hattieným entuziazmom, inteligenciou a v neposlednom rade i jej krásou. Čo začalo ako nevinný chat, sa neskôr stalo osudovým zvratom...

"Kroutili jsme se a svíjeli, až si na mě nakonec sedla a pak mě svým vysokým pevným tělem dohnala k šílenství. Chtěl jsem ji jako nikdy nikoho v životě. Zároveň mě děsilo, co by mohla udělat s tou hrozivou mocí, kterou nade mnou má. Myslela si, že ke mně vzhlíží, že jsem to já, kdo je pánem situace, ale pomalu si začne uvědomovat, že můj život je jako domeček z karet u jejích nohou a že by stačilo, aby jedna z jejích tisíců podob líně kopla nohou, a zničí mě. Toužil jsem po ní, byl jsem jí posedlý. A den ode dne jsem se jí víc a víc bál."

Slovko triler v žánrovej charakteristike tejto knihy je až druhoradý. Napokon, ani Delovo vyšetrovanie nie je nejako podstatné. Policajné postupy sa prakticky obmedzia na vypočúvanie dvoch-troch ľudí a analýzu jednej vzorky DNA. Prípad je teda skôr kulisou pre hlbší a naliehavejší námet, a tým je vzťah učiteľa a jeho študentky. Žiadalo sa mi napísať "neplnoletej", ale ani to nie je s ohľadom na dej celkom presné. Preto si myslím, že od Lolity má Mindy Mejia ďaleko. Každopádne si príbeh užijete naplno, pretože Hattie a Peter sú výborne vykreslené postavy a autorka dokáže aj z obyčajného rozhovoru na bežné témy vykresať maximum. Najmä Hattie je komplexná postava, ktorú raz ľutujete, potom by ste ju najradšej prefackali. Ale v jej veku a emocionálnom kolotoči, v ktorom sa ocitla, to nie je nič prekvapivé. Premena nastáva aj u Petra, ktorý sa mení z milujúceho manžela na rozpolteného muža posúvajúceho vlastné hranice hodnôt. Román Budu vším, čím mě chceš mít je v prvom rade prienikom do psychiky dvoch zamilovaných ľudí, ktorých vzťah nie je iba ich záležitosťou. Stáva sa vecou verejnou, a to dosť krutým spôsobom. Mindy Mejia našla dieru na trhu psychotrilerov a určite sa stane ďalším vyhľadávaným menom na tomto poli.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Robert Harris sa rozhodne nedá ako spisovateľ zaškatuľkovať. Väčšina čitateľov ho zrejme vníma hlavne ako autora trilerov, ale to by bolo veľmi oklieštené tvrdenie. Na svoje si prídu pri jeho knihách priaznivci intelektuálnej roviny, ale aj o niečo menej nároční jedinci. Harris má jednoducho dar osloviť širokú masu ľudí, a je pritom jedno, či zasadí svoj príbeh do súčasnosti alebo minulosti, do známeho alebo pre bežného človeka exotickejšieho prostredia. Takým je svojím spôsobom aj zákulisie cirkevnej hierarchie. Konkláve je román, ktorým autor prekročil ďalšiu hranicu. Nedá sa definovať ako triler, i keď aj tu nájdeme dávku napätia. Tá však plynie skôr z medziľudských vzťahov a neistoty z výsledku voľby než z nečakaných udalostí. Príbeh vás prevedie každým krokom vedúcim k zvoleniu nového pápeža. Je zaujímavý, poučný a nevšedný postavami i spracovaním. 

"Keď Lomeli videl, ako sa začalo manévrovanie, pomaly si uvedomil, že ako dekan kardinálskeho kolégia bude mať na starosti voľbu pápeža. Nikdy nečakal, že raz mu pripadne táto úloha. Pred pár rokmi mu diagnostikovali rakovinu prostaty, a hoci bol údajne vyliečený, vždy si myslel, že zomrie prv ako pápež. Sám seba vnímal len ako dočasné riešenie. Rád by bol odstúpil. Ale teraz sa zdalo, že bude zodpovedný za organizáciu konkláve za mimoriadne ťažkých okolností."

Pápež umrel a celý svet upiera zrak na Sixtínsku kaplnku, kde sa má uskutočniť tradičná voľba novej hlavy katolíckej cirkvi. Lenže samotnej udalosti predchádza množstvo náročných príprav a liturgických povinností, ktoré nesmie nič narušiť ani ohroziť. A tejto neľahkej úlohy sa zhostí kardinál Lomeli, dekan kolégia. Hoci pochybuje o svojej zodpovednosti - ba dokonca aj o sile svojej viery - usiluje sa všetko vykonať s náležitou dôležitosťou. Prakticky z prvého radu sleduje nielen priebeh volieb, ale aj zákulisné ťahy. Kandidátov na pápežský stolec je niekoľko a ako u bežných ľudí, aj u nich sa prejavujú typické vplyvy moci. Lomeli navyše postupne odhaľuje ukryté tajomstvá, avšak vzhľadom na odrezanie od okolitého sveta nemá možnosť overiť si svoje podozrenia, iba priamo konfrontovať každého, o kom má pochybnosti. V atmosfére napätia a nedôvery tak môže na seba ľahko priviesť neželanú pozornosť, no uvedomuje si, že jeho poslanie je väčšie než jeho osobné dôsledky...

