Po prečítaní anotácie k fantasy novinke americkej autorky Eriky Johansenovej som sa potešil, že sa v edícii Yoli (skratka spojenia "young literature") opäť dočkáme niečoho nového a originálneho. O úspechu a obľúbenosti románu  Kráľovná Tearlingu  svedčí aj fakt, že bola oznámená jeho filmová adaptácia v hlavnej úlohe s Emmou Watson. Keďže túto informáciu som obdržal ešte pred otvorením knihy, počas jej čítania som si hlavnú hrdinku predstavoval ako spomínanú herečku. Hoci musím jedným dychom dodať, že na mňa v žiadnom prípade nepôsobila "obyčajne", ako sa ju snažila silou-mocou vykresliť autorka. Námet sa vraj Erike Johansenovej prisnil. Zo živého sna sa jej napokon podarilo vykresať príbeh o snahe konať dobro a o zmenách, ktoré je preto nutné podstúpiť... 

"Ktosi strčil Kelsei ruky pod pazuchy a prevrátil ju na chrbát. Pred očami jej tancovali čierne bodky. Roztiahnuté nohy sa jej zrazu prebudili k strašnému životu, akoby jej do lýtok napichali sklené úlomky. Tesne nad ňou sa vznášala tvár farby smrti s bezodnými čiernymi dierami namiesto očí a krvavočervenými ústami. Kelsea sa neubránila výkriku, až potom si uvedomila, že je to iba maska."

Kelsea oslávila devätnáste narodeniny a podľa tearlinskej tradície nastal čas, aby zasadla ako právoplatná kráľovná na svoj trón. Už odmala však žila v ústraní, v starostlivosti láskavého lekára Bartyho a jeho prísnej manželky Carliny. Okrem nich jej boli jedinými spoločníkmi knihy a okolitá príroda. Keď po ňu príde skupina ozbrojených mužov s úmyslom odviesť ju na hrad, neprechováva k nim veľkú dôveru. Ich správanie ju nenapĺňa spokojnosťou a cíti, že majú o nej mylnú mienku. Kelsea rozhodne nie je rozmaznaným dievčatkom, za aké ju považujú, navyše na jej pleciach neleží zodpovednosť za činy jej matky, ktorá sa medzi nimi neteší veľkej obľube. Skôr však, ako ich stihne presvedčiť o svojich kvalitách a zistiť viac o svojich rodičoch, ich skupinu prepadnú a Kelsea sa ocitá v područí Fantóma a jeho družiny. Domnelí nepriatelia jej otvoria oči a vysvetlia okolnosti jej ukrývania i ďalšieho osudu. Kelsea čelí nebezpečenstvu zo strany Červenej kráľovnej, ktorá už desaťročia prijíma daň za mier - do jej susedného kráľovstva prúdia tisíce otrokov z Tearlingu a ako sa zdá, Kelsein strýko ako jej regent s Červenou kráľovnou plne spolupracuje. Kelsea je však pre nich tŕňom v oku a ak si chce strýko udržať moc, musí ju zniesť zo sveta. Kelsea musí dokázať sebe i svojmu ľudu, že je schopná stať sa ich spravodlivou kráľovnou, no to znamená i porátať sa so silnými nepriateľmi...

"To dievča. Ak ešte nie je mŕtve, čoskoro bude. Veľmi ju trápilo, že ju za tie roky nedokázala vypátrať. Dokonca ani Liriane nezistila, kde sa nachádza, a ona dobre poznala Elyssu, lepšie ako kráľovná sama. Privádzalo ju to do šialenstva... dievča s nezvyčajným znakom na ruke, ktorého vek bol známy? Ak by aj ukrývalo klenot, malo by byť ľahké vypátrať ho. Tearling nebolo veľké kráľovstvo. Kam si ju schovala, ty krava?"

Hoci Kráľovná Tearlingu má celkom vydarený príbeh a dej nenudí, nedokázal som sa doň naplno ponoriť. Erika Johansenová sa stále snažila vykresliť Kelseu ako úplne obyčajné dievča, čo mi však k jej poslaniu a povahe nesedelo. Zároveň som už v rámci diel daného žánru zvyknutý aj na výrazný romantický motív, ktorý tu taktiež nemá veľké zastúpenie. Niektorým čitateľom to bude zrejme vyhovovať, no osobne by som uvítal viac iskrenia napr. medzi Kelseou a Fantómom. Každopádne ide o nevšedný román, ktorý by nemal ujsť pozornosti milovníkom fantasy. Už len preto, aby ho mohli neskôr porovnať s filmovou verziou a znovu si potvrdiť, že pôžitok z čítania je nenahraditeľný :-)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Vydavateľstvu Slovart sa opäť podarilo trafiť do čierneho pri snahe potešiť priaznivcov histórie. Po skvelých románoch Michelle Moranovej (naposledy Madam Tussaud) sa podujalo priniesť slovenským čitateľom trojdielny príbeh o najznámejšej francúzskej kráľovnej Márii Antionette. Prvá časť s názvom Ja, Mária Antoinetta je zameraná na jej rané roky detstva a dospievania, kedy ešte ani nechyrovala o krvavej a temnej budúcnosti, čo na ňu čakala. Dej je rozprávaný z jej pohľadu, všetky významné udalosti i bežné každodenné radosti a starosti sú teda podané z prvej ruky. Slávna panovníčka tak získava skutočný ľudský nádych, už to nie je iba meno z učebnice dejepisu. Spolu s ňou ožíva celá plejáda skutočných osôb, ktorých vykreslenie zvláda autorka Juliet Grey s ohromujúcou ľahkosťou. Kniha zachytáva roky 1766 až 1774, kedy rakúska arcivojvodkyňa Mária Antónia musí dospieť z nezbedného dievčatka na reprezentatívnu mladú ženu, pretože do jej manželského zväzku sa vkladajú veľké nádeje...

