O kvalitách americkej autorky krimitrilerov Karin Slaughterovej sa pochvalne vyjadrujú také esá ako Michael Connelly, Gillian Flynn či Kathryn Stockett. Ja som sa o nich doteraz presvedčil na základe niekoľkých dielov jej série o vyšetrovateľovi Willovi Trentovi, ktorá sa do našich končín dostala zásluhou českého vydavateľstva Domino. Najnovší titul obľúbenej spisovateľky Město policajtů však nepatrí do žiadnej známej série a jeho poňatie má, povedal by som, omnoho vyššie ambície. Dej je totiž zasadený do polovice sedemdesiatych rokov, a hoci sa odohráva v Atlante ako väčšina Slaughterovej diel, spoločnosť sa od tej súčasnej v mnohom líšila. Segregácia bola na dennom poriadku, a to nielen v zmysle černošskej rasy, ale i v rámci postavenia žien, homosexuality, príslušnosti k iným národom... Autorka na pozadí nevyhnutných spoločenských zmien vybudovala príbeh o pátraní po sériovom vrahovi policajtov, kde sa všetky spomenuté atribúty stávajú jeho dôležitou súčasťou. 

"V hlavě mu vybuchoval barevný ohňostroj vzpomínek. V duchu viděl vyhrnutý rukáv červené košile a hodinky ze žlutého kovu. Bílou perleťovou rukojeť pistole svírala ruka v černé rukavici. Pomalu vycházející slunce koupalo závěr z tmavé oceli v namodralém světle. O černé věci by neřekl, že by se mohla lesknout, ale pistole skoro zářila. Čísi prst stiskl spoušť."

Ústrednú dvojicu postáv tvoria dve odlišné, a pritom v mnohých ohľadoch podobné ženy. Maggie pochádza z policajnej rodiny, no i keď pracuje ako strážnička už päť rokov, stále sa jej nepodarilo zapadnúť do mužského kolektívu. Kolegovia podceňujú jej schopnosti a neberú vážne jej snahu o náročnú prácu. Práve naopak, ženy na stanici sú často terčom posmechu a sexuálnych narážok. Svoj postoj k nej nezmenia, ani keď je postrelený jej brat Jimmy, mladá hviezda a všeobecný obľúbenec. Podľa všetkého sa jeho partner stal obeťou tzv. Strelca, šialenca, ktorý zastrelil už päť atlantských policajtov. Všetci sú odhodlaní dostať zabijaka za každú cenu, pričom ich nenávisť sa zameria na černošskú štvrť ako predpokladané semenisko zločinu... Kate Murphyová, pôvodom z bohatej rodiny, sa k polícii prihlásila po smrti manžela vo Vietnamskej vojne. Bez zmyslu života sa snaží vykročiť na novú dráhu, no už prvý deň v práci ju takmer pripraví o odhodlanie. Vystrieda sa ako partnerka medzi Jimmym a Maggie Lawsonovcami a postupne preniká do problematiky vyšetrovania, kde sa nie vždy dodržiavajú predpísané postupy a ubližovanie na zdraví možným svedkom je povolené, ak prináša želané výsledky. Maggie spočiatku pristupuje ku Kate s rezervou, nečaká totiž, že vydrží a nezuteká, no postupne ocení jej húževnatosť a spoločnými silami dospejú v pátraní k naozaj prekvapivému výsledku. A to tak v osobe nebezpečného strelca, ako aj v súkromných tajomstvách blízkych osôb...

"Kate padla jako podťatá na podlahu. Elegánovi zmizela polovina hlavy.Maggii to tak alespoň připadalo. V jednu chvíli měl pravou stranu obličeje - oko, lícní kost a čelist, a vzápětí zmizela ve spršce krve. Ozval se výkřik a roztříštilo se okno. Možná to Maggie slyšela až teď, stejně jako vzdálené prásknutí pušky, které jí rezonovalo v uších. Jedna rána. Do hlavy. Střelec."

Ako som už spomenul vyššie, Město policajtů sa odlišuje od zvyšku autorkinej tvorby. Okrem samozrejmého vyšetrovania sériových vrážd sa nesie v znamení spoločenských predsudkov, ktoré sa vytrácajú len pozvoľna. Karin Slaughterová sa naplno ponorila do niekoľko desaťročí staršieho obdobia a priniesla román plný vtedajších nálad a živých charakterov. Ako sa ukáže, najhoršia je neschopnosť človeka akceptovať odlišnosť iných a neopodstatnený strach z neznámeho. Vy sa však nebojte a po knihe Město policajtů smelo siahnite!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Gaelen Foley sa slovenským čitateľom predstavila predovšetkým sériou o klube Inferno, kde sa stretávali síce pozornosť priťahujúci, ale zato podľa všetkého skazení a nebezpeční šľachtici. Americká autorka posunula latku historických romancí pekne vysoko, pretože okrem klasického príbehu lásky ponúka predovšetkým dobrodružstvo, napätie a originálne zápletky so sympatickými hrdinami. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ sa po šiestich dieloch Klubu Inferna rozhodol siahnuť po ďalšej sérii, konkrétne po príbehoch rodiny Knightovcov. Pre mňa trochu nepochopiteľne sa rozhodli začať piatym dielom, ale zážitok z čítania to nijako nenarúša. Príbeh Diabol sa žení je totiž malou odbočkou, pretože sa nevenuje priamo členovi rodiny, ale spoločníčke a priateľke Jacindy, jednej zo súrodencov Knightovcov. Intelektuálne založená Elizabeth Carlislová sa ani nenazdá a stane sa súčasťou sprisahania a pomsty Devlina Diabla Strathmora, ktoré prevráti jej život naruby... 

