Tvorbu Američana Patricka Leeho som spoznal až vďaka vydavateľstvu Slovenský spisovateľ, ktoré v roku 2014 vydalo prvú knihu zo série s postavou Sama Drydena. Nočný bežec prekvapil neustávajúcou akciou, napätím a bonusom navyše - nastolením otázok ohľadom vývoja spoločnosti. Rozvoj vedy a techniky (či skôr jeho nebezpečenstva) nastoľuje autor aj v Boji o čas. Podobne ako v predošlom príbehu, aj v tomto je Sam vtiahnutý do hrozivej záležitosti bez vlastného pričinenia. O to väčší dôraz je potom kladený na jeho vrodený cit pre spravodlivosť a snahu zastaviť zločincov pred ich vyčíňaním. Patrick Lee si zvolil pre svoj triler skutočne zaujímavý, hoci na spracovanie poriadne náročný námet - spoznávanie budúcnosti cez rádiové vysielanie. 

"Muž držal fľašu s tekutým podpaľovačom a prstami driapal vrchnák. Pokúšal sa ju otvoriť. Pri rachote, čo spôsobili vylomené dvere, sa zvrtol. Na tvári mal niečo medzi zúrivosťou a prekvapením. Tak ako hlas v slúchadle, aj mužova tvár na Drydena zapôsobila dojmom nie celkom ľudskej bytosti. Skôr nejakého dravca, divokého tvora, ktorý sa riadi len pudmi. Mužov pohľad sa odtrhol od Drydena. Len meter a pol od jeho ruky ležal štyridsaťcentimetrový lovecký nôž."

Sama Drydena nečakane vyhľadá bývalá kolegyňa Claire, pretože sa jej dostal do rúk nečakaný objav. Prístroj, na ktorom pracoval jej zamestnávateľ, prijíma rádiové signály vysielané o desať a pol hodiny neskôr. Na základe toho sa dajú predvídať smrteľné nehody, prírodné katastrofy, ktorým sa tak dá v predstihu zabrániť, no zároveň sa tým otvára priestor aj na mnohé možnosti zneužitia. Samotná technológia má pôvod v druhej svetovej vojne a odvtedy sa rozvíja Skupina, ktorá má v pláne zmocniť sa prístroja a využívať ho na svoje ciele. A to za použitia akýchkoľvek prostriedkov. Sam a Claire sa stanú terčom zabijakov a navyše je im v pätách aj odhodlaná agentka FBI, ktorá chce prísť celej veci na koreň. Keď je Claire unesená Skupinou, pred Samom a agentkou Marnie stojí hneď niekoľko úloh - zachrániť Claire, zabrániť nešťastiam na základe vypočutých správ z prístroja, vyhľadať Clairinho nadriadeného a napokon, prirodzene, zničiť Skupinu raz a navždy. Lenže ako, keď vďaka prístroju aj ich nepriatelia vedia, čo sa kde a kedy udeje...?

"Dryden sa opäť zadíval na vrch budovy. Tam sa totiž rúcali dve poschodia. Najskôr to najvyššie. Kleslo presne uprostred ako zle vykysnutý koláč v rúre a celou váhou dopadlo na poschodie pod sebou. Po pár sekundách sa rozsypali obe poschodia, zleteli nižšie a strhli so sebou celú budovu, brutálne rýchlo a účinne ju poskladali k základom. Z pôdorysu sa zdvihol oblak betónového prachu. Dvíhal sa, stúpal pomedzi ostatné budovy, to najškaredšie déja vu, aké Dryden kedy zažil. O niekoľko sekúnd sa oblak prachu dovalil k Exploreru, pohltil ho a vnútro uvrhol do chmúrneho šera."

Za seba síce musím povedať, že Nočný bežec bol o niečo napínavejší a akčnejší ako Boj o čas, ale stále ide o nadpriemer v žánri akčných trilerov. Je to zrejme spôsobené samotnou témou. Patrick Lee neraz musel vysvetľovať, ako prístroj funguje, ako sa dá zneužiť, kto a prečo sa ho chce zmocniť, čo sa rozvíjalo na úkor dynamickosti. Sem-tam sa vyskytnú pasáže, pri ktorých budete uvažovať, či sa autor nezamotal do vlastných úvah, dokonca aj samotný záver je oproti zvyšku príbehu málo prekvapivý a vyústenie príde príliš rýchlo. To však neznamená, že vás nečaká primeraná akčná jazda. V pamäti vám určite utkvie viacero častí, či už príhoda s karavanom v úvode, zemetrasenie, alebo odhalenie vedenia Skupiny. Boj o čas sa pohráva s myšlienkou, ktorá nemusí byť celkom mimo reality a núti čitateľa zamyslieť sa, čo by sa dalo urobiť, kedy podobný prístroj skutočne existoval...

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ.

Po štyroch Prípadoch, zobrazujúcich drogovú scénu v našom hlavnom meste, prichádza z pera Michala Čierneho trochu odlišný príbeh. Stretneme sa síce so starými známymi postavami, takže sa nemusíte báť, že prídete o ich šarm a rozvité osudy, no pozornosť vyšetrovateľov sa bude viac sústreďovať na obchod s bielym mäsom a pornobiznis. Sám autor sa pohybuje v oblasti policajnej služby, preto sa jeho knihy vyznačujú nielen autentickosťou, ale aj primeraným čiernym humorom a cynickosťou. Ak si chce človek zachovať zdravý rozum, inak to asi nejde. Zo stránok Prípadu Tulipán priam dýcha atmosféra pouličnej spodiny, úzkosti a strachu. Až je niekedy ťažké uveriť, že by sa podobné veci diali priamo pod našimi očami. Skutočnosť je však neraz oveľa desivejšia...