"Vždy keď oznámili, kto dostal hlas, Lomeli si urobil čiarku pri mene kandidáta. Spočiatku sa nedalo odhadnúť, kto vedie. Tridsaťštyri kandidátov - viac ako štvrtina konkláve - dostalo aspoň jeden hlas. Neskôr sa hovorilo, že to bol rekord. Muži hlasovali sami za seba, za svojho priateľa alebo rodáka. Na začiatku Lomeli počul svoje meno a dal si čiarku. Dojalo ho, že niekto ho považoval za hodného najvyššej pocty, uvažoval, kto to asi bol. Ale keď sa jeho meno ešte zopár ráz zopakovalo, vyplašil sa. Na takej plnej kandidátke by teoreticky stačilo aj pol tucta hlasov, aby mal človek šancu."

Konkláve je spoločenský román s prvkami trileru, ale na svoje si prídu aj priaznivci iných žánrov. Pre mňa osobne bolo veľmi zaujímavé pohrúžiť sa do dejiska, ktoré sa len tak často nevidí. Napínavých románov je plno, ale zasadiť príbeh do pomerne uzavretého priestoru chce veľkú odvahu. Robert Harris sa úlohy zhostil s noblesou jemu vlastnou a nakoniec mi ani nevadilo, že v románe vystupuje minimum výrazných ženských postáv (obsluhujúce mníšky nerátam). Ústredným hrdinom je kardinál Lomeli, ktorému Harris prisúdil hneď niekoľko námetov, aby mohol utiahnuť dej - organizáciu konkláve, pochybnosti v otázke viery, výčitky svedomia, obavy z možného zvolenia... Autor si počína šikovne, napriek hlavnému motívu, ktorý mal jasné kontúry, z neho dokázal vydolovať maximum. Koniec je prekvapivý a zanechá vo vás niekoľko otázok. Nie s ohľadom na dej, ale na smerovanie sveta k tolerancii a slobode. Konkláve hodnotím pozitívne, tak ako doteraz každý román Roberta Harrisa, a už som zvedavý, s čím príde nabudúce. Pretože pri jeho zábere nikdy neviete, čím prekvapí.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.    

Špionážne politické trilery boli dlho doménou Roberta Ludluma, ktorý sa stal inšpiráciou pre ďalších viac či menej známych spisovateľov. Jeho odkaz v podobne postavy Jasona Bournea žije ďalej, ale už nie je jediným na špici obľúbenosti. V súčasnej nestálej politicko-vojenskej situácii sa z tieňov vynára čoraz viac konšpiračných teórií i zaručených informácií. A skĺbiť realitu s fikciou sa podujal aj Američan Sean McFate v spolupráci s Bretom Witterom. Výsledkom je špionážny triler Tieňová vojna, dejiskom blízky i našincovi. Ukrajina a jej zasadenie do širšieho geopolitického kontextu je neustálym zdrojom nových správ a tento román prináša pohľad do zákulisia. Zameriava sa pritom najmä na šedé eminencie v pozadí, ktoré majú neraz omnoho väčší vplyv na svetové dianie než ľudia vo svetle reflektorov...

"Na korbe pikapu boli štyria, nie, piati muži a za jazdy pálili z kalašnikovov... Jeden z nich sa postavil s raketometom na pleci. Keď auto nabehlo na kamene, stratil rovnováhu, no trvalo m iba sekundu znovu namieriť. Delilo nás sto metrov a vzdialenosť sa skracovala; nemohol som nič robiť. Raketomety boli preslávené nepresnosťou a dalo sa predpokladať, že muž z niečoho takého ešte nikdy nestrieľal. Dupol som na plyn a zadržal dych."

Tom Locke sa už od vysokej školy pohybuje vo svete tajných operácií, či už oficiálnych, alebo tých skrytých pod kobercom. Za ten čas nadviazal množstvo kontaktov a už dávno si nerobí o svete za oponou žiadne ilúzie. Po misii v Líbyi nemá čas ani na trochu oddychu, pretože sa na obzore objaví nová úloha. A podľa všetkého ide o dôležitú záležitosť, pretože na ňu dohliada jeho niekdajší mentor. Tom má vycestovať na Ukrajinu a v prvom rade doviesť do bezpečia miestneho oligarchu, ktorý sa odklonil od nastaveného kurzu a stal sa nepohodlným pre nebezpečných mocnárov v Rusku. Nebývalú rolu v tom hrá aj investičný kapitál, pretože v hre je zemný plyn ako prostriedok vplyvu a bohatstva. Tom musí byť v správnom čase na určenom mieste, aby médiá zapracovali na verzii, ktorá by im mala pomôcť. Avšak nie vždy ide všetko podľa plánu a na scéne sa objaví hneď niekoľko nečakaných premenných. A jednou z nich je aj Tomova bývalá láska, novinárka Alie...

"Bankári boli od fachu, pracovali pre tých, ktorí hýbali svetom. A tak ako všetci zamestnanci, aj oni chceli vidieť podnikateľský plán. Zatiaľ čo on im dal riešenie. Buď sa bude Ukrajina ešte celú jednu generáciu trápiť, bezúspešne prešľapovať na mieste, alebo prinesieme zmenu. Prinútime európske trasorítky konať, z pudu sebazáchovy. Prinútime Američanov, aby zasadili Rusku smrteľný úder, keď to neurobili v deväťdesiatom druhom. Rozbije východnú Európu, možno pritom rozbije celý kontinent, ale napokon ho zasa poskladá dokopy, presne tak, ako mal vyzerať od začiatku."