"Čo sa skutočne stalo tej strašnej noci, keď mu osud vzal rodinu? Ak existovala iskierka nádeje, že za to nesie vinu aj niekto iný okrem neho, bol ochotný vykonať čokoľvek, aby ju objavil. Aj keby ho to malo stáť život a posledný halier z dedičstva, nájde odpovede, a tie mu môžu poskytnúť iba jeho nepriatelia. Len čo zovrie v hrsti pravdu a pochopí, kto bol podpaľačom, pomstí sa im s takou neslýchanou brutalitou, akú ešte nezažili ani z diaľky."

Lizzie sa po vydaji svojej najlepšej priateľky ušlo miesto spoločníčky starej lady Strathmorovej, ktorú si veľmi rýchlo obľúbila. Žije pokojne a hoci je iba na prahu dvadsiatky, v očiach spoločnosti už prešvihla vek na vydaj. Vôbec jej to však neprekáža, jej cieľom je našetriť si dosť peňazí, aby si mohla v Londýne otvoriť kníhkupectvo. Jediné vrásky jej spôsobuje synovec lady - Devlin, ktorý tete iba posiela svoje vysokánske účty, no sotva si nájde čas navštíviť ju. Pod zámienkou zhoršujúceho sa zdravotného stavu ho priláka, no tým nevedomky spustí kolotoč nečakaných udalostí. Devlin sa po rokoch putovania po svete vracia do Anglicka s úmyslom zistiť, kto je zodpovedný za smrť jeho rodiny. Stalo sa totiž obeťami požiaru hostinca, ale ako zistí, ten bol založený úmyselne s cieľom zakryť iný zločin. Prenikne do tzv. Jazdeckého klubu, ktorý je známy skazenosťou, hýrením a orgiami všetkého druhu. A to so zámerom zistiť, ktorý z jeho členov ho pripravil pred rokmi o rodičov a mladšiu sestru. Daruje klubu temný, rozpadávajúci sa objekt pre ich neviazané zábavky, no nie všetci ho radostne prijmú medzi seba. Devlin je pod neustálym drobnohľadom a robí všetko preto, aby jeho nepriatelia nezistili, že jeho slabosťou je pekná a odvážna Lizzie. Lenže svoje city nemôže tajiť donekonečna a napokon sa pre jeho úmysly ocitne v nebezpečenstve aj ona. Navyše o ňu prejavuje záujem aj anjelsky pekný Alec Knight (mimochodom, hlavná postava ďalšieho dielu) a k tomu treba pripočítať aj záhadnú ženu v čiernom, ktorá Devlina prenasleduje... Devlin a Lizzie toho budú ešte musieť veľa preskákať, kým si povedia vytúžené "áno".

"Ako sa moho stať, že znovu dala mužovi šancu, aby ju ranil? Opäť sa v duchu pripútala k šarmantnému svetákovi, nenapraviteľnému samopašníkovi, a do tohto vzťahu vložila viac ako on. Bola hlúpa! Akú to má bujnú predstavivosť, keď si nahovorila, že medzi nimi naozaj niečo bolo! Nebolo nič, len opustenosť mladej čudáčky a nuda zhýralého šľachtica - ktorého na návštevu tety dostal iba úskok!

Historická romanca je žáner, na ktorý sa mnohí pozerajú cez prsty. Nečudo, väčšinou je to stále "o tom istom". No našťastie sú autorky, medzi ktoré patrí aj Gaelen Foley, ktoré vedia, ako ho inovovať a prinášať doň závan jedinečnosti. Jej príbehy sú dramatické, dynamické a udržia si vašu pozornosť od začiatku až do konca. Diabol sa žení nie je výnimkou, je určený pre všetky romantické duše i pre tých, čo chcú na chvíľu len tak vypnúť a preniesť sa do prostredia krásnych, smelých a lojálnych hrdinov.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem internetovému kníhkupectvu ABC Knihy.

Historických romancí od domácich autorov (či skôr autoriek) je ako šafranu. Či za to môže nezáujem zo strany spisovateľov, alebo len nedôvera vydavateľov voči danému žánru, je otázne, no predsa len sa občas popri zabehnutých menách objaví novinka, ktorá poteší srdce romantikov. Tatiana Macková sa pustila do práce na voľnej trilógii Nitky osudu, v ktorej sa mieni venovať slovanskej tematike. Prvá kniha sa zaoberá pomerne málo prebádanými dejinami tzv. Samovej ríše v 7. storočí. Autorka poskytuje čitateľovi vlastnú verziu udalostí vedúcich k Samovej ceste na vladárske kreslo. Prebádať dávne udalosti je neľahká úloha, ale reálie i postavy danej doby sú vykreslené uveriteľne. Natoľko, že ste ochotní uveriť, že sa všetko odohralo presne tak, ako to Tatiana Macková prezentuje vo svojej najnovšej knihe.

 "Ešte nikdy nevidela také sivé oči! Boli žiarivé ako čepeľ meča. Keď ju knieža hosťovi predstavil a mladík vstal, aby ju pozdravil úklonom hlavy, rozhoreli sa jej líca. Po celý čas Frank neprehovoril jediné slovko, dokonca sa vyhýbal pohľadu na ňu. Prečo ju to tak dráždilo? Chcela, aby k nej zdvihol zrak, súčasne bola rada, že zanovito pozerá iným smerom. Vari sa mu nepáči, keď ju nechce vidieť?"

