Spočiatku som bol mierne skeptický voči tomuto dielu. Jednak pre neznámeho autora, ktorý sa ešte nestihol etablovať v našom geopriestore, a jednak pre jeho tému. Obával som sa totiž, že zmiznutie detí bude sprevádzané početnými potokmi sĺz a hystériou. Samozrejme, nevyhnutne dôjde aj k tomu, no v rozumnej miere a Haylen Beck ponúka čitateľom pekne intenzívny a napínavý zážitok. O to viac, že hrdinkou je bežná žena, žiadna silná a odhodlaná vyšetrovateľka sériových zločinov s tímom za chrbtom. Triler Byly tady, a už nejsou útočí na základné ochraniteľské inštinkty rodičov a privoláva na povrch najdesivejšie predstavy. Vyzerá to tak, že vydavateľstvo Domino opäť trafilo do čierneho a predstavuje autora, ktorý sa stane našou novou závislosťou. 

"Netušila, jak dlouho na něm rozkročmo seděla a zasypávala ho ranami, ale přestala, až když jí uprostřed hrudi přistála jeho mohutná pěst. V tu chvíli jí došlo, že mu nedokáže doopravdy ublížit , že je příliš silný. Odhodil ji ze sebe. Pozadu odlétla, jako by nevážila víc než pírko. Rozplácla se na podlaze, odřela si lokty a zátylkem tvrdě narazila na beton. Přes mžitky před očima viděla, jak se nad ní Whiteside sklání a rozmachuje se teleskopickým obuškem."

Audra je na ceste do Kalifornie aj so svojimi dvoma deťmi. Nejde však o žiadny rodinný výlet, ale útek od násilného manžela. Jedenásťročný Sean a trojročná Louise sú celým jej svetom a urobí všetko, aby ich ochránila a zabezpečila im pokojný život bez ohľadu na rozhodnutia súdov. Už sú neďaleko motela, keď ich zastaví policajné auto. Miestny šerif Whiteside už od prvej sekundy vzbudzuje vo vás nedôveru, a rovnako aj v Audre a jej synovi Seanovi, ktorý vníma muža zákona cez svoju optiku. Vďaka tomu sledujeme dianie z viacerých uhlov, čím rastie dynamika a zvyšuje sa napätie. Eskaluje najmä vo chvíli, kedy sa Audra ocitá v policajnom aute kvôli marihuane a šerif ubezpečuje Seana, že všetko bude v poriadku. Jeho neblahé konanie sa potvrdí po prevoze Audry na stanicu, kde čelí vyhláseniu, že v aute žiadne deti neboli. Audra sa púšťa do zničujúceho pátrania napriek hrozbe, že odhalí pravdu, o akej sa jej ani nesnívalo. A hoci sa nazdáva, že je vo svojej zúfalej situácii sama, predsa len sa ukáže, že má za sebou aj slušných a nápomocných ľudí...

"Slyšel mužský hlas, strohý a neodbytný, a ženiny protesty. Pak toho muže zřejmě někam odvedla a sama vyšla nahoru po schodech. Danny ve tmě čekal. Shora slyšel další rozmluvu a pak dvoje kroky scházející dolů. Vtiskl se ještě hlouběji do stínu. Stará žena ho cestou zpátky do kuchyně minula. Ještě pár vteřin poslouchal, nějaký rozhovor se teď ozýval z místnosti za halou. Vyklouzl z úkrytu. Zdolal dva úseky schodů do patra a tam zkontroloval jedny dveře po druhých. Všechny až na pokoj číslo tři byly zamčené. Vešel do pokoje a čekal. Uplynulo přes dvacet minut a pak uslyšel, že se Audra blíží."

Som rád, že Audra dokázala svoju ľútosť a strach premeniť na zlosť a túžbu po pravde. Nuž, rád... samozrejme, vzhľadom na príbeh. Reálne by muselo ísť o skutočne frustrujúci stav. Haylen Beck sa na našom knižnom trhu uviedol skutočne razantne. Som presvedčený, že v pamäti čitateľov utkvie na dlho a nepôjde len o premárnenú jednohubku. Zdá sa, akoby autor využil v diele aj prvky mystiky, ale nedajte sa zmiasť. Dokonca sa ani nezahráva s pozornosťou čitateľa, karty sú jasne rozdané a vieme, kde končí dobro a začína zlo. Polícia, zmiznuté deti, exmanžel, sociálne úrady... Na Audru sa valí jeden problém za druhým, ale so zreteľom na deti je schopná všetkého, aby ich dostala späť. Nechcem veľa prezrádzať, aby som nikoho nepripravil o prekvapenia, no pripravte sa na akčnú jazdu bez hluchých miest. V texte nájdete aj prepisy mailovej komunikácie a príspevky internetového fóra, čím sa rozširuje jeho dosah a príbeh je tak ešte komplexnejší. Byly tady, a už nejsou sú jednoducho trilerom, ktorý by ste určite nemali obísť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Colleen Hooverová si zvolila náročnú, ale pritom vďačnú cieľovú skupinu. Mieri prevažne na adolescentov, ktorí už majú skúsenosti, ale ešte stále veria v rozprávkovo šťastné konce. A ak sa mladým jej romány zapáčia, je šanca, že s ňou budú pokračovať aj ďalej. A to je aj môj prípad, odkedy som si prečítal jej Stratenú nádej. Aktuálna novinka Končí sa to nami obsahuje viac prvkov zo života samotnej autorky, no zároveň si udržiava všetky atribúty spoločensko-ľúbostného príbehu. Ja osobne síce nemám rád životopisy a osobné výpovede, ale v tomto prípade som spravil výnimku. Presvedčil ma Hooverovej rozprávačský talent a schopnosť preniesť na čitateľa dojmy a pocity, s ktorými sa potýkajú jej postavy. A verdikt? Knihu môžem len a len odporučiť. Je inšpirujúca, povzbudivá a môže slúžiť aj ako istá forma terapie. 

