Janke Pronskej sa rozhodne nedajú uprieť dve veci - bohatá fantázia a talent oživiť stredovek v celej jeho kráse i hrôze. Má na konte už trinásť historických romancí a napriek tomu každá prináša niečo nové. Schopnosť neopakovať sa a "nevykrádať" samu seba je práve to, čo z nej spravilo kráľovnú v danom žánri. A oprávnene. Okrem romantiky totiž primiešava do svojich príbehov aj fakty a osobnosti dejín, ktoré tak opäť majú možnosť aspoň na chvíľu vyjsť na svetlo sveta. Janičiarova žena už podľa názvu napovedá, že sa venuje téme Turkov a ich snahe o ovládnutie Uhorska. I keď jedným dychom treba poznamenať, že v popredí nie sú samotné boje či vojenské dejiny, ale skôr ich dopad na život a okolnosti, ktoré i dnes vyvolávajú zimomriavky. Autorka sa nebojí podrobiť svoje postavy bolesti a drsným skúškam, a aj preto nebudete môcť knihu len tak odložiť.

"Hlas kresťanského zvona v ňom vyvolával desivé spomienky. Bol symbolom zrady a najhoršieho poníženia, na aké sa nedá zabudnúť. Bol jeho prekliatím i jeho znovuzrodením. Myslel na večer spred desiatich rokov, pamätal si každý detail, ktorý mal navždy vrytý do pamäti, spomínal na hrozné týždne naplnené urputnou snahou prežiť. Dnes konečne naplní prísahu a vezme si, čo mu patrí."

Gabriela, dcéra grófa Pálfiho, si užíva slobodu väčšmi než jej staršia sestra Katarína, ktorá sa vydala a odišla s manželom na juh krajiny. Navzdory snahe jej pestúnky a vychovávateľke trávi najradšej svoje dni mimo hradu pri rieke a venuje sa rybárčeniu. Práve tam natrafí na príťažlivého mladíka a okamžite sa medzi nimi rozvinie hlboký cit. Gabriela spočiatku netuší, že ide o Richarda Salma, dediča susednej pevnosti, ale ani to jej nebráni snívať o jeho láske a náručí. Rovnako nedbá ani o srbského rytiera Vladana Pribojiča, ktorý si mädlí ruky nad ich sobášom, aby ním vyženil aj hrad Čabraď. Gabrielinu oddanosť Richardovi vníma ako hrubú zradu a vymyslí plán, ako zaľúbenú dvojicu rozdeliť. Využije chaos ohľadom požiaru a zatiaľ čo si všetci myslia, že Richard je mŕtvy, Vladan využije svoje kontakty a mladého muža predá do tureckého otroctva. Po dlhom desaťročí utrpenia a stupňovania pocitu krivdy sa Richard vracia do Uhorska ako obávaný janičiar. Je však možné vzkriesiť starú lásku a niekdajší život? Alebo je už všetko stratené a jediným možným východiskom je pomsta...?

"Nenáhlil sa, vychutnával si pohľad na lôžko a na ženu, ktorá sa priam topila v hodvábe a čipkách. Dívala sa naňho trochu vyzývavo, vedomá si toho, čo príde. Tak ako každú chvíľku, ktorú si pre seba ukradli. Zakaždým ju však prekvapil, ukázal jej niečo nové, vzrušujúce, nádherné, a ona sa dychtivo učila, všetko od neho prijímala bez výhrad. Pristúpil k posteli, položil svietnik na stolík a sadol si na peľasť. Najprv sa len díval, ako sa jej ústa chvejú s každým nádychom a otvárajú sa ani lupene ruží, ako sa jej oči lesknú sťa hladina jazera, vťahujú ho do svojich hlbín. Bola ako čarovný nápoj, ktorého sa nikdy nepresýti."

Kým prvá polovica knihy vsádza na romantiku, druhá je napínavejšia a omnoho dramatickejšia. Odkedy sa Richard ocitne v rukách Osmanov, dej naberá grády a už vás nepustí zo svojich spárov. Pozadie uhorsko-tureckých vojen poslúžilo Janke Pronskej ako skvelé východisko pre rozohratie osudom skúšaného vzťahu. Popritom využíva aj ďalšie čiastkové motívy, ako napr. krutú daň z krvi u Gabrielinej sestry Kataríny či samotné vojenské i diplomatické kontakty našich krajanov s Osmanmi. Na stránkach Janičiarovej ženy ožívajú hrad Čabraď a pevnosť Litava, takže na svoje si už tradične prídu aj milovníci našich stredovekých pamiatok. Dúfam, že autorku ešte dlho neprejde inšpirácia a pani Múza jej bude neúnavne klopať na dvere. My, jej čitatelia, už teraz totiž netrpezlivo čakáme na ďalší vydarený román.