Dej je zameraný na Samov počiatočný prienik medzi Slovanov. Ako mladík na prahu dospelosti sa dozvedá pravdu o svojom kráľovskom pôvode a je nútený poskytnúť svoje služby vo veci vojensko-zahraničnej politiky. Franský kráľ Chlotar ho totiž plánuje využiť ako prostredníka, bábku vo svojich mocenských hrách. Síce to bol práve on, kto kedysi vyvraždil celú jeho rodinu, aby sa dostal na trón, ale túto maličkosť mu akosi zabudne zmieniť. Chlotar sa nazdáva, že posilnenie Vinidov (ako Frankovia označovali slovanské kmene) zabráni rozpínaniu Avarov a ich prenikaniu na franské územie. Samo ako potomok s modrou krvou má figurovať ako kupec prinášajúci Vinidom zbrane a zároveň ich podporiť v ich odboji. Keďže ho bokom od dvora vychovávala slovanská pestúnka, dobre pozná ich jazyk i zvyky. Po príchode na územie kniežaťa Veliča mu padne do oka jeho mladšia sestra Milica. Hoci ani ona nie je voči cudzincovmu šarmu imúnna, brúsi si na ňu zuby starší príbuzný. Navyše, nikto z bojaschopných mužov si nemôže byť istý, či sa dožije ďalšieho dňa. Proti mladým zaľúbencom stojí niekoľko ťažkých prekážok, no vzájomná náklonnosť a nezlomná vôľa sú dobrým základom na ich prekonanie...

"Muži zdvihli hlavy. Pozreli na oduševnenú Milicu tvár, poznačenú slzami a každý v nej videl inú ženu, čo v tejto chvíli kdesi v diaľke vyslovuje podobnú prosbu. Pre jedného to bola matka, pre iného sestra, ďalší myslel na svoju milenku či ženu, mnohí v opätovné objatie svojich dcér. Chvíľa modlitby pominula, vojaci boli pripravení na odchod."

Počtom strán nie veľmi rozsiahly román Milica a knieža je síce označený ako historická romanca, no celkom nespĺňa všetky žánrové kritériá. Skôr by som povedal, že ide o historický príbeh významnou mierou doplnený o romantický motív. Predsa len, ústredný pár sa stretne až po niekoľkých desiatkach strán a ich vzťah nie je v rámci deja práve dominantným. Ako som už spomenul, dôraz je kladený viac na Samovu púť na kniežací stolec a vykreslenie dobových reálií. Tie zvládla Tatiana Macková preniesť do diela verne a pritom nenásilne. Svojou knihou sa jej podarilo zaplniť ďalšiu dieru na slovenskom knižnom trhu a ja som už teraz zvedavý na ďalšie časti plánovanej trilógie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu  Artis Omnis .

V poslednom čase sa mi dostávajú do rúk skutočné príbehy, o ktoré som kedysi neprejavoval veľký záujem. Skôr som sa nechal unášať na krídlach fantázie než sa vrhal do reálnych problémov. No po niekoľkých vydarených tituloch sa i vo mne začala prebúdzať chuť spoznať svet naokolo z prvej ruky. O to viac, ak ide o príbeh, ktorý v sebe nesie viac ako výpoveď o osobných trápeniach. O príbeh, čo vo vás zanechá pocit úľavy, že nežijeme v dobe nedávno minulej, ale zároveň vás naplní smútkom a trpkosťou nad tým, čo všetko museli ľudia zakúsiť od tých, čo zabudli na význam ľudskosti. Spisovateľka Soňa Rebrová napísala knihu, ktorá nie je iba pripomienkou nevídaného utrpenia, ale tiež výstražným prstom, aby sa nikdy nič podobné nezopakovalo. Novozaložené vydavateľstvo Bestseler začalo svoju púť v slovenských knižných vodách skutočne pôsobivo - príbehom ženy, ktorá prežila muky koncentračného tábora a musela sa vysporiadať s neistotou nad osudom jej blízkych...

"Niektorí špicľovali, čo sa kde udialo, a tak každý pomerne presne vedel, aký transport prišiel, koľkí z neho sa zachránili a koľkí išli hneď do plynu. Často mali aj správy z vojny, nikto však nevedel, či sú pravdivé. Život v tábore prebiehal podľa ustálených pravidiel. Človek však musel vydržať veľa. Neustály hlad. Neznesiteľné svrbenie od vší a bĺch. Všadeprítomnú špinu a zápach. Smrdelo všetko - spotené, dlho neúmyvané telá. Obnosené šatstvo. Hnisajúce a rozkladajúce sa rany. Neumyté zuby. Výkaly v latrínach (kde nebolo nič na utretie) a okolie barakov."

Sára s rodinou žije v nemeckom Essene, kde s obavami sleduje stupňujúcu sa nenávisť voči židovskému obyvateľstvu. Jej manžel Hans je síce katolík, no ani to nezabráni nacistom vziať im obchod po starom otcovi. Zákony a nariadenia potláčajúce základné ľudské práva sa týkajú každého človeka spríbuzneného so Židmi až po tretiu generáciu. Hoci Hans navrhuje odchod do bezpečnejšej krajiny, Sára by len nerada opúšťala domovinu a svojich blízkych. Všetko sa však začne rapídne meniť, keď vypukne druhá svetová vojna, Hans dostane povolávací rozkaz a začnú sa odvody Židov do pracovných táborov "za lepším životom". Po nútenom vysťahovaní sa Sára s dcérkou Rút a mamou dostávajú do sotva obývateľnej pivnice. Ich životné podmienky sú neúnosné a Sára sa rozhodne pre riskantný plán - po vybavení falošných dokladov uteká s Rút do malej obce na Slovensku, dúfajúc, že tak unikne ďalším represáliám. Avšak ani tu neunikne zlovestnej ruke osudu a napokon obe putujú do koncentračného tábora... Hneď po príchode sú oddelené a Sára odvtedy nemá o dcére žiadne správy. Iba myšlienka na jej blízkych ju udržuje pri živote, hoci akákoľvek nádej len predlžuje jej utrpenie. Sára zažíva neuveriteľné príkoria, ponižovanie, hrozbu plynovej komory, choroby na tele i na duši, stratu dôstojnosti a každodenný boj o zotrvanie v krutom svete, v ktorom je sotva priestor pre úvahy o lepšom zajtrajšku... 