"Pokúsila som sa zabudnúť na to, čo sa stalo v kuchyni, ale znova sa mi všetko vybavilo. Ryle ma od seba odstrčil. Sotil ma. Za pätnásť sekúnd som spoznala jeho odvrátenú tvár. Aj ja som sa prejavila inak. Smiala som sa z neho, pritom som si mala robiť starosti. Strčil do mňa vo chvíli, keď by sa ma nemal dotknúť. Ja som ho odsotila a zavinila, že si porezal ruku. Hrôza. Tých pätnásť sekúnd, počas ktorých sa všetko zbehlo, predstavovalo čistú hrôzu."

Lily sa po skončení štúdií presťahuje do Bostonu, kde nadviaže vzťah s produktívnym chirurgom Rylom. Ten je na prvý pohľad jej opakom - je ambiciózny, dravý a rád má veci pod kontrolou. Oproti tomu Lily je mnoho citlivejšia a pochádza z nie práve šťastného prostredia. Ryle má od začiatku jasno v tom, že kariéra má prednosť pred láskou, no kvôli Lily je napokon ochotný prehodnotiť svoj postoj. Postupom času sponávajú jeden druhého a (hlavne Lily) aj samých seba. Lily sa vracia prostredníctvom denníka k svojej prvej láske, Atlasovi, a spomína na jeho ľudské kvality i múdre slová. Samozrejme, je iba otázkou času, kedy sa Atlas znovu objaví na scéne a naruší tak všetko, čo si Lily s Rylom vybudovali. A Ryle okrem toho ukazuje aj svoje omnoho temnejšie vlastnosti. Lily je tak postavená pred ďalšiu skúšku. Hoci Ryla miluje, jeho ubližovanie sa ignorovať nedá. Silný vzťah by však stál za námahu. Čo je teda lepšie? Ostať a bojovať alebo odísť... a bojovať ešte viac?

"Niekedy to dievča vo mne - dcéra môjho otca - odporovalo. Varovalo ma, aby som mu neodpúšťala. Mala som odísť už po prvom raze. A niekedy som tomu hlasu verila. Na druhej strane, Ryle chápal, že manželstvá nie sú dokonalé. Občas nastanú chvíle, ktoré ľutujú obe strany. Aký by som mala zo seba pocit, keby som ho opustila už po prvom incidente? Nemal ma sotiť, ale aj ja som sa zachovala tak, že na to nie som pyšná. A ak by som odišla, neporušila by som prísahu? V dobrom aj v zlom. Odmietam vzdať naše manželstvo tak ľahko. Som silná žena. Celý život som bola svedkom násilia."

Končí sa to nami nie je vždy ľahké čítanie. Téma je aktuálna, celospoločenská a môže sa pritrafiť v realite prakticky komukoľvek. Osveta týmto spôsobom je viac než vítaná, hoci ako sama Colleen Hooverová priznáva, písanie knihy tentoraz nebola žiadna zábava. V mladosti sama zakúsila podobnú skúsenosť a tak nech je jej románom nielen osobným vyznaním, ale najmä varovným prstom a ukážkou, ako sa s daným javom vysporiadať. V texte narazíte na množstvo pekných myšlienok, ktoré vás neraz prinútia pristaviť sa pri nich. Podobne ako v iných autorkiných dielach, aj tu hrá okrem lásky dôležitú úlohu priateľstvo. V románoch pre mladých dospelých je miestami väčšmi cenené ako partnerský vzťah a ja tento motív podporujem. Silný príbeh, výrazné postavy, poučenie a hodnoty - s týmito znakmi ide do boja román Končí sa to nami a myslím, že v silnej žánrovej konkurencii si bez problémov vydobyje pevné miesto.

Peter May sa vracia s tretím prípadom pre škótskeho sympaťáka žijúceho vo Francúzsku, aby znovu preveril jeho schopnosť vysporiadať sa s osudovými prekvapeniami. Kým prvá kniha (Výnimoční ľudia) sa niesla v duchu záhadného pátrania á la Dan Brown, druhá (Kritik) nás zaviedla do prostredia romantických, ale aj nebezpečných viníc. Stopa krvi sa odohráva hlavne v Paríži a Španielsku a viac prevetrá Enzov osobný život. Iste, aj predtým sme mali šancu doň nahliadnuť, no tentoraz je predsa o niečo dôležitejšou zložkou príbehu. Na rozlúštenie čaká ďalší odložený nevyriešený prípad a Enzo pritom odhaľuje aj vlastnú minulosť. Peter May má zaujímavý štýl, jeho knihy čítam rád, pretože ma zakaždým vtiahnu do deja a všetko prežívam spolu s postavami. A okrem toho dokáže skvelo vystihnúť atmosféru Francúzska, a to tak jeho veľkomiest, ako aj vidieka. 

"Otvorila dvere do prítmia na chodbe, v ktorom rozpoznala, že návštevník má na ústach a nose zvláštnu bielu masku. Nestihla sa ani zľaknúť, keď ju udrel kovovým boxerom. Svet expolodoval zábleskom a bolesťou, stratila vedomie, skôr než dopadla na zem. Muž v maske ju prekročil a posunul telo nohou, aby mohol zavrieť. Kľakol si k nej a na okamih sa zháčil, lebo si uvedomil, že je to pomerne pekná žena. Škoda jej."