Každý čitateľ vie, že knihy či príbehy v rámci série je vždy lepšie čítať po sebe v poradí, v akom sú písané. Samozrejme, niekedy vám to autori komplikujú a svoje romány zasadzujú do rôznych období, ako napríklad náš najznámejší detektívkar Dominik Dán. Nespomínam ho len tak náhodou, pretože autor so pseudonymom Václav Neuer, ktorý má na konte zatiaľ dva tituly, preňho rozhodne predstavuje vážnu konkurenciu. Vražda s pridanou hodnotou je jeho druhou knihou, no pochvalné slová často počujem aj na jeho prvotinu Krkavčí súd. A musím povedať, že po nej siahnem určite čo najskôr, pretože aktuálna novinka ma na ňu správne navnadila. Má potrebnú atmosféru, zaujímavú zápletku, sympatické hlavné postavy a nevyhnutné dejové zvraty. Václav Neuer očividne vie, o čom píše, on sám totiž strávil dlhé roky na kriminálnej polícii v Bratislave.

"Ledecký sa prinútil pozorne si pozrieť torzo tela zavraždeného. Pripomínalo mu obhorenú figurínu. Takú, aké sa používajú v obchodoch s odevmi, ibaže tie sa zvyčajne na zákazníkov usmievajú, zatiaľ čo táto naňho v škaredej grimase cerila celý, kompletne odhalený chrup. Oči, vlasy, nos, pery, uši - to všetko bolo nenávratne preč. Z rúk aj nôh zostali len kýpte. Čierne spečené brucho v dôsledku vysokého žiaru prasklo a z praskliny sa tlačili von ružové črevá."

Inšpektor Peter Ledecký a jeho tím pozostávajúci z dlhoročného parťáka Machráka a mladého kolegu Koreisa majú na stole nový prípad. Respektíve dva. S prvým za nimi príde plukovník z ekonomickej kriminálky, ktorý pátra po nezvestnom synovi známeho autičkára. Mladík sa zrejme zaplietol nielen do podvodov s DPH, ale najmä nadviazal kontakty s nebezpečnými živlami z trnavského podsvetia. Ledecký sa o prípad zaujíma tak z kolegiality, ako aj pre tušenie, že hľadaný je už pravdepodobne mŕtvy. Zároveň sú kriminalisti privolaní k zhorenému terénnemu autu, v ktorom sa našla predtým zastrelená obeť. Nájdenie vraku vyvoláva množstvo otázok - od totožnosti obete cez ukryté poznávacie značky až po miesto činu. Policajný tím rozbieha pátranie viacerými smermi, pričom musia využiť všetky možné zdroje a metódy, aby dokázali z množstva rozhádzaných kúskov dať dokopy ucelený obraz. Páchatelia medzitým takisto nezaháľajú a je len otázkou času, kedy sa pod vplyvom okolností odkryjú ich ďalšie aktivity...

"Ktovie, ako by jeho život vyzeral, keby nebol policajtom. Za ten čas, čo slúžil na kriminálke, videl veľa zlého. Doteraz si pamätal takmer všetky nevinné obete, ktorým nespravodlivý osud určil zísť zo sveta tým najstrašnejším spôsobom. Nikdy nezabudne na prázdne, vyhasnuté pohľady, ktoré naňho niekedy upierajú v zlých snoch. Často vnímal aj bolesť, slzy a nesmierny žiaľ pozostalých. Ich zúfalstvo a hlavne nevyslovené otázky, na ktoré nevedel dať odpoveď. Celkom pochopiteľne sa stretol aj s prípadmi, ktoré ostali nevyriešené. Niekedy aj napriek maximálnemu úsiliu páchateľa jednoducho nenašli."

Vzhľadom na to, že Vražda s pridanou hodnotou je klasický procedurálny krimiromán, nevyhne sa o niečo častejším motívom, ako je nový mladý kolega na oddelení, ostrieľaný policajt s rozpadnutým osobným životom, borenie sa s byrokraciou a pod. Všetko je to však podané tak, že vám to vôbec nebude pripadať ako klišé. Jednotlivé námety do seba pekne zapadajú a je zjavné, že Václav Neuer nevarí z vody. Procesné úkony, postupy a samotné vyšetrovanie je podané autenticky a pritom pútavo. Dej je dynamický a hoci spočiatku je príbeh trochu neprehľadný, keďže sa naraz rozvíja viac línií, postupne sa stopy odhaľujú a šedá zóna vyjasňuje. Obyvatelia západu nájdu v knihe aj čosi navyše - deijsko si iste mnohí z nich budú vedieť poľahky vybaviť a do stránok sa vžijú ešte väčšmi. Vražda s pridanou hodnotou je vydarený román, pričom sa nazdávam, že by si zaslúžil aj viac propagácie a pozornosti.