Dej sám osebe je pomerne zaujímavý, a keď dôjde na akciu, prejaví sa výrazný talent autorskej dvojice. Napomáha tomu aj napínavý úvod v Líbyi, kde sa Tom Locke predvedie v plnej zbroji. Menej ružové je to už pri zvyšku textu, musím povedať, že štýl písania mi až tak nesadol. Obyčajný rozhovor dvoch postáv je natiahnutý aj na niekoľko strán, keďže takmer každá (!) replika je doplnená o úvahy, vysvetlenia, opisy... a neraz celkom zbytočne. Pôsobí to teda spomaľujúco, čo je škoda. Postavy sú totiž dostatočne zaujímavé a schopné utiahnuť príbeh. To sa týka hlavne Toma Locka a jeho ženského náprotivku v podobne odvážnej novinárky Alie. Sean McFate a Bret Witter si uvedomujú, že nič nepoľudští drsného vojaka viac než láska, predsa len musí ukázať popri zabíjaní aj svoju citlivú stránku. Názov Tieňová vojna verne vystihuje obsah knihy, ktorá vás prevedie situáciou na Východe lepšie ako mnohé spravodajské portály. Práve v tomto tkvie najväčšia devíza románu, takže ak máte radi špionážne trilery s bonusom v podobe aktuálnej politiky, neváhajte.

Milujem spojenie dobrodružstva, romantiky a humoru. A v Horiacom mesiaci je všetkého priam vrchovato. Úžasná oddychovka, ktorá otvára novú sériu, a ak budú aj ďalšie príbehy rovnako skvelé, máme sa veru na čo tešiť. Jo Watsonová svoj román začala pritom publikovať iba na internete, ale spôsobila takú senzáciu, že už je pevne etablovaná na knižnom trhu. Pri čítaní máte dojem, akoby ste sedeli v kine a sledovali romantickú komédiu. Musím vás varovať, že vám hrozí zamilovanie do hlavných postáv. Lilly aj Damien sú výborne vykreslení, vzájomne sa dopĺňajú a neraz oľutujete, že sú iba postavami v knihe. Aspoň ja osobne by som sa s nimi okamžite vybral do Thajska na podujatie Horiaci mesiac. Exotické prostredie je priam stvorené na horúce city, no okolnosti ich vzniku sú podmienené mnohými premennými...

"Copak jsem mohla předvídat, co se stane? Nečekaně se zvedl poryv teplého vánku a překotil několik svíček. Jedna mi vlítla až do klína a do látky rázem propálila dírku, což by vlastně nebyl až takový problém. Hlavní problém byl v tom, že vzplála ta hedvábná stužka, co se mi bimbala od výstřihu. Ksakru, kdo mohl tušit, že stužky jsou tak hnusně hořlavé? Prostě jsem vzplála!"

Lilly v deň sobáša opustí snúbenec a ona čelí ľútosti piatich stoviek hostí v kostole. Jej dokonalý a do detailov naplánovaný život dostal poriadnu trhlinu a ona netuší, čo bude ďalej robiť. Utápa sa v sebaľútosti a depresii, no keď prejde do fázy hnevu, odhodlá sa na krok, ktorý jej vôbec nie je podobný - sama sa vydá na svadobnú cestu do Thajska dúfajúc, že nové prostredie jej pomôže spamätať sa. Lenže od začiatku ju prenasleduje jedna katastrofa za druhou. Najprv sa zabudne prezliecť a do Ázie príde v pyžame, potom ju na letisku odchytia policajti a čo je spočiatku najhoršie - všetko je spojené s potetovaným svetáckym tulákom Damienom. Ich cesty sa neustále križujú a súboj ich pováh prináša pekelné iskrenie. Kopiace sa trapasy však nekončia iba slzami, ale aj smiechom a Lilly si postupne uvedomuje, aký prázdny bol jej život, keď ju zväzoval strach. S Damienom je konečne uvoľnená a v Thajsku žije zo dňa na deň a vždy skúša čosi nové. Lilly prehodnocuje aj svoj vzťah s Michaelom a pomaly sa jej otvárajú oči. Lenže aj jej dovolenka sa raz musí skončiť a znovu nastanú bežné, všedné dni, keď bude musieť čeliť realite...

"Dav sborově vydechl, načež se ztišil - zřejmě posvátným okouzlením. Damien byl štíhlý a svalnatý a dokonale vyrysovaný na těch správných místech. Koho by napadlo, že pod uváleným tričkem se skrývá tak dokonalé tělo? Srdce se mi rozbušilo a dech sa mi zadrhl v plících. Poprvé v životě jsem si připadala jako zvrhlík. Z pouhého pohledu na Damienovo tělo se mě zmocnila závrať, zvlášť když jsem si vzpomněla, jak jsme se drželi za ruku a jak se na mně díval. Damien si prohrábl vlasy a břišní svaly se mu rozehrály a zvýraznily boky zužujícií se do... Jo, jednoznačně jsem byla zvrhlík."