Enzo MacLeod je špecialista na forenzné vedy a po uzavretí stávky, že vyrieši sedem známych odložených prípadov, sa po dvoch úspešných zásahoch chystá na tretí. Práve v tom čase ho však zasiahne krutá správa o zhoršenom zdravotnom stave. Akoby to nestačilo, stane sa navyše terčom zlovestného maniaka, ktorý si kladie za cieľ zničiť jeho pokoj, vzťahy a napokon celý život. Ako sa ukazuje, všetko súvisí s Enzovým odhodlaním nájsť vraha parížskeho prostitúta spred takmer dvoch dekád. A mal by to urobiť skôr, ako sa rakovina požierajúca mu vnútro rozhodne povedač posledné slovo. A tiež musí mať na zreteli ničiteľa jeho rodinného majetku, ktorý svojím počínaním ohrozuje i jeho dcéry. Aby toho nebolo málo, dôležitou zložkou deja je aj Richard, ktorý si v sebe nesie už od raných liet traumu zločinu. Enzo sa bude mať čo obracať a ako sa to už uňho stáva zvykom, okrem vedeckých postupov bude musieť pripstúpiť aj k o niečo razantnejším opatreniam...

"Odreniny na krku, uvažoval Enzo, si Lambert asi spôsobil sám, keď sa pokúšal vyslobodiť z vrahovho zovretia. Prehrnul niekoľko stránok, aby si potvrdil domnienku, a napokon našiel, čo hľadal. Súdny lekár objavil zvyšky kože pod nechtami zavraždeného. Jeho vlastnej kože, ktorú si zodral sám, keď bojoval o život. Zdalo sa, že aspoň čiastočne sa mu podarilo zabrániť útočníkovi v tom, aby ho zaškrtil. Čo bolo zvláštne vzhľadom na Lambertovu drobnú postavu, ako už postrehol Martinot. Potom však nedokázal vzdorovať nacvičenému chmatu vraha, ktorý mu šklbol hlavou a preťal miechu."

Peter May zvolil zaujímavý motív pri odhaľovaní vraha. Enzo ako forenzný odborník skúma totiž vrahovu DNA zanechanú na mieste činu po kýchnutí ako alergickej reakcii. Naplno tak využíva svoje znalosti, čo len zvyšuje jeho kredit. Tomu zodpovedá aj pôvodný názov románu Blacklight blue (svetlo slúžiace na zachytenie predmetných látok). Skvelé je aj zobrazenie hry na mačku a myš medzi Enzom a Richardom. Neraz sa zdá, že Enzo ťahá za kratší koniec, keďže Richard nepoužíva len džentlmenské metódy, ale, na druhej strane, ani Enzo už prakticky nemá čo stratiť... Stopa krvi je vydarený krimitriler, ktorý sa mi spolu s prvou časťou zatiaľ javí ako to najlepšie zo série. Záver príbehu ostáva otvorený, ale nebojte sa, procedurálny prípad sa dočká konca. To len autor sa snaží (a úspešne) navnadiť čitateľa na pokračovanie Enzových dobrodružstiev. A ak máte radi atmosféru Francúzska, verte mi, bude vás to tam ťahať napriek očividným hrozbám...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Vydavateľstvo Artis Omnis nedávno prinieslo fanúšikom domácej fantasy druhý diel série Bohatier v autorom upravenej verzii. Juraj Červenák ostáva verný svojej povesti epika, zbavil text balastu a výsledkom je dynamická akcia v prostredí temnovekého slovanského sveta. Rovnako ako v úvodnej časti Oceľové žezlo sa stávame svedkami putovania skupiny bohatierov vysporiadať sa s mocným nepriateľom ohrozujúcim pokojný život nevinných. Vďaka tomu je príbeh akousi kombináciou historickej roadmovie a fantazijnej počítačovej hry, kde bojujete so zloduchmi a na konci púte vás čaká hlavná príšera. V tomto prípade je to matka hadov (takmer som napísal matka drakov, ale to je iný príbeh). Dračia cárovná preskúša schopnosti hrdinov aj ich motiváciu a vy sa radi necháte zlákať bojovať spolu s nimi. 

"Divljan vytreštil oči, hrôzostrašne zavyl a popchol koňa proti vrahom svojho brata. Za jazdy strieľal z luku, jeden šíp za druhým, skúsene a presne ako ten najlepší kočovnícky nájazdník - po každom zadrčaní tetivy padol jeden z útočníkov. Z permanského húfu mu vyleteli oproti dva oštepy. Jeden tesne minul samotného Divljana, druhý sa zabodol jeho tátošovi do hrude. Kôň zaryčal a zrútil sa hlavou dopredu."

Čarodej Tugarin Drakovič unikol, a tak sa bohatieri musia vydať po jeho stopách. Ako naznačuje aj záporákovo meno, veľkňaz nechodí ďaleko po nebezpečné tvory. Vyhnaný neznamená celkom porazený a Svjatoslav nie je taký naivný, aby ho nechal jeho osudu. Knieža síce rozširuje svoj vplyv, no družina bojovníkov má jasne stanovenú úlohu. Hrdinovia, ochudobnený o padlého druha, sa vydávajú na sever spolu s podporou vikinských spojencov, aby čelili kmeňu Čeremisov odmietajúcemu poslušnosť. Nepriatelia však nespia a nečakajú so založenými rukami. Tugarin preskupuje sily a boj proti nepriateľom sa pre bohatierov veľmi rýchlo stane hrozivým krviprelievaním. Najmä keď aj vnútri skupiny sa môže vyskytnúť nečakaná zrada. Výprava pokračuje ešte ďalej, na tajomný a legendami opradený ostrov, kde prebýva Baba Jaga - potvora, s akou ešte nemali dočinenia. Temnotou prelezená hadia bytosť rozhodne nebude ľahkou súperkou...

"Čudi sa s vreskom rozutekali, ale bolo to vlastne zbytočné - medvede si ich vôbec nevšímali, planúcimi pohľadmi viseli len na štyroch zostávajúcich obydách. Strigy nelenili a zaplieskali svojimi strašnými zbraňami. Čepele na konchoch bičov však preleteli netvormi ako vzduchom a nijako im neublížili. Naopak, protiútok medveďov naozaj bolel. Prízraky strhli jedného tulpara a čierne pazúry raz-dva otvorili tepny, darmo zviera kopalo zázračnými kopytami a metalo vôkol skučiace veterné víry. Obyde, ktorá spadla z jeho chrbta, medvedie čeľuste rozdrvili krk. Keď to sestry videli, zavyli a obrátili sa na útek."