"Už som sa vedela správať natoľko slušne, aby som nenačúvala za kľúčovými dierkami a nešpehovala ľudí. Mala by som sa teda vyspovedať z hriechu, ktorý som spáchala v nedeľu po omši. Ale vedela som aj to, že sa mama s Jozefom rozprávajú o mojej budúcnosti, a chcela by som vidieť dvanásťročné dievča, ktoré by v takej chvíli potlačilo zvedavosť. Obaja boli v maminej pracovni, ktorú udržiavala v takom chlade, až mi mrazivý vzduch cez kľúčovú dierku ovieval líca."

Najmladšiu dcéru osvietenskej panovníčky Márie Terézie stretávame ako desaťročné dievča, ktoré si užíva pomerne bezstarostný život, hoci vo veľkej miere ovplyvnený jej vznešeným pôvodom a matkinými vysokými nárokmi. Spolu s o niečo staršou sestrou Šarlotou sa venujú spoločnému vzdelávaniu a nezbednostiam, no len do chvíle, kedy sa obe stanú predmetom manželských spojenectiev. Šarlota má byť po smrti sestry náhradou ako manželka neapolského kráľa, ktorý rozhodne nie je prototyp dievčenského ideálu, a Mária Antónia sa má vydať do Francúzska za tamojšieho následníka trónu. Nasleduje neuveriteľná premena živého striebra na dôkladnú vznešenú dámu. Aby bola budúca francúzska kráľovná dokonalá, prichádzajú zástupy odborníkov, aby ju naučili dokonale tancovať, rozprávať s dôslednou výslovnosťou, dokonca musí podstúpiť úpravy zovňajšku - najmä vlasov a vyrovnanie zubov. Popritom tajne dúfa, že medzi ňou a Ľudovítom Augustom vzplanie úprimný cit, tak ako to bolo v prípade jej rodičov. Lenže jej rozčarovanie z manžela je napokon viac než veľké, keďže na ňu a okolie všeobecne vôbec nepôsobí ako charizmatický a odhodlaný vládca. Budúci Ľudovít XVI. je utiahnutý, hanblivý a dáva prednosť poľovačke pred bujarým spoločenským životom na dvore. Nečudo, že Mária Antoinetta hľadá útechu a uplatnenie v bohatých podujatiach vnútri Versailles i mimo neho... 

"Pripomenula som mu, že považujem súčasnú harmóniu medzi nami, tak čerstvo zosobášenými, za nevyhnutnú. Zistila som, že všetci starší sú oveľa skúsenejší, oveľa prefíkanejší, a ak si nedáme pozor, pokúsia sa nás zmanipulovať na svoj obraz. Ale obávam sa, že môj varovný výstrel minul cieľ. Dauphin počul iba to, že ho jeho rakúska manželka mieni ovládať. Od sklamania som zovrela päste, až mi nechty vyryli do dlaní tenké polmesiačiky."

Kniha Ja, Mária Antoinetta si vás získa už od prvých strán. Z každého riadku číha kus histórie, ale čo je hlavné, doslova z nich cítiť krásne živú atmosféru kráľovských dvorov, ich vône i pachy, hlasy či zvuky. Juliet Grey prebádala množstvo publikácií a archívov, aby buď potvrdila, alebo vyvrátila chýry o neslávne známom francúzskom panovníckom páre. Úlohy prevteliť sa ako rozprávačka do osoby Márie Antoinetty sa zhostila so všetkou vážnosťou a gráciou. V jej podaní sa počas ôsmich rokov skutočne zmení nielen navonok, ale aj vnútri - sama musí čeliť novému prostrediu a ľuďom, ktorí len zriedka ukážu pravú tvár a majú na mysli jej dobro. Preto sa musí obrniť trpezlivosťou, odhodlaním a najmä snahu prinútiť manžela, aby si zložil klapky z očí a začal ju konečne brať na vedomie. Po každých dvoch úspešných krokoch nasleduje krok vzad, ale nevzdáva sa. Na pleciach jej predsa leží zodpovednosť za jej nových poddaných! Prvý diel končí vo chvíli, keď mladí manželia stoja na prahu veľkých spoločenských zmien. Dúfam, že pokračovania sa dočkáme čím skôr!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. 

Ken Follett patrí medzi autorov, ktorí sa rozhodne nenechajú obmedzovať počtom strán, námetmi, miestom deja či jeho časovým zaradením. Dokázal to nielen historickými epopejami Piliere Zeme a Na veky vekov, ale v posledných rokoch predovšetkým rozsiahlou trilógiou Storočie, ktorej záverečný tretí diel prednedávnom vyšiel už aj v slovenskom preklade. Završuje sa tak dramatická cesta niekoľkých generácií, ktorá začala prológom v roku 1908 a končí epilógom v roku 2008. Podstatná časť Prahu večnosti sa venuje 60. rokom, ktoré zažívali búrlivé strety najmä na politickej scéne - či už išlo o počiatky studenej vojny, boj proti rasovej segergácii, alebo život poznačený želenou oponou. V centre deja sú tentoraz najmä tri krajiny - USA, Rusko a Nemecko. Každá z nich poskytla Follettovi dostatok materiálu na rozohratie početných partií osudov, ktoré budete sledovať neraz so zatajeným dychom. A kam teda zaviedli cesty potomkov hrdinov z predošlých dvoch dielov?

"Celá kolóna zastala, z áut sa vyrojili desiatky chlapov v nedeľných oblekoch, vykrikovali nadávky a oháňali sa zbraňami ako divosi na bojovom chodníku. George opäť pocítil kŕče v žalúdku, keď zbadal, ako sa rozbehli k autobusu, odporné tváre znetvorené nenávisťou. Odrazu vedel, prečo sa matke zaliali oči slzami, keď spomenul belochov z juhu. Na čele svorky utekal mladý chalan. Zdvihol železnú tyč a nenávistne ju šmaril do okna."