Horiaci mesiac ma veľmi príjemne prekvapil. Už dávno som sa tak netešil na ďalší diel série, ako v tomto prípade. Len dúfam, že Jo Watsonová si udrží vysoko nastavenú latku a aj príbeh Annie, Lillinej sesternice, bude taký pútavý. Autorke sa podarilo výborne vystihnúť exotickú atmosféru a nepotrebovala na to ani siahodlhé opisy. Všetko vníma cez optiku svojich postáv a ako som už spomenul, tie sú dotiahnuté takmer do dokonalosti. Sú ľudské, sympatické a neprejde chvíľa, kedy by vás nezaujímal ich osud. Podobne ako Lilly a Damien, ani vy nebudete chcieť, aby sa ich dobrodružstvo skončilo. Drvivá väčšina deja zahŕňa niekoľko dní, len v závere nás čaká časový skok. Vzhľadom na dej je to prirodzené, i keď to v celkovom ponímaní pôsobí trochu rušivo. Ľúbostný príbeh tak však získal na realistickosti a nešlo o prílišné presladené tlačenie na pílu. Super. K Horiacemu mesiacu sa ešte niekedy určite vrátim, a ktovie, možno sa ním nechám napokon aj inšpirovať. Taká párty by veru stála za zváženie!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Čo sa na atmosfére postavených trilerov týka, vedú prím najmä tie severské, prípadne britské. Američania, aspoň ja mám ten dojem, viac stavajú na akcii a kriminalistických postupoch vyšetrovateľov. Karen Dionne je v tomto smere povestnou výnimkou, pretože dojmy a nálady sú jadrom jej románu postaveného na pomerne desivej rozprávke. Hans Christian Andersen rozhodne nepatrí medzi rozprávačov, ktorí bazírujú na pozitívnom vyznení diel, a v rovnakom duchu sa nesie aj Dionneovej Dcéra močiarneho kráľa. Už od začiatku na vás útočí naplno využitá ťaživá atmosféra a zo svojich sietí vás nepustí až do samotného konca. Najväčšou mierou k tomu prispieva dejisko románu - močiare v odľahlých končinách medzi USA a Kanadou, ktoré sa stávajú súbojom dvoch postáv, pričom nie je jasné, ktorá z nich je korisť a ktorá lovec. 

"Mohla by som vám povedať, že som mala dvanásť a matka dvadsaťosem, keď nás dostali od jej únoscu. Že som sa síce naučila čítať z kopy časopisov National Geographic z päťdesiatych rokov, no nikdy som nechodila do školy, nikdy som nesedela na bicykli, nezažila elektrinu ani tečúcu vodu. Že jedinými ľuďmi, ktorých som za celý ten čas videla, boli matka a otec. Nevedela som, že sme v zajatí, až kým sme sa z neho nedostali."

Helena Pelletierová ani náznakom nepripomína človeka s bežným osudom. Narodila sa šestnásťročnej dievčine po tom, ako ju do močiarov uniesol muž menom Jacob a držal ju tam takmer pätnásť rokov. Helena si v dospelosti zmenila meno, aby unikla pozornosti médií a čiastočne aj svojej minulosti. Prischla jej prezývka Dcéra močiarneho kráľa, čo sa s ňou ťahá až dodnes. Ostala žiť na mieste, kde kedysi bývali jej starí rodičia, a hoci nikdy nechodila do školy a spočiatku jej chýbali akékoľvek sociálne zručnosti, postupne sa dokázala začleniť do civilizovanej spočnosti. Ďalší zlom prichádza vo chvíli, keď jej otec utečie počas prevozu z väzenia a zamieri do močiarov, ktoré pozná ako svoju dlaň. A Helene namiesto toho, aby sa mala na pozore, vyráža po jeho stopách, pretože len ona jediná ho môže dostať. Začína sa hra na mačku a myš. Jacob si dobre uvedomuje, že jeho dcéra sa ho vydá hľadať, a schválne jej zanecháva nápovedy k jeho nájdeniu. Otázkou tak nie je, či ho nakoniec nájde, ale kto z nich vyjde z ich hry víťazne a prežije...?

"Vyťahujem policajtovi lem košele, utieram ním nápis na hrudi a obraciam ho naspäť do polohy, v ktorej som ho našla. Uvedomujem si, že manipulujem s dôkazovými materiálmi, no nie som ochotná nechať na mŕtvole otcov odkaz, najmä keď viem, že ma aj tak podozrievajú zo spoluúčasti na jeho úteku. Hore stenou úžľabiny leziem s pocitom, že sa azda povraciam. Otec toho človeka zabil špeciálne pre mňa. Nechal mi ho tu, ako mačka necháva pánovi na verande ulovenú myš. Pre H. Už to tam nie je, ale medzitým sa mi to nezmazateľne vrylo do mysle."