O britskej autorke psychotrilerov C. L. Taylor som sa dozvedel až vďaka českému vydavateľstvu Domino, ktoré vydalo jej román Lež. Zaujala ma okamžite, a to umným striedaním dvoch časových rovín, ktoré odhaľovali súvislosti postupne a napínavo, a výborným vykreslením postáv a pre našinca pomerne exotického prostredia. Bol som však zvedavý, či autorka potvrdí svoj talent aj ďalším titulom a nepôjde len o jedinú lastovičku, ako to niekedy býva zvykom. Román Nehoda si zachováva nielen podobnú grafiku ako jeho predchodca, ale aj atmosféru a celkové vyznenie. Moje obavy sa tak ukázali ako neopodstatnené, čo ma potešilo. C. L. Taylor si očividne buduje svoj autorský rukopis - opäť sa dočkáme prepojenia dvoch období v živote hlavnej postavy, zvrátenej hry s mysľou i prekvapení pre čitateľa.

"Můžu jí vykládat, jak moc ji mám ráda. Můžu žadonit, ať prosím, prosím, otevře oči a vrátí se k nám. Můžu se rozbrečet. Můžu počkat, až spolu v pokoji budeme samy, naklonit sa nad postel, vzít ju do náruče a zeptat sa jí proč. Proč jsem si nevšimla, že se tolik trápí, že by radši umřela, než žila dál? Moje vlastní dítě. Moje holčička. Jak to, že jsem nic nepoznala? Že jsem nic nevycítila?"

Keď sa pätnásťročná Charlotta ocitne v kóme po tom, ako ju zrazil autobus, začnú sa na povrch vyplavovať zo zradných vôd všetky rodinné tajomstvá. Sue Jacksonová objaví dcérin denník a odvtedy nemá ani chvíľu pokoja. Zdá sa, že Charlotta sa trápila natoľko, že radšej zvolila samovraždu ako útechu v kruhu rodiny. Keď Sue začne dostávať zvláštnu poštu, začína mať dojem, že príčiny tragédie treba hľadať v dvadsať rokov starých udalostiach. Problémom však je, že ona sama nemá komu veriť. Jej manžel Brian očividne tiež niečo skrýva a okrem toho by si mohol myslieť, že Sue prežíva jednu zo svojich psychických "epizód". Preto sa Sue púšťa do pátrania na vlastnú päsť, riskujúc tak nielen dôveru blízkych, ale aj vlastné duševné zdravie a napokon i život. Predpokladá totiž, že ju po rokoch našiel jej bývalý priateľ James - násilník, manipulátor a pomstychtivý muž, ktorý sa nezastaví pred ničím, aby Sue zaplatila za krivdy, ktorých sa podľa neho dopustila...

"Musím psát rychle, protože James odešel do nemocnice a nemám ponětí, kdy se vrátí. Začalo být nebezpečné schovávat deník v šicím pokoji, a tak ho teď dávám pod uvolněné parkety v předsíni. Kdyby se mi něco stalo a policie prohledávala dům, našel by se a vyplulo by na povrch, co je James zač a co mi provedl. Řeknu to úplně bez obalu: myslím, že mě chce zabít. Nevím kdy a jak, ale prohlásil, že radši stráví život ve vězení, než aby musel myslet na to, že "rozhazuju nohy" jiným chlapům. A vzhledem k tomu, co udělal člověku, se kterým jsem se vyspala, nemám důvod o jeho slovech pochybovat."

Nehoda nie je len taký hocijaký psychotriler. Opäť, tak ako pri minulej Lži, hodnotím kladne, že ústrednou postavou nie je žiadny policajt či detektív, ale bežný človek so starosťami blízkymi komukoľvek z nás. C. L. Taylor vie skvelo preniknúť do vnútra hrdinov, priam cítite ich frustráciu, beznádej či strach o holý život či o ich milovaných. Sue je výborne vykreslená, a to v oboch rovinách - ako naivná, slepo zaľúbená a poddajná dievčina, i ako zrelá žena, odhodlaná zachrániť dcéru, a to napriek nedôvere okolia. A James - to je doslova prototyp záporáka, ktorého by ste najradšej vy sami miestami zniesli zo sveta. Verím tiež, že ich vzťah azda otvorí niektorým ľuďom oči a zistia, že zažívajú čosi podobné a bude načase spamätať sa, kým nebude neskoro. Záver nie je vzhľadom na dej ako taký veľmi prekvapivý, ale napriek tomu budete celý čas v napätí. Nehoda vám nedá pokoj a ja pevne dúfam, že Domino nás čoskoro poteší ďalším autorkiným dielom, pretože som už naplno jej fanúšikom.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Katarína Gillerová patrí k našim najplodnejším autorkám ženských románov. Už dávno sa etablovala a nikto nepochybuje o jej kvalitách. Ja osobne som sa s s jej tvorbou stretol prvýkrát už počas strednej školy a odvtedy som jej ostal verný. Napriek tomu, že má na konte už pätnásť titulov, dokáže priniesť zakaždým niečo nové. Jej príbehy akoby čerpali priamo zo života, postavy sú osobité a ľudsky komplikované. Páči sa mi, keď sa prelína prítomnosť s minulosťou, postupné odhaľovanie súvislostí a očakávanie, prečo sú veci také, aké sú. Inak to nie je ani v prípade knihy Ilúzia šťastia, ktorou autorka opäť zabodovala. Asi každý sa v duchu vracia do minulosti, prehodnocuje svoje rozhodnutia či konanie a spomína na ľudí, ktorých poznal a s ktorými od mladosti prerušil kontakt... 

