Blog
J. Belan - Kto si trúfne na Peťa?
21.02.2017 18:40Knihy pre deti nečítam pravdupovediac vôbec, preto som sa obával, či ma novinka Kto si trúfne na Peťa? dostatočne zaujme, resp. či ju budem schopný primerane zhodnotiť. Moje obavy sa napokon ukázali ako neopodstatnené, pretože hlavný hrdina Peťo si ma získal už počas prvých strán. No, síce... hrdina je (aspoň spočiatku) trochu silné slovo, ale o to ľahšie sa s ním môžu bežné deti stotožniť. V žiadnom prípade nejde o dokonalého, bezchybného a obľúbeného športovca, ale o obyčajného chalana na okraji kolektívu. To umožňuje autorovi Júliusovi Belanovi vyťažiť z jeho situácie maximum a zároveň tým poukázať na vždy aktuálne a naliehavé problémy. Ide pritom o najväčšiu devízu knihy. Výchovná zložka je využitá v plnej miere a verím, že mladí čitatelia to nielen ocenia, ale si to aj vezmú k srdcu.
"... už boli naozaj dosť blízko chalani, ktorí mi neustále robili zle, spolu s nimi sa blížili aj ďalší dvaja spolužiaci, ktorí zaostávali v robení zlého iba preto, lebo chodievali na športové turnaje, a tak občas v škole chýbali. Musel by som byť hluchý, aby som nepočul, ako po mne kričia, nech ich počkám, lebo ma idú roztrhať na kusy. Ich hlasy nezneli vôbec priateľsky ani žartovne. Roztrasenými rukami som si v predklone a s aktovkou na chrbte zaväzoval šnúrky. Hotovo. Mohol som začať utekať."
Peťo to v škole nemá ľahké. Nepatrí medzi športovcov, bifľošov ani priemerných chalanov, ktorí by bez problémov preplávali jednotlivými ročníkmi. Práve naopak, často sa stáva terčom posmeškov a šikany, cesta domov sa neraz mení na útek pred bitkou a na okolí nemá nikoho, kto by sa ho zastal. Jedného dňa, keď opäť uniká pred trestom zo strany drsných spolužiakov, dostane sa do parku, kde natrafí na nezvyčajný úkaz. Mohutné stromy ho nielenže zneviditeľnia, ale navyše sa stanú aj jeho najlepšími kamarátmi. Čarovný park dlhé roky slúži ako skrýša pre šikanované deti, a práve tu Peťo spozná lepšie aj milé a pekné dievča z jeho školy - Simonku. Lenže ani v tomto prípade nie je všetko ideálne. Vplyvný muž, ktorého všetci poznajú pod prezývkou Betónový kráľ, má v úmysle zrovnať park so zemou a na jeho mieste vystavať najväčšie obchodné centrum, aké kedy svet videl. V tom istom čase sa Peťo dostane k obleku, ktorý ho zmení na Perfektmana. A ako by lepšie mohol využiť novonadobudnuté schopnosti než zastaviť Betónového kráľa a zachrániť životné prostredie našej planéty?
"Nosorožce sa všemožne ukrývajú, kde sa len dá. Putujú z jedného miesta na druhé, ale vždy musia byť blízko vody, aby nezahynuli v týchto horúčavách od smädu. Aj preto majú pytliaci pred nimi výhodu, lebo vedia, že ich musia hľadať v blízkosti jazierok. A navyše, i keď sú to silné zvieratá, nezmôžu nič proti puškám s neskutočne ostrými uspávacími šípkami, ktoré prejdú aj cez ich tvrdú kožu. Dlho som dumal, ako prekabátiť pytliakov. Spolu so spriatelenými nosorožcami som prechádzal naprieč vyprahnutým územím a smerovali sme k neveľkému jazierku, kde sa potrebovali ovlažiť rovnako ako ja."
Július Belan vie, ako sa prihovoriť detskému čitateľovi. Napísať príbeh na mieru šitý neskôr narodeným je veľké umenie, napriek tomu mám pocit, že detská literatúra je u nás trochu bokom. Verím, že aj vďaka tomuto autorovi získa väčšiu dôležitosť. Príbeh o Peťovi, ktorý sa z outsidera premení na uznávaného hrdinu má všetko, čo si predstavujete pod pojmom kniha pre deti - postavu, s ktorým sa môžu čitatelia stotožniť, prvok čarovnosti, svet blízky i vysnený, šťastný koniec, ba i niečo navyše - významnú výchovnú zložku. Július Belan cez svoju postavu jednoducho, a pritom naliehavo poukazuje nielen na nerovné vzťahy medzi rovesníkmi, ale predovšetkým na potrebu chrániť životné prostredie - stromy, zvieratá, oceány... Škoda, že v deji nebolo vysvetlené, ako a prečo Peťo obdržal oblek, takto to celé vyznelo ako nereálne. Iste, je to rozprávka a menší čitatelia to zrejme nebudú riešiť, ale iba by to vylepšilo celkové vyznenie. Tiež mi nesedeli napr. geografické súvislosti. Mená a reálie naznačovali, že príbeh sa odohráva na Slovensku (napokon, ide o nášho autora a "naše" deti), takže v Stredozemnom mori nemohol byť slnečný deň, kým u nás už bola hlboká noc... Je to však len malá smietka na inak vydarenom titule a ja dúfam, že Kto si trúfne na Peťa čoskoro dostane od Júliusa Belana ďalšieho knižného súrodenca (mimochodom, kniha má skvelý názov!).
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Elist.
Každý môže zradiť... (V. Aveyardová - Křišťálový meč)
19.02.2017 10:06Victoria Aveyardová spôsobila vlani v mojom ponímani žánru young adult knihou Rudá královna poriadny rozruch. Dovtedy (a aj potom) som počítal množstvo iných titulov, ale úvodný diel novej série mi utkvel v pamäti ešte dlho. Považoval som ho za jeden z najvydarenejších príbehov, vyznačoval sa napätím, stálymi zvratmi, skvelými postavami a viacerými námetmi na rozsiahlejšie spracovanie. Preto som sa veľmi tešil, keď konečne vyšla druhá časť s názvom Křišťálový meč. Čakal som podobne intenzívny zážitok, ba azda aj niečo navyše, pokračovania sú známe tým, že pozitíva "jednotiek" sa vyskytujú v ešte väčšej miere... a ostal som, mierne povedané, trochu sklamaný. Kniha má vyše 400 strán, ale skutočne sa niečo deje asi tak celkovo v štvrtine príbehu, akoby išlo len o mostík medzi prvým a tretím dielom.