Najväčšie zmeny na politickej scéne sledujeme prostredníctvom Georga Jakesa. Je potomkom bieleho otca a čiernej matky a je horlivým zástancom černošskej integrácie. Ako inteligentný študent práva a aktivista sa dostane až do Washingtonu, a to priamo k zdroju moci. Bobby Kennedy, minister spravodlivosti, ho prijme do svojho tímu, a tak sa George môže usilovať o presadenie nového občianskeho zákona. Popri tom je svedkom i účastníkom viacerých nebezpečných demonštrácií, no nájde si časj na lásku. Jeho najväčšou múzou je Maria, pracovnícka tlačového centra vo vláde prezidenta Kennedyho, ktorá je navyše jeho tajnou milenkou. Okrem nej George pokukuje aj po bývalej spolužiačke a spolupracovníčke Martina Luthera Kinga. Smer jeho života a kariéry sa pozmení, keď je prezident zastrelený a mnohé body jeho agendy ostanú nedoriešené... Medzitým sa v Rusku mladý Dimka usiluje priviesť ideu komunizmu k svetlým reformným zajtrajškom. Ako človek blízky Chruščovovi je neraz poverený delikátnymi úlohami, či už v rodnej krajine, alebo na komunizmom poznačenej Kube. Daný režim mal však aj mnohé tienisté stránky, o ktoré v románe takisto nie je núdza. Tie môžeme vybadať nielen cez postavu jeho sestry-dvojčaťa Táne, ale najmä vďaka nemeckej rodine Franckovcov. Dvaja jej členovia sa totiž rozhodnú utiecť cez nenávidený Berlínsky múr do západného Nemecka, čo so sebou prinesie nielen mnoho napätia, ale aj neistoty z nových začiatkov...

"Bolo to beznádejné. Prenasledovatelia im boli za pätami. Stačilo nazrieť do tunela a vystreliť. Walliho by určite zabili, a len čo by spadol, guľky by preleteli ponad neho a zasiahli ďalších v rade - až kým by sa všetci nekúpali v krvi. Vedel, že by ani na okamih nezaváhali, strieľali by na utečencov bez milosti ako vždy. Bude to masaker. Musí ich vyduriť zo šachty. Nechcel však zabiť ďalšieho človeka. Kľakol si do ústia tunela a potiahol poistku pištole. Potom vystrčil ruku so zbraňou z tunela, namieril dohora a potiahol spúšť."

Prah večnosti je dôstojným zakončením nevídanej trilógie. Hoci sa podľa mňa prvá polovica knihy trochu vlečie vzhľadom na dôkladný ponor do problematiky segregácie a začiatkov studenej vojny, neskôr dej naberá väčšie grády. Myslím, že román môžu čítať aj tí, ktorí sa ešte nezoznámili s predošlými dielmi Storočia, no pripravia sa tým o poznanie životných osudov minulých generácií. Priznám sa, že niekedy bolo fajn sentimentálne zaspomínať na príbehy postáv z čias prvej či druhej svetovej vojny a porovnať ich s aktuálnymi potomkami. Prepletené vzťahy a rodinné väzby tak dávajú omnoho väčší zmysel a priestor na hľadanie súvislostí. Som rád, že vydavateľstvo Tatran nám prinieslo tento skvelý literárny počin a verím, že rovnako dobrý nos bude mať na dobré tituly aj v budúcnosti. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Vydavateľstvo Artis Omnis sa podujalo na záslužný čin. Po dvadsiatich piatich rokoch od pádu komunistického režimu došlo k opätovnému vydaniu pamätí lekára Silvestra Krčméryho, ktorý bol jeho obeťou. V lete 1951 bol zatknutý a vo väzení strávil vyše trinásť rokov. K spísaniu spomienok na neľahké životné obdobie privolil na naliehanie blízkeho okolia, hoci návrat k nemu (i keď len formou zápisu) bol preňho tiež dosť bolestný. Vzhľadom na prežité útrapy a "podelenie sa" s nimi knižnou formou je Silvester Krčméry označovaný aj ako slovenský Solženicyn. Verejnosť ho vnímala (a iste stále vníma) ako jedného z najpresvedčenejších odporcov neslobodného režimu, ktorý ani v neľudských podmienkach nestrácal zo zreteľa svoje hodnoty. Viera v Boha a spravodlivosť mu dodávala silu tam, kde iní neraz zlyhali, no práve vedomie, že česť a morálka sú na jeho strane, ho držalo nad vodou. 

"Od tej chvíle začali výsluchy prakticky bez prestávky. Väčšinou dvakrát denne a potom v noci. K tomu v noci veľké svetlo. Dostavilo sa nechutenstvo, zrejme z rozrušenia. Nasadili prvé nátlakové metódy: celú noc stáť - socha alebo šliapať. To znamená, že väzeň si nesmel ani sadnúť, ani ľahnúť. Tým sa vlastne úplne vylúčil spánok. Dnes sa z lekárskych pozorovaní vie, že stačí sedem dní a nocí zablokovania spánku, aby sa človek fyzicky a nervovo úplne zosypal, aby organizmus totálne zlyhal, ba dokonca i zomrel. Preto sa to pokladá za jeden z najúčinnejších spôsobov mučenia."