V konečnom dôsledku je premisa románu až veľmi jednoduchá. Dcéra odsúdenca sa vydáva po ňom pátrať, aby ho priviedla k spravodlivosti. Vzhľadom na to je aj samotná kniha rozsahovo o niečo kratšia než iné psychotrilery. Všetko je podriadené postave Helen, čo miestami uberá deju na dynamike, ale na druhej strane poskytuje autorke spoznať jej postavu od najmenšieho detailu. Kapitoly zo súčasnosti sa striedajú s minulosťou a poskytujú ucelený obraz Heleninho detského "pobytu" v močiaroch. Páči sa mi jej vnímanie Jacoba nielen ako zvrhlého kriminálnika, ale aj jediného otca, akého mala a poznala. Odhaľuje aj jeho dobré stránky, no nezatvára pritom oči pred skutočnosťou. Najmä keď je prakticky jeho útekom ohrozená i jej rodina, zahŕňajúca manžela a dve dcérky. Priebežne sú úvody kapitol doplnené o pôvodnú Andersenovu rozprávku, takže môžete nielen sledovať prepojenia s románom, ale čítate prakticky dva príbehy v jednom. Dcéra močiarneho kráľa je určená najmä čitateľom obľubujúcim psychologizáciu postáv a silnú atmosféru. Ak hľadáte akciu a nečakané zvraty, buďte pri hodnotení románu Karen Dionne opatrní. Jeho devízy spočívajú v čomsi inom, ale nepochybne sa zaradí medzi vyhľadávanie diela typu Stratené dievča, Dievča vo vlaku a pod.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Mám pocit, akoby sa s každou ďalšou knihou C. L. Taylor zo psychologického trileru triler vytrácal a dôraz sa kládol viac na psychologickú stránku príbehu. Kým Lež stavala na napätí, Nehoda sa už viac prikláňala k rodinným vzťahom. Tie sú dotiahnuté na maximum v Zmizelom, kde tvorí psychologická hĺbka jadro románu a napätie plynie skôr z neistoty hlavnej postavy než z vonkajších skutočností. Vzhľadom na rozprávačský talent autorky to však vôbec nevadí. Dokáže vás vtiahnuť aj do úplne bežnej situácie, ktorá sa v jej podaní stáva jedinečnou. Nemenej dôležitou súčasťou jej kníh sú aj vedľajšie postavy, takisto vykreslené individuálne a detailne. Zmizelý nemá jednoduchý námet. Zmiznutie syna v tínedžerskom veku je náročné sústo, no C. L. Taylor si s ním poradila s jej vlastným štýlom. 

"Policie tvrdí, že nenašla žádnou stopu násilného vniknutí. A žádnou známku zápasu. Billyho neudusili v posteli a nevynesli z domu. Odešel sám o své vlastní vůli. Šel mě hledat k mámě, a když se nedozvonil, šel prostě dál? Měl namířeno ke kamarádovi a cestou se mu přihodilo něco ošklivého? Nabídl mu někdo odvoz a pak... Upustím skicák a chytím se za hlavu, protože se mi do mozku plíži černá myšlenka."

Wilkinsonovci sa už pol roka potýkajú so situáciou, ktorej by nemala byť vystavená žiadna rodina. Ich pätnásťročný syn Billy jedného dňa zmizol a odvtedy po ňom niet ani stopy, napriek neutíchajúcej práci polície i médií. Jeho matka Claire sa nevzdáva nádeje, hoci aj ona postupne stráca ilúzie a čoraz viac prepadá zúfalstvu a frustrácii. Potrebuje všetko uzavrieť, nech už bude konečná verzia Billyho zmiznutia akákoľvek. Postupne sa vynárajú nové informácie nielen o jej synovi, ale aj manželovi a staršom synovi Jakeovi. Všetci si kladú Billyho nezvestnosť za vinu a na povrch sa dostávajú viac či menej ukryté tajomstvá. Clairina psychika je na tom už tak zle a aby chránila samu seba, dochádza u nej k výpadkom. Nepamätá sa niekoľko predošlých hodín, čo sa ukáže ako nebezpečná porucha. Najmä keď sa prebudí v cudzom meste alebo na pánskych toaletách so zakrvaveným nožom... Hľadanie odpovedí, čo sa stalo Billymu, ju privádza na cestu, ktorá preverí jej charakter, ale aj silu jej rodiny a schopnosť dôverovať najbližším. Pretože sa môže veľmi ľahko ukázať, že práve oni sú ti, pred ktorými by sa mala mať na pozore...

"Lháře nepoznáte tak, že si v zaškrtávacím seznamu odfajfkujete typické projevy. Musíte hledat rozdíly oproti jeho normálnímu chování. Proto jsem Markovi věřila, když se dušoval, že neví, proč Billy začmáral ty fotky a... Ne. Tak to nebylo. Když jsem se zeptala, jestli ho nenapadá, proč to Billy udělal, vlastně mi neodpověděl. Začal vykládat něco o konfliktech otců a synů a připomněl mi, že on se svým tátou taky nevycházel. Pak mi předhodil, že ho podezírám, že Billymu nějak ublížil. Odvědl pozornost jinam. Dvakrát. Dvakrát jsem se ho zeptala a pokaždé změnil téma. V podstatě nelhal."