"On to chcel, on trval na tomto stretnutí a ja mu vychádzam v ústrety. Naše tajné stretnutie, pretože o ňom nikto iný nesmie vedieť. A dúfam, že sa to ani nikto nikdy nedozvie. Nie, ani moje kamarátky, ktoré boli pri tom, keď sme sa zoznámili. Vtedy sme netušili, kam sa budú uberať naše životy. A ja som o nich nevedela to, čo viem dnes. Dnes už poznám ich tajomstvá. Sú uzamknuté vo mne, ukryté navždy. Dnešný deň bude patriť k nim. Moje tajomstvo."

Štyri kedysi nerozlučné kamarátky sa dvadsať rokov po maturite znovu stretávajú na popud jednej z nich. Aneta - rozprávačka príbehu - sa teší, hoci je na pochybách, ako stretnutie dopadne. Prešlo veľa času, ale krivdy a príkoria často ostávjaú v ľuďoch zakorenené veľmi dlho. Sama Aneta by o tom vedela rozprávať, Kvetkin manžel má predsa spoločnú históriu i s ňou. Kvetka pozvala niekdajšie kamarátky a žiadna neodmietla; roky prešli a majú veru na čo spomínať. Aneta v prvom rade na svoje vzťahy, materstvo a priebeh manželstva, Kvetka na rodinu poznačenú matkinou chorobnou žiarlivosťou. Soňa a Barbora boli večné rivalky, nemajúc pre seba pekného slova, a ani ich neobišli nečakané udalosti. Barbora sa vyrovnáva s nečakanou smrťou manžela a Soňa dáva všetkým najavo, ako výborne sa jej darí aj tesne pred štyridsiatkou. Každá z nich si však nesie tajomstvá, ktoré zapustili korene a sú schopné rásť aj po rokoch. Ignorovať ich dôsledky sa ale nedá donekonečna...

"Môj brat tým trpel možno viac ako ja. V takých prípadoch sa pred ním okamžite zjavila batéria rôznych vitamínov, tabletiek, sirupov proti kašľu a k tomu patril nútený pobyt v posteli. Čím bol starší, tým ťažšie znášal maminu prehnanú starostlivosť. S povzdychom som sa usadila v taxíku, dotknutá maminým rozhodnutím na najvyššiu mieru. Nedokázala som sa zbaviť nepríjemného pocitu - a to som sa mala cítiť slávnostne! Všetko sa pokazilo hneď na začiatku večera. To mama nie je zvedavá ani na náš program, ktorý sme nacvičovali celé mesiace? Nezaujíma ju pohľad na jej dcéru, ktorej pripínajú zelenú stužku?"

Zo štvorice priateliek hrajú prím Barbora so Soňou. Katka Gillerová výborne stvárňuje ich kamarátsko-rivalský vzťah, a to tak v čase dospievania, ako i v strednom veku. Ich slovné prekáračky a ostrovtip vo vás neraz vyvolajú pobavenie. Paradoxne, najmenej zaujímavo vyznieva rozprávačka príbehu Aneta, ale celkovo to deju vôbec neprekáža. Autorka totiž rafinovane splieta nitky osudu cez niekoľko dekád, pričom sa v nich ako čitateľ nestrácate a naplno si užívate jej spisovateľský talent. Ilúzia šťastia poskytuje priestor na zamyslenie i na vlastné spomienky. Ktovie, možno aj vo vás sa prebudí chuť kontaktovať kedysi blízkych priateľov a zisttiť, čo majú nové a kam sa za ten čas posunuli. Zároveň román nevtieravo naznačuje ďalšiu pravdu - že nikdy nie je neskoro oľutovať svoje chyby a snažiť sa o ich nápravu. 

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ.