Silvester Krčméry ako silný veriaci nezaprel svoju vieru ani počas obdobia početných súdnych procesov na začiatku 50. rokov. Ako mladého lekára ho zatkli a vohnali do kolobehu vypočúvania, zastrašovania, udavačstva, rôznych foriem mučenia a ponižovania. Spoznal temné zákulise odporcov režimu a z toho plynúce neblahé dôsledky. Bežní ľudia často ani netušili, čo sa deje za chladnými múrmi budov, resp. o tom radšej vedieť nechceli. Obávaná Štátna bezpečnosť nenechávala svoje obete len tak uniknúť, nikto sa nechcel stať objektom jej záujmu. Krčméry spoznal ich praktiky až príliš dôsledne. Snažili sa zlomiť jeho ducha, pokoriť ho ako nepriateľa ideológie, no dosiahli pravý opak. Zmieril sa so svojimi démonmi a svojím ďalším pôsobením pomohol množstvu iných ľudí - nikoho nediskriminoval ani neodsudzoval. Jeho osud sa stal príkladom a inšpiráciou početným strateným dušiam.

"Večer ma dali na izoláciu, na samotku pre vyšetrovancov. Bol tam špinavý slamník a vybité okno, aby sa ľudia trochu "ochladili". Deky potrhané, cela smrdela špinou, bolo v nej vedro na telesné potreby. Hneď v prvý deň to všetko pôsobilo veľmi deprimujúco. Najmä, keď som si uvedomil, že je to zrejme zámerné, a možno aj od Boha dané pre moju nevernosť a nedôslednosť. A že tu možno pobudnem pár mesiacov alebo aj do smrti."

Pravdou proti moci nie je kniha, ktorá by sa dala čítať pred spaním. Nielen preto, že by z nej niekto mohol mať zlé sny, ale najmä pre jej údernosť a mnoho myšlienok, ktoré si zaslúžia krátke pristavenie a zamyslenie sa nad ich významom. Osobné svedectvo Silvestra Krčméryho by nemalo chýbať v žiadnej knižnici, aby bolo pripomienkou nedávno minulých čias, ktoré sa azda nikdy nezopakujú. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.

Lisa Jackson je všestranná autorka, ktorá sa nenecháva spútavať iba jedným žánrom. Udomácnila sa hneď v dvoch, a v každom z nich je mimoriadne úspešná. Jej historické romance patria u mňa medzi najlepšie, ktoré som čítal, no okrem nich ponúka Lisa čitateľom aj napínavé kriminálky. Tie sú často zasadené do južanského prostredia USA, pričom ani jej aktuálna novinka nie je výnimkou. Všechno mi řekni je v poradí tretím príbehom série odohrávajúcej sa v meste Savannah, kde sa so zločinmi potýka duo vyšetrovateľov Reed Pierce a Silvie Morrisettová. Zároveň je to druhý príbeh po sebe, v ktorom zohráva hlavnú úlohu aj Reedova snúbenica - novinárka Nikki Gilletteová. Práve jej rodina je z veľkej časti zapletená do prípadu starého dvadsať rokov, čo sa opäť dostáva na pretras. A hoci väčšina utajovaných skutočností jej môže značne poškodiť, cit pre spravodlivosť bráni Nikki v ich ďalšom zamlčovaní...  

"Někdo - ne, pozor, něco - se jí dotýkalo, a teď dokonce... Ach, Matičko boží! Otíralo se to o ni a náhle se to zastavilo a táhlo se to po ní v celé své délce. Ach ne! Ssss! Mozek jí pročísl syčivý zvuk. Pro lásku boží, ne! V čiré hrúze vykříkla, zběsile odhodila přikrývku a neobratně na posteli couvala jako krab. Had, v jehož nehybných očích se rudě odrážela zář skomírajících uhlíkú v krbu, prudce cukl špičatou trojúhelníkovou hlavou."

Nikki sa ešte stále vyrovnáva s takmer tragickou skúsenosťou z prípadu Hrobára, trápia ju nočné mory a neopúšťa ju pocit, že ju ktosi sleduje. Svoje skúsenosti so sériovým vrahom, ktorý ju pred pár rokmi pochoval zaživa, zúžitkovala pri napísaní úspešnej knihy a vydavateľka od nej požaduje nový námet. Ten sa vzápätí naskytne sám, keď mestom ako šíp preletí správa o možnom prepustení väzenkyne Blondell O´Henryovej. Tá bola pred dvadsiatimi rokmi usvedčená z vraždy dcéry Amity a pokusu o vraždu ďalších jej dvoch detí. No teraz jej syn zmenil výpoveď, keď vyhlásil, že si nie je istý, či v danú noc po nich skutočne strieľala ich matka. Prípad sa prešetruje nanovo a Nikki v tom vidí nielen príležitosť na novú knihu, ale aj na očistenie svedomia. V osudný deň jej totiž Amity telefonovala a žiadala ju, aby za ňou prišla, pretože sa s ňou chcela podeliť o svoje tajomstvo. Ako neskôr vysvitlo, šestnásťročné dievča bolo tehotné, a predtým, ako bolo zastrelené, ju navyše uhryzol had... Blondell po celý čas vyhlasovala, že je nevinná, no nikto jej neveril. Bola skutočne obeťou komplotu a nešťastnej náhody, alebo je naozaj chladnokrvnou vrahyňou? Možných podozrivých je pritom neúrekom - jej bývalý manžel,jeho druhá manželka, jej niekdajší milenci, priatelia jej dcéry, dokonca aj detektív, čo ju dostal za mreže... A ako do toho všetkého zapadá Nikkina rodina - najmä jej strýko, ktorý Blondell obhajoval, celá jeho rodina či Nikkina kolegyňa, ktorej správanie je viac než podivné...? Prípad síce vyšetruje Reed, no napokon je to práve jeho snúbenica, kto pomaly príde celej veci na koreň...

"Připadala si jako zrádce, klíče a flash disk v kapse ji najednou tížily jako kamení. Proklouzla zadní brankou, kolem ohniště a zpátky k autu. Jakmile seděla za volantem a ujížděla domú, mohla konečně volně dýchat a cítila se o něco líp. Pokud se dozví další informace, které by vedly k objasnění smrti Amity, bude to stát za to. Možná by mohla konečně mrtvé kamarádce pomoct tím, že odhalí pravdu. Třeba dokonce trochu zmírní svúj pocit viny."