"Napokon sa za zúfalcami odsúdenými na smrť zavreli oceľové dvere a zahrmotala ťažká závora. Na krátku chvíľu ostalo ticho. Každý čakal, čo sa bude diať. Vystrašení ľudia sa pozerali okolo seba, matky rukami hmatkali po pleciach svojich detí, ktoré čoraz viac plakali a kričali, utierajúc si soplíky. Zrazu sa ozval akýsi syčavý zvuk a do miestnosti začal prúdiť zápach horkých mandlí. Ľudia, ktorí mali nad hlavami na strope diery, začali kašľať. Nemohli dýchať a začali sa dusiť... Zrazu všetci pochopili, že tu ide o život, a vypukla strašná panika."

Napísanie tejto knihy iste nebolo pre Soňu Rebrovú ľahké. S výzvou preniesť na papier hrozný údel sa však popasovala priam vynikajúco. Príbeh silnej Sáry podala citlivo a pritom razantne. Nevyhýba sa ťaživým motívom, práve naopak. Tie slúžia na zdôraznenie neľudskosti a bytostného strachu o osud seba i rodiny. Autorka navyše skvelo pracuje so slovami a jej bezchybná štylistika iba umocňuje celkový dojem. Román Odsúdená pre život bol mojím prvým stretnutím s jej tvorbou, a ak bude naďalej pokračovať vo výnimočnom výbere tém a charakterov, určite nebude posledným... Prajem tejto knihe, aby si našla čo najširší okruh čitateľov. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Bestseler. 

S tvorbou Elizabeth Adler som sa stretol už ako začínajúci vášnivý čitateľ na základnej škole. Jej dejom nabité príbehy ma dokázali pohltiť na dlhé hodiny, dokonca som sa o niektorých z nich zmienil aj v čitateľskom denníku. Tento krok mi bol učiteľkou vyčítaný, keďže to podľa nej nebola pre mňa vhodná literatúra. S odstupom času s ňou v tom ešte stále nesúhlasím :-) Romány ako Léonie, Zdedené tajomstvo či Majetok neznámej pre mňa budú vždy synonymom dramatických rodinných ság. Americká autorka však v poslednom čase upustila od prepletených vzťahov a intríg a viac sa zameriava na romantické trilery. Či je to správny krok, je otázne, pretože im podľa môjho názoru chýba "šťava", ale napriek tomu v nich stále cítiť prítomnosť starej dobrej Adlerovej. Jej najnovším titulom je román Kým ich smrť nerozdelí, kde sa predstaví dvojica príťažlivých a pekne bohatých vyšetrovateľov.

"Nočnú oblohu znenazdajky zaliala ružová žiara. Harry začudovane otočil hlavu k domu na opačnom brehu jazera. V otvorených dverách zbadal stáť dievčinu. Výkrik jej znetvoril tvár. Vlasy mala v plameňoch. Rozbehla sa k jazeru a skočila do vody. Vtom sa dom vznietil ako inferno. Výbuch, ktorý vzápätí nasledoval, zhodil Harryho na zem."

Už podľa prvých strán sa zdá, že príbeh bude pekne odsýpať. Harry Jordan, detektív bostonskej polície, sa v letovisku na brehu Večerného jazera spamätáva z čerstvého rozchodu. Krásna Malory sa kvôli ich vzťahu vzdala lukratívnej a obľúbenej práce moderátorky kriminalistickej relácie v televízii, no už dlhšie nedokázala tolerovať Harryho častú pracovnú zaneprázdnenosť. Dúfa, že Francúzsko ju privedie na iné myšlienky, ale ani tu nedokáže na Harryho zabudnúť. Samota dolieha zle aj naňho, nie je ničím neobvyklým, ak sa v noci nepokojne prechádza po okolí a uvažuje pri tom nad svojím údelom. A práve počas jednej vychádzky sa stane svedkom výbuchu jedného z domov pri Večernom jazere. Zachráni pred plameňmi mladú Beu, no jej matka príde pri nešťastí o život.  Harry sa púšťa do vyšetrovania, pretože podľa všetkého išlo o premyslený útok. Pomáha mu pri tom i jeho kolega Carlo Rossetti, ktorý sa napokon ukáže z dvojice detektívov ako väčší skeptik. Nie je Beinou sviežou mladosťou očarený natoľko ako Harry a celý prípad vníma o to objektívnejšie, že nepozná ani obyvateľov Večerného jazera. Harrymu to na druhej strane dáva možnosť hlbšie preniknúť do tajov tamojšej komunity a zistiť, kto a prečo má na svedomí nevídané ťažkosti matky s dcérou. Bey sa ujíma rodina Osbornovcov, ktorá však má tiež očividne svoje tajomstvá, a čo je horšie, Rose Osbornová, matka a milujúca manželka, sa takisto bude musieť obávať o život, pretože vrah je bližšie, než sa zdá...

"Môj naobľúbenejší pomocník je nôž. Už niekoľkokrát mi dobre poslúžil. Ako však sami neskôr uvidíte, niektoré iné "zbrane" sú v určitých situáciách účinnejšie. Majte sa teda na pozore, som ako vy. Medzi prvými sa objavím v zvieracom útulku či na miestach postihnutých živelnou katastrofou, medzi prvými ratujem seniorov... Som úplne obyčajný človek, jeden z vás... Ibaže sa o tom spolu s Rose dozviete poslední."

Touto knihou Elizabeth Adler rozhodne neprekročila svoj tieň, no príbeh je pútavý a bude vás zaujímať jeho rozuzlenie. Kým ich smrť nerozdelí je romantický triler s postupným odhaľovaním páchateľa a občasným nahliadnutím do jeho mysle. Zopár kapitol sa čitateľovi totiž namiesto rozprávača prihovára samotný vrah, komentuje dianie a poodhaľuje čosi zo svojej motivácie. Ide o osobitý príbeh, no osobne ešte stále v kútiku duše dúfam, že autorka sa niekedy vráti k žánru, ktorý ju preslávil...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Remedium. 