"Natiahol ruku, akoby jej niečo podával. Cez roztrhané šaty jej ľahko vnikol do tela nôž. Pritom trhal všetky orgány, čo sa mu vzdorovito postavili do cesty. Monika konečne vyčarila úsmev od ucha k uchu. Spadla na zem. Na biele telo padal mokrý sneh a srdce rýchlo vzdalo vopred prehratý boj. Tvár znehybnela a vyčarený úsmev stratil sladkastú farbu. Druhý muž s veľkou jazvou pri oku ju schmatol a prehodil cez plece ako vrece zemiakov."

Ústrednou postavou sa stáva Kristián Kovalský, navonok drsný detektív, no s vrodeným citom pre spravodlivosť. Po odchode stálice protidrogového oddelenia Dominika sa dotkne ruka podobného osudu aj Sláva, ktorý sa znepáči vyššie postavenému byrokratovi a je preložený na menej lukratívne miesto. Kristián tak dostáva novú parťáčku Katarínu, pričom ich spolupráca je poznačená Kikovým odporom voči jej náhlemu postupu. Aj ten však musí ísť bokom, keď ide o prípad. Kikova informátorka Monika je zavraždená a rozbieha sa pátranie medzi jej známymi, dílermi a prostitútkami. Pred časom pomohla polícii s odhalením zločineckej skupiny, no do popredia vystupuje podozrenie, či nehrala na dve strany a nezneužívala svoje postavenie. Postupne polícia prichádza na možný motív aj pozadie ďalších nebezpečných kriminálnikov. Všetko nasvedčuje tomu, že nitky smerujú až za hranice - do Holandska, krajiny tulipánov...

"Peter sa prebudil na pálčivú bolesť. Cítil, ako ho voľačo príjemne šteklí po tvári. Pretrel si líce. Dlaň mu zašpinila horúca krv. Nahmatal si malú ranku tesne nad obočím. Strhol sa a prezrel celú miestnosť. Ivona. Nie je tam. Vyskočil na nohy a v momente padol. Noha, určite je zlomená. Ako sa to mohlo stať? Spomína si jedine na vyškierajúceho sa kalašnikova. Čo sa deje? "Ivona!" Neozvala sa. Všadeprítomné ticho bolo ohlušujúce a neznesiteľné. Zabil, ju, určite ju zabil. Keby mu nenapadlo zaútočiť... Keby nebol taký sebec a myslel na dôsledky, vedela predsa, že im neujde. Keby... Štyri steny, bolesť a pocit viny."

Je možné, že verní čitatelia Michala Čierneho sa rozdelia na dva tábory. Prvá skupina bude rada, že priniesol niečo nové a odklonil sa od predošlých tém, druhá, zvyknutá na svet drog a isté postavy možno nebude až tak žiariť spokojnosťou. Pravdou však ostáva, že každý autor sa musí vyvíjať a posúvať svoje hranice, inak ustrnie a bude sa točiť dokola, ako sa to stáva aj zabehnutejším spisovateľom. Čo je zachované, je forma, štýl a spôsob rozprávania. Hovorový jazyk a reč rôznych vrstiev zvyšuje uveriteľnosť deja, každá postava je navyše čímsi odlišná a nie je iba plochou schémou. Príjemným spestrením je aj Kikova partnerka Katarína, ktorá oživila priestory protidrogovej jednotky a priniesla nové možnosti a námety. Prípad Tulipán má výhodu aj v tom, že môže osloviť aj nových autorových čitateľov a navnadiť ich na jeho predošlé i ďalšie tituly.

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Tatran.

Vydavateľstvo CooBoo je dôkazom, že mladí ľudia čítajú. Vžité stereotypy sa napriek modernej dobe rúcajú čoraz viac a ja som rád, že sa vynára stále viac autorov a autoriek, ktorí cielia práve na neskôr narodených čitateľov. Začalo sa to boomom fantasy a young adult literatúry, no aj reálny svet ponúka množstvo zajímavých námetov. Americká spisovateľka Huntley Fitzpatricková sa už svojimi románmi zapísala do podvedomia aj v našich končinách, a to predovšetkým knihou Môj život u susedov. Početná rodinka poskytla priestor pre pestrú plejádu charakterov, preto nečudo, že sa k nej autorka vracia aj vo voľnom pokračovaní s názvom Kluk mého srdce. Vzhľadom na udalosti v prvej časti sa dej posúva a kým všetko sa začalo ako pomerne sladká romanca pre násťročných, pokračovanie je o niečo vážnejšie a rieši hneď niekoľko spoločensky závažných tém.

"Tak tohle je mý dítě. Počkat, počkat. Ne. Tohle určitě není pravda a já se brzy probudím a pochopím, že to byl jen dost pitomý sen. Aspoň že tu nestojím nahatý, i když se vlastně cítím daleko nahatější než normálně. Upírá na mě modrý očička a zmateně se šklebí jako dětský obličeje na fotkách, který visí na zdi u nás v obýváku. Celý svět kolem se scvrkl do tichého hučení. Asi se brzo pobliju."

Alice toho má od otcovej nehody na svojich pleciach omnoho viac než jej rovesníčky. Mnohopočetná rodina náhle prišla o hlavného živiteľa a mama je navyše znovu tehotná. Poplatky za liečbu a lieky predstavujú vysokú čiastku a každý sa musí obracať, ako vie. Alice sa okrem práci v nemocnici, priateľa a starostlivosti o armádu mladších súrodencov musí navyše potýkať aj s celkom nečakanou komplikáciou v podobe najlepšieho kamaráta jej brata Jacea (mimochodom, hlavného hrdinu knihy Môj život u susedov). Je ním Tim, hviezda školy, idol dievčat a najproblémovejší chalan, akého pozná. Tim sa nasťahoval ku Garretovcom, pretože nezhody s otcom mu už prerastajú cez hlavu. Jeho neviazaný životný štýl je málokomu pochuti, ale on si z reakcií okolia nič nerobí. Situácia v jeho "novej rodine" mu však postupne otvára oči, najmä zásluhou Alice, ktorá ho priťahuje od prvého momentu. Nie je to však dievča preňho, Tim nepreferuje dlhodobé vzťahy, okrem toho za Alice stojí jej lojálne príbuzenstvo. Avšak aj Tim prejde ťažkými skúškami, ktoré preveria jeho charakter, a možno aj on získa pevnejšie miesto vo svete...