"Pomalu, s odporem, jako by se jeho postava rozpadla na prach, Cal klesl na kolena a nechal oheň vyhasnout. Totéž udělal i včera, když poklekl vedle těla sťatého otce. Ten muž s krví podlitým okem se zašklebil, obnažené zuby se mi jen leskly. Stál nad Calem s takovým požitkem a užíval si pohled na prince klečícího u jeho nohou. Užíval si ten pocit moci, kterou mu to dávalo. Já ale byla bohyně blesku. A on o skutečné moci nevěděl nic."
Mare a Cal sú na úteku pred Mavenom a jeho armádou. Princ Cal bol zneužitý nevlastnou matkou a pod jej vplyvom zabil svojho otca. Kráľovná tak chcela zabrať trón pre seba a svojho syna Mavena a zároveň sa zbaviť aj Mare - obyčajného "červeného" dievčaťa, ale so schopnosťou Strieborných. Mare si uvedomuje, že vo svete musí byť viac takých geneticky modifikovaných ľudí, ako je ona, a je pevne rozhodnutá vypátrať ich. Musí tak však učiniť skôr ako Maven a jeho matka, ktorí ich chcú zabiť a zmazať akýkoľvek dôkaz o ich existencii. Keby sa prevalilo, že aj obyčajný človek môže oplývať silnými schopnosťami, podnietilo by to vzburu a ohrozilo ich vládu. A tak sa Mare, jej brat, Cal a Farley, kapitánka Červenej hliadky vydávajú hľadať osoby zo zoznamu, ktorý im poskytol Calov strýko. Ak by sa im podarilo získať na svoju stranu, po ich výcviku by azda získali dostatočne silnú armádu na boj proti uzurpátorom a dosiahli tak spravodlivosť...
"Už tak dlouho jsem utíkala. Už dávno předtím, než tohle všechno začalo. Už doma v Pilotách jsem pořád někam utíkala. Vyhýbala se rodině, osudu, všemu, co jsem nechtěla cítit. A utíkala jsem i teď. Před těmi, kteří mě chtěli zabít, i před těmi, kteří mě chtěli milovat. Tak moc jsem se chtěla zastavit. Na chvíli zastavit, aniž bych zabila sebe nebo někoho jiného. To ale nešlo. Musela jsem jít dál, musela jsem trpět, abych se zachránila, nechat trpět ostatní, abych mohla zachránit ostatní. Nechat trpět Kilorna, Cala, Shadea, Farley, Nixe i kohokoli dalšího, kdo bude dost hloupý na to, aby mě následoval."
Zadná strana obálky hovorí, že si ani nedokážeme predstaviť, aké napínavé je pokračovanie Rudej kráľovnej. Nuž, s tým súhlasím, takto som si to teda rozhodne nepredstavoval. Začiatok vás navnadí, zbesilý útek ústrednej skupiny pred armádou je napísaný skvelo, ale potom sa príbeh zadrhne a 300 strán sa len putuje z miesta na miesto a verbujú sa noví členovia. Nič viac. Záver to znovu dvíha o niekoľko priečok vyššie, útok na väznicu prináša niekoľko nečakaných i smutných prekvapení. Má moc navnadiť vás na pokračovanie, čo je veľké pozitívum. Všetko totiž nasvedčuje tomu, že tretí diel môže prinavrátiť sériu na správnu cestu. Niežeby bol Křišťálový meč nezaujímavý, to nie. Len s ohľadom na vynikajúci prvý diel čitatelia očakávajú podobne zapamätateľný zážitok. Victoria Aveyardová je skvelá rozprávačka, preto jej ľahko odpustíte aj tento malý prešľap a nedočkavo budete vyhliadať jej ďalší titul.
Recenzný výtlačok poskytla mediálna spoločnosť Albatros Media.
Osud neverí na náhody (A. Rimová - Popol a hriech)
18.02.2017 16:30Andrea Rimová nielenže patrí medzi kmeňové autorky vydavateľstva Motýľ, ale za niekoľko rokov pôsobenia na domácej literárnej scéne si už vybudovala aj pevnú fanúšikovskú základňu. A hoci som nečítal úplne všetky jej romány, tie, s ktorými som mal tú česť, mi utkveli v pamäti. Prečo? Autorka rozhodne neponúka klasické príbehy o vzťahoch, i keď aj tie sú súčasťou jej knižného sveta. Spracúva ich však pútavou formou, odhaľuje skryté hĺbky a drží čitateľa v napätí. To je veľké plus, pretože prekvapenia a nevedomosť o tom, ako bude dej pokračovať, sú základnými prvkami gradácie. Aktuálna novinka Popol a hriech láka práve na tajomno a postupné odkrývanie spletitých udalostí. Navyše ponúka aj podnety na zamyslenie, takže na svoje si prídu aj tí, ktorí hľadajú v románoch čosi viac než samotný príbeh.
"Mama, Filip aj všetci ostatní si zvykli, že každý víkend strávim pri Ernestovi aspoň dve hodiny. Čas s ním pre mňa znamenal veľa. Bol mojím priateľom, s ktorým som sa vedela zhovárať takmer o všetkom. Nevysmieval sa mi ani ma neodsudzoval. Mala som pocit, že zo mňa prostredníctvom múdrych rád modeluje lepšieho človeka. Často som premýšľala nad tým, aký život prežil tento výnimočný muž... vybudoval si bariéry, za ktoré ukryl svoje spomienky."