Darina Hamarová sa ako blesk zjavila v slovenskej literatúre v roku 2014 úspešným debutom Slzy muža. Predstavila sa ako spisovateľka, ktorej nie sú cudzie ľudské slabosti, citlivé vnímanie prehreškov a poskytovanie druhých šancí pri snahe o ich nápravu. Do svojej tvorby sa vždy snaží vniesť reálne udalosti, čím sa stáva autentickejšou a údernejšou. Nie je to inak ani u jej novinky Životom nekráčam sama. Hoci názov vyznieva pomerne optimisticky, cesta hlavnej hrdinky rozhodne nie je prechádzka ružovou záhradou. Tentoraz nám v skutočnom príbehu predstaví svoj neľahký údel samotná autorka. Nezamierava sa pritom len na seba, ale aj na svojich blízkych. Ich radosti či trápenia sú opäť podané veľmi reálne, mnohé náročné pasáže sú vyrozprávané priamo, no zároveň citlivo, a vy sa nemôžete ubrániť dojmu, že človek niekedy skutočne musí v sebe pozbierať všetky zvyšky vnútornej sily, aby sa popasoval s osudom.

"Sama s pomocou rodičov som sa opäť postavila na nohy a začala som si budovať svoj svet. Svet, do ktorého som nechcela vpustiť nikoho cudzieho. Zrazu sa objavil Juraj a svet, ktorý som si tak starostlivo budovala, sa ocitol v troskách. Zistila som, že ešte aj moje srdce sa dokáže rozbúchať láskou, že ešte aj v mojom srdci je miesto pre muža. Tak veľmi som chcela ľúbiť a byť ľúbená."

Danica je žena v strednom veku, ktorá už od života veľa nečaká a je relatívne spokojná so súčasným stavom. Pri obyčajnej ceste v diaľkovom autobuse si nečakane našla nového partnera, čo sa rôzne odrazí v reakciách okolia - predovšetkým jej mama sa ako prísna veriaca pozerá na jej vzťah s Jurajom cez prsty. Danica je však presvedčená, že aj ona má právo na šťastie, najmä po tom, čo ju a ich dve deti opustil manžel pre mladšiu ženu. Okrem vlastných potomkov sa navyše Danica ujala aj detí svojej sestry, ktorá sa potýkala s násilníckym manželom a napokon aj s vážnou chorobou. Uvedomuje si, že všetky čoskoro roztiahnu krídla a vyberú sa svojou cestou, aj preto si užíva spoločné chvíle s Jurajom ako osobou, na ktorú sa môže vždy spoľahnúť. A je to práve on, kto ju "dokope" k tomu, aby navštívila lekára. Dôvod? Počas jedného lenivého rána jej nahmatá hrčku, čo ho, prirodzene, vydesí. Danica ho presviedča, že nejde o nič vážne, tvrdil jej to predsa aj jej lekár, no pre pokoj tela i mysle absolvuje ďalšie vyšetrenia. A tie hovoria jasnou rečou - má rakovinu. Rozbieha sa kolotoč liečby, smútku, strachu, ale i nádejí a odhodlania bojovať so zákerným nepriateľom. V dlhoročnom zápase našťastie Danica nie je osamotená - má nablízku verných blízkych, ktorí jej za žiadnych okolností nedovolia vzdať sa, pretože rakovina (takmer) rovnakým spôsobom predsa zasiahla aj do ich životov... 

"Pristihla som sa, že s blížiacim sa termínom operácie, každý večer pred spaním, stojím v spálni pred zrkadlom umiestneným na dverách vstavanej skrine a obzerám si svoje prsia. Najmä svoj ľavý prsník. Dotýkala som sa ho. Tak ako Jurajovi, ani mne nebolo všetko jedno. Nedokázala som si predstaviť, či a kedy sa aj ja sama dokážem pozrieť na moje telo, kde na ľavej strane na mieste, kde mám prsník, už nič nebude. Tie pocity boli nepredstaviteľné."

Kniha Životom nekráčam sama je jedinečnou výpoveďou ženy, ktorá si toho preskákala viac než dosť. No nie je to iba o nej a jej boji s rakovinou. Darina Hamarová svojím románom zároveň vzdala hold všetkým ľuďom, ktorí pri nej po celý čas stáli, a tiež ním určite povzbudí každého, kto sa dostane bez vlastného pričinenia na osudové rázcestia. Pretože - ako hovorí samotné krédo románu - prehrávať môžete, no prehrať nie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.

Španiela Carlosa Ruiza Zafóna som doteraz poznal len ako autora magickej série kníh odohrávajúcich sa v Barcelone v prvej polovici 20. storočia. Jeho cit pre vykreslenie charakterov, vystihnutie atmosféry príťažlivých miest a dojemný dej ma presvedčil, aby som siahol aj po jeho knihách určených hlavne mladším čitateľom. Bol som zvedavý, či sa spomínané atribúty pretavili aj do literatúry pre "nedospelákov", a ostal som príjemne prekvapený. Hoci chvíľu trvalo, kým dej získal správne grády, no po predstavení hlavných postáv a záhadných náznakoch sa mu dostalo klasickej "zafónovskej šťavy". Nevšedné prostredie odľahlého pobrežia stráženého majákom a tajomným sídlom je ako stvorené na budovanie mysteriózneho príbehu, ktorý sa odohráva v pre autora typickom období - krátko pred druhou svetovou vojnou. V prípade knihy Zářijová světla ide o tretí diel voľnej série Knieža z hmly, no nemal som pocit, že by mi neznalosť predošlých dielov robila ťažkosti. 