"Připadám si trochu jako šmírák, když sleduju jejich tichý štěstí. Nikam se nehoní, nic nepředstírají, všechno si prostě jen tak plyne. Sice je dost trapný, že na ně vejrám a ani na sebe neupozorním, ale ještě horší je právě ta touha. Svírá mě dokonce víc než chuť na chlast nebo cokoli jinýho, co mi dřív přinášelo sladký zapomnění. Místo dotíravého nutkání to ale tupě bolí někde v srdeční krajině. Jase něco řekne, Samantha se zasměje a přitiskne sa k němu, i když je skoro tak malá jako Alice a on je vyčouhlý jako já. Asi ode mě není moc hezký, že závidím nejlepšímu kamarádovi. Miluje Sam, Sam jeho a zbytek počká."

Príbeh je rozprávaný z dvoch uhlov pohľadu, čo ho robí dynamickejším a zároveň ponúka pestrejšie možnosti s prácou na postavách a ich vývoji. Hoci sa musím priznať, že Timova dejová línia ma zaujala viac než Alicina. Asi preto, že musel prejsť väčšou zmenou a jeho spamätávanie sa bolo miestami o niečo zábavnejšie. Ako som spomenul, Huntley Fitzpatricková svojich hrdinov nešetrí a stavia pred nich rôzne nástrahy. Patrí medzi ne zodpovednosť za súrodencov, dlhodobá práceneschopnosť, liečba, závislosť, rodičovstvo v mladom veku, narušené vzťahy s príbuznými... Verím, že v Klukovi mého srdce sa nájdu mnohí čitatelia, a to tak mladší, ako i starší, ktorí už majú za sebou isté skúsenosti. Príbeh má možno trochu pomalší rozbeh, ale napokon vás vtiahne a nebudete mu vedieť odolať.

Recenzný výtlačok poskytla mediálna spoločnosť Albatros Media.

Silvia Jezerská sa svojím románom zaraďuje medzi autorky, ktoré koncipujú svoje príbehy ako moderný, autentický pohľad na okolitý svet s potrebnou dávkou nadhľadu. Neponúka otrepaný dej o nešťastnej žene v domácnosti potýkajúcej sa s krachujúcimi vzťahmi ani život kariéristky, ktorej chýba objatie muža, ale jej hrdinka sa musí vyrovnať s omnoho "každodennejšími", prijateľnejšími problémami. Názov Každý trapas sa počíta je možno trochu zavádzajúci, predsa len evokuje o niečo zábavnejší obsah. To však neznamená, že vás nebude baviť, práve naopak. Učiteľka Tereza si vás okamžite získa, nie je žiadnou superženou, má chyby ako každý iný, pričom by ste ju hneď chceli za kamošku. Autorka ju vháňa do rôznych situácií, ktoré preveria jej charakter a vzťah k ostatným ľuďom, no dôležité je pritom vždy si zachovať vlastnú tvár... 

"Zložím nohu z pedálu. Kolesá sa prešmyknú a pretočia naprázdno. Takmer sa mi uľaví. Aj tak to bola šialenosť. Vlak sa už rúti na priecestie. Oslepia ma svetlá. Odrazu pneumatiky narazia na pevné podložie, zaberú a auto vystrelí dopredu. Preletíme cez koľajnice sotva sekundu predtým, než tadiaľ presviští päťsto ton železa a ocele rýchlosťou sto kilometrov za hodinu. Počujem škrípanie kovu o kov a hlasné pískanie."

Tereza cíti, že je načase spraviť niečo so zabehnutým životným stereotypom a opäť zažiť niečo nové. Tak, ako za čias jej priateľstva s Ondrom. Spoznali sa na strednej škole a dlhý čas bol jej platonickou láskou. On však nikdy neprekročil hranice ich vzťahu, a keď napokon odišiel do Prahy, skončili sa aj Terezine výstrelky. Výplňou jej dní sa stali práca v školstve, bývanie s mamou a návštevy o kamarátky Ivety, matky problémovej tínedžerky a mladších dvojčiat. Síce sa tieto dve ženy odlišujú, no zároveň sa vďaka tomu i dopĺňajú. Práve Iveta Terezu donúti poobzerať sa po inej práci, kde na svoje veľké prekvapenie stretne po rokoch Ondreja. Stará láska nehrdzavie, no Tereza už nie je tou naivnou mladou dievčinou. Už dávno je rozvážnou ženou a musí sa vymaniť z vlastného tieňa. Ani netuší, aké prekvapenia ju čakajú, keď otvorí oči a začne vnímať veci v pravom svetle. A to tak svoje vzťahy, ako aj rodinné pomery a dôvody zvláštneho správania ľudí v jej okolí...

"Svitá. Za oknom sa mihajú svetlá domov, lámp a staníc. V odraze na skle vidím, že sa usmievam. Mám pocit, akoby doteraz boli všetky orgány v mojom tele vákuovo zabalené a zošúverené. Odrazu sa obal porušil, dnu sa dostal vzduch a vnútri vo mne sa čosi rozpína. S údivom zisťujem, čo to je. Som šťastná. Neklamala som, keď som mu na terase tvrdila, že som v živote spokojná. Ale spokojnosť sa nedá porovnať s týmto. Nevydržím sedieť. Otvorím okno a rozpálené líca mi schladí vietor... Vydychujem zo seba starú dušu a vdychujem nový život."