Zora je sotva na prahu dospelosti, keď v Oáze, zariadení pre seniorov, ktoré vedie jej matka, spozná výnimočného muža. Ernest je iný ako ostatní klienti, vyznačuje sa múdrosťou, zvláštnym pokojom a nadhľadom, ktoré sú pre Zoru a jej bohatý emocionálny svet ako balzam. Je s ním schopná hovoriť o čomkoľvek, zveruje sa mu so svojimi radosťami i starosťami a čo je ešte lepšie, zdieľajú spolu aj vášnivú záľubu v kvalitnom čítaní. Zore sa však veľmi dlho nedarí preniknúť za Ernestovu hradbu, ktorú si vytvoril okolo vlastnej minulosti. Mladá žena sa neraz zamýšľa nad jeho osudom, vzťahmi, možnými príbuznými i zvláštnym smútkom či hnevom, ktoré občas zbadá v jeho očiach. Ernest si však stráži svoje vnútro, ale postupne si aj on uvedomuje, že Zora by azda ako jediná pochopila jeho niekdajšie konanie. Intrigy, ľudská zášť a pomsta sú silnou motiváciou a Ernest na vlastnej koži zažil ich účinky. Prejde ešte niekoľko rokov, kým sa Zora dozvie pravdu, aj to prakticky až vo chvíli, keď môže byť neskoro...
"Cítila som sa veľmi špinavá. S každým Filipovým dotykom na svojich chodidlách som mala pocit, že zrádzam bezpečie, oddanosť a lásku, ktorú voči mne pociťuje. Odvrátila som od neho pohľad a dívala som sa na televízor v nádeji, že sa zo mňa akýmsi zázrakom vyparia všetky zmiešané pocity. Nepomáhalo to. Film som vôbec nevnímala. Mala som pred očami Kristiánov úsmev, sústredený pohľad, keď šoféroval, a ten bozk... ten mi prevrátil svet naruby. Dúfala som, že iba na chvíľu. Snažila som sa myslieť na Ernyho a jeho príbeh, na informácie, ktoré som si priniesla spod hôr..."
Ako som už spomenul, príbeh má v sebe viacero zaujímavých zákutí. Okrem toho, že samotný dej vás vtiahne už od zvedavosť vzbudzujúceho prológu, poskytne vám možnosť zamyslieť sa nad osudmi ľudí navôkol. Nakoľko ich poznáme, čo skrývajú vrásky cudzích osôb, aké bôle a utrpenia sa vpísali do ich duší. Andrea Rimová si na to zvolila skvelý kontrast medzi mladou a staršou postavou. Poukázala aj na životy dôchodcov v zariadeniach, kde síce majú každodennú starostlivosť, ale útočia na nich spomienky na blízkych, ktorí si na nich neraz len ťažko nájdu čas. Spočiatku sa dej zameriava viac na Zoru a jej okolie - školu, matku, priateľa Filipa. Až postupne, keď rozpletá nitky zamotaného osudu, sa dozvedáme viac aj o Ernestovi. Odvtedy vám autorka nedá vydýchnuť a celý čas si udržiava vašu pozornosť. Román Popol a hriech má výstižný názov, ktorého význam tiež pochopíte až neskôr. Ide o vydarené dielo, ktorým Andrejka určite poteší nielen svojich skalných, ale získa si ním aj nových priaznivcov.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.
T. McKinley - Most lásky v Paríži
17.02.2017 16:06Tamara McKinley sa už aj u nás dávno etablovala ako azda najobľúbenejšia autorka románov z ďalekej Austrálie. Jej príbehy sú vždy plné osobitých postáv, pútavých zápletiek a nečakaných koncov. Ide v prvom rade o romantiku, ale nikdy si nemôžete byť istí, ako to s hlavnými aktérmi dopadne. Tieto romány totiž nepretekajú medom, ale neraz vychádzajú z tvrdej reality a nehostinnosti prírody. Most lásky v Paríži má síce podobný charakter, ale výrazne sa odlišuje miestom deja. Ako napovedá slovenský preklad názvu, dejiskom je najromantickejšie mesto sveta, no okrem toho sa ako čitatelia dostaneme aj do Anglicka a Španielska. Tento román by možno ani nevznikol, nebyť autorkinej cesty do Francúzska. Sama priznáva, že ju k napísaniu inšpiroval neznámy muž sledujúci z okna dianie na ulici. S podobným námetom sa stretneme už v prológu, ktorý je však len malým zrnkom v piesku spletitého príbehu...
"Annabelle bola zamilovaná po prvý raz a svet vnímala v jasných, žiarivých farbách - obloha sa jej zdala belasejšia, Seina čistejšia, každý lístok a steblo trávy sviežejšie, a zakaždým, keď ju Henri pobozkal, túžila s ním splynúť a jej telo až bolestne prahlo po milovaní. Stále sa však nad nimi vznášal prízrak jeho odchodu a Annabelle si v triezvejších chvíľkach uvedomovala, že sa mu nesmie celkom oddať."
Annabelle je mladá sestrička, ktorej vplyvný otec zabránil v jej poslaní a nechal jej zatvoriť pred nosom všetky londýnske nemocnice. Jej matka sa rozhodne po rokoch manželstva vzoprieť a poskytne Annabelle hotovosť a jednosmerný lístok do Paríža, kde má vyhľadať jej sestru. S tetou Aline sa Annabelle nikdy nestretla, ale hneď po príchode do jej domu si padnú do nôty. Aline je opakom svojej sestry - je žoviálna, excentrická a dvere jej príbytku sú otvrené všetkým možným umelcom - maliarom, spisovateľom, básnikom... Práve vďaka tomu sa Annabelle zoznámi s najlepšími priateľmi Etiénom a Henrim. A je to napokon Henri, kto v nej rozdúcha plameň lásky a vášne. Obaja umelci však plánujú zapojiť sa do občianskej vojny v ich domovine - nechcú dovoliť, aby Španielsko ovládli fašisti. Napokon s nimi odchádza aj Annabelle... A keď sa o dvadsať rokov v Pariží zjaví jej dcéra, začnú sa odkrývať súvislosti a ďalšie udalosti, ktoré postretli danú trojicu v boji proti nepriateľom i vlastnému nešťastiu.
"Zdalo sa jej, že nálet trval celé hodiny, no keď v diaľke utíchol motor posledného lietadla, zistila, že zabral sotva štyridsaťpäť minút. Chytila obchodníka za ruku, prebrodili sa úlomkami škridiel a muriva na schodoch a opatrne vyzreli na ulicu. Pôsobila ako výjav z Danteho Pekla, obraz totálnej skazy. K oblohe čneli holé kostry domov a odhaľovali žalostné fragmenty ľudských životov, v prázdnych okenných rámoch povievali potrhané závesy, na rozbitej dlážke sa v prachu váľal polámaný nábytok a na chodníkoch horeli kopy trosiek. Z rozvalín domov sa ozývalo volanie uväznených ľudí, výkriky žien sa miešali s plačom detí a krikom mužov."
