Fatálna hra na mačku a myš (P. Finch - Klub zabijáků)

21.02.2018 07:55

Hrdina Paula Fincha Mark Heckenburg nie je ani zďaleka dokonalý a jeho rozhodnutia sú neraz na hrane zdravého rozumu. Ale práve tým sa odlišuje od ostatných a jeho chyby ho poľudšťujú a približujú čitateľom. V treťom dieli sa vraciame ku Klubu sympaťáků, ktorého členom by chcel byť asi málokto. Zabijaci a stalkeri opäť spájajú sily, aby preverili Markovu odhodlanosť  a schopnosť vysporiadať sa s nepriateľmi. A nie hocijakými. Paul Finch vháňa svoju ústrednú postavu do poriadne ťažkého víru udalostí. Vyšetrovateľov pátrajúcich po sériových vrahoch nájdeme takmer v každom krimitrileri, ale celá organizovaná banda? Buďte si istý, že na tento román hneď tak ľahko nezabudnete. Napätie sa dá krájať, dej je nepredvídateľný, a aj keď je vám jasné, že autor sa svojho hrdinu nezbaví, predsa len máte miestami o Marka obavy.

"Heck zamžikal a přikrčil se, protože ho zasypaly žhavé železné úlomky a kousky čehosi měkčího a vlhčího. Srdce mu poskočilo až do krku, ale exploze ho nezranila. Opatrně otevřel oči - a zjistil, že Cooper pořád stojí na nohou, ale ve tváři je bledý jako stěna a v očích má skelný pohled. Pomaličku otočil hlavu a zadíval se na seškvařené maso v místech, kde míval pravou ruku. Ironií osudu pořád držel to, co zbylo z pistole - viselo mu to na jediném zbívajícím prstu..."

Vodca Sympaťákov Magor Mike Silver je už pár rokov za mrežami, ale to neznamená, že povedal posledné slovo. Práve naopak, jeho zvrátené plány chytajú druhý dych a po úteku z väzenia ich môže (relatívne) slobodne začať napĺňať. Klub zabijakov zároveň po sebe upratuje a to vedie k zmareniu viacerých životov. V ohrození je aj samotný Mark Heckenburg, ktorý sa chce zapojiť do pátrania, ale z objektívnych príčin je odsúvaný na druhú koľaj. Samozrejme, že si nedá povedať, klasika. Keď už som pri tom, nikdy nechápem, ako môžu nadriadení v tomto smere čakať, že sa im detektívi podrobia. Ešte v žiadnej knihe či seriáli sa nestalo, že by stiahli chvost. Tým sa z toho stalo zaužívané klišé, ale ako motív komplikujúci situáciu hrdinu je to vždy vítané. Mark si uvedomuje, že nečinné posedávanie ho neochráni, a musí zatúčiť skôr ako jeho nepriatelia. Pretože vzniknutá situácia ponúka len jedno možné riešenie...

"I když se vezme v úvahu, že tihle zabijáci jsou mistři improvizace, stejně je k nevíře, že naplánovali tolik vražedných útoků v tak rekordní době - vždyť informace o klientech získali teprve před pěti dny. Přestože mu to nešlo do hlavy, nejradši by vítězoslávně zajásal. Ale jeho nadšení kalila skutečnost, kolik těch jmen na seznamu celkem je. Přinejmenším osmdesát. Vědělo se, že Sympaťáci mají v Británii na svědomí nejmíň osmatřicet vražd. Oddělení sériových  zločinů odhadovalo, že jich může být i o deset víc. Ale o dvaačtyřicet?! Dvaačtyřicet znásilněných a zabitých žen, které někde leží v neobjevených hrobech!"

Klub zabijáků má veľmi skoro jasno v tom, kto je páchateľ a čo chce dosiahnuť. Tým sa vyvaruje omáčkam ohľadom vyšetrovania a zisťovania všetkých okolností. Je to skvelé, pretože viac než na policajné postupy a pod. je dej zameraný na čistokrvnú akciu. Markova snaha dolapiť páchateľov je ohrozovaná tým, že on sám je cieľom, a tak sa dočkáme početných napínavých scén. Doslova ide o to, kto z koho, a je to veru poriadna jazda. Klub zabijáků je podľa mňa zatiaľ najlepší diel série a pri vzostupnej tendencii sa ešte máme zrejme na čo tešiť. Úvodní Stalkeři boli sami osebe vydareným titulom, no zároveň akoby pripravovali pôdu pre ich pokračovanie. Paul Finch vie, ako cieliť na čitateľa. Predostiera mu svoj príbeh ako filmové obrazy, udržuje ho v napätí a zvedavosti. Vzhľadom na rozohratú partiu protivníkov okrem Marka nedostanú vedľajšie postavy veľký priestor, ale nijako to nevadí. Nepochybujem, že na rozvíjanie ich línií ešte bude dosť času. Napriek Markovmu vyvádzaniu je jeho konanie uveriteľné a posledná strana vás len nakopne k tomu, aby ste túžobne čakali na ďalší diel série.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.