Najviac sa mi páčila Terezina snaha niečo zmeniť. Ľudia totiž stále na niečo čakajú, sú nespokojní, no pritom prvotná motivácia musí vyjsť z nich samých. Hlavná hrdinka románu Každý trapas sa počíta je toho jasným príkladom. Nie všetko síce vyjde podľa jej predstáv, no niektoré výsledky majú dlhšiu čakaciu dobu. Ďalším plusom sú aj zvraty ohľadom vedľajších postáv, ktoré Tereza postupne odhaľuje. Silvia Jezerská ich dovtedy starostlivo ukrýva aj pred čitateľmi, aby neprišli o prekvapenia. Okrem hlavnej línie sa miestami vraciame aj o niekoľko rokov späť, aby sme nahliadli do vzťahu Terezy a Ondreja, prípadne aj jej priateľa Adama. Páčili sa mi aj pasáže s Ivetou a neraz som sa zasmial na jej hodnotení súčasnej literatúry, ktoré triafali priamo do čierneho. Kniha je výbornou oddychovkou s možnosťou zamyslenia sa ako bonusom. Silvia Jezerská ma zaujala a určite neobídem ani jej ďalšie tituly.

Darina Hamarová pred niekoľkými rokmi vstúpila do pestrých vôd slovenskej literatúry románom Slzy muža a azda nikto nepochyboval o tom, že svoje kvality potvrí aj ďalšou tvorbou. Aj v románoch Životom nekráčam sama a Ruleta života sa prejavuje jej osobitý štýl a nie je tomu inak ani vo voľnom pokračovaní jej prvotiny s názvom Slzy anjela. Opäť vás čakajú citlivo vyrozprávané životné osudy s početnými prekážkami, ale tiež silnou vôľou a odhodlaním po každom páde znovu vstať. V Slzách anjela sa opäť stretneme so sympatickým novinárom s netypickým menom Giu, ktorého povesť ho priam predurčí zavŕtať sa do ďalšieho nevyriešeného prípadu. Nemusíte sa báť, že vám uniknú súvislosti, ak ste náhodou nečítali Slzy muža. Ide o samostatný príbeh, i keď komplexnejší pohľad na zobrazené postavy je, samozrejme, výhodou. 

"Sadol som si k notebooku, otvoril poznámkový blok a začal som si bod po bode písať všetko, čo som sa od Laury dozvedel. Že stratené dievča sa volá Bea alebo Beáta, má viac ako osemnásť rokov, je z hlavného mesta, do školy chodila na jedno z tamojších gymnázií. A ešte, že ju naposledy videli asi pred pol rokom. Dosť málo. Žiadny záchytný bod, od ktorého by sa dalo odraziť."

Guiova séria článkov o Michalovi a jeho neľahkom úskalí, na ktorej pracoval pred rokom, ešte stále rezonuje, a preto sa pracuje na jej knižnom vydaní. Práve jeho prístup a schopnosť odhaliť skryté pohnútky k nemu dovedie mladé dievča hľadajúce svoju priateľku. Gymnazistku Beu nikto nevidel už pol roka a polícia, hoci ju stále eviduje ako nezvestnú, ju vníma ako odložený prípad. Giu sa spočiatku bráni pátrať po zmiznutom dievčati, ale keď zistí, že okolnosti sú viac než zvláštne, vyburcuje to jeho zvedavosť. Bea pochádza z významnej rodiny, ktorej podnikateľské aktivity siahajú ďaleko za hranice a do vysokých kruhov. Bein otec Igor je obávanou autoritou a podľa všetkého si neželá, aby ktokoľvek otváral staré rany. Aj Giu pocíti na vlastnej koži dôsledky svojho pátrania, no to ho ešte viac podnieti dozvedieť sa pravdu. Trochu svetla do celej záležitosti by azda mohla vniesť Beina matka Hana, rovnako ako do príbehu celej rodiny. Čím je Giu bližšie k pochopeniu Beinho života, tým viac chápe jej postavenie v elitnej spoločnosti i príčiny jej zmiznutia...

"Plný očakávania a napätia som hľadal vypínač v snahe zažať svetlo. Nezažal som. Na môj hrudník, na miesto, kde sa končí hrudná kosť, dopadol tvrdý úder. Akoby ma kopol kôň. Celým telom mi prenikla šialená bolesť. Zatmelo sa mi pred očami, z ktorých mi vytrysklo niekoľko poctivých sĺz. Trvalo pár sekúnd, kým sa mi podarilo znova chytiť dych. Ako-tak som sa spamätal z počiatočného ataku na moju osobu, keď ma nejaké dve silné paže chytili za zápästia ako do zverákov a vykrútili mi ruky za chrbát. Pre zmenu si niekto iný urobil zo mňa boxovacie vrece."

Žánrovo sa Darina Hamarová pohybuje kdesi medzi psychologickou drámou, kriminálkou a romantikou. Zvolený námet jej poskytuje dostatok priestoru na pestrosť charakterov, čo využíva dosýta. Okrem známej trojice priateľov Giu - Jana - Luky sú v centre najmä ľudia z Beinho okolia, ktorí len postupne odhaľujú, čo je v nich ukryté. Autorka má talent na profiláciu postáv, každá je čímsi odlišná a dokáže vás prekvapiť. Najviac pozornosti na seba, samozrejme, strháva Giu, zachovávajúc si svoj šarm a charizmu. Možno sem-tam pôsobí príliš slušne a dobroprajne, ale inak by už zrejme nebol sám sebou. Príbeh zničenej rodiny o strate dôležitého člena je vyrozprávaný s patričným súcitom i mrazením. Dej je miestami doplnený aj o krátke zamyslenia ohľadom žien, priateľstva či hrozieb na internete, čo môže niekomu pripadať nadbytočné, keďže mnohé myšlienky vyplývajú zo samotného príbehu, no aj to je súčasťou nezameniteľného rukopisu Dariny Hamarovej. Slzy anjela sú dôstojným pokračovaním jej debutu a sám som zvedavý, či sa s Giuom ešte niekedy stretneme.

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Motýľ. 