Most lásky v Paríži síce nie je klasickým románom od McKinleyovej, na aké sme zvyknutí, ale určite si vás získa rovnako ako jej predošlé tituly. Dej prebieha plynulo, postavy sú tradične komplexné ako ľudia z mäsa a kostí a čo je tiež vysoko pozitívne, dozviete sa mnoho nových informácií. A to predovšetkým o odboji počas španielskej občianskej vojny. Téma fašizmu je znovu aktuálna i dnes, preto má román o niečo výraznejšie vyznenie. Annabelle sa nehrá na neohrozenú hrdinku, ale bojí sa o seba i o svojich blízkych. O to viac s ňou prežívate každý nálet, prechod cez hory či strach o prežitie. Tamara McKinleyová opäť hravo zvládla aj dve časové roviny, ktoré dodávajú deju tajomnosť i dynamiku. Záver príbehu ma trochu sklamal. Priznám sa, že romantik vo mne čakal niečo iné, ale malo to svoju logiku. Prečo a ako? To si už musíte prečítať sami, stojí to za to.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.
J. Iša - Kladivák: Temnota z Pressburgu
11.02.2017 18:56Tvorbu Janka Išu som registroval už predtým v rámci poviedkovej súťaže Fantázia a vždy vo mne prebudil zvedavosť, s akým akciou nabitým príbehom zase vyrukuje. Keď som sa dozvedel, že vydavateľstvo Artis Omnis chystá knihu pod jeho menom, v ktorej bude hlavným hrdinom Kladivák, potešil som sa. Ide totiž o postavu, ktorá si vás napriek svojej nie práve slniečkarskej povahe okamžite získa. Zabíja, borí sa s prekážkami, protivníkov rúbe Rukou hlava-nehlava, krv tečie potokom, no i tak si nájde čas na trefné hlášky či sex. Janko Iša dokázal čosi výnimočné - spojil to najlepšie z komiksoviek, akčných príbehov, atmosféry filmov noir a pretavil to do rýdzo domácej podoby. Temnota z Pressburgu je navyše len prvou časťou zamýšľanej série, takže by ste s jej čítaním nemali otáľať.
"Klobučník bol rýchly, to sa muselo nechať, jeho rany boli ako projektily. Bránil som sa ľavačkou. Tak ako som očakával, úder odklonil nabok, a tak nechal voľný priestor Ruke. Tá ako stredoveký palcát dopadla na jeho tvár, ozvalo sa prasknutie a muž pristál na zemi vedľa mňa. Nerobil som si ilúzie, že by ho tá rana vyradila z hry. Ale zaskočilo ma, že bol pri mne skôr, ako som sa postavil na nohy. Ale aspoň som mu zrazil klobúk."
Kladivák to rozhodne nemá ľahké a na jeho mieste by bežný človek už dávno voňal fialky odspodu. Ako malý sa však stal predmetom experimentu, čím získal ohromnú silu i Ruku, ktorá je jeho najväčšou zbraňou. Získal si tým veľkú povesť aj rešpekt a jeho služby sa stali vítaným produktom. Svojou pôsobnosťou si však prirodzene vybudoval aj bohatú sieť nepriateľov, a keď sa ocitne v temnom podzemí Pressburgu, je len otázkou času, kedy sa vydá na cestu pomsty. Vo svete ukrytom pod povrchom prebieha ťažba neznámeho nerastu, ktorý má očividne obrovskú hodnotu a Majstri urobia všetko preto, aby ho získali čo najviac. Okrem toho prebieha výskum s cieľom vytvoriť dokonalého supervojaka, proti ktorému by aj Kladivákova sila prešla skúškou s otáznym výsledkom. Preto spojí sily s "klobučníkom" Trezusom a jeho Vranami, miestnym gangom, aby z mesta vyhnali podružné živly. Ako sa však ukáže, väčšina zúčastnených má vlastné plány, neraz poháňane vidinou bezodného bohatstva a moci...
"Ozbrojenec z terasy prerazil okno a mieril do kuchyne. Od dverí sa blížil vojak v zelenom vojenskom barete. Prekvapivé bolo, že muž vo vojenskej kombinéze opäť stál. Mieril a usmieval sa. To je nezvyklé, najmä ak viete, že ste ho pred chvíľou trafili do tváre. Zelený baret sa tiež smial. Aspoň som to predpokladal. Cez zameriavač mu nebolo dobre vidieť do tváre. Všetci vystrelili naraz. Trvalo mi celé detstvo, mladosť aj dospelosť, kým sa mi podarilo definovať svoje hranice. Čo dokáže Ruka a čo dokážem ja. A hlavne, čo dokážeme spolu. Koľko vydržím, som nikdy neskúšal. Teraz som to asi stotinu sekundy ľutoval."
Temnota z Pressburgu má za cieľ v prvom rade pobaviť. Nehrá sa na vysoko umeleckú literatúru, ale ponúka plnokrvnú, úprimnú a zábavnú žánrovku. Takmer som dopísal pre silných chlapov, ale v tomto prípade treba zahodiť stereotypy. Kladivák je určený jednoducho pre každého fanúšika oddychoviek, pri ktorých vypne a nesie sa na vlne vtipu, akcie a neustávajúcich zvratov. Jankovi Išovi sa podarilo dokonale vykresliť prostredie odvrátenej strany hlavného mesta i bizarné postavičky, ktoré ho obývajú. Tie sú síce pomerne ploché, ale príbehu to vôbec nevadí. Jasne vymedzené charaktery a teritóriá sú primeraným východiskom pre rozohratie partie bez hluchých pasáží. Kladivák si ma môže pripísať na zoznam fanúšikov, čo je len dobre. Nechcel by som veru stáť na opačnej strane barikády...
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.