Lisa Jackson potvrdila, že dokáže ľahko skĺbiť krimi, romantiku a rodinnú drámu v jednom poriadne zamotanom príbehu. Niekedy sa síce príliš venuje opisom, myšlienkam postáv či rôznym "obkecom", ktoré spomaľujú dej, no vyvažuje to dôsledným prepracovaním charakterov a nečakanými zvratmi. Keď už si myslíte, že páchateľ je očividný, je pravdepodobné, že zažijete ďalšie prekvapenie. Všechno mi řekni vás prenesie do čarovného juhu Ameriky, do prostredia novinovej redakcie i do tajomného starého zrubu. Dejisko a postavy v ňom ponúkajú ešte mnoho zaujímavého, preto verí, že autorka mesto Savannah tak skoro neopustí.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Po literatúre faktu či odborných knihách často nesiaham. Pravdepodobne sa tým pripravujem o množstvo zaujímavých informácií, no osobne preferujem skôr beletriu než vecnú literatúru. Keď však potrebujem niečo vyhľadať, podobne ladené knihy sú jednoznačne vítanými zdrojmi. Ako autor, ktorý sem-tam zabŕdne pri písaní aj do minulých období, som nútený spoznávať bežný život v rôznych dobách. No, žiaľ, naše končiny sú pomerne chudobné na publikácie týkajúce sa bežného života našich predkov, či už ide o obliekanie, stravovanie, alebo trávenie voľného času. Preto som s veľkým potešením zaregistroval vydanie knihy, ktorá sa venuje každodennému životu počas secesie na začiatku 20. storočia. Príhodný názov Ze života prababiček má moc preniesť vás späť v čase, no nejde len o hromadenie faktov, ale o autentický pohľad vtedajších členov spoločnosti. 

"Byl masopust a panstvo se chystalo do plesu. Pane na nebi, to byly přípravy a to byly šaty, co slečně svadlena donesla, a to byly střevíky a to všechno, co se kolem slečny nahromadilo! Milostpán jí koupil roztodivný péřový vějíř, který vypadal jako nějaký chvost a Cilka se ho téměř bála, s respektem se ho dotýkala a ptala se slečny, nač to je. Usmála se shovívavě a povídala, že se tím bdue v plesu ovívat, aby jí nebylo horko. Cilce to bylo k smíchu."

Jana Skarlantová nie je pre českú verejnosť neznáme meno. Jej pedagogická a publikačná činnosť je dobre známa, nakoľko svoje znalosti z umenia a estetiky využila už aj pri iných tituloch. Na čerpanie informácií pri písaní jej aktuálnej novinky musela využiť ohromné množstvo zdrojov, zápiskov, archívnych článkov či listov. Jednotlivé kapitoly popisujú rôzne prostredia - od zamrznutej rieky ako klziska cez plesové sály až po mestskú promenádu a miesto za volantom. Všade máme možnosť stretnúť ľudí z mäsa a kostí, plných snov, túžob a životných cieľov. Text, zameraný primárne na odievanie, je doplnený o dobové vyjadrenia (najmä) žien, z ktorých sa zas môžeme dozvedieť niečo o fungovaní domácnosti, prípravách na spoločenské udalosti či dokonca o nadbiehaní a dvorení. Jednoducho, Jana Skarlantová dokázala vytvoriť aj zo všedného dňa sviatočný - každú oblasť opisuje tak živo a pestrofarebne, že máte chuť vrátiť sa o sto rokov dozadu a vidieť to na vlastné oči.

"Kráčela tempem, které nebylo ani uspěchané, ani loudavé. Šla prostě jako dívka v novém kožešinovém plášti. Kožich byl z perziánu a měl vysoký činčilový límec. A snažila se kráčet tak, jako by vúbec nevnímala zimu a hloučky dívek procházejících kolem, které se závistivě dívaly na luxusní plášť, jejž si oblékla, když se se služkou v závěsu vydala na procházku. Ve skutečnosti to samozřejmě nebyla služka, ale dala své sestře pokyn, aby se za ní držela v uctivé vzdálenosti."

Ze života prababiček je poučná, zábavná kniha plná podnetných informácií. Nehovoriac o tom, že dokáže byť veľmi nápomocnou pri hľadaní odpovedí na otázky ohľadom obliekania či secesného životného štýlu. Text je navyše doplnený pre lepšiu predstavivosť aj o obrazovú prílohu, čím získava ešte väčší rozmer. Kniha vyšla vo vydavateľstve Motto. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media. 

Susan Ee je milovníčka fantasy, sci-fi a hororov, a svoju vášeň pretavila do vlastných príbehov. Vydavateľstvo Motto tunajším čítateľom predstavilo vlani prvý diel jej série Penryn a koniec sveta s názvom Pád anjelov. Momentálne sa na pultoch kníhkupectiev objavilo pokračovanie Svět poté a Penryn opäť bude mať do činenia s armádou anjelov, ktoré rozhodne nie sú miermilované bytosti ochraňujúce pozemský svet. V úvodnej časti bola predstavená hlavná sedemnásťročná hrdinka Penryn, ktorá nesie na pleciach zodpovednosť za starostlivosť o mladšiu ochrnutú sestričku a labilnú matku. Akoby to nestačilo, nechtiac sa zapletie do šarvátky medzi anjelskými uzurpátormi a musí sa postarať o Raffaela - anjela, ktorý sa stal obeťou sprisahania a prišiel o svoje krídla. Ako Penryn zistí, Raffe nie je taký krutý a bezohľadný ako jeho súkmeňovci, ba ukáže sa ako veľmi nápomocný. Napokon spoja svoje sily - Penryn sa usiluje nájsť svoju sestru, ktorú anjeli uniesli, a Raffe sa im musí postaviť, aby získal späť svoje krídla i niekdajšie postavenie...