Sherlock Holmes je veličina, ktorá už niekoľko rokov zažíva svoju renesanciu. Sčasti za to môže televízne spracovanie, spôsobujúce ošiaľ každou netrpezlivo očakávanou sériou, no pravda je, že britský detektív má širokú základňu fanúšikov i bez toho. Sir Arthur Conan Doyle možno ani netušil, akú revolúciu spôsobí svojimi príbehmi, azda s výnimkou Agathy Christie. Definovali pojem detektívna literatúra a Sherlock Holmes je jasným dôkazom, že na boj so zločinom sú viac než päste a hrubá sila neraz potrebné logické myšlienkové operácie, vysoká vnímavosť a dedukcia. Vydavateľstvo SnowMouse Publishing sa podujalo vydať svetoznámu ságu od jej počiatkov a verím, že sa postupne dočkáme celého súborného diela. Prvé dve novely totiž skvelo navnadia a vyvolajú smäd po ďalších dobrodružstvách Holmesa a jeho verného spoločníka doktora Watsona. 

"Tak sa zahĺbil do svojej práce, až sa zdalo, že na nás celkom zabudol. Po celý čas si čosi mrmlal pod nos, raz dokonca vychrlil zo seba sériu krátkych výkrikov, vzdychov, hvizdov, zvolaní; povzbudzoval sa nimi a vzbudzoval v sebe nádej. Sledoval som ho, pripomínal mi čistokrvného, dobre vycvičeného psa-duriča, ktorý brúsi húštinou, raz hore, raz dolu, dychčí a skučí, kým nenarazí na stratenú stopu."

Štúdia v krvavočervenom je prvou, v ktorej sa predstavuje ústredné duo. Doktor Watson sa bezcieľne a osamelo pretĺka životom, čo sa zmení, keď sa stane spolubývajúcim Sherlocka Holmesa. Dnes už kultová adresa Baker Street 221B prijíma svojich nových obyvateľov, ktorí síce nemajú nezhody, no pre Watsona predsa len Holmes ostáva záhadou. A to predovšetkým jeho povolanie.  Keď sa ukáže, že Sherlock je detektívny poradca, sú mu jasnejšie aj jeho nevšedné záujmy. Okrem toho ani nevie ako, a už je vtiahnutý do spoločných vyšetrovaní. Londýnska polícia, Scotland Yard i obyčajní ľudia si u nich podávajú kľučky v márnom úsilí dopátrať sa pravdy. Okrem vraždy Američana v opustenom dome pod pláštikom pomsty sa Holmes s Watsonom dostávajú v Pravidle štyroch aj na stopu zmiznutého dôstojníka a nevšedného pokladu. Samozrejme, miešanie sa do hrdelných zločinov neostáva bez odozvy, a tak sa pred hroziacim nebezpečenstvom musia mať na pozore aj oni sami....

"Holmes už stačil vytiahnuť revolver a aj ja, keď som videl tú divú, znetvorenú bytosť, som vytiahol svoju zbraň. Človiečik bol zakrútený do akejsi tmavej plášťoviny alebo deky, takže mu bolo vidieť len tvár; tá tvár sama osebe stačila, aby človek prišiel o pokojný spánok. Ešte nikdy som nevidel obličaj natoľko poznamenaný beštialitou a krutosťou. Oči mu svietili, ba horeli temným svitom, hrubé pery mal pootvorené, takže mu bolo vidieť vycerené zuby, ktoré sa nás v polozvieracej zúrivosti ako keby na diaľku pokúšali uhryznúť."

O tom, že príbehy Sherlocka Holmesa dokážu v pôvodnej podobe, nezasiahnutej modernými adaptáciami, zaujať aj dnešného čitateľa, niet pochýb. Najnovší vydavateľský počin však posúva latku o niečo vyššie. Spracovanie prvej knihy z edície vás očarí rovnako ako jej obsah. Prispieva k tomu skvelo navrhnutá obálka i samotná väzba a jej materiál. Text je navyše doplnený o vydarené ilustrácie Jula Nagya. Apropo, text. Prekladu Jána Kamenistého sa rozhodne dá vytknúť len máločo. Je svieži, odrážajúc ducha súčasnosti, ale zachováva si pritom istý starosvetský ráz, ponúkajúci britskú striktnosť aj istú mieru pátosu. Ak ste nadšenci detektívnej literatúry, klasických príbehov či jednoducho nesmie vo vašej knižnici chýbať žiadny výnimočný kus, Sherlock Holmes 1 by určite nemal ujsť vašej pozornosti.

Len nedávno som čítal prvý diel série Děs, a už tu máme hneď aj druhý. David Hidden ostal verný svojmu expresívnemu štýlu s otvoreným zobrazením násilia, ľudských slabostí a zlyhaní a aj v Deťoch božích vháňa svojho hrdinu do neistých a často poriadne bolestivých situácií. Tentoraz vymenil temné uličky Paríža a francúzskeho vidieka za prašné a horúce púšte južnej Kalifornie a Mexika. Prípad sa hlavnej postavy už síce osobne nedotýka, ale napriek tomu sa doňho púšťa s vervou a otázkami ohľadom dobra, viery a Božej existencie. Za seba musím povedať, že Pé (Nikto) už je ako postava o niečo znesiteľnejší než predtým. Vidno, že predchádzajúce udalosti ho ovplyvnili a autor si uvedomuje potrebu a logiku jeho vývinu. A to napriek tomu, že má stále dočinenia s dôkazmi o upadajúcej morálke a hraniciach ľudskosti...

"Del se ke mně skloní, otevřenou dlaní do mě šťouchne a povalí mě na zem. Baterka mi vylétne z ruky a zhasne. A přestane si mě všímat. Slyším dívku vykříknout. Pak ještě a ještě. Starší paní blekotá cosi španělsky, čemu nerozumím. Dítě pláče. Otočím se na břicho a začnu se plazit pryč. Ústa mám plná prachu. Ruce se křečovitě chytají trsú trávy rostoucí u vyschlého koryta. Stébla jsou suchá a pořežou mi dlaně. Trvá to nekonečně dlouho."