Ako sa ľahko a rýchlo stať terčom tajných služieb (R. Khoury - Koncová hra)
29.01.2017 13:18Raymond Khoury nepatrí medzi autorov, ktorí vydávajú knihy ako na bežiacom páse, ale o to viac sa vždy teším na každý jeho nový román. Inak to nebolo ani v prípade Koncovej hry, už piateho príbehu so zvláštnym agentom FBI Seanom Reillym. Na jednej strane ho možno čítať celkom samostatne, na druhej významnou mierou nadväzuje na predošlý diel Rasputinov tieň. Momentálne autor upustil od inšpirácie históriou a konšpiračnými teóriami a ponúka čistokrvný akčný triler, ktorý vám nedá vydýchnuť. K tejto tendencii smeroval už aj predtým, ale teraz to dotiahol priam do dokonalosti. Nechýba ohrozenie na živote, hra na mačku a myš, pozícia štvanca ani nevyhnutné naháňačky a prestrelky. Autor vsadil na nečakané zvraty a čo je najhoršie (alebo najlepšie?), svojím osudom si nemôže byť istých hneď niekoľko stálych postáv...
"Byla hrůzou bez sebe, jenže já dobře věděl, že nemířený adrenalinový výstřel bývá leckdy vražednější než ten uvážený, jasně zacílený. Vypálila. Kulka mi hvizdla kolem tváře tak těsně, že s sebou určitě vzala pár kožních buněk. Druhou jsem nemínil riskovat. Otočil jsem se, silou vůle přiměl nohy k pohybu a v předklonu jsem vyrazil garážovými vraty ven. Vtom jsem zaslechl první policejní sirénu."
Reilly je odhodlaný nájsť záhadného agenta CIA, ktorý pred časom experimentoval v oblasti psychiky na jeho malom synovi, stoj čo stoj. Pozná však len jeho krycie meno a všetky stopy sa ukazujú buď ako nedostatočné, alebo ich niekto šikovne odstráni ešte predtým, ako sa k nim vôbec dostane. Tajomný Corrigan však musí zakročiť, keď Reillyho osloví lekár na sklonku života s tým, že mu chce odovzdať dôležité informácie o svojom výskume pre vládne zložky. Zároveň má poznatky aj o smrti Reillyho otca, ktorý pred rokmi spáchal samovraždu. Ako sa ukazuje, aj za tým väzí Corrigan so svojimi vplyvnými chápadlami. Keďže Reilly sa zahryzne do jeho nájdenia ako besný pes, neostáva mu iné, ako zbaviť sa ho. Sean tak čelí útoku, ktorý sa však zvrtne a on sám napokon musí unikať nielen pred odhodlaným vrahom, ale aj pred políciou a vlastnými ľuďmi. Jediná osoba, ktorej môže veriť, je tradične jeho verná Tess, no ani ona veľa nezmôže pod stálym dohľadom polície. Reilly sa ale nevzdáva. Nemá totiž na výber, a okrem toho si je vedomý toho, že ide o konečný súboj a iba jeden z neho môže vyjsť ako víťaz...
"Potřeboval jsem auto v pojízdnem stavu, ale rychle mi došlo, že nemám jinou možnost než ho nabourat... Blížili jsme je k nemocnici. Dorazíme tam co nevidět. Čert aby to vzal. Musím jednat. Když Lendowski odbočoval z Park Row do Spruce Street, zaťal jsem pěst a uhodil Deutschovou do břicha. Zároveň jsem levačkou vytáhl její glock, plynule si ho přehodil pažbou dopředu a vší silou praštil Lendowskiho po hlavě, takže ztratil vědomí. Zhroutil se na volant. Explorer projel mezi dvěma stromy, vletěl na chodník a narazil do zdi Paceovy univerzity. Deutschová se mezitím stihla narovnat, jenže to jsem už držel její želízka."
Koncová hra sa číta doslova sama. A vôbec vám neprekáža ani častá zmena rozprávača. Kapitoly z pohľadu Seana Reilleyho sú totiž v prvej osobe, kým zvyšné už, pochopiteľne, v tretej. Khoury pristupuje k svojmu príbehu priam ako k filmovému umeniu. Jedna scéna strieda druhú, udalosti na seba reťazovo nadväzujú a dynamicky sa posúvajú vpred. Ako som spomenul, nebojí sa nečakane rozlúčiť s niektorými postavami, čo vás prekvapí a dodá deju ten správny šmrnc. Koncová hra je (zatiaľ ?) poslednou knihou v sérii s Reillym a Tess, no ja dúfam, že sa ešte dočkáme aj ďalších pokračovaní. A azda opäť aj spojených s tajomstvami histórie. Vzhľadom na osobné zainteresovanie hlavného hrdinu do prípadu je samozrejmé, že neriešil s Tess nič v súvislosti s dejinami či archeológiou, no určite na nich čaká ešte veľa neodhalených záhad.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.
T. A. Warrenová - Zvodný gróf
29.01.2017 13:17Tracy Anne Warrenová je podpísaná už pod tromi sériami, ktoré u nás vyšli, a stihla si vybudovať širokú fanúšikovskú základňu. Svojimi historickými romancami sa trafila do vkusu milovníkov anglickej šľachty a s jej tvorbou sa pomaly, ale isto zoznamujú aj našinci. Aj ja ako príležitostný čitateľ daného žánru som bol zvedavý, či sa autorka zaradí medzi moje obľúbené spisovateľky, ako napr. Gaelen Foley, Jude Deveraux alebo Mary Balogh. Priznám sa, že mám radšej príbehy s dynamickejším dejom, nečakanými zvratmi a s istou dávkou napätia. Dej knihy Zvodný gróf plynie pomaly, zľahka, dôraz je skôr na vykreslenie hlavných postáv a ich citov než na gradáciu. Zároveň treba jedným dychom poznamenať, že vďaka tomu si ústredné duo veľmi rýchlo obľúbite. Medzi Warrenovej klady nesporne patrí aj iskrivý humor, čo len zvyšuje pozitívny dojem.
"Zrazu sa kolesá pohli a ako gejzír spod nich vystreklo blato. Koč sa dal do pohybu a vyšiel z bahna na bezpečnú suchú zem. Ozvali sa radostné pokriky. Darragh sa uškrnul a podišiel k ostatným, ktorí sa navzájom potľapkávali po pleciach. Tú scénu narušil výkrik - vysoký, piskľavý, ženský. O´Brien sa obrátil a zmeravel od prekvapenia. Lady Jeanette celá roztrasená stála na mieste s drobnými rúčkami zaťatými v päsť. Tvár aj šaty mala celé od blata."