"Ztuhnu a všechny hrozné představy zaženu hluboko do temného kouta v hlavě. V okně se odráží obraz Paige. V rozmazaném jinosvětě na tomhle obrázku vzhlíží k mámě jako každé jiné dítě, které čeká večeři. Zvlněné sklo jí ale zkřivilo hlavu, zvětšilo stehy a prodloužilo žiletky na zubech. Máma se předkloní a pohladí ji po dětských vláskách. Začne si pobrukovat svou strašidelnou omluvnou píseň."

Druhý diel začína presne tam, kde skončil prvý. Raffe si po útoku na hniezdo anjelov myslí, že Penryn umrela, no netuší, že bola iba ochromená jedom, čo sa jej dostal do tela. Jediným pozitívom je, že sa jej podarilo nájsť sestričku, avšak Paige už nie je ako predtým. Síce dokáže chodiť, no lekárske experimenty sa na nej nezvratne podpísali. Z milého a citlivého dievčatka sa stal netvor prahnúci po krvi. Penryn je presvedčená, že vnútri je to stále jej milovaná sestra, ale ona sama má svoju motiváciu - túži sa odplatiť tým, koho považuje za vinných za svoj stav. Keď zmizne, Penryn a jej matka sa opäť vydávajú na cestu jej záchrany. Dostávajú sa nielen do slávneho väzenia Alcatraz, ale Penryn sa podarí preniknúť priamo do jadra nepriateľskej skupiny a poodhaliť plány anjelov. Tí sa snažia prevrat a ovládnutie ľudstva propagovať ako apokalypsu a vyvinúť pritom nový druh - premieňajú ľudí na chiméry (kombináciu človeka, leva a škorpióna). Našťastie sa Penryn po čase zase stretne s Raffom, inak by musela protivníkom čeliť sama. Takto môžu čerpať sily zo seba navzájom a podporovať myšlienku, že ľudia a anjeli nemusia stáť len na opačných frontoch...

"Horečně hledám mámu s Clarou a i přes nepřízeň okolností doufám, že je neuvidím. Ale jsou tady, jen o dva hloučky v sítích dál. Máma si tiskne k hrudi mého méďu, jako ztracené a znovunalezené dítě. Clara se zoufale drží mámy za loket, nejspíš se bojí, že umře, jestli se jí ztratí. Obě vypadají strachy bez sebe. Je mi špatně. Špatně ze strachu. Ze vzteku. Z toho, jakou jsem udělala hloupost."

Kto bude v knihách Susan Ee hľadať romantiku, bude sklamaný. Chválim autorku za jej počin, pretože v záplave young adult románov tvorí svetlú výnimku. Podarilo sa jej vykresliť svet po skaze zapríčinenej útokom anjelov, ktorí považujú ľudí za podradné bytosti neschopné spôsobiť im vážnu ujmu. Síce sa vytvorili odbojové bunky, no ich úsilie je pomalé a často márne. Penryn v tom má jasno - chce, aby bola jej rodina v bezpečí. No neustále naráža na problémy spojené s anjelskou inváziou a proti svojej vôli sa ponára hlbšie a hlbšie do boja proti uchvatiteľom. Isteže, je tu aj romantická línia medzi Penryn a Raffom, ale nie je tou hlavnou. Jednoducho - rozprávačka príbehu sa stáva hrdinkou a vy s ňou sledujete každý napínavý krok.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Máloktorému čitateľovi je meno Jana Pronská neznáme. Deviatym románom dokazuje, že má nielen nevyčerpateľnú studnicu námetov, ale aj stabilnú fanúšikovskú základňu, ktorá sa zakaždým nevie dočkať jej nového titulu. Dej príbehu je opäť zasadený do stredovekého Uhorska a v jeho centre sú silné osobnosti poznačené ťaživou minulosťou. Na stránkach knihy ožívajú staré rody, známe hrady i mestá a popri romantickej zápletke sa neubránite istej nostalgii. Iste, stredovek bol krutým obdobím, ale časy, keď si muži zakladali na cti a ženy na čistote a povesti, mali predsa len niečo do seba. Rytierova česť vás prenesie do Ľubovne či poľského Krakova, odhalí pozadie dobových pomerov, nahliadnete do kuchyne či šatníka vtedajšej spoločnosti a, čo pokladám za veľké plus, zoznámite sa dokonca i s prácou sokoliarov...

"Vo vojne videl smrť v tej najdesivejšej podobe, zbedačenú krajinu, cez ktorú sa prehnala morová pliaga, siroty plačúce pri hroboch svojich rodičov, matky pochovávajúce svoje deti... Nemohol nikomu pomôcť, uľaviť v bolesti, nebol samaritán ani svätec, bol vojak, bojoval z povinnosti, pre vieru, a konečne sa po rokoch vracal domov. Nevedel, prečo ho práve táto nešťastnica prinútila zastaviť sa..."

Filip Cudar je len slabým odrazom muža, akým kedysi býval. Pobýva v ruinách pevnosti, ktorá mu bola domovom a zdrojom rodinného šťastia, no to sa zmenilo počas zákernej epidémie. Filipovi súrodenci neposkytli jeho manželke a synovi pomoc, ba čo viac, ich zámerom bolo a stále je obohatiť sa na jeho úkor. Je preňho nemožné zabudnúť na ťažké straty a posunúť sa ďalej, no to sa zmení, keď sa stane terčom sprisahania spolu s neskrotnou a odvážnou Katarínou, chovanicou sokoliara Paľa. Nielenže mu zachráni život, ale navyše zistí, že jej dcéra Lenora je plodom krutej skúsenosti, za čo je zodpovedný jeho brat Peter. Filip vidí v Kataríne spôsob, ako sa pomstiť príbuzným, preto jej ponúkne manželstvo ako prostriedok pre lepší život. No to ešte netuší, že sama Katarína má šľachtický pôvod a v skutočnosti je to jej brat Viliam Forgáč, ktorý ťahá za nitky v celej zamotanej situácii. Filip a Katarína, ako to už býva, nájdu v sebe zaľúbenie, no ak chcú poraziť svojich spoločných nepriateľov, musia nielen spojiť sily, ale aj začať veriť jeden druhému. A to sa po toľkej zrade a sklamaniach v ich živote ukáže ako herkulovská úloha... 