Pé sa po udalostiach vo Francúzsku musel znovu utiahnuť do ústrania, pretože mu stále hrozí pomsta za činy z minulosti. A keďže kvôli záchrane dcéry opustil bezpečie anonymity, zase musí nájsť čo najodľahlejší kút sveta. Voľba padne na malé mestečko, ktoré sotva nájsť na mape. Život v karavane na okraji spoločnosti, kde prichádza do kontaktu len s pár ľuďmi v miestnom bistre a alkoholom, sa však zo stereotypu pretaví do ďalšej zaťazkávajúcej skúšky. Z oblasti už niekoľko mesiacov miznú malí chlapci, a keď sa konečne úrady rozhýbu a začnú konať, miestni poškuľujú po Pé ako prišelcovi. Sám je vohnaný do vyšetrovania, keď je priamo požiadaný o spoluprácu a zoznámi sa s vyšetrovacími spismi. Chlapcov spája jediná vec - náboženská výchova a aktivita v kresťanskej komunite. Pé rýchlo nadobudne istotu, že odpovede treba hľadať v cirkvi, respektíve v jej skazených členoch. Celý prípad má však omnoho širšie pozadie, čo sa ukáže, keď sa Pé vydáva do mexickej Tijuany, aby konfrontoval tamojšieho vodcu drogového kartelu. Nebezpečeného a na všetko odhodlaného sadistu...

"V sakristii je otec Antonio. Visí misto Krista na velkém dřevěném kříži nad klekátkem. Velkými hřeby má ke kříži přibité rozpažené ruce a zkřížené nohy. Tentokrát si ani nemusím sáhnout, abych věděl, že krev stékající po kříži dolu je pravá. Má vyloupané oči, uřezané uši a z úst mu čouhá pahýl jazyka. Vzkaz je jasný. Nevidět. Nelyšet. Nemluvit. Světlo ze tří velkých a tlustých zapálených svíček se komíhá po stěnách a na stropě. Tančí, svíjí se, zaplétá a rozplétá jako klubko jedovatých hadú. Pach kadidla se vytratil, v sakristii teď páchne vosk a smrt."

Asi do polovice knihy som mal pocit, že David Hidden trochu poľavil a už je o niečo menej explicitný a násilnícky pri zobrazovaní udalostí. Potom sa však jeho hrdina dostáva za hranice a situácia sa obracia o stoosemdesiat stupňov. Kým v Děse sa sadizmus a s ním spojené priam nechutné obrazy týkali obetí, v Deťoch božích sa jeho terčom stáva sám Pé. O to naliehavejšie vyznievajú a doliehajú na čitateľa. Síce tušíte, ba viete, že sa z toho napokon vyseká, no dovtedy ešte musí čo-to zakúsiť. A to sa týka aj iných postáv, pričom žiadna si nemôže byť istá svojou dlhou existenciou. Děti boží sú tiež dôkazom, že autor sa nevyhýba náročným témam. Únosy detí a kritika cirkvi sú háklivými námetmi, čím si David Hidden proti sebe možno popudí časť citlivejších čitateľov. Netreba však zatvárať oči pred skutočnosťou a ja dúfam, že sa onedlho dočkáme prekladu aj ďalších jeho kníh. 

Recenzný výtlačok poskytla mediálna spoločnosť Albatros Media.

Je priam neuveriteľné, s akou ľahkosťou dokáže americká spisovateľka Gaelen Foley skĺbiť romantiku, dobrodružstvo a napätie, a napriek množstvu vydaných kníh prísť vždy s niečím novým. Jej nevyčerpateľná fantázia sa pretavuje do príbehov, ktoré čitateľov strhnú už počas prvých strán a nedajú mu vydýchnuť až do konca. Nečudujem sa, že aj u nás vznikla početná základňa jej fanúšikov, netrpezlivo očakávajúcich nové romány. A vydavateľstvo Slovenský spisovateľ im (nám) v tomto smere rado vyhovie. Hriešna túžba je síce definovaná ako prvá časť trilógie, ale jej ústrednými postavami sú členovia rodiny Knightovcov, dobre známej rodiny z predošlej sedemdielnej série. Hoci ide o inú vetvu príbuzných, stretneme sa aj s pôvodnými postavami, čo iste poteší znalcov skorších titulov. 

"Gerogiana Knightová netrpezlivo poháňala kobylu vpred, vyhýbajúc sa rikšiam, chodcom aj posvätným kravám, až kým konečne nedorazila na breh rieky, kde okolo pohrebnej hranice postávalo asi päťdesiat ľudí. Vysokánske plamene sa ako obrovské jazyky ťahali až k azúrovej oblohe. Z odporného pachu zhoreného mäsa sa jej obracal žalúdok, ale nedala sa tým odstrašiť. Išlo predsa o život mladej ženy, navyše jej priateľky. Musí ju zachrániť."

Georgiana Knightová vyrastala v Indii ako dcéra britského diplomata spolu so svojimi dvoma bratmi. Pravidlá vysokej anglickej spoločnosti sú jej preto vzdialené, hoci nezabúda na česť a dobré meno rodiny. Musí ich chrániť o to viac, že dostala meno po škandalóznej tete, a ako sa vraví, jablko nepadá ďaleko od stromu. Georgiana si nadmieru váži spravodlivosť a rovnosť, preto sú jej niekedy zvyky domáceho obyvateľstva proti srsti. O tom sa na vlastné oči hneď po príchode do Indie presvedčí aj váženy diplomat a vyjednávač Ian Prescott, ktorý má rozhovormi a silou svojej osobnosti zabrániť hroziacej vojne medzi Britániou a indickým nezávislým kráľovstvom. Georgiana s ním cestuje do Džánpuru, pretože maharadžova manželka (resp. jedna z nich) je jej blízkou priateľkou a okrem toho sú tam ako vojenskí príslušníci prítomní aj jej bratia. Ian je spočiatku zhrozený jej prístupom a vlažným postojom voči jej povesti, no veľmi rýchlo je očarený Georgianinou odvahou, rozvahou a lojalitou. Ona sa však nechce vzdať svojej nezávislosti, a preto sa rozbiehajú boje hneď na niekoľkých frontoch...