Lady Jeanette Brantfordová sa po škandále musí načas stiahnuť z vyššej spoločnosti. Keď si tesne pred svadbou vymenila miesto so svojou sestrou - dvojčaťom, netušila, ako razantne sa tým zmení jej život. Zatiaľ čo Violet našla šťastie s jej bývalým snúbencom, Jeanette sa po odhalení pravdy ohľadom identít unúva na odľahlý írsky vidiek k vzdialeným príbuzným, aby pouvažovala o svojom živote a prečkala londýnsku búrku. Avšak už počas cesty zistí, že ani tu nenájde pokoj. Driečny, ale drzý a škodoradostný architekt Darragh O´Brien je tým posledným, kto by jej mal zamestnávať myseľ, no chtiac-nechtiac si Jaenette musí priznať, že jeho príťažlivý zovňajšok a charizma ju privádzajú do úžasu. Problém je, že ide o obyčajného muža z ľudu... Darragh si je zas vedomý, že má pred sebou obrovskú výzvu - preniknúť pod škrupinu namyslenej, rozmaznanej slečinky a nepovedať jej, že je v skutočnosti urodzeným grófom. Dosiahnuť, aby sa doňho zamilovala bez vedomia o jeho majetku, môže byť napokon predsa celkom zábavná úloha...
"Pozrela mu do tváre a spomenula si, že má trocha drsné líca, ktorými ju poškrabal na tvári, a horúce ústa, ktorými ju pred chvíľou bozkával. No na manželstvo treba niečo viac ako len fyzickú príťažlivosť. Pri inom mužovi by sa zmierila s tým, že lásku nahradia jeho peniaze a titul. No s Darraghom nezíska žiadne bohatstvo ani spoločenské postavenie. Tak čo tá príťažlivosť? Čo láska? Mohla by sa doňho zaľúbiť? Bála sa, že áno, hlboko a natrvalo, keby si dovolila podľahnúť tomu citu. A chce sa doňho zaľúbiť? Určite nie. Už raz ju ten cit zradil. Nemala v úmysle zažiť to znova..."
Román Zvodný gróf je druhou časťou voľnej série, a hoci už v tomto príbehu badať zárodky ďalšieho pokračovania, každá časť sa dá čítať aj osobitne. Na tento spôsob písania sú však čitatelia historických romancí dobre zvyknutí. Vidno, že Tracy Anne Warrenová vie napísať dobrý príbeh, ktorý vás zaujme už od samotného úvodu. Obe hlavné postavy sú sympatické a vôbec nie také jednoduché, ako by sa sprvu mohlo zdať. Okrem toho vás iste zaujmú aj vedľajšie postavy, ktoré sú hlavnými aktérmi v ďalších dieloch. Onedlho tu máme sviatok zamilovaných a táto kniha je ako stvorená na možnú inšpiráciu. Má všetko, čo sa dá od kvalitnej romance očakávať.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.
Keď sa čas ukáže ako zlý pán... (A. Bracken - Cestovateľ)
28.01.2017 16:20Nikto nepochybuje, že žáner fantasy a young adult literatúry zažíva (azda len s výnimkou severskej literatúry) v posledných rokoch najväčší rozmach. Preto je už pomerne ťažké priniesť v danom žánri niečo nové. Nijako sa netajím tým, že i ja som prepadol čaru young adult literatúry. Mýtické bytosti a nesmrteľné stvorenia majú čosi do seba a aspoň na chvíľu je v ich moci preniesť človeka do sveta mimo bežnej reality. Alexandra Bracken síce nesiahla po žiadnych neľudských bytostiach, no magické prvky tvoria podstatnú časť jej série. Prvá časť Cestovateľ vás prenesie, podobne ako hlavnú hrdinku, do sveta postáv so schopnosťou presúvať sa v čase. Ide o zaujímavý námet, ktorý ponúka priam nekonečné možnosti, ako s ním naložiť. Autorka sa však drží pri zemi a nehrnie sa do bombastických zápletiek v snahe šokovať čitateľa.
"Dunivý výstrel prehlušil dokonca aj zvuk spätnej väzby. Sofia sa zľakla a šmykom zastala. Celé Ettino telo sa pri tom náhlom zvuku trhlo. Jej nervy zaplavil určitý vnem - pach niečoho horiaceho, niečoho takmer chemického. Prvé, čo si všimla, bol pramienok krvi vinúci sa po dlažbe k jej nohám. Ako mlieko biele vlasy na hlave. Vec, ktorá bola schúleným telom. Etta kričala, kričala, kričala a pohltila ju pulzujúca spätná väzba."
Etta má sedemnásť rokov a už je považovaná za výnimočný talent na poli hry na husliach. Avšak napriek tomu ešte len čaká na svoj oslnivý debut a robí všetko preto, aby sa naň dôkladne pripravila pod dohľadom učiteľky Alice. A to nielen kvôli sebe, ale aby si zároveň získala chválu a priazeň svojej matky. Všetky jej bežné problémy však razom zaniknú v omnoho väčšom a zložitejšom virvare. Alice ktosi zastrelí a Etta sa z ničoho nič ocitne medzi korzármi v roku 1776. Na otázky jej môže odpovedať jedine Sofia, ktorá to má na svedomí, ale popri tom sa vyskytnú aj ďalšie nečakané okolnosti. A jednou z nich je príťažlivý mladík tmavej pleti Nicholas, novomenovaný kapitán zajatej obchodnej lode. On a Sofia pociťujú voči sebe očividnú nevraživosť, plynúcu z ich spoločnej minulosti. Alebo azda budúcnosti...? Etta sa stáva cieľom rodiny, ktorej vládne pevnou rukou starý otec. On určuje pravidlá, rozdeľuje úlohy a dohliada na činnosť cestovateľov. Etta zdedila podľa všetkého svoje schopnosti po matke. Kto je však jej otec a ako zapadá do celého príbehu? Rozhodne sa nemieni nechať len tak ovládať a odhodlane - a s Nicholasom po boku - sa snaží v rôznych časových obdobiach dopátrať pravdy.