Dračia cárovná, ako napovedá aj názov, sa viac prikláňa k fantasy než k dejinám. Nadšenci tohto žánru iste zajasajú, a tí, čo preferujú skôr príbehy dejinného typu, sa nemusia obávať. Napokon, aj mytológia je súčasťou slovanskej histórie a kultúry. A pre mňa osobne je určite zaujímavejšia (a poučnejšia) než tie, ktoré si autori vymyslia sami. Premisa je v podstate rovnaká ako u predošlého titulu - skupina postáv putuje po krajine a bojuje a seká a rúbe... Čitateľ Bohatiera však vie, do čoho ide, a šplechot krvi si užije dosýta. Ide v prvom rade o neviazanú zábavu zasadenú do málo literárne využívaného prostredia a za pomoci živého jazyka. Ten prekypuje historizmami a hovorovými výrazmi, a to je miestami priam radosť čítať. Juraj Červenák má širokú škálu slovnej zásoby a nebojí sa načrieť do nej poriadne hlboko. Má jednoducho pokrytú každú zložku textu a aj preto je Dračia cárovná natoľko vydareným titulom.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.

Francúzsky nositeľ Nobelovej ceny Albert Camus je vo svete literatúry a filozofie známy ako jeden z najvýraznejších predstaviteľov existencializmu. A nie nadarmo. Nejde s davom a rozhodne nie je ani dnes len menom z učebnice. Svojím dielom presiahol dobu a v románe Mor nachádzame i dnes mnoho spoločenských súvislostí. Od jeho prvého vydania už síce uplynulo viac než sedemdesiat rokov, ale odkaz pre ďalšie generácie ostáva stále zachovaný. Boj proti ideológiám, vojnovým štváčom, uzurpátorom a ľudskej obmedzenosti je aktuálny aj v súčasnosti. Bohužiaľ. V Camusovom prípade však nejde o dôkaz jasnozrivosti, ale o dôkladnú znalosť psychiky človeka. Na malom priestore dokáže vyjadriť viacero podnetných myšlienok a tak sa z čítania stáva kombinácia zábavy, poučenia a premýšľania.

"Hoci doktor Rieux priznal svojmu priateľovi, že hŕstka ľudí z rozličných častí mesta zomrela na mor bez výstrahy, pokladal nebezpečenstvo i naďalej za neskutočné. Lenže, keď je niekto lekárom, urobí si obraz o bolesti a má trochu viac predstavivosti. Keď sa díval z obloka na mesto, ktoré sa nezmenilo, sotva cítil, ako sa v ňom rodia slabé obavy o budúcnosť, ktoré nazývame nepokojom."

V štyridsiatych rokoch vypukne v alžírskom meste Oran mor. Doktor Rieux najprv pozoruje početné úmrtia u tisícok potkanov, až sa choroba napokon prenesie aj na ľudí. Mesto je uzavreté, aby sa nákaza nešírila, a obyvatelia prepadajú zúfalstvu. Čelia nepriateľovi, ktorého nemajú ako ovplyvniť, a prakticky len čakajú na smrť. Objednané protilátky nezaberajú a miestni lekári sa snažia vytvoriť vlastné účinné sérum. Hroby sa plnia, cintoríny postupne praskajú vo švíkoch a v meste zavládne panika. Niektorí chcú potajme utiecť, iní s vervou vypomáhajú v nemocnici, ďalší uvažujú nad novými spôsobmi, ako sa logisticky vysporiadať so vzniknutou situáciou. Obyvateľstvo Oranu koná kolektívne, jednotlivci sa podriaďujú potrebám väčšiny, hoci vidina víťazstva je boj na dlhú trať a je otázne, koľkí z nich sa dostanú až do cieľa. Postavy sa ocitajú na hranici života a smrti, pričom udalosti, ktoré ich ukrátia o možnosť voľby, preveria ich skutočný charakter...

"Choroba, ktorá navonok nútila obyvateľov k solidarite obliehaných, súčasne rozbíjala tradičné zväzky a zaháňala jednotlivcov do samoty. Vieme si predstaviť, že vietor a všetky tieto okolnosti rozdúchavali v ľudských mysliach oheň. V noci sa opäť niekoľkokrát zaútočilo na mestské brány, ale tentoraz to boli ozbrojené skupiny. Vyskytli sa prestrelky, ranení a niekoľko únikov. Zosilnili stráže a tieto pokusy zakrátko prestali. Stačili však podnietiť v meste vlnu vzbury, ktorá vyvolala niekoľko násilných scén. V podpálených domoch alebo v domoch uzavretých zo zdravotných dôvodov sa drancovalo."

Mor je mnohovrstvový román. Ťažko ho preto zaradiť ku konkrétnemu druhu - spoločenský, filozofický, psychologický, z pohľadu súčasníka i historický... Albert Camus mal na zreteli myšlienku, nie formu, a výsledkom je text prinášajúci niekedy viac otázok než odpovedí. Nie však s ohľadom na príbeh, ale na samotného čitateľa. Ľudské poklesky a nebezpečenstvo ovládania myslí slabých jedincov je aktuálne aj dnes, tak nech je táto kniha neustávajúcim mementom. Keďže dôležitejšie je vedomie a pointa, jednotlivé postavy veľmi nevytŕčajú. Ústredným hrdinom je síce doktor Rieux, ale slúži skôr ako "vstupenka" do sveta morovej epidémie. Analógia choroby s rozširujúcimi sa fašistickými ideológiami pred a počas vojny je viac než zrejmá, rovnako ako správanie ľudí. Camusovi sa podarilo skvelo vykresliť dané podobenstvá. Vydavateľstvo Slovart znovu potrvrdilo svoje edičné kvality, Mor znovu prináša na náš knižný trh v správnom čase.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Romantika, pokoj a dôkladná psychologická kresba. To sú tri základné atribúty románov Mary Baloghovej, ktorým ostáva verná aj v siedmej, záverečnej časti svojej série Klubu tých, čo prežili. Päť mužov a jedna žena sa stretli pod záštitou mentorského vojvodu, aby sa vyliečili zo svojich fyzických aj duševných zranení, poznačení vojnou proti Napoleonovi. Všetci postupne, v priebehu niekoľkých rokov, našli znovu vnútornú rovnováhu a aj (ne)čakané lásky. A tak nastal čas v Milovanej aj pre samotného vojvodu. Mary Baloghová si ho nechala prezieravo až na samotný koniec a urobila dobre. Akoby tým chcela naznačiť, že Stanbrook je konečne vyrovnaný so svojimi stratami a že aj on si zaslúži šťastie. Americká spisovateľka sa tak znovu prejavila nielen ako zručná rozprávačka, ale hlavne ako chápavá psychologička. 