"V hrudi sa jej rozlievalo vzrušenie. Cítila, ako ju obe jeho ruky nežne hladia. Pečatný prsteň na jeho malíčku bol taký rozhorúčený, že by ju ani neprekvapilo, keby jej ním na pokožku vypálil rodinný erb. Aj ona bola celá ako v ohni. Horela len preňho. Omámene sledovala jeho pery, ktorými jej láskal prsia a stvrdnuté bradavky. Chvíľu sa s nimi nežne hral, ale keď potom jednu vzal celú do úst, drsne zastonala a silno ho chytila okolo krku. Jeho hebké pery ju uspokojovali, no zároveň ešte viac rozpaľovali. Očividne si to užíval. Odhalil jej svoju dekadentnú stránku, ktorú by u uhladeného diplomata nikto nečakal."

Je veľm málo autoriek ako Gaelen Foley. Ak niekomu nestačí len romantika, ale chce prežiť s hrdinami čosi nové, vzrušujúce a neopakovateľné, jej knihy sú na to ako stvorené. Muži totiž nie sú len džentlmeni, ale v prvom rade za pravdu a blízkych bojujúci odvážlivci, a ženy zas neprejavujú len ostych a červeň v tvári, ale stavajú sa po ich boku, neraz so zbraňou v ruke, chrániac seba i svoje ideály. Hriešna túžba má navyše dva rozmery - najprv vás očarí exotickým prostredím Indie, a potom preverí Georgianinu schopnosť adaptácie vo svete londýnskej aristokracie. Obidva sú zvládnuté s ľahkosťou a pútavosťou a ani na chvíľu sa nebudete nudiť. Ak ste doteraz po knihe nesiahli, spravte tak čo najskôr, Slovenský spisovateľ ohlásil ďalší diel s názvom Hriešne fantázie na začiatok marca.

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ.

Hneď na úvod musím upozorniť priaznivcov dvojice Rizzoliová - Islesová, že novinka Tess Gerritsenovej nie je ďalším dielom obľúbenej série. Pri Hre s ohňom si dala pauzu a pozornosť zamerala na osudy mimo policajného oddelenia či súdneho lekárstva. Poznatky z medicíny síce využila čiastočne aj v tomto prípade, ale netvoria jeden z hlavných námetov. Práve naopak, tak trochu netypicky siahla po téme hudby a prepojenia minulosti a súčasnosti. Dve časové línie dodávajú príbehu dynamickosť, hoci sa nazdávam, že línia z druhej svetovej vojny bola omnoho zaujímavejšia ako jej vyústenie v prítomnosti. Avšak ani jedna by nefungovala samostatne, resp. by nevystačovala na osobitný príbeh. Hra s ohňom nie je totiž rozsiahly román, zhltnete ho rýchlo, akoby si Gerritsenová len odskočila od zabehnutej série.

"Nohu mi obopne drobná rúčka. Po pokožke mi steká teplý pramienok. Prestanem hrať a sklopím zrak. Lily ku mne vyvracia tvár, oči ako priezračná tyrkysová voda. Hoci sa zdesene myknem a vytrhnem jej zo zakrvavenej rúčky záhradné náradie, pokojnú tyrkysovú hladinu nerozčerí nič. Bosé detské nôžky zanechali šľapaje na dlažbových kameňoch. S narastajúcou hrôzou sledujem, odkiaľ vedú. Až vtedy sa mi z hrdla vyderie krik."

Huslistka Julia Ansdellová objaví pri potulkách Rímom starý notový zápis. Valčík Incendio ju okamžite upúta a kúpi si ho ako suvenír. Nemá v tej chvíli ani potuchy, aké reakcie môže jeho rytmus vyvolať pri pôsobení na človeka. Už počas prvého hrania dôjde k udalosti, ktorá ju vystraší a zmení jej pohľad na vlastnú dcéru. Dovtedy mierne a veselé dievčatko ju odrazu desí a čo je horšie, nikto Julii neverí. Lily je po zdravotnej stránke v poriadku, no keď pod vplyvom valčíka napokon poraní samotnú Juliu, napätie v rodine sa začne stupňovať... Julia sa preto púšťa do pátrania po pôvode skladby a osude jej autora, vďaka čomu sa dozvedá o živote benátskeho hudobníka Lorenza. Ten pochádzal z rodiny výrobcov huslí a talent zdedil po svojom starom otcovi, univerzitnom profesorovi hudby. Na prahu dospelosti mu do života nevstúpi len nečakaná láska, ale aj vedomie vnútenej menejcennosti. Ako Žid je konfronotvaný so spoločenským odsúdením, a hoci sa potýka s možnosťou emigrovať, napokon sa rozhodne čeliť svojmu osudu. Stále má totiž hodnotu, ktorú mu nikto nemôže vziať - hudbu a husle, príznačne pomenované "Čarodejnica"...

"Keď Lorenzo neskoro v noci ležal na priči, výkriky z cely číslo jeden doliehali až k nemu. Nikdy nevedel, koho práve mučia. Nikdy nevidel ani jednu z obetí. Vedel iba, že hlasy sa menia z noci na noc. Raz vrieskala žena, inokedy muž. Občas sa barytón zlomil do dievčenských vzlykov chlapca na prahu dospelosti. Keby si Lorenzo trúfol vyzrieť von cez zamrežované dvere, azda by na okamih zazrel, ako tých úbožiakov vlečú do bloku s väzenskými celami a potom do dverí naľavo. Taliansky plukovník mu odporúčal zatvoriť oči, zapchať uši, ale ako mohol nebrať na vedomie výkriky vychádzajúce z vypočúvacej miestnosti?"