"Pustila mu ruku a on ju ňou objal. Ľahol si s ňou na bok, pod hlavou mali namiesto vankúša svoj vak a Nicholas cez nich prehodil jeho kabát. Etta pochopila, že tu, v tejto tme, našli miesto, kde neplatia pravidlá. Bol to priestor, ktorý visel niekde medzi minulosťou a budúcnosťou. Bola to chvíľa nekonečných možností. Keď priložil svoje čelo na jej vlastné a palcom jej nežne prešiel po odrenine na líci, ohlušujúce výbuchy nad nimi postupne utíchli. Prešla mu rukou po tvári - po rovnom nose, vysokých, hrdých lícnych kostiach, plnej krivke jeho pier. Vtedy ju chytil a vzal jej ruku. Vtisol na ňu silný, takmer zúfalý bozk."
Alexandra Bracken má svoj svet premyslený a vidieť to na každej kapitole. Postavy sú osobité, prostredie pútavé a zápletka vás vtiahne veľmi rýchlo. Možno by to chcelo trochu zdynamizovať prvých cca 150 strán, najmä pasáž na zajatej lodi, ale inak nie je knihe čo vytknúť. Azda okrem Sofie, ktorá si vaše sympatie získava len pomaly, akoby sa autorka nevedela rozhodnúť, či z nej chce mať pozitívnu, alebo negatívnu postavu. Páči sa mi však, ako pracuje s ústrednou dvojicou. Etta má pevné morálne zásady a jasné ciele a nenecháva sa rozptyľovať ani v situáciách, kde by iní už dávno stratili schopnosť uvažovať. A Nicholas? Ani si nespominam, kedy bol hlavnou postavou v tomto žánri mladý černoch. Zmiešaná dvojica je veľkým plusom a posúva Cestovateľa o priečku vyššie. Svežim robí text aj presun medzi obdobiami. Či ide o súčasnosť, osemnáste storočie alebo druhú svetovú vojnu, vždy a všade sa nájde výrazný motív. Alexandra Bracken sa právom dočkala úspechu a jej román by nemal uniknúť vašej pozornosti.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.
Z. Janovská - Zostaň so mnou v Írsku
27.01.2017 16:19Hneď na úvod musím pochváliť výber obálky. Typická írska zeleň udrie okamžite do očí, nehovoriac o neodškriepiteľnej súvislosti s príbehom. Síce mám dojem, že ide o oslavu Dňa sv. Patrika, ale mladí ľudia to nemajú v tejto krajine vždy ľahké, najmä keď ide o našincov hľadajúcich tam dobre platenú prácu a uplatnenie. Debutujúca slovenská autorka Zuzana Janovská využila pri písaní knihy i svoje vlastné zážitky a skúsenosti, čím dej získava na autentickosti a pravdivosti. Román (hoci vzhľadom na rozsah by bolo azda vhodnejšie označenie novela) je aktuálny, a nepochybne na tejto hodnote nestratí ani o niekoľko rokov. Či je to dobre, alebo nie, je otázne, ale spoločenský presah je každopádne najväčšou devízou titulu Zostaň so mnou v Írsku. Na svoje si tak príde hneď širšia skupina čitateľov - tí, čo majú radi príbehy zo života, zvedavci, čo sa chcú viac dozvedieť o danej tematike, ba dokonca i romantici.
"Vošli do obrovskej jedálne pre asi tisíc študentov, na konci ktorej svietili presklené dvere. Za nimi fungovalo päťnásobne väčšie oddelenie umývania riadu, ktorého tempo udávala veľká kovová otáčavá polica. Na ňu zvonku študenti neprestajne odkladali podnosy so všetkými riadmi a zvyškami obeda vrátane použitých servítok, prevrhnutých pohárov, vypľutých žuvačiek a podobných nechutností."
Ústrednou dvojicou deja sú Silvia a Jaro, i keď spolu s ich osudmi sa dozvedáme aj o živote ďalších postáv v ich komunite. Obaja odišli do Írska po vysokej škole, pretože vyhliadky na adekvátnu a dobre platenú prácu sa doma míňali účinku. Lenže rovnako sa rozchádzal aj ich postoj k zotrvaniu v zahraničí. Jarova vízia je vrátiť sa domov hneď, ako to bude možné, no Silvia je rada, že opustila svoju neutešenú rodinnú situáciu a zažíva osobnú slobodu. Z umývania nekonečnej kopy riadu sa napokon dostane k univerzitnej administratíve, kde sa zamotajú i jej vzťahy. Spoznáva zádumčivého Liama i kolegyňu so záľubou v alkohole, pričom obaja posunú jej život iným smerom. Zatiaľ čo Silvia sa zmieta v neistote, Jaro hrdlačí na stavbe a ich samotný partnerský vzťah je stále viac odsúvaný na druhú koľaj. Zaujímavou postavou je i Jarov kamarát Amore, ktorý si pobyt užíva o to viac, že vďaka svojmu čaru spoznáva nielen krajinu, ale i početné dievčatá. Silvia sa však musí napokon rozhodnúť, čo svojím životom nezávisle od ostatných, a nebude to veru ľahká dilema...
"Do nosa jej udrel čerstvý vzduch, zhlboka sa nadýchla a privrela oči. Uľavilo sa jej. Už tam nemohla vydržať. Mala dosť vydýchaného vzduchu v malom byte, smradu z marihuany, alkoholu, cigariet a naparfumovaných ruží v Zuzkinej kytici. A hrozného hluku, z ktorého jej dunelo v hlave. Pridala do kroku, vedela, že Jaro si veľmi rýchlo všimne jej neprítomnosť a vyrazí ju hľadať. Chcela pred tým všetkým ujsť. Keď pôjde teraz domov, o pár minút sa tam s Jarom stretnú a on sa bude automaticky vypytovať, čo sa jej stalo a čo má za problém. Ani by mu nevedela odpovedať. A najmä sa s ním o tom nechcela rozprávať."