James Patterson sa rok čo rok tradične umiestňuje na špici rebríčkov najlepšie zarábajúcich spisovateľov. Ročne vyjde pod jeho menom kvantum kníh, i keď je pravda, že viaceré z nich majú i spoluautora. Nič to však nemení na úctyhodnom čísle 350 miliónov, čo je počet predaných výtlačkov Pattersonových kníh vo svete. Ja osobne mám k autorovi tiež blízko, preto ma teší každý jeho preklad. Je totiž zarážajúce, ako málo titulov je dostupných v našom jazyku. Román Neviditeľný je samostatným príbehom, na ktorom sa podieľal aj David Ellis. Ide v postate o klasický krimitriler, ktorý nebúra konvencie, dokonca obsahuje niekoľko zabehnutých klišé, no číta sa ľahko a nebudete sa pri ňom nudiť. Okrem sériového vraha sa pohráva aj s ďalšou hrôzou, ktorá je omnoho živelnejšia - ohňom a požiarmi. 

"Plamene mi olizujú flanelovú prikrývku, vyskočím z matraca, nohami sa dotknem podlahy, trielim k oknu - jeden, dva, tri, štyri kroky. Z hrdla sa mi vyderie detské kvílenie, začína sa ma zmocňovať panika. Pokrčím plecia, skočím do okna. Lenže okno bolo vyrobené poctivo. Tak, aby odolalo. Zvuky poprepletané s kvílením alarmu a praskotom plameňov znejú ešte desivejšie, pripomínajú nenásytné zavýjanie. Odrážam sa od obloka, padám späť do spaľujúcej horúčavy."

Výskumná analytička FBI Emmy Dockeryová sa ocitne na čiernej listine, keď ju vedenie označí za psychicky nestabilnú. Jeden z dôvodov je oficiálny - po smrti sestry-dvojčaťa sa Emmy upla na myšlienku, že požiar v jej dome nebol náhodný a išlo o čin sériového vraha. Druhý dôvod sa už na verejnosť nedostal - Emmin nadriadený využíva možnosť pomstiť sa jej tak za to, že odmietla jeho sexuálne návrhy. Emmy sa však nevzdáva a do svojho pátrania zapojí aj bývalého snúbenca a špeciálneho agenta Booksa. Ten má dobré vzťahy s riaditeľom FBI, a tak sa napokon vytvorí úzka skupina, majúca za úlohu dokázať, že požiare rozosiate po celom území Spojených štátov, klasifikované ako náhodané, má na svedomí jeden človek. Napokon sa ukáže, že Emmy mala pravdu a agenti tak majú dočinenia s takmer dokonalým zločinom. Páchateľ kryje svoje beštiálne vraždy pod rúškom ohňa, je systematický a vysoko inteligentný. Pri intenzite dvoch vrážd týždenne sa však musí tím FBI poponáhľať, ak chce predísť ďalším mučivým úmrtiam...

"Vedeli ste, že by som nikdy v živote neublížil zvieraťu? Viete, že sponzorujem isté dieťatko v istej krajine tretieho sveta? Že tam mesačne posielam tridsať dolárov? Viete, že som raz vyplatil pohreb istého suseda...? To vám asi dobre dodrbe predstavy o mne, čo? Iste chcete, aby so bol čírym zlom. To sa totiž dá ľahko pochopiť. Nechcete vedieť, že dokážem byť aj štedrý a súcitný. To dozaista nezapadá do jasnej, jednoduchej predstavy, akú ste si o mne vytvorili.... Nemyslím si, že je to fér. To je všetko. Od nikoho nečakám, že ma vyhlási za svätého, ale bol by som rád, keby ste ma vnímali ako zložitú osobnosť."

Neviditeľný neprináša nič nové, ba dá sa povedať, že využíva pomerne zaužívané motívy. Máme tu jedinca z radov šedých myšiek, ktorému nikto neverí, ale on to dotiahne až do víťazného konca. Ako motivácia slúži smrť blízkej osoby, čím prípad nadobúda charakter osobnej vendety. A napokon sa dočkáme aj sexizmu v najrýdzejšej podobe. Na strávenie času pri knihe, kde nemusíte veľmi uvažovať a nechávate sa len unášať dejom, je však postačujúca. Dej je postavený na usilovnom pátraní krok za krokom, kde môžeme sledovať postup od podozrenia až po záverečné vyvrcholenie, aj keď prvá polovica knihy spočíva len v snahe Emmy rozbehúť akciu. Emmy ako hlavná postava je niekedy až otravná, no faktom tiež ostáva, že práve jej odhodlanosť je hnacím motorom príbehu. Pozitívny krokom je aj zapracovanie kapitol venujúcich sa myšlienkam samotného vraha. Dynamizujú dej a udržiavajú čitateľa v napätí. Verím, že Neviditeľný si nájde dostatočný okruh čitateľov, aby mal tak James Patterson viac šancí sa u nás udomácniť.