"Jejich hostitel nakonec pokynul ke dveřím a doprovodil je až k prahu. A v tu chvíli, skoro náhodou, spatřil Dorian něco neuvěřitelného. Právě procházeli kolem jedné z mihotavých lamp a siluety jejich stínú tančily po zdech. Tedy všechny siluety kromě jedné - té Lazarusovy. Jeho stín na zdi nebyl, jako by samotná jeho přítomnost byla jen přeludem."

Sauvellovci sa po smrti hlavy rodiny musia vyrovnať s neľahkou osobnou i finančnou situáciou. Záchranným kolesom sa javí ponuka pre Simone pracovať ako správkyňa Cravenmooru - domu na útese, ktoré obýva nevšedný vynálezca a výrobca hračiek. Lazarus Jann prijme Simone a jej dve deti prívetivo a pohostinne, no pritom má zopár zvláštnych podmienok, ako napr. nosenie konkrétnych listov iba v presne určené dni alebo zákaz chodenia do príslušných častí sídla. Postupne však noví obyvatelia zisťujú, že v sídle sa dejú akési zvláštne veci, akoby hračky mali vlastnú dušu a zo všetkých kútov na nich čosi číhalo. Nad pobrežím sa navyše vznáša ako tieň historka o zmiznutej žene a odhalenia o tieňoch, ktoré opúšťajú svojich "nositeľov"... Mladá Irene Sauvellová sa okrem povedačiek zoznamuje aj s novými priateľmi v jej veku - utáranou slúžkou a jej bratrancom - pekným mladým rybárom Ismaelom. Čím by bol mládežnícky príbeh bez prvej lásky? Medzi Irene a Ismaelom to zaiskrí, čo sa neskôr stane významnou motiváciou pri snahe ochrániť jeden druhého pri hroziacom nebezpečenstve... 

"Pod nohama jim křupal koberec skleněných střepú. Irene a Ismael sa zarazili při pohledu na zničené dveře a roztříštěna okna. Na první pohled to vypadalo, jako by výbuch plynu vylomil dveře z pántú a zároveň zevnitř vyrazil okna. Irene se snažila potlačit vlnu chladu, která ji zaplavovala útroby, ale marně. Vyslala k Ismaelovi vyděšený pohled a chystala se vkročit do domu."

Stretol som sa s názormi, že Zářijová světla sú nevyvážené - najprv zdĺhavý úvod, a potom nudná akcia. Nemôžem s tým celkom súhlasiť, skôr by som povedal, že po dôslednom budovaní atmosféry autor využíva základy na premyslené hry s postavami. Carlos Ruiz Zafón vie, ako čitateľa zaujať a udržať jeho zvedavosť počas celého príbehu. Kniha sa číta rýchlo, nie je hrubá a námet je takisto zaujímavo spracovaný. Ak poznáte autorovu tvorbu pre dospelých, mohla by byť pre vás správnym výberom. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Od pôvodom britskej autorky Alexandry Potterovej som ako prvú čítal knihu Daj si pozor na želania. Bola svižná, ľahká, vtipná a romantická. Chick-lit na skutočne veľmi dobrej úrovni. Žiaľ, dve nasledovné knihy ma až tak neoslovili, ale nezanevrel som na ňu. Našťastie, pretože román Čo je nové, kočka? ma presvedčil, že si určite zaslúži ďalšiu šancu. Ide o autorkin debutový román, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 2000 a nedávno sa dočkal svojej reedície. V centre deja je mladá žena unudená stereotypom v malom meste, túžiaca po vzrušení a nových možnostiach. Nie nadarmo je heslom knihy veta: Každé dievča túži po neobyčajnom živote. Román v sebe spája hneď niekoľko motívov - nový začiatok, vzťahy, humor, dokonca hudbu, konkrétne hity Toma Jonesa (samotný názov odkazuje na jeho pieseň What´s New, Pussycat?). Len celkom nerozumiem, prečo v preklade neostalo popri iných menách zachované meno hlavnej postavy Delilah, z ktorej sa stala Dalila. Nič to však nemení na pozitívnom dojme, ktorý vo vás príbeh Dalily (či Delilah) zanechá...

"Zdvihla prsteň a opláchla ho... Pokušenie bolo príliš veľké. Nastokla si ho na prst. Zakrútila rukou pred zrkadlom a nacvičovala si kráľovské gesto. Pokúsila sa prsteň stiahnuť z prsta. Nešlo to. "Dočerta," zakliala a horúčkovito ho ťahala dolu. Vôbec to nešlo. Schmatla fľašku s prípravkom na umývanie riadu a štedro si ním poliala ruku. Parádne to penilo, ale prsteň nepovolil - namiesto toho sa uvoľnil jeden z diamantov a vzápätí skončil vo výlevke."

Dalila sa rozhodne odísť z rodného mesta do rušného Londýna po tom, ako prichytí priateľa s inou a v práci dá výpoveď (áno, toto znie trochu otrepane, ale našťastie je to spracované vtipne a najmä v krátkosti). Zbalí si pár igelitiek z Tesca, naloži do starého auta svojho psa Tučka a s vidinou života plného vzrušenia a noviniek vyráža preč. Zároveň sníva o dokonalom mužovi - príťažlivom Charliem, ktorého stretla v miestnej nemocnici, kde práve nakrúcal dokument. Jediné, čo o ňom vie, je jeho meno a adresa, no krátko po príchode do anglickej metropoly jej zmizne batoh a s ním nielen Charlieho vizitka, ale aj všetky jej doklady a našetrené peniaze. Ešteže má šťastie na ľudí, ktorí jej podajú pomocnú ruku - majiteľa kaviarne Sama a jeho kamarátku, výstrednú pracháčku Vivianne. Práve ona ju prichýli a so strechou nad hlavou sa aj práca hľadá ľahšie. I keď by to malo byť len predávanie cigariet zbohatlíkom v reštaurácii s talianskym chlipníkom na pozícii šéfa. Zhodou náhod je jedným z hostí Charlie, a tak sa začne Dalile plniť sen... Odrazu má všetko, po čom kedy túžila - nádherný byt, božského priateľa, kreditku s neobmedzenými financiami, značkové oblečenie, dokonalú vizáž... Otázne je, či to stačí k šťastiu a či cesta k nemu nevedie skôr cez malú, ale útulnú kaviareň...? 