"Ako treba požiadať o ruku? Keď také čosi robil naposledy, mal sedemnásť rokov a bola to len formalita, lebo otcovia sa dohodli, že ich deti uzavrú manželstvo, spísali zmluvu a podpísali ju. Želanie syna a dcéry nezavážilo, ani sa ich na to nepýtali, najmä keď jeden otec bol jednou nohou v hrobe a ponáhľal sa, aby sa postaral o synovu budúcnosť. Teraz George poznal tú dámu lepšie, než poznal Miriam. Aspoň vedel, ako vyzerá a aký má hlas."

Dora je učiteľka hudby, ktorá je celkom spokojná so svojím životom, aj keď je smutná z odchodu jej sestry Agnes, ktorá sa vydala za Flaviana Arnotta (hrdinovia knihy Láska ako sen). Baloghová je známa tým, že sa opätovne vracia k hlavným i vedľajším postavám z iných kníh či sérií, a nie je to teda inak ani v tomto prípade. Dorin hudobný talent očaril Georgea, vojvodu Stanbrooka, a hoci si Dora cení jeho láskavosť, vzhľadom na vek tesne pred štyridsiatkou už v sebe neživí žiadne romantické nádeje. George však začne pociťovať prebytok voľného času a hlavne jeho aktivita začne strácať hlbší zmysel. Po minulé roky sledoval, ako sa členova Klubu tých, čo prežili ženia a vydávajú a teraz už nemal nikoho, o koho sa môže starať. Nechce o polovicu mladšiu milenku, nepotrebuje ani dediča, keďže titul má pripadnúť jeho synovcovi. George prišiel o manželku a syna pred dvanástimi rokmi a osamelosť po čase začne opäť klopať na dvere. A to inšpiruje k tomu, aby jednoducho prišiel k Doriným dverám, zaklopal a spýtal sa, či sa zaňho vydá...

"Nevedela, ako dlho to trvalo, a netušila by to, ani keby boli nablízku hodiny, lebo čas akoby nejestvoval... necítili rozpaky, keď videli, ako ich telá splynuli. Keby to záviselo od Dory, mohlo to trvať aj večnosť. Ale nádherné potešenie sa zmenilo na takmer bolestnú potrebu, takú naliehavú, že všetko v nej stuhlo a vypälo sa k nemu, on znova vkĺzol rukami pod ňu a pevne ju držal. Vesmír ani čo by sa rozletel - čo bola najhlúpejšia myšlienka, aká sa jej mohla vynoriť v hlave, premýšľala pár sekúnd alebo pár minút po tom, keď hlboko vnútri znova pocítila nádherný príval horúčavy."

Milovaná je trochu odlišná od zvyšku série. Už len tým, že George nepatrí medzi vojnových vyslúžilcov ako ostatné hlavné postavy, a tiež tým, že dej začína ponukou na sobáš, pričom inokedy sme sa ho dočkali buď na konci (ako býva zvykom), alebo kdesi uprostred. Vojvodu Stanbrooka poznáme už dlho, takže jeho pozitívne vlastnosti nikoho neprekvapia. Dora mu v tom zdatne sekunduje, je milá, láskavá a pragmatická. Najviac sa jej povaha prejaví vo chvíli, keď sa stane vojvodkyňou. Odrazu má plno výhod, aké dovtedy nepoznala. Milovaná je v istom zmysle "vyzretá" kniha. Jej hrdinovia sú v strednom veku, žiadne zvraty, silné vášne a temperamentné prejavy nečakajte. Ide o typickú Baloghovú, kde je dôležitejšie vzájomné porozumenie než udržanie čitateľa v napätí. Koniec je vopred jasný, priebeh v podstate tiež, ale postavy sú ako z mäsa a kostí a radi sa podujmete sprevádzať ich na ceste k láske.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Hrdina Paula Fincha Mark Heckenburg nie je ani zďaleka dokonalý a jeho rozhodnutia sú neraz na hrane zdravého rozumu. Ale práve tým sa odlišuje od ostatných a jeho chyby ho poľudšťujú a približujú čitateľom. V treťom dieli sa vraciame ku Klubu sympaťáků, ktorého členom by chcel byť asi málokto. Zabijaci a stalkeri opäť spájajú sily, aby preverili Markovu odhodlanosť  a schopnosť vysporiadať sa s nepriateľmi. A nie hocijakými. Paul Finch vháňa svoju ústrednú postavu do poriadne ťažkého víru udalostí. Vyšetrovateľov pátrajúcich po sériových vrahoch nájdeme takmer v každom krimitrileri, ale celá organizovaná banda? Buďte si istý, že na tento román hneď tak ľahko nezabudnete. Napätie sa dá krájať, dej je nepredvídateľný, a aj keď je vám jasné, že autor sa svojho hrdinu nezbaví, predsa len máte miestami o Marka obavy.

