Hra na mačku a myš v ťaživom psychotrileri (K. Dionne - Dcéra močiarneho kráľa)

17.09.2017 08:13

Čo sa na atmosfére postavených trilerov týka, vedú prím najmä tie severské, prípadne britské. Američania, aspoň ja mám ten dojem, viac stavajú na akcii a kriminalistických postupoch vyšetrovateľov. Karen Dionne je v tomto smere povestnou výnimkou, pretože dojmy a nálady sú jadrom jej románu postaveného na pomerne desivej rozprávke. Hans Christian Andersen rozhodne nepatrí medzi rozprávačov, ktorí bazírujú na pozitívnom vyznení diel, a v rovnakom duchu sa nesie aj Dionneovej Dcéra močiarneho kráľa. Už od začiatku na vás útočí naplno využitá ťaživá atmosféra a zo svojich sietí vás nepustí až do samotného konca. Najväčšou mierou k tomu prispieva dejisko románu - močiare v odľahlých končinách medzi USA a Kanadou, ktoré sa stávajú súbojom dvoch postáv, pričom nie je jasné, ktorá z nich je korisť a ktorá lovec. 

"Mohla by som vám povedať, že som mala dvanásť a matka dvadsaťosem, keď nás dostali od jej únoscu. Že som sa síce naučila čítať z kopy časopisov National Geographic z päťdesiatych rokov, no nikdy som nechodila do školy, nikdy som nesedela na bicykli, nezažila elektrinu ani tečúcu vodu. Že jedinými ľuďmi, ktorých som za celý ten čas videla, boli matka a otec. Nevedela som, že sme v zajatí, až kým sme sa z neho nedostali."

Helena Pelletierová ani náznakom nepripomína človeka s bežným osudom. Narodila sa šestnásťročnej dievčine po tom, ako ju do močiarov uniesol muž menom Jacob a držal ju tam takmer pätnásť rokov. Helena si v dospelosti zmenila meno, aby unikla pozornosti médií a čiastočne aj svojej minulosti. Prischla jej prezývka Dcéra močiarneho kráľa, čo sa s ňou ťahá až dodnes. Ostala žiť na mieste, kde kedysi bývali jej starí rodičia, a hoci nikdy nechodila do školy a spočiatku jej chýbali akékoľvek sociálne zručnosti, postupne sa dokázala začleniť do civilizovanej spočnosti. Ďalší zlom prichádza vo chvíli, keď jej otec utečie počas prevozu z väzenia a zamieri do močiarov, ktoré pozná ako svoju dlaň. A Helene namiesto toho, aby sa mala na pozore, vyráža po jeho stopách, pretože len ona jediná ho môže dostať. Začína sa hra na mačku a myš. Jacob si dobre uvedomuje, že jeho dcéra sa ho vydá hľadať, a schválne jej zanecháva nápovedy k jeho nájdeniu. Otázkou tak nie je, či ho nakoniec nájde, ale kto z nich vyjde z ich hry víťazne a prežije...?

"Vyťahujem policajtovi lem košele, utieram ním nápis na hrudi a obraciam ho naspäť do polohy, v ktorej som ho našla. Uvedomujem si, že manipulujem s dôkazovými materiálmi, no nie som ochotná nechať na mŕtvole otcov odkaz, najmä keď viem, že ma aj tak podozrievajú zo spoluúčasti na jeho úteku. Hore stenou úžľabiny leziem s pocitom, že sa azda povraciam. Otec toho človeka zabil špeciálne pre mňa. Nechal mi ho tu, ako mačka necháva pánovi na verande ulovenú myš. Pre H. Už to tam nie je, ale medzitým sa mi to nezmazateľne vrylo do mysle."

V konečnom dôsledku je premisa románu až veľmi jednoduchá. Dcéra odsúdenca sa vydáva po ňom pátrať, aby ho priviedla k spravodlivosti. Vzhľadom na to je aj samotná kniha rozsahovo o niečo kratšia než iné psychotrilery. Všetko je podriadené postave Helen, čo miestami uberá deju na dynamike, ale na druhej strane poskytuje autorke spoznať jej postavu od najmenšieho detailu. Kapitoly zo súčasnosti sa striedajú s minulosťou a poskytujú ucelený obraz Heleninho detského "pobytu" v močiaroch. Páči sa mi jej vnímanie Jacoba nielen ako zvrhlého kriminálnika, ale aj jediného otca, akého mala a poznala. Odhaľuje aj jeho dobré stránky, no nezatvára pritom oči pred skutočnosťou. Najmä keď je prakticky jeho útekom ohrozená i jej rodina, zahŕňajúca manžela a dve dcérky. Priebežne sú úvody kapitol doplnené o pôvodnú Andersenovu rozprávku, takže môžete nielen sledovať prepojenia s románom, ale čítate prakticky dva príbehy v jednom. Dcéra močiarneho kráľa je určená najmä čitateľom obľubujúcim psychologizáciu postáv a silnú atmosféru. Ak hľadáte akciu a nečakané zvraty, buďte pri hodnotení románu Karen Dionne opatrní. Jeho devízy spočívajú v čomsi inom, ale nepochybne sa zaradí medzi vyhľadávanie diela typu Stratené dievča, Dievča vo vlaku a pod.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.