Za recenzný výtlačok ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Nijako sa netajím tým, že som prepadol čaru young adult literatúry. Mýtické bytosti a nesmrteľné stvorenia majú čosi do seba a aspoň na chvíľu je v ich moci preniesť človeka do sveta mimo bežnej reality. Často však vychádzajú aj knihy určené pre mladších čitateľov, ktoré nielenže budujú ich fantáziu, ale i čitateľskú gramotnosť. Na to je však potrebná poriadna dávka fantázie zo strany autorov, aby sa dokázali priblžiť mladšej duši a vyvolať v nej záujem. Američanka Tania Del Rio spojila sily s ilustrátorom Willom Staehlom a vytvorili skutočne unikátnu knihu. Warren Trinásty nie je totiž výnimočný len obsahom, ale aj formou. Vianoce sú síce už za nami, ale tento titul je ako darček vhodný kedykoľvek. Zabaví, poskytne priestor na zamyslenie a zanechá vo vás pocit z dobre stráveného času. 

"Uprostred práce si Warren všimol kopec neporiadku, ktorý ostal po jeho tete. Annakonda strávila väčšinou svojich dní hľadaním Vševidiaceho oka a jej dielo bolo extrémne ničivé. Napríklad na šiestom poschodí Warren objavil niekoľko vypáčených parkiet, musel po nich poskákať, aby ich zaklinil na pôvodné miesto. Na piatom psochodí bol koberec trochu rozstrapkaný, tak posplietal jednotlivé vlákna dohromady."

Warren je trinástym majiteľom rodinného rovnomenného hotela, avšak pre svoj nízky vek sa musí podriadiť poručníkovi strýkovi Rupertovi a jeho novopečenej manželke Annakonde. Strýka však chod hotela nezaujíma, a tak už niekoľko rokov celá budova chátra. Až napokon jedného dňa príde zvláštny hosť, čo odštartuje sériu bizarných a neraz i nebezpečných udalostí. O hoteli totiž koluje legenda, že sa v jeho útrobách nachádza legendárne Vševidiace oko. Warren dokonca podozrieva Annakondu, že si jeho strýka vzala len preto, aby mala do hotela neobmedzený prístup. Synovca s rozkošou trestá za najmenšie previnenie, pričom si tým kompenzuje vlastné krivdy. Annakonda je v skutočnosti tajná čarodejnica snažiaca sa získať späť stratenú moc, k čomu jej má dopomôcť práve Vševidiace oko. Warren sa púšťa do boja s temnými silami po boku s chobotnicou žijúcou v kotolni, starým učiteľom, silou predkov i s pomocou starého denníka, kde sú obsiahnuté rodinné tajomstvá už od čias zakladateľov... 

"Napriek tomu, že zúrivo plieskal rukami, bol iba hračkou pre búrlivé vlny. Pliekal nohami, bojoval, aby sa vytiahol nad hladinu, ale onedlho stratil zmysel pre orientáciu. Pľúca mu horeli a údy mal ako želé. Všetko jeho úsilie bolo márne. Klesal nižšie a nižšie, dole na kalné dno jamy. Je po všetkom, pomyslel si Warren, keď ho obklopila voda špinavá ako atrament. Už nedokázal dlhšie vydržať s dychom. Posledný kúsok vzduchu mu vybublal z úst a vzniesol sa nad hladinu, ktorá sa zdala takmer nedosiahnuteľná..."

Warren Trinásty vám utkvie v pamäti najmä vďaka bravúrnym ilustráciám. Červeno-čierne tóny vytvárajú skvelú atmosféru záhadnému príbehu s množstvom nevšedných postavičiek. Samotný Warren je priam prototypom nedokonalosti, čo z neho robí ešte väčšieho hrdinu. Má ďaleko k príťažlivým a ospevovaným postavám, no tým viac sa približuje bežnému dieťaťu a je príkladom toho, že dôležitý je charakter a vôľa meniť veci k lepšiemu. Grafické spracovanie knihy je priam ukážkovým majstrovstvom. Každá dvojstrana je pastvou pre oči, dokonca v hlavičke nájdete aj čiastkové nadpisy a buďte si istí, že vás nečaká len také pohodové čítanie. Warren Trinásty vás donúti vstať a ísť k zrkadlu. Áno, čítate správne. Interaktivita je ďalšou devízou, ktorá robí z knihy jeden z najvýnimočnejších titulov súčasnosti. Samozrejme, vzhľadom na cieľovú skupinu sa tu nájde pár rozprávkových klišé (čarodejnica, zlá "macocha", víťazstvo dobra, číselná symbolika...), no príbehu to vôbec neškodí. Rovnako ako deti sa na ňom zabavia aj dospelí.

Recenzný výtlačok poskytla mediálna spoločnosť Albatros Media.