"Heck zamžikal a přikrčil se, protože ho zasypaly žhavé železné úlomky a kousky čehosi měkčího a vlhčího. Srdce mu poskočilo až do krku, ale exploze ho nezranila. Opatrně otevřel oči - a zjistil, že Cooper pořád stojí na nohou, ale ve tváři je bledý jako stěna a v očích má skelný pohled. Pomaličku otočil hlavu a zadíval se na seškvařené maso v místech, kde míval pravou ruku. Ironií osudu pořád držel to, co zbylo z pistole - viselo mu to na jediném zbívajícím prstu..."

Vodca Sympaťákov Magor Mike Silver je už pár rokov za mrežami, ale to neznamená, že povedal posledné slovo. Práve naopak, jeho zvrátené plány chytajú druhý dych a po úteku z väzenia ich môže (relatívne) slobodne začať napĺňať. Klub zabijakov zároveň po sebe upratuje a to vedie k zmareniu viacerých životov. V ohrození je aj samotný Mark Heckenburg, ktorý sa chce zapojiť do pátrania, ale z objektívnych príčin je odsúvaný na druhú koľaj. Samozrejme, že si nedá povedať, klasika. Keď už som pri tom, nikdy nechápem, ako môžu nadriadení v tomto smere čakať, že sa im detektívi podrobia. Ešte v žiadnej knihe či seriáli sa nestalo, že by stiahli chvost. Tým sa z toho stalo zaužívané klišé, ale ako motív komplikujúci situáciu hrdinu je to vždy vítané. Mark si uvedomuje, že nečinné posedávanie ho neochráni, a musí zatúčiť skôr ako jeho nepriatelia. Pretože vzniknutá situácia ponúka len jedno možné riešenie...

"I když se vezme v úvahu, že tihle zabijáci jsou mistři improvizace, stejně je k nevíře, že naplánovali tolik vražedných útoků v tak rekordní době - vždyť informace o klientech získali teprve před pěti dny. Přestože mu to nešlo do hlavy, nejradši by vítězoslávně zajásal. Ale jeho nadšení kalila skutečnost, kolik těch jmen na seznamu celkem je. Přinejmenším osmdesát. Vědělo se, že Sympaťáci mají v Británii na svědomí nejmíň osmatřicet vražd. Oddělení sériových  zločinů odhadovalo, že jich může být i o deset víc. Ale o dvaačtyřicet?! Dvaačtyřicet znásilněných a zabitých žen, které někde leží v neobjevených hrobech!"

Klub zabijáků má veľmi skoro jasno v tom, kto je páchateľ a čo chce dosiahnuť. Tým sa vyvaruje omáčkam ohľadom vyšetrovania a zisťovania všetkých okolností. Je to skvelé, pretože viac než na policajné postupy a pod. je dej zameraný na čistokrvnú akciu. Markova snaha dolapiť páchateľov je ohrozovaná tým, že on sám je cieľom, a tak sa dočkáme početných napínavých scén. Doslova ide o to, kto z koho, a je to veru poriadna jazda. Klub zabijáků je podľa mňa zatiaľ najlepší diel série a pri vzostupnej tendencii sa ešte máme zrejme na čo tešiť. Úvodní Stalkeři boli sami osebe vydareným titulom, no zároveň akoby pripravovali pôdu pre ich pokračovanie. Paul Finch vie, ako cieliť na čitateľa. Predostiera mu svoj príbeh ako filmové obrazy, udržuje ho v napätí a zvedavosti. Vzhľadom na rozohratú partiu protivníkov okrem Marka nedostanú vedľajšie postavy veľký priestor, ale nijako to nevadí. Nepochybujem, že na rozvíjanie ich línií ešte bude dosť času. Napriek Markovmu vyvádzaniu je jeho konanie uveriteľné a posledná strana vás len nakopne k tomu, aby ste túžobne čakali na ďalší diel série.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino. 

Dominik Dán mi niekoľkými poslednými knihami brnká na správnu čitateľskú strunu. Jeho príbehy zasadené do minulosti (v tomto prípade do prvej polovice 90. rokov) sa mi zdajú omnoho zaujímavejšie ako tie bližšie dnešku. Asi preto, že ich je jednak na mraky, a jednak aj minulosť poskytuje množstvo pútavých námetov, ba azda aj viac. Najmä čo sa týka spoločenskej stránky. Pád režimu, rozdelenie repbuliky, nástup kapitalizmu a s ním spojený vznik rôznych záujmových skupín - to všetko malo vplyv na ľudí každej sociálnej vrstvy a prípady oddelenia vrážd sú toho dôkazom. Cigaretka na dva ťahy pokračuje v krokoch svojich predchodcov (Smrť na druhom brehu, Korene zla) a znovu sa vraciame k situácii v podsvetí v Našom Meste po vražde Tibora Hakla. Lenže mafiáni nie sú jedinými zločincami a páchatelia nespia na vavrínoch...

"Prvý kontakt a výsluch rodičov obete bola najnevďačnejšia robota na oddelení. Bol to nápor na psychiku aj v prípade, že obeť bola identifikovaná, v prípade ako tento, v prípade plnom pochybností a neistoty, to bolo o to horšie. Ako vysvetliť rodičom, že zhorená kopa mäsa je asi ich syn, ale nemusí to byť ich syn, no pre istotu aby s takou možnosťou rátali. Nie vážne, iba predbežne."

Hlavným motívom najnovšej dánovky sú drogy. A to nie hocijaké, ale v hodnote miliónov, čo láka nielen menších či väčších zločincov, ale aj ruky zákona. Hold, peniaze sú silnou motiváciou zavrieť dvere za čistým svedomím. Lenže ako to už býva zvykom, náhoda si nevyberá a všetko sa nepekne zvrtne. Oddelenie vrážd rieši prípad zhorenej dodávky, čomu padol za obeť mladík prevážajúci veľkú hotovosť. Pátranie čoskoro Krauza a Chosého zavedie do protidrogového oddelenia, kde, ako sa zdá, nie je všetko s kostolným poriadkom. Chlapci pichajú do osieho hniezda a na povrch sa dostávajú nedbalo ukrývané skutočnosti. Stopa vedie k vysokým miestam a špinavým praktikám ľudí, ktorí majú v prvom rade pomáhať a chrániť. Richard tak opätovne kontaktuje svojich kamarátov z detstva, v tomto prípade Malého Pavúka, aby zistil, čo je za šírením nekvalitného heroínu v Našom Meste. Podsvetie však dáva od tejto šlamastiky ruky preč...