Angličanka C. L. Taylor si ma získava každou ďalšou knihou. Napriek tomu, že napätie plynie viac z medziľudských vzťahov, ani chvíľu sa nenudíte. Všetko sledujete cez optiku hlavnej postavy a Claire rozhodne nie je typickou ženou v domácnosti. Je skvelo vykreslená, všetko prežívate spolu s ňou - drobné radosti, zúfalú nádej, bezmocnosť aj strach z odhalenia pravdy. Každý môže mať motív, nikomu sa nedá veriť, a napokon nedôveru ani sama sebe. Pocit neistoty je dovedený na hranicu únosnosti. Páčilo sa mi, že Billy bol zobrazený ako rebel a formujúci sa darebák, od autorky to bol výborný krok. Keby bol miláčikom rodiny, ani zďaleka by príbeh nedosahoval také kvality. Okrem Claire ma najviac zaujal Jake, ktorý vzhľadom na svoj vek toho zažíva skutočne veľa. Pre C. L. Taylor je typické, že svoje príbehy rozpráva v dvoch časových rovinách, no tu sa uchýlila len k niekdajšej Billyho chatovej komunikácii. Bol som tomu rád, pretože to knihu ozvláštnilo i po formálnej stránke. Síce sa už dá skôr tušiť, kto môže za Billyho zmiznutie, ale autorka vie, ako udržať pozornosť po celý čas. Po prečítaní knihy som dostal chuť na ďalšie autorkine romány, preto verím, že nebudeme čakať dlho :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Zo severu k nám prišla v posledných rokoch obrovská vlna prekladovej literatúry. Dočkali sme sa mrazivých kriminálok, čistej akcie, atmosferických psychotrilerov, spoločenských románov, satiry a humoru... Človek by povedal, že už ho nemá čo prekvapiť. A tu sa zrazu zjaví Steffen Jacobsen, ktorý vyplní ďalšiu pomyselnú dieru. Jeho tvorbu by som prirovnal ku kombinácii Jo Nesba a Daniela Silvu. Ponúka zničenú hlavnú postavu hľadajúcu svoje miesto v rozpadnutom svete, a zároveň rieši hrobu teroristického útoku. Odplata ma príjemne prekvapila. Bolo to moje prvé stretnutie s Jacobsenom, hoci Odplate predchádza prvý diel série s názvom Trofej. Dajú sa čítať samostatne, hoci pri spätnom obhliadnutí postáv do minulosti sa dá tušiť, že ide o napínavý román. Je vysoko pravdepodobné, že sa k nemu ešte vrátim, pretože autorov štýl mi celkom sadol. 

"Sebevražedná vesta tížila jako hříchy lidstva. Obdélnikové bloky se semtexem byly na hrudi a zádech všity do plátěných kapes ve čtyřech řadách. Nejvíc vážily igelitové sáčky s kuličkami z ložisek, které se izolepou připevňovaly kolem bloku. Až Nabíl vestu odpálí, opustí jeho tělo desetitisíce ocelových střel v kulovém oblaku smrti. V tašce přes rameno má další výbušninu. Samír mu vestu připevnil kolem pasu těžkými řemeny, ocelovými lanky a visacími zámky."

Lene Jensenová sa stále spamätáva zo samovraždy svojej dcéry. Obviňuje sa, a rovnaký diel zodpovednosti pripisuje aj jej psychiatričke, uznávanej a známej Irene Adlerovej. Práve ona sa zároveň stane spojivom s vyšetrovaním teroristického útoku v zábavnom parku Tivoli. Ten je turistickou atrakciou a symbolom Dánska a mnohí sa z toho nedokážu spamätať. Niekoľko mesiacov po tom umrie mladá moslimka Ajn, s ktorou bola v danej chvíli Lene v spojení. Na vlastnú päsť sa púšťa do pátrania po dôvodoch jej smrti, pretože neverí, že išlo o samovraždu. Postupne preniká do spletitého sveta za oponou, kde sa ukrývajú životunebezpečné hrozby. Lene totiž skríži cestu nielen teroristom chystajúcim ďalší útok na dánskej pôde, ale aj na všetko odhodlaným agentom vládnej služby, ktorí majú v islamistickej bunke svojho špióna a Lene ohrozuje ich misiu. Našťastie sa na svojej púti neocitne sama, ale pomôže jej Michael Sander, bezpečnostný poradca, s ktorým prežila už aj minulé dobrodružstvo. Ich úsilie však bude o to ťažšie, že Lene má na krku obvinenie z vraždy a jej nepriatelia na ňu útočia z každej strany.

"Sroloval se přes kapotu hlavou napřed a smetl ji s sebou k zemi. Zustal na ní ležet s tváří těsně u jejího obličeje. Lene sa mu pokoušela vykroutit, jenže Michael ji držel pevně. Dlouhá salva automatické pušky otřásala tlumiči mercedesu. Náboje kalašnikovu projely ocelovou karoserií, jako kdyby byla z papíru, a cinkaly o asfalt a obrubník. Michael slyšel, jak z pneumatik ve výbušném kašli uchází vzduch. Auto o několik centimetru kleslo a poskytlo jim lepší ochranu. Teoreticky. Přinejmenším dokud neznámý střelec neopustí dodávku a nezačne se k nim obloukem blížit. Pak mu budou vydáni na milost a nemilost."

Kým prvá polovica príbehu spočívala skôr v policajnej práci a zoznamovaní sa s postavami, druhá bola omnoho dynamickejšia. Keď autor ukázal všetky karty a už bolo jasné, komu o čo ide, už som sa len spokojne viezol na vlne naháňačiek a snahe zabrániť teroristom v ďalšom útoku. Spočiatku Lene pôsobí ako tŕň v päte, ale keď spojí sily s Michaelom, postupne sa z nej stáva pokojnejšia a aj sympatickejšia postava. Páčili sa mi pasáže, venujúce sa vodcovi islamistickej bunky, rezonovali ťaživou atmosférou a nikdy ste nevedeli, čo z toho vzíde. Jacobsen síce nepreniká hlboko do problému terorizmu, zamierava sa na akciu, ale najmä cez ženské postavy sa predsa len dotkne jeho podstaty. Záver je správne napínavý a ponúka niekoľko viac či menej očakávaných zvratov. Odplata v sebe spája klady špionážnych a kriminálnych trilerov. Podľa charakteristiky autorovej tvorby sa vždy snaží priniesť niečo nové, preto sa zrejme netreba obávať, že skĺzne do stereotypu. Toto určite nebolo moje posledné knižné rande so Steffenom Jacobsenom a som si istý, že na tom budete rovnako.