Debut slovenského autora píšuceho pod pseudonymom Juraj Thal sa vyznačuje hneď niekoľkými žánrovými odtieňmi.Najvýraznejšie je aj podľa názvu a celkového vyznenia krimi, no okrem toho sa dočkáme aj snahy o psychologizáciu, sociálnu kritiku a rodinnú drámu. Jednoslovný názov sa nesie na vlne úderných a trefných názvov zahraničných trilerov. Menej je niekedy viac, čo je aj tento prípad. Nôž sa vyznačuje aj ďalším špecifikom, ktoré udrží vašu pozornosť v strehu počas celého čítania, a to je striedanie niekoľkých časových rovín. Spočiatku mi to pripadalo trochu mätúce, ale po zhruba dvadsiatke strán som podľahol jeho čaru a musím povedať, že knihe to náramne prospieva. Čitateľ je konfrontovaný s rôznymi líniami a ich prepojenie sa ukazuje len postupne. Autorovi to iste dalo prácu navyše, no to len dokazuje jeho schopnosť pracovať s príbehom. 

"Detektívom nebolo zle len z pohľadu na zdevastované telo. Najviac im dával zabrať neúnosný zápach hnijúceho mäsa. Horúčavy napomohli rozkladu kyselín, cukrov a bielkovín obsiahnutých v ľudskom tkanive. Už v prvých okamihoch po smrti začala úradovať gravitácia. Ťažké červené krvinky sa presunuli čo najbližšie k zemi. Výsledkom boli fialové škvrny v spodnej časti tela. Podľa nich budú môcť stanoviť približný čas úmrtia."

Rudo Hermeier už odmalička vyrastal s nálepkou problémového chlapca s ťažkou rodinnou situáciou. Zlé sociálne podmienky, nedostatočné výsledky v škole, nezvládnuteľné správanie a sklony k sebapoškodzovaniu sú tými viditeľnými faktormi, okrem toho sa potýka aj s vnútornými démonmi, ktorých už nie je také ľahké definovať a poraziť. S kamarátom a partnerom na zločineckej ceste sa pripletú do cesty obávaným osobám miestneho podsvetia, čo má najmä pre Ruda neblahé a kruté dôsledky... Niekoľko týždňov potom je v okrajovej časti mesta nájdená zohavená mŕtvola neidentifikovaného muža. Detektívi a vyšetrovatelia rozbiehajú v dusnej atmosfére sparného leta pátranie po vrahovi i po zisťovaní pravej príčiny smrti. Telo bolo totiž podrobené toľkým bolestivým procedúram a zraneniam, že možností sa ponúka hneď niekoľko. Prvou dôležitou stopou sa ukáže nôž v žalúdku, ktorý sa tam dostal prehltnutím. Ako policajti zistia, psychické problémy obete sú len špičkou ľadovca zamotaného príbehu siahajúceho od najnižších vrstiev až po najtemnejšie podsvetie. Odpovede by snáď mohol poskytnúť Rudov kamarát Miloš...

"Golská sa prebrala z mrákot, zalomila rukami a prepukla v usedavý nárek. Manžel ju nežne hladil po vlasoch, aby sa upokojila. Muselo to byť pre nich náročné. Strati sa im syn a polícia ho považovala za podozrivého z akejsi vraždy. Ich milovaný Miloško. Vždy dobré a pozorné dieťa. Drahá ratolesť. Komu by už len on, taký dobrý chlapec, mohol ublížiť? Veď ako chlapec dokonca miništroval v kostole. Nikdy sa naňho nik nesťažoval. To musí byť nejaký omyl. Snáď si ho tí policajti len s niekým pomýlili. Nie, tomu neverí. Niekto sa s nimi iba zahráva. Ide o krutú hru nejakého neprajníka."

Keďže ide o autorov prvý román, miestami badať trochu nevybrúsenú štylistiku. To sa však netýka, našťastie, dialógov, ktoré pôsobia uveriteľné, hovorovo a odrážajú reč konkrétnych charakterov postáv. Juraj Thal má na to, aby sa zapísal do priazne čitateľov. Dej je dynamický, odsýpa rýchlo a vďaka už spomenutému striedaniu časových línií sa nebudete nudiť. Práve naopak, hra na odkrývanie súvislostí je ďalšou devízou Noža. Škoda však, že text neprešiel dôslednejšou redaktorskou úpravou. Chýbajúce čiarky, kostrbaté vety či dokonca hrubica dokážu pokaziť zážitok z čítania a notorickým vrtákom dajú zámienku na kritiku. Pozitívne hodnotím formát knihy, vzhľadom na pretrvávajúcu tendenciu tzv. kabelkových románov je väčší rozmer určite krokom vpred. Predpokladám, že autor nás čoskoro poteší aj iným titulom, pretože Nožom ukázal svoj potenciál. Teraz ho už len napĺňať čím ďalej, tým viac :-) .