"Pracoval na tom celé roky, spriadal intrigy, za aké bysa nemuseli hanbiť ani starí Rimania, a konečne bol v cieli, konečne splní sľub svojmu otcovi, ktorého Ľudovít z ničoho nič obral o panstvo a moc. Len kvôli Cudarovcom, falošným, podlým psom, ktorí nejakým zázrakom kráľa opantali. Dodnes nikto nevie, prečo ich takto odmenil, prečo dostali toľké výsady, no už je to vlastne jedno. Teraz on, Viliam Forgáč, vlastní dlžobné úpisy Cudarovcov, a tak môže v zmysle práva získať naspäť majetok... Sláva Cudarovcov je minulosť!

Rytierova česť je plnokrvná historická romanca, takže milovníci romantiky na pozadí búrlivého stredovek si zase raz prídu na svoje. Filip aj Katarína sú sympatické postavy, o tom niet pochýb, no čo mňa osobne v danom žánri vždy najviac zaujíma, sú záporáci. Pretože sú to často práve oni, ktorí hýbu dejom vpred, zamotávajú ho a udržujú pozornosť čitateľov. A v tomto prípade sa nám ich núka hneď niekoľko! Ako dopadnú, je síce zrejmé, no napriek tomu sa miestami priam tešíte na to, čo ešte vymyslia v honbe za majetkom a v boji proti "tým dobrým". Okrem pútavých zápletiek sa príbehom tiahne aj ďalšia vrstva - vyzdvihnutie vernosti, cti, lojality a dôvery v blízkych ľudí. Janka Pronská vie, po čom jej čitatelia túžia, a svojou novinkou ich rozhodne nesklame! 

Vydavateľstvo Motýľ si svoj edičný plán obohatilo o skutočne zaujímavý titul. Čitateľom síce prinieslo už viacero skutočných príbehov, no tento je predsa len v čomsi špecifický. David Henry Sterry sa totiž podujal opísať svoje zážitky a skúsenosti ako mladého gigola v centre amerického zábavného priemyslu - v Hollywoode. Jeho cesta je spočiatku trýznivá, neskôr miestami zábavná a bizarná, až kým nedospeje k svojmu cieľu a jeho život sa neustáli v pokojných vlnách. Musí však prejsť mnohými skúškami a vy niekedy s otvorenými ústami kĺžete po riadkoch a čudujete sa, čoho všetkého sú ľudia schopní v túžbe po peniazoch či uspokojení svojich nezvyčajných potrieb. Svet za oponou sa odkrýva v plnej kráse i surovej realite, bez príkras či zamlčovania nepríjemných faktov. 70. roky sa vracajú s otvorenou spoveďou mladého zajačika vedomého si svojich telesných kvalít, ale aj tichej túžby po láske...

"So sexom som začal v trinástich. Od začiatku som sa v ňom cítil ako dobre zalievaná mrkva v úrodnej pôde. Jeho rečou hovorím plynule. Nemám problém s príkazmi. Zbožňujem privádzať ženy na vrchol rozkoše a viem, aké dôležité je mať jemné pery, pomalú ruku a nešetriť pozornosťou. Priam počujem, ako osud volá moje meno."

David pricestuje do slnečného Los Angeles, aby nastúpil ako študent do Akadémie nepoškvrneného srdca, čo s ohľadom na jeho životný osud znie pomerne paradoxne. Syn anglických prisťahovalcov čelil už odmala rôznym rodinným nástrahám, ako bolo sťahovanie či matkino odhalenie, že je lesbička. Otvorená myseľ a prijímanie nečakaných zmien sa časom ukážu ako veľmi nápomocné. Najmä keď čelí ťaživej skúsenosti sexuálneho zneužitia a ocitnutiu sa na ulici s prázdnymi vreckami. Natrafí na človeka, ktorý mu podá pomocnú ruku a vovedie ho do sveta, o akom sa mu dovtedy ani nesnívalo. Sex za peniaze sa spočiatku Davidovi javí ako celkom ľahká cesta k zárobku, ale občas sú jeho klientky viac než nezvyčajné. Aj v prostredí chladného milovania si David nájde čas pre seba a jemnejšie city - to sa týka predovšetkým jeho spolužiačky Kristy, ktorá predstavuje protiklad k jeho smelým a opovážlivým "kolegyniam". No jeho práca nie je niečím, čím by sa rád pochválil, a tak sa zmieta medzi dvoma rôznymi svetmi. V jednom platia prísne pravidlá, v druhom sa viac zakladá na úprimnych emóciách než na predstieranej náklonnosti. Hodinový chlapec sa musí poriadne obracať, ak si chce udržať zákazníčky a zvyšovať renomé...

"Pre hodinového chlapca je na orálnom sexe skvelé to, že na rozdiel od súlože je erekcia zbytočná a myseľ tak môže bez následkov blúdiť, kam sa jej zachce. A kým sa snažím prebrať k životu Georginu Spiacu krásavicu, v duchu zaletím na Sunnyho párty. Možno tam stretnem nejakú bláznivú pipku, ktorá mi pomôže pochopiť zmysel života. Kristy čaká doma. Čo by si asi pomyslela, keby ma uvidela s hlavou medzi Georginými nohami? Spláchla by ma ako použitý záchod."