Za poskynutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Je zaujímavé, koľko Američanov sa zameriava na európsku históriu namiesto svojej. Je síce pravda, že ako krajina majú USA výrazne kratšie dejiny, no zároveň sa nazdávam, že takzvaný Starý svet poskytuje omnoho viac príbehov, ktoré je schopný napísať len sám život. Allison Patakiovú očaril osud Alžbety Bavorskej, známejšej pod svojou rodinnou prezývkou Sissi. V našich končinách už dávno podľahla romantizujúcim predstavám vďaka kultovému filmovému spracovaniu a jej tragickému koncu, ale takéto diela treba vždy brať s určitou rezervou. Bol som zvedavý, aký pohľad na život rakúskej cisárovnej zvolila americká autorka, a hoci sa takisto uchýlila k romantickému ideálu, nebol som sklamaný. Vo svojom románe Sissi, náhodná cisárovná ponúka komplexný príbeh Bavorčanky od mladých liet až po dobu, kedy musela naplno čeliť svojim rozhodnutiam. 

"Hnevala sa aj na Františka. Zlostila ju jeho ľahkovážna dobrosrdečnosť a zastreté poznámky, hoci dobre vedel, že nikdy nebude jej. Alebo sa s ňou iba zabával? Užíval si ju ako najnovší úlovok  - on, ktorý mohol mať hociktoré urodzené dievča z celej Európy? Pod tým všetkým však vrel odpor voči sebe samej - silnejší než hnev na Helenu či na Františka. Ako mohla pripustiť, aby sa dostala do takejto situácie?"

Sissi má len pätnásť rokov, keď príde z Viedne správa, že jej staršia sestra Helena sa má vydať za rakúskeho cisára, ich bratranca Františka. Už od toho momentu sa prejavujú ich rozdielne povahy. Helena sa s nadchádzajúcim sobášom nevie zmieriť, radšej by sa utiahla do kláštora a zvyšok života strávila čítaním filozofických kníh a tichým rozjímaním. Na rozdiel od nej je Sissi nadšená predstavou, že sa ocitne na panovníckom dvore plnom zábavy, grandióznosti a dôležitých ľudí. Prvé stretnutie snúbencov dopadne prinajmenšom rozpačito, pretože Helena zďaleka nedosahuje predstavy novej panovníčky. Všetko ohľadom Františka má navyše pod palcom jeho matka, obávaná a rešpektovaná Žofia. Napriek predpokladom sa medzi Františkom Jozefom a Sissi pomaly rodí vzťah založený nielen na prvotnej iskre príťažlivosti, ale aj vzájomnom porozumení a úcte. Netrvá dlho, kým si všetci uvedomia, že práve Sissi je tou správnou voľbou, avšak jej neskrotná povaha nie je celkom vhodná na upätý dvor. Buď sa podvolí pravidlám, alebo urobí zo svojich slabostí výhodu, ktorá jej zabezpečí obľubu zo strany jej nového ľudu...

"Chcela, aby jej bolo zima, aby bola hladná, aby cítila bolesť, aby mohla nasmerovať myšlienky na nepohodlie a zabudnúť na hlbšie, krutejšie utrpenie, ktoré ju hlodalo zvnútra. Aj po oficiálnom období smútku na dvore sa správala ako neutešiteľná matka zdrvená žiaľom a František ju nechal. Bol priveľmi zaneprázdnený, aby sa s ňou hádal, pretože po návrate do Viedne ho čakali nové problémy s Pruskom, Uhorskom a navyše aj s Talianskom. Bol stoik, neochvejne racionálny muž, dogmaticky vycvičený v zdržanlivosti, so silným zmyslom pre povinnosť. Nevedel, ako má vyslobodiť manželku z pazúrov temnoty. A tak sa jej vyhýbal."

Allison Patakiová sa prejavila ako zručná rozprávačka. Reálne udalosti a osobnosti pretavila do zrozumiteľného príbehu. Trúfam si povedať, že primárne je určený skôr ženským čitateľkám, pretože dôraz je kladený na vzťah medzi Sissi a Františkom Jozefom. Už od prvých strán je zrejmá romantická stránka, hoci sa autorka nevyhýba ani dobovým udalostiam. Sú však skôr v pozadí a slúžia ako východisko pre reakcie postáv na ne. Napriek tomu by si prídu na svoje aj menej citovo založení čitatelia. Kniha priam dýcha atmosférou pokojného vidieka i honosného cisárskeho dvora. Mená z učebníc sa stávajú postavami, ktorým, hoci majú prakticky predurčený osud, držíte palce na ich zložitej ceste. Najviac ma spočiatku upútala postava Františkovej matky Žofie, silnej ženy držiacej opraty ríše pevne v rukách. Rôzne stránky jej osobnosti sa skvelo dopĺňali so Sissinou povahou. Sissi, náhodná cisárovná pokrýva zhruba 15 rokov a ukazuje mladú cisárovnú doslova z každého rožku. Allison Patakiová ju vykresľuje ako silnú ženu, ale neobchádza ani jej slabosti. Jednoducho, vzdáva hold historickej osobnosti, ale nezabúda na to, že išlo v prvom rade o človeka z mäsa a kostí. Autorka napísala aj román Sissi: Sama sebe pánom, kde sa pozrieme na ďalšie roky obľúbenej cisárovnej a jej stále neutíchajúci zápas...