"Na jej obranu treba povedať, že v pokušení by bola azda každá žena. Či by to však každá aj urobila, to je už iná vec. Lenže Dalila nebola ako iné ženy. Preto schmatla nevinne vyzerajúcu umelohmotnú fľašu a poriadne ju stlačila. Pohár sa naplnil hustou zelenou jarou na umývanie riadu. Spokojne to ešte pomiešala prstom. Hmm, vyzerá to ako pravé. Nickii je už taká opitá, že ten rozdiel vôbec nespozná."

Čo je nové, kočka? je zábavný a romantický príbeh s naozaj sympatickými postavami. Dalilu si obľúbite už na samom začiatku, keď sa dostane do problémov pri skúšaní snubného prsteňa, druhá ženská postava Vivienne si vás získa svojou neviazanosťou a užívaním života plnými dúškami, nehovoriac o jej svadobných plánoch s deväťdesiatročným milencom, ktoré napokon vypália celkom inak... Mužskí hrdinovia za nimi takisto nezaostávajú - Charlie je darebák, ale jednoducho "je už raz taký", a Sam je prototyp slušného, úprimného a milého chlapa. Verím, že román Alexandry Potterovej, ktorý pripomína britské romantické komédie, si nájde svojich čitateľov, pretože mňa už k autorke opätovne pripútal.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

Marta Gergelyová prichádza po slovenskej prvotine Most nad riekou Liffey s novým románom, v ktorom opäť ožívajú nielen domáce, ale aj írske reálie. Obe prostredia sú autorke dobre známe, čo dokazuje ich autentickým opisom i dôslednou znalosťou kultúrnych odlišností. Hľadanie vlastnej identity, miesta pod slnkom a životného smerovania je základným kameňom spletitého deja, ktorý nesie na svojich pleciach hneď niekoľko zaujímavých postáv. Kniha kĺže na pomedzí rodinnej drámy a spoločenského románu, prelína sa v ňom viac časových rovín a uhlov rozprávania. Všetko sa však deje plynulo a nerušivo, Marta Gergelyová si je dobre vedomá stavby príbehu a nenecháva nič na náhodu. Každý kúsok skladačky si napokon nájde svoje miesto a ako zvedaví čitatelia postupne odhaľujete, Čo sa stalo v Dome anjelov... 

"Jej otec už matku dávno opustil. Nik sa mu však nečudoval - veď čo mu Serafína ku koncu vystrájala, sa tolerovať skutočne nedalo... A Hanin brat Emil bol tiež z kola von. A tak ostala Serafína sama ako kôl v plote. Nik sa o ňu nemohol starať, nik ju nechcel, nik o ňu nemal záujem. Nik, okrem Domu anjelov. Tam našla Hana posledné útočište pre svoju úbohú, napoly pomätenú matku."

Dom anjelov je názov ústavu, kde dožila svoje posledné dni Alžbetina stará mama Serafína. Alžbeta otvára rodinnú históriu, pretože sa rozhodla oživiť svoj rozprávačský talent a napísať o svojráznej príbuznej knihu. Jej blízka rodina má však z jej úmyslu zmiešané pocity, čo ju privedie k otázkam, na ktoré by bolo možno lepšie nepoznať odpoveď... Alžbeta sa nečakane dostáva na osudové križovatky, no ani jedna z ciest nekončí jasným cieľom. S priateľom už nejaký čas žije v Dubline, no ani dve zamestnania nemajú moc udržať ju tam. Čoraz viac ju to ťahá späť domov, ku koreňom. No keď sa dozvie zatajovanú pravdu o svojom pôvode, je to pre ňu šok. Spolu s tým sa na pretras dostávajú ďalšie otázky - kto vlastne je? Definuje nás náš pôvod alebo charakter? Tvorí naše príbuzenstvo spoločná krv alebo náklonnosť? Alžbeta však nie je jediná, kto pátra po minulosti. Jej snaha je náhodná, no Američan Bob Ryan prichádza do Írska so zámerom dozvedieť sa viac o rodinnej histórii. Alžbetina zamestnávateľka a zároveň kamarátka Maeve mu v tom má ako genealogička vypomôcť, no ako sa nakoniec ukáže, pri troche poznania a pochopenia si obaja pomôžu navzájom... Kruh ale ani zďaleka nie je uzavretý! Netreba totiž zabudnúť na Alžbetinu nestálu sestru, príťažlivého Íra - vedúceho cestovnej agentúry, neobyčajnú riaditeľku Domu anjelov či samotnú Serafínu. Životy pestrých postáv sa vzájomne prelínajú a ovplyvňujú aj po mnohých desaťročiach...

"A vtedy sa cez ňu ako morská vlna prevalil záchvev zvláštnej rozorvanosti. Akoby bola v rovnakej chvíli šťastná - veď mama Hana je napriek všetkému, čo sa jej prihodilo, nažive, no akoby zároveň cítila i obrovský bôľ kvôli Serafíne. Predtým vedela len toľko, že Serafína zomrela v nejakom útulku, keď bola ona ešte veľmi, veľmi malá. No ako skonala, to akosi nikdy nebolo témou rodinných rozhovorov."