Knihu prečítate raz-dva, nejde o žiadnu rozsiahlu ságu, no daný priestor bohato stačí pre rozpovedaný príbeh. A práve v ňom spočíva jeho devíza i slabina. Téma je zvolená vhodne a nepochybne dokáže osloviť mnoho ľudí. Týka sa súčasného fenoménu a môže pôsobiť dokonca inšpirujúco. Trochu však pokrivkáva na postavách, ktoré vyznievajú plocho a ako čitateľ ostanete pomerne chladný voči ich osudom. Prakticky slúžia len na zobrazenie toho, ako to chodí pri práci v zahraničí a ich vnútorný život ostáva kdesi v druhom pláne. Niežeby sa autorka nesnažila vylíčiť aj emócie či myšlienky, no text potrebuje ešte oživiť a vdýchnuť mu viac iskry. Zuzana Janovská ma na to, aby obohatila náš trh aj o ďalšie diela a verím, že Zostaň so mnou v Írsku nebude iba malá jednohubka.
Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ.
Ženy ako objekty pokusov v koncentračnom tábore (E. Weinová - Rose pod palbou)
22.01.2017 08:32Som veľmi rád, že autori a autorky literatúry pre mladých dospelých sa čoraz viac odkláňajú od rozmanitých bytostí a vybájených svetov a venujú sa omnoho naliehavejším témam. Niežeby nebola podpora fantázie a snívania o dokonalej láske napriek prekážkam či času potrebná, ale dospievajúci človek má sám osebe toľko rôznych problémov a zážitkov, že je škoda ich nevyužiť. Elizabeth Weinová posúva svoje diela navyše o niekoľko priečok. Prvotne sú určené pre mladšie ročníky (najmä vekom jej hrdiniek), no svojím významom presahujú tento rámec. A najmä v dnešnej dobe, kedy sa opätovne stupňuje nedôvera v ľudí, ich pôvod a náboženstvo, prinášajú podnety na zamyslenie. V románe Krycí jméno Verity sa zamerala na osudy mladých pilotiek počas druhej svetovej vojny a v novinke Rose pod palbou ide ešte ďalej a zachádza priamo pod kožu - prenáša čitateľov do nemeckého pracovného tábora so všetkými jeho krutými podmienkami a hrôzami.
"Poprvé jsem viděla Ravensbrück ze vzduchu. Strávila jsem spoustu času, hlavně během sčítání, tím, že jsem se snažila vybavit si na dvoře před blokem třicet dva pohled na tábor z výšky tři sta metrů. Nedokážu pochopit, že jsem z obou míst hleděla na to samé nebe. Ze vzduchu vypadal zlověstně, ale ne hrozivě. Tak sterilně. Prostě jen další místo. Dokonce ani nevypadal obydleně. To proto, že bylo uprostřed odpoledne a všichni museli být v práci..."
Rose vyrastala s láskou k lietaniu, v čom ju vo veľkom podporoval najmä jej otec ako skúsený pilot. Preto nikoho neprekvapilo, keď sa chcela zapojiť do prebiehajúcej vojny ako pilotka dopravných lietadiel. Podieľala sa dokonca na príprave vylodenia Spojencov v Normandii, no vždy túžila po väčšom angažovaní. Avšak ženy ako bojové pilotky neboli v armáde práve vítané. Vďaka rodinným kontaktom sa však Rose napokon dostane bližšie k frontovej línii, čo sa jej stane osudným. Po strate orientácie vo výškach sa ocitne na území nepriateľa a ako politická väzenkyňa skončí v pracovnom tábore v Ravensbrucku. Netuší, čo ju čaká, no veľmi rýchlo spoznáva šokujúcu realitu. Po neuposlúchnutí pracovného rozkazu je potrestaná bičovaním a presunutá do bloku s tzv. pokusnými králikmi. Ide o ženy rôzneho veku a pôvodu, ktoré tamojším doktorom slúžia na lekársky výskum. Ich osudy sa Rose silno dotknú, a hoci im môže zľahčiť ich ťažké položenie jedine svojimi básňami, spolu s nimi neklesá na duchu a snaží sa prežiť zo dňa na deň, snívajúc o starom živote a záchrane, ktorá ale ešte niekoľko mesiacov neprichádza. Napokon sa skupina skúšaných žien rozhodne, že jediným spôsobom, ako sa zachrániť, je utiecť...
"Vedení tábora nechalo zastřelit naši blokovou Gitte. Nečekaly jsme to, ale nejspíš jsme měly, ne? Když nakonec nepostříleli králiky. Mělo nám být jasné, že nám ta naše zoufalá válka pasivního odporu nevyjde. Jenomže jsme si tak nějak myslely, že za to potrestají nás, ne Gitte. Ačkoli tím, že zavraždili Gitte a nahradili ji démonickou blokovou Nadine Lutzovou, za to potrestali nás. Když přišla Nadine, zakázala nám mluvit během jídla, během pletení, nesměly jsme si povídat ani na palandách. Mohly jsme si povídat jenom venku v neděli odpoledne. Většina naší komunikace sa odehrávala během vykonávaní potřeby..."
Rose pod palbou je vynikajúci román, ktorý by si mala prečítať v prvom rade mládež, aby sa vyvarovala hrozivých omylov minulosti a nikdy ich neopakovala. Samotný príbeh má tri časti - v prvej sa Rose objavuje vo svojom prirodzenom prostredí, medzi pilotkami a rodinou, sledujeme jej vzťahy a sny. Druhá je ťažisková, keď sa Rose ocitá v zajatí, a napokon vidíme dôsledky jej pobytu v tábore. Najzaujímavejšia je, prirodzene, druhá časť, pričom tretia pôsobí trochu zmätočne vzhľadom na striedanie časových línií a odlišnosť kompozície. Dej je rozprávaný z pohľadu Rose, a to tak vo forme jej zápiskov, ako aj novinového článku. Elizabeth Weinová sa nebojí naplno odkryť hrôzy koncentračného tábora a lekárske pokusy na mladých dievčatách jej slúžia ako primerané východisko. Opis strašných procedúr, pocitov neustále prítomnej smrti, ponižovania, popierania základných ľudských práv a táborového systému vám nedá vydýchnuť. Síce viete, či Rose prežije, alebo nie, ale budúcnosť všetkých postáv je viac než neistá a zákonite sa o ne bojíte. Tábor Ravenbrück tak opäť ožíva a ja verím, že všetky okolnosti a neľudské konanie ostanú už len na stránkach kníh.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.