"Dlhé nohy odkrajovali z chodníka míľovými krokmi. V tom momente vystúpili z auta za ním dvaja muži, zo zastávky cez cestu sa pohol jeden. Rýchlosť si zladili tak, aby sa s dlháňom stretli pri kontajneroch. Dlháň zdvihol hlavu, obzrel sa, pochopil. Uskočil bokom, rozbehol sa, no jeden z prenasledovateľov už bol v pohybe, poľahky ho dobehol a odzadu mu podkopol nohu. Díler sa roztiahol na chodníku, aký bol dlhý. Muž bežiaci oproti mu surovo dupol na krk, až mu vyfŕkli sliny. Zadní dvaja ho prikľakli, vykrútili mu ruky za chrbát, rutinovane mu nasadili putá."

Zasadenie deja do deväťdesiatych rokov knihu vyzdvihuje oproti iným kriminálkam o niekoľko priečok. Nielen možnosťou priniesť pre súčasníka neopozerané námety, ale aj úsmevnými poohliadnutiami na vtedajší technický pokrok (napríklad používanie mobilných telefónov). Dominik Dán tak znovu naplno využíva svoj štýl, ktorý sa už stal jeho neoddistkutovateľnou značkou. Drsný humor, slovné prestrelky, hovorová reč, vulgarizmy... Temná stránka prípadu je ako tradične vykompenzovaná nadhľadom postáv a ich rodinným životom. Samotný prípad vychádza zo skutočných udalostí a zvedavá čitatelia zatúžia dozvedieť sa o ňom viac, prípadne aspoň zistiť, nakoľko ho v príbehu ovplyvnila autorova fantázia. Cigaretka na dva ťahy so cťou dopĺňa rad Dánových kníh z 90. rokov a pútavou formou rozširuje celé krauzovské univerzum.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Nedajte sa v žiadnom prípade zmiasť trochu fádnou obálkou. Obsah tejto knihy je totiž plnofarebný, pestrý a určite s vervou zaútočí na každého romantika a pošteklí aj vašu bránicu. Názov odkazuje na dnes už klasický film Láska nebeská, povinnú jazdu všetkých zamilovaných. So svetom filmu súvisí čiastočne aj príbeh tohto románu, čo plynie zo skúseností samotnej autorky. Catherine Bennettová je podľa všetkého veselá kopa, zo stránok doslova vanie nadhľad a zmysel pre sebairóniu. Len nie láska nebeská je exemplárnym príkladom moderného žánru chick-lit, kde sa spája ľúbostný námet s humorom. Je to vítaná zmena oproti plaču a lamentovaním nad neverou a nepriazňou osudu. Hrdinky (nevynímajúc Emmu Catherine Bennettovej) sa neutápajú v sebaľútosti, ale s poriadnou dávkou vtipu bojujú ďalej.

"Nikto v mojom veku ešte nemal deti. Život bol príliš drahý, aby ste sa ako dvadsiatnik usadili (keď máte dvadsaťsedem, ste ešte stále dvadsiatnik!), kúpili si dom a mysleli na životné poistenie. A príliš zábavný. Ľudia v mojom veku si predsa ešte berú rok voľna na cestovanie, trávia Štedrý večer v kluboch, v ktorých si dávajú na toalete koks, a špekulujú, čo chcú robiť, keď dospejú. A asi sme si mysleli, že sa to stane, keď z nás budú tridsiatnici."

Len nie láska nebeská by sa dala charakterizovať aj ako kniha o náhodách a nehodách. Dvadsaťsedemročná Emma ma relatívne stabilne usporiadaný život. Pôsobí ako druhá asistentka režiséra pri výrobe "mydlovej opery" a žije v partnerskom vzťahu s Nedom, ktorý má síce originálne nápady, ale ich realizácia sa ukazuje ako nerentabilná a márna. Všetkého sa zriekne, keď otehotnie a je nútená prehodnotiť svoj osud. Emma netuší, ako sa postarať o iného človeka, najmä keď si nevie dať rady ani sama so sebou, no ako blesk z jasného neba ju zasiahne správa o dedičstve v podobe wimbledonského domu. A to aj s tamojšími obyvateľmi, čo jej privedú ďalšie vzrušenia do jej rozbúreného života. Ako asi správne tušíte, spozná sa tu i s novým mužom - podnájomníkom Joeom, a o nový romantický námet je postarané. Získané zázemie, práca a kontakty ju napokon privedú na správny smer, hoci cieľ cesty je ešte v nedohľadne...

"Keďže som mame povedala, že Ned sa chystá predať zmrzlinárske auto, bola som teraz nútená odovzdávať jej každý týždeň slušnú sumu zo svojej filmovej mzdy vo forme splátok... Uvažovala som bezhlavo. Sotva som Joea poznala. Možno je to zlodej identít, ktorý si privedie nejakú Rusku, čo sa bude vydávať za mňa, a Joe bude z mojej vilky viesť medzinárodnú skupinu obchodníkov so zbraňami a nakoniec utečie na Kajmanie ostrovy. A ja budem mať záznam v registri trestov za trestnú činnosť po celom svete. Alebo prídem domov a zistím, že sa živí najímaním albánskych tínedžeriek na obchod s bielym mäsom."