Sychravé počasie, poruke šálka kávy, v pozadí ticho hrá hudba... Neviem si predstaviť lepšie podmienky na pohrúženie sa do ďalšieho prípadu belgického detektíva z pera Agathy Christie. Najmä ak má mierne mystický nádych, ako je to aj v prípade knihy Lord Edgware zomiera, ktorá je v poradí deviatou v hlavnej úlohe s Herculom Poirotom. V slovenčine vyšla prvýkrát, a ako som sa dočítal, mala dlhú cestu k vydaniu a doručeniu k čitateľom. Napriek tomu si zachováva kvalitu a podľa môjho názoru patrí k lepšej polovici diel kráľovnej detektívok. Zelená knižnica, edícia vydavateľstva Slovenský spisovateľ, si tak môže pripísať ďalši úspešný titul. Vďaka lordovi Edgwarovi sa dostaneme opätovne medzi vyberanú anglickú spoločnosť tridsiatych rokov, ale ako je u autorky zvykom, ani dobrý pôvod okamžite nezaručuje postavám lepší charakter. 

"Kto mal motív zabiť lorda Edgwara? Jeho manželka. Predpokladajme, že lorda Edgwara chce odstrániť niekto iný. Odrazu má poruke obetného baránka. V deň, keď Jane Wilkinsonová oznámila, že ju bolí hlava a večer zostane doma, sa jeho plán dá do pohybu. Niekto musí byť svedkom toho, ako lady Edgwarová vstupuje do domu. Takže sa tam objaví. Zájde až tak ďaleko, že sa predstaví. Ach! To by vzbudilo podozrenie aj v ustrici."

Agatha Christie aj tentoraz pripravila pre čitateľov zamotaný príbeh, kde nie je hneď isté, kto je vrahom a aký mohol mať motív. Pôvodným zločinom, ktorý má Hercule Poirot vyriešiť, je vražda nie práve obľúbeného lorda Edgwara. Hlavnou podozrivou sa okamžite stáva jeho manželka, americká herečka Jane. Má totiž poriadne silný dôvod na to, aby sa svojho manžela zbavila - chce sa vydať za muža s významným postavením, no on jej nechce povoliť rozvod. Podľa všetkého Jane prišla za lordom v čase vraždy a mala na ňu aj príležitosť, keďže s ním bola sama v knižnici. Lenže ako vysvetliť jej prítomnosť v tej iste dobe na večierku, čo jej môže dosvedčiť tucet ľudí? Inšpektor Japp, poverený vyšetrovaním, to vidí na nutnú konzultáciu so slávnym detektívom. Poirot sa usiluje svojou bystrou dedukciou a spoznávaním ľudských charakterov prísť na to, kto sa stretol s lordom Edgwarom a kto a prečo ho zniesol zo sveta. Navyše, mŕtvy lord nebude jedinou obeťou a Poirot sa musí poponáhľať, aby konečný počet mŕtvych nebol ešte vyšší... 

"Jane Wilkinsonovú som v tomto smere vôbec nepodozrieval. Zjavne bola jednou z tých žien, čo sa vedia vždy sústrediť iba na jedno. Túžila sa pozhovárať s Poirotom, rýchlo dosiahla, čo chcela, a teraz mala očividne dobrú náladu. Carlottu Adamsovú pozvala na večeru zrejme iba z rozmaru. Úprimne ako dieťa sa totiž zabávala na tom, ako šikovne ju mladá herečka napodobnila. Nie - to, čo som nevedel prečítať medzi riadkami, nemalo nič spoločné s Jane Wilkinsonovou. Tak potom s kým? Sústredil som na jednotlivých hostí. Bryan Martin? Očividne sa správal úplne prirodzene..."

Táto kniha je dobrá, ak ste sa s literárnou tvorbou Agathy Christie ešte nikdy predtým nezoznámili. Je typickou ukážkou jej autorského štýlu a tiež charakteru Hercula Poirota. Viem, že existujú nadšenci, ktorí si popri čítaní značia všetky detaily deja, alibi postáv, ich pohyb a podobne, aby spolu s detektívom odhalili páchateľa. Do tohto bodu som ešte nedozrel, ale to neznamená, že som si románovú jazdu neužil. Páči sa mi, že autorka používa minimum opisov postáv či prostredia, ale napriek tomu si ich viete dokonale predstaviť. Agatha je majsterkou na odhaľovanie ľudských pováh a pohnútok, vďaka čomu môže čitateľovi podsúvať nápovedy k riešeniu, ale aj vodiť ho za nos. Či už sa priradíte k jednej alebo druhej skupine, kniha Lord Edgware zomiera vás pobaví a azda aj potrápi vaše mozgové závity.