Dejová línia z vojnového Talianska dvíha Hru s ohňom o niekoľko priečok kvality vyššie. Niežeby nebol Juliin príbeh zaujímavý, ale okrem jeho vyvrcholenia (ktoré svojím spôsobom tiež nie je v rámci žánru ničím novým) neprináša veľa napätia. Neznalých hudobných pojmov tiež môžu zmiasť nevysvetlené odborné termíny, i keď treba uznať, že Gerritsenová si dala záležať na dôslednom priblížení nadšenia z hudby. Napriek "neživému" papieru miestami priam počujete zvuk huslí a aj vás chytí rytmus neznámeho valčíka. Plusom je takisto záhada okolo samotnej skladby, Lorenza a prepojenia s Juliou. Hra s ohňom rozhodne nepatrí medzi knihy, kde čitateľ vie vopred rozuzliť nastolené zápletky. Novinka Tess Gerritsenovej možno nepatrí medzi jej top diela, ale na druhej strane ani nepodlieza svoj priemer. Skalných poteší a nových čitateľov má šancu zaujať.

Kto by už v dnešnej dobe nepoznal meno Jefferyho Deavera? Už dávno sa stalo synonymom kriminálneho psychotrileru, a to právom. O jeho kvalitách nikto nepochybuje, a hoci sa niekedy ozývajú hlasy, že sa v jeho príbehoch sem-tam opakujú isté motívy, každá jeho nová kniha vzbudzuje široký záujem. Inak to nie je ani s Ocelovým polibkem, v poradí už dvanástym prípadom s Lincolnom Rhymom a Ameliou Sachsovou. Po toľkých rokoch "spolupráce" si aj sám autor uvedomil, že je načase posunúť obľúbenú dvojicu do novej polohy, a tak sa aj Lincoln Rhyme vymyká zo zaužívaného štandardu poradcu newyorskej polície. Narušenie schémy série jej prospelo, prinieslo osvieženie a otvorilo nové možnosti, ako naložiť s vývojom deja i ústrednej postavy.

"Rychlé nahlédnutí do kavárny a hned zpátky do krytu za sloupem. Pořád ho neviděla. Musí sedět někde vzadu. Přesunula se doprava a přiblížila se ke klenutému vchodu do podniku. Jestliže nevidí ona jeho, tak ani on ji. Počká na posily, pak ho obklíčí... Sachsová zalapala po dechu, když se blízko za ní ozval výkřik. Hrozivý jekot člověka trpícího strašnou bolestí, tak vysoký, syrový, že nepoznala, zda ho vydal muž, nebo žena."

Amelia Sachsová ani netuší, ako sa zvrhne prenasledovanie hľadaného zločinca. Muž, po ktorom pátra polícia, zamieri do obchodného domu, čím jej skomplikuje situáciu. Avšak skôr, než sa jej podarí privolať posily a chytiť ho, dôjde k nešťastiu na eskalátoroch. V ich mechanizme sa zasekne miestny pracovník a umiera napriek Ameliinej snahe pomôcť mu. Páchateľ medzitým využije náhlu nepozornosť a utečie. Amelia je z celej situácie nesvoja, a navyše sa už nemôže úplne spoľahnúť ani na pomoc jej partnera Lincolna Rhyma, ktorý skončil s prácou policajného konzultanta a venuje sa primárne výučbe kriminalistiky. Ako to už býva zvykom, všetko má napokon oveľa hlbšiu podstatu, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Na scéne je totiž nový sériový vrah využívajúci na svoje zločiny predmety každodennej potreby. Útok tak môže prísť prakticky odkiaľkoľvek. Situáciu ešte zhoršuje fakt, že sám seba vníma ako vykonávateľa dôležitej misie a svoju rolu zohrávajú aj jeho rodinné a sociálne podmienky. Amelia sa musí uspokojiť s roztriešteným tímom a dolapiť páchateľa skôr, než napácha nenapraviteľné škody...

"Venku pobíhali lidé. Mobilní telefony natáčely havárii. Hajzlové... Měl aspoň jeden z nich tolik slušnosti, aby zavolal 911? Ale ano, ozvala se siréna. Skončím ve vlastní nemocnici? napadlo doktora. To by byla pěkná ironie. Možná ho na pohotovosti ošetří stejný lékař, jemuž dnes pomáhal... Ale moment. Je mi docela zima. Proč? Ochrnul jsem? Pak si Nathan Egan uvědomil, že neochrnul, že má všechny nervy a smysly citlivé; pocit chladu způsobovala kapalina, jež mu stékala po těle ze zadní části toyoty, kterou při srážce v podstatě přepůlil. Od pasu dolů měl šaty nasáklé benzinem."

Koniec roka tradične prináša sumarizovanie v rôznych oblastiach života, a ani literatúra nie je výnimkou. Román Ocelový polibek takisto neostal imúnny voči kritike a dominuje viacerým rebríčkom ohľadom najlepších kriminálok roka. Či oprávnene, to najlepšie posúdite sami, ale je pravda, že k Deaverovým vydarenejším dielam, ja osobne ho považujem za pútavejší ako bol napr. ten predošlý. Najmä preto, že zabehnutý tím sa musí vysporiadať s novou situáciou a čitateľ je tak konfrontovaný s ich neistotou a nutnosťou prispôsobiť sa zmenám. Po prvotnom napätí v obchodnom dome síce nastupuje trochu pomalšia pasáž zoznamovania sa so zápletkou, hlavným podozrivým a dôležitými okolnosťami, to je ale pre príbeh významné a potom prichádza pravá kriminálna atmosféra. Fanúšikovia Jefferyho Deavera majú šťastie aj v tom, že píše dosť objemné knihy, takže si ju môžu navyše vychutnať o čosi dlhšie.

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Domino.