Len nie láska nebeská je autorkin debut. Dúfam, že neostane len pri tom a Catherine Bennettová prinesie ešte veľa podobne ladených diel (ktoré sa dočkajú aj slovenského prekladu). Aby dosiahla zámer pobaviť, musela dbať na výrazné charaktery, a to sa jej podarilo. Emma, Ned, Joe i stará susedka s dobermanom sú skvelým základom pre rôzne situácie, ktoré sa miestami predbiehajú v bizarnosti. Emmu si ako hlavnú hrdinku obľúbite okamžite, je otvorená, zábavná a správne nedokonalá. Rovnako je na tom jej kamarátka Helen, s ktorou by ste radi zašli na kávu či na pohárik. Catherine Bennettová akoby namiešala svoj knižný koktejl z bežných životných udalostí a pocitov a výsledkom je príjemná oddychovka postavená na schopnosti čitateľa stotožniť sa s jej protagonistami. Romantická literatúra sa tiež podriaďuje dobe a som rád, že vývinový trend pokračuje takto vydarene.

Už sa opakujem, ale zas tu máme autorku, ktorá bola schopná aj v tom obrovskom množstve young adult titulov prísť s neopozeraným námetom. A to dokonca so spoločenským presahom. Pochvala však iste patrí aj editorom tunajších vydavateľstiev, ktorí majú nos na dobré tituly. Velká knihovna je nová séria zahŕňajúca (pravdepodobne) päť dielov. Kniha Z kostí a inkoustu otvára svet plný kníh, mágie a dobrodružstva, ktorý sa určite aj u vás (tak ako u mňa) zaradí na popredné miesta obľúbenosti. Rachel Caine prejavila obrovskú dávku fantázie a rozhľadu. Zo starovekej legendy si vzala všetky pútavé ingrediencie a namiešala z nich koktejl s plným využitím ich potenciálu. Alexandrijská knižnica je síce strediskom vzdelanosti a informácií, no zároveň ukrýva aj mnoho temných tajomstiev, pri ktorých je otázne, či by mali uzrieť svetlo sveta.

"Jess se na moment zastavil, byla to totiž ta nejladnější a zároveň nejděsivější věc, kterou kdy spatřil. Viděl, jak se žena ohlíží s tváří plnou strachu. Jak lev dopadl, její křik utichl... ale lev ani na chvilku nespustil pohled z Jesse. Zabil tu ženu, nechal ji ležet a pokračoval přímo k němu. Jess slyšel bzučení a cvakání soukolí uvnitř lva. Ani nestihl pocítit strach. Myslel si, že už vyčerpal veškerou energii, ale teď, teď, když se ocitl tváří v tvář smrti, se dal na útěk."

Svetoznáma a legendami opradená knižnica v Alexandrii nielenže nebola v antickom období zničená, ale momentálne (respektíve v čase príbehu) kontoluje všetky informácie a knihy na svete. A hlavný hrdina Jess Brightwell sa ocitne vo víre všemožných zákutí ponurého sytému. Je totiž pašerákom kníh, ktoré neraz ľahnú popolom, a keď sa mu naskytne možnosť stať sa priamou súčasťou vzdelávania a práce vo Veľkej kžnicni, neváha. Napokon, môže to prospieť i jeho rodine a biznisu postavenom na podpultovom predávaní zakázaných zväzkov. Lenže dovtedy nemal ani potuchy, nakoľko si vodcovia knižnice zakladajú na vzdelaní a vedomostiach. Tie sú pre nich cennejšie a trvácnejšie ako ľudský život. A každého kacíra, ktorý by hlásal čosi iné, je nutné premeniť na prach. Jess sa čoraz viac ponára do sveta písmen a slov a po boku so spolužiakmi a učiteľmi (pričom nie každý zdieľa jeho odhodlanie) sa snaží prísť na to, ako si zachovať hodnoty napriek všemocnému útlaku.

"A pak před sebou spatřil černý záblesk, jenž se pohyboval rychleji než všechno ostatní. Zahlédl Santiho a věděl, že Santi ho neviděl. Praváci se obvykle nedívají doleva, když se snaží setřást pronásledovatele. Dívají se doprědu a ohlížejí se pravou stranou, jedině že by je něco upoutalo. Chytí ho. A opravdu ho chytil. Vynořil se přímo za Santiho levým ramenem, strhl sputaného muže k zemi a voják se odkutálel o několik metru dál od cesty a budov, na stinný, kamenitý plácek. Santi frustrovaně zaječel, ale Jess ho skoro neslyšel, neboť měl něco s ušima. I s očima, protože černé záblesky se stále stupňovaly."

Milujem knihy, kde hrajú knihy dôležitú úlohu. Pripomína mi to detské časy, keď boli stránky bránou do iných svetov. Dnes to vnímam o niečo racionálnejšie, pragmatickejšie. Ale Velká knihovna ma dokázala preniesť späť do uličiek plných zväzkov, ukrývajúcich tisícky rôznych príbehov. Rachel Caine očividne tiež oplýva láskou k písanému slovu a túto vášeň prenáša aj na čitateľa. Jej Jess je sympatický darebák, ktorým trafila do čierneho. Som rád, že mu vdýchla život, a nezvolila (ako to býva skôr zvykom) dievčenskú hrdinku. Do deja pasoval oveľa viac, je akýmsi ekvivalentom Harryho Pottera. Napokon, Londýn zohráva svoju rolu aj tu, i keď príbeh sa odohráva v roku 2025. Okrem samotného deja vás zaujme aj vydarená obálka, s ktorou sa grafici pekne vyhrali. A autorka ku koncu románu pripojila aj zoznam skladieb, ktoré jej pomáhali vytvárať atmosféru pri písaní. Skúste si ich pustiť námatkovo aspoň zopár, som si istý, že náladu diela si tak ešte viac zvýrazníte. Z kostí a inkoustu je skvelý štart. Budem silno dúfať, že autorka naplní očakávania a aj v ďalších častiach série nám ponúkne takúto čarovnú jazdu. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.