Zajačik si vás získa svojou úprimnosťou a reálnym zobrazením pomerov v najstaršom remesle. Po knihe som siahol najmä zo zvedavosti, a oplatilo sa. Číta sa jedným dychom, nemáte sa kedy nudiť. Jeden zážitok strieda druhý, niekedy nestíhate žasnúť a inokedy sa bavíte na všemožných ľudských náturách. David H. Sterry navyše využíva živý jazyk, trefné prirovnania a nebojí sa nahlas povedať, čo si myslí. No, až na chvíle, kedy mu ide o zárobok a hovorí najmä to, čo chcú jeho zákazníčky počuť... Kníh ako táto nie je veľa, preto som rád, že sa dostala aj do našich končín. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.

S. J. Parrisová je pseudonym spisovateľky a novinárky Stephanie Merritovej. Už počas štúdia v Cambridgei ju fasinovalo tudorovské Anglicko a renesančná Európa. Svoje zanietenie pretavila do série historických trilerov v hlavnej úlohe so skutočne pôsobivým hrdinom. Nie je ním nikto iný ako taliansky filozof Giordano Bruno, ktorý v jednotlivých knihách rieši vždy iný zločin. Na dvore Alžbety I. je viac než dosť mocenských i náboženských nepriateľov a Bruno ako osoba vyobcovaná pre svoje otvorené názory z cirkvi je ako stvorený na ich odhaľovanie. V práci pre majstra špionáže sira Walsinghama si aj on sám narobí niekoľko problémov, no s ich riešením mu neraz pomôže jeho dobrý priateľ Philip Sidney, príslušník vysokej šľachty a kráľovnin obľúbenec. Snaha prísť veciam na koreň ich privedie nielen do zákutí panovníckeho dvora, ale aj do Oxfordu ako centra vzdelanosti či do plymouthskeho prístavu, ktorý je dejiskom aktuálnej novinky Zradca. 

"Počas pobytu v Anglicku som si narobil niekoľkých nepriateľov, no nikto z nich nemôže vedieť, že som tu. Keď som utiekol z kláštora a niekoľko rokov sa skrýval kde-kade v Taliansku, naučil som sa neprestajne sa obzerať za seba, rozoznávať v dave nepriateľské tváre, hľadať muža s rukou pod plášťom. Domnieval som sa, že v Anglicku taký život nechám za sebou, no prácou pre Walsinghama som sa postaral o to, že už aj tu by sa našlo zopár ľudí, čo ma nenávidia dosť na to, aby sa ma pokúsili zabiť."

Giordano Bruno sprevádza Philipa Sidneyho do Plymouthu, kde sa má vylodiť portugalský princ. Ich úlohou je zabezpečiť jeho bezpečný presun do Londýna. Pomerne jednoduchá úloha má však pozadie, o ktorom sa Bruno dozvie až dodatočne. V prístave totiž čaká na vyplávanie flotila sira Francisa Drakea, vyhláseného moreplavca a obávaného korzára. A Philip má v úmysle zúčastniť sa jeho výpravy do Nového sveta a dokázať tak sebe i svetu, že je viac než kráľovnin maznáčik. Nehovoriac o možnom bohatstve, ktoré by mohol získať. Lenže Drake zatiaľ musí odložiť vyplávanie, pretože na jeho vlajkovej lodi došlo k nečakanému úmrtiu. Člen posádky Robert Dunn bol nájdený obesený v jeho kajute, no hoci to má vyzerať ako samovražda, jestvuje viacero indícií vedúcich k domnienke o násilnej smrti. A je to práve Giordano Bruno, kto je poverený nielen vyšetrením zločinu, ale i rozlúštením starovekej knihy, ktorú mal Dunn v úschove. Text by mohol byť utajeným Judášovým evanjeliom a očividne má oň záujem nielen Vatikán, ale i skupina nebezpečných protivníkov, s ktorými mal kedysi Bruno do činenia v Oxforde (prvý diel série - Kacír). Bruno a Philip sa musia potýkať aj s nedôverou Drakeových najbližších spolupracovníkov a zároveň čeliť záujmu opačného pohlavia, a to priamo z radov kapitánových blízkych! Obaja sa budú mať veru čo obracať, kým sa vymotajú z klbka tajomstiev. Bol azda Robert zradcom, a preto sa vôkol neho objavujú súvislosti s Judášom? Alebo je všetko omnoho prozaickejšie a niekdajší člen Drakeovej družiny sa mstí posádke za to, že mu kapitán kedysi popravil brata? 

"V protiľahlej stene zbadám okenice, nie sú zahasprované. Roztvorím ich a vyskočím cez okno, práve keď sa Doughty zjaví na prahu. Len čo ma studený nočný vzduch udrie do tváre, sotva stihnem zaregistrovať, že nie som na prízemí, ako som sa domnieval, ale na prvom poschodí, že padám a že v napoly omámenom stave to vôbec nie je zlý pocit."

Zradca je pôsobivý román. Už len žánrovým zaradením vzbudzuje zvedavosť, keďže skĺbiť históriu, krimi a triler nie je práve ľahká úloha. S. J. Parrisovej sa to však podarilo dokonale, navyše do všetkého zamiešala aj štipku humoru v podaní večného doberania sa medzi Brunom a Philipom. Reálne postavy dejín ožívajú a stávajú sa plnohodnotnými účastníkmi pútavého príbehu. Sú vykreslené zaujímavo, vôbec nemáte pocit, že ide o slávnych dejateľov, autorka im vdýchla dušu a poľudštila ich natoľko, že im uveríte každé slovo. Nielenže sa pohrúžite do skvelého príbehu, ale zároveň sa čo-to aj poučíte a prenesiete do atmosféry veľkého anglického prístavu 16. storočia.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.