Čo sa stalo v Dome anjelov je mnohovrstvový príbeh. Týka sa medziľudských vzťahov, rodinnej histórie, prisťahovalectva, vžitých tradícií i nových začiatkov, ktoré nebývajú vždy ľahké. Pre lepšiu prehľadnosť a logiku deja je rozdelený na dve časti, pričom nesledujeme len súčasnosť, ale aj Serafínin pobyt v ústave či jej domáce kopaničiarske zázemie. Nedá mi nespomenúť aj autorský štýl. Marta Gergelyová už svojím domácim debutom dokázala, že napriek pobytu v zahraničí jej ľubozvučná slovenčina nie je cuzdia, a v nastolenom trende pokračuje i naďalej. Živý jazyk posúva zážitok z čítania o stupeň vyššie, čo robí z tohto titulu jednu z najrozmanitejších kníh. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Koruna. 

Román Levanduľová izba je ťažké zaradiť do konkrétneho žánru. Ide o romantiku? Komédiu s nádychom nostalgie? Roadmovie, kde je auto na ceste zamenené za loď na riekach? Alebo azda filozofický príbeh o láske, šťastí a zmysle života? Nina George, nemecká autorka žijúca v Hamburgu, napísala knihu, ktorá vás jednoducho a polopate dojme. Hoci po jej prečítaní musím povedať, že názov je dosť nepresný a zavádzajúci. Iste, izba ako taká má súvis s dejom a motiváciou hlavnej postavy, no nemyslím si, že dostatočne vystihuje podstatu príbehu. Snúbi sa v ňom totiž toľko myšlienok, dojmov, ba dokonca chutí a vôní, že je skutočne ťažké vhodne ho pomenovať. Snažil som sa prísť na nejaký titul, ku ktorému by som Levanduľovú izbu prirovnal, no márne. Na to je príliš jedinečný, hoci na prvý pohľad sa tak možno ani nejaví. No ako to niekedy býva, tie obyčajne pôsobiace veci v sebe ukrývajú najviac originality.

"Mal pocit, akoby prekročil prah strachu a na svoje prekvapenie zistil, že za dverami nečaká priepasť - ale ďalšie dvere, svetlé chodby a vľúdne priestory. Vyvrátil hlavu a nad sebou zbadal niečo hlboko dojímavé - nebo. Neohraničené domami, stĺpmi a svetlami bolo nahusto posiate jagavými hviezdami rozličnej veľkosti a intenzity. Akoby hviezdne prehánky zmáčali nebeské okná, také hojné boli tie svetielka. Pohľad, ktorý nezažije nijaký Parížan, pokým nevyjde z mesta."

Jean Perdu je parížsky kníhkupec vlastniaci loď fungujúcu ako tzv. literárna kaviareň - je presvedčený, že na každý bôľ existuje správny liek v podobe konkrétnej knihy. On sám však svoje trápenie vyliečiť nedokáže. Nemôže zabudnúť na vášnivú lásku z mladosti, ktorá sa skončila náhle a nečakane. Manon mu zanechala iba list na rozlúčku, ktorý zamkol v levanduľovej izbe vo svojom byte a neotvoril ju vyše dvadsať rokov. Nová susedka ho však prinúti zamyslieť sa nad tým, či by bol schopný znovu milovať, no najprv sa musí vyrovnať s minulým vzťahom. Otvorí list a dozvie sa, že Manon ho opustila, pretože bola smrteľne chorá. Odišla umrieť do rodného Provensalska a pritom až do poslednej chvíle dúfala, že Jean príde za ňou... No on neprišiel. Jean nedbá na roky, ktoré ho delia od Manon, a podujme sa na cestu za stratenou láskou, aby sa s ňou rozlúčil a bol schopný vyjsť v ústrety novým výzvam. Vypláva na svojej literárnej kaviarni, no na cestu neodchádza sám. Ide s ním aj mladý spisovateľ Max, ktorý po úspechu prvého románu dúfa, že opäť nájde stratenú inšpiráciu. Postupne sa k nim pridávajú aj ďalšie postavičky - taliansky námorník dvadsať rokov brázdiaci francúzske rieky v snahe nájsť milované dievča, ktoré videl raz v živote, či slobodomyseľná milovníčka písaného slova, túžiaca znovu objaviť čaro prvého bozku. Každý z nich sa musí vyrovnať s vlastnou bolesťou či minulosťou a uvedomiť si, aké hodnoty sú pre nich dôležité. A závisí pritom len od nich, či na konci svojej cesty nájdu poklad, alebo len ďalšie nezodpovedané otázky. 

"Ľudia ľúbia toho, kto ľúbi ich - aj na túto pravdu sa rado zabúda. Všimol si si, že väčšina ľudí chce, aby ich niekto ľúbil, a robia pre to všetko možné? Držia diéty, zhromažďujú peniaze, nosia červenú spodnú bielizeň... keby tak horlivo ľúbili, aleluja, svet by bol krásny a bez sťahovacích pančušiek."

Nina George je pravdepodobne veľmi citlivá a emotívna duša s veľkou čitateľskou vášňou i chuťou do jedla. Súčasťou knihy je totiž v závere aj súhrn receptov, ktorými si postavy pripomínajú na ceste chuť Provensalska, a tiež zoznam kníh, ktoré slúžia ako liek na neduhy duše. Levanduľová izba je určená pre každého, kto kedysi mal veľké túžby, i pre tých, ktorí ešte len čakajú na uskutočnenie svojich snov. Z každej stránky vanie láska ku knihám, slobode myšlienok i samotnej ľudskosti. Miestami som musel prestať čítať a pouvažovať nad danými slovami. Kniha vás vtiahne dejom, postavami a najmä svojím posolstvom. Patrí k titulom, vďaka ktorým môže byť svet lepším miestom.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Remedium.