Hneď na úvod musím povedať - výborné. Nikto nepochybuje, že žáner fantasy a young adult literatúry zažíva (azda len s výnimkou severskej literatúry) v posledných rokoch najväčší rozmach. Preto je už pomerne ťažké priniesť v danom žánri niečo nové. Richelle Mead sa zapojila aj do uprískej fascinácie, a to celkom úspešne. Avšak čo bolo, bolo. Po pár tituloch, kde skúšala nové možnosti (Neslyšno, Věk X) sa pohrúžila do novej série, ktorá má všetky predpoklady, aby sa nezmazateľne zapísala do pamäti čitateľov. Základná zápletka je síce pomerne obohraná, spočiatku som mal pocit, že pôjde o istú variáciu na Selekciu, ale rýchlo som bol vyvedený z omylu. Třpytný dvůr vám nedá ani na chvíľu vydýchnuť, útočí na vás jedným zvratom za druhým, sotva by ste hľadali nejaké hluché miesta. Možno je skoro na podobné vyhlásenia, ale z môjho pohľadu pôjde o jednu z najvydarenejších sérií pre mladých. 

"Kosočtverec s dvanácti vyznačenými body je pro alanzany posvátným symbolem. Představoval dvanáct andělů, šest světla a šest temnoty. Na naší půde je kacír! Musela jsem se vrátit a nahlásit to. Začala jsem tiše couvat právě v okamihu, kdy se muž obrátil k severní lucerne - a tedy ke mně. Světlo mu ozářilo tvář, kterou jsem znala. Byla to tvář, kterou jsem viděla ani ne před hodinou. Tvář, kterou jsem v duchu vídala snad až příliš často."

Osemnásťročná grófka z Rothfordu, potomkyňa zakladateľa krajiny, sa musí vydať za bohatého nápadníka, aby predišla rodinnému krachu a tým aj hroziacemu škandálu. Lenže život čudákovej poslušnej manželky jej vôbec nie je pochuti, preto využije nečakanú príležitosť jednej zo svojich dám. Zaujme jej miesto medzi vybranými mladými ženami, ktoré sa majú naučiť správaniu vysokých vrstiev a následne odísť do zámorskej Adorie. Nové kolónie sa vyznačujú nielen početnými možnosťami, ale i bojmi s pôvodnými obyvateľmi, náboženským fanatizmom a túžbou po moci. Ba čo viac, Adelaide musí skrývať svoju totožnosť a naoko zlyhávať vo veciach, ktoré jej boli vštepované už odmala. Nechce na seba predsa strhávať neželanú pozornosť. Jediný, kto vie o jej pôvode, je Cedric, syn magnáta a majiteľa Třpytného dvora, ktorý berie mladice ako tovar a investície. Ako to už býva zvykom, medzi Adelaide a Cedricom sa rozvinie vášnivá láska, no nielenže si ju nemôže dovoliť vykúpiť ako manželku, navyše aj on sám ukrýva tajomstvo, ktoré by ho mohlo stáť život. Adelaide sa navyše nevyhne zaslúženej pozornosti zo strany nápadníkov a manželkychtivých mužov v Adorii, preto sa musia poriadne obracať, aby vykľučkovali zo všetkých problémov...

"Byla jsem okamžitě promočená na kost. Další poryv větru mě zatlačil až ke stěžni. Převalila se přes nás vlna, která snad sahala až k nebi, a málem loď převrátila na bok. Já jsem se držela stěžně, ale viděla jsem, že spousta námorníků, kteří se jinak pohybovali s ohromnou jistotou, s řevem klouzala po palubě a snažila se zoufale něčoho zachytit. Téměř nic jsem neviděla. V očích mě štípaly dešťové kapky a prudký vítr. Pak jsem však na druhé straně paluby spatřila známou postavu. Mira seděla na dřevených deskách přimáčknutá k zemi velkým trámem, který na ni musel spadnout."

Ani neviem, ktorá postava ma zaujala najviac. Richelle Mead sa totiž nespolieha len na ústrednú dvojicu, ale pracuje s každou postavou. Všetky majú čo ponúknuť, každá si buď zachováva kus tajomna, alebo si svojím charakterom kradne pozornosť vždy, keď sa objaví. Najprv som sa obával, že celú knihu sa bude riešiť Adelaidin pobyt v Třpytnom dvore, ale autorka našťastie vie, ako udržať čitateľa v napätí. Dej plynie veľmi rýchlo a dynamicky, presúvame sa z dvora na loď, vzápätí sa ocitáme v centre kolónie, aby sme sa onedlho dostali do neskrotenej divočiny. Zaujímavé je aj to, že sa sotva dozvieme pravé meno hlavnej hrdinky, stále vystupuje ako jej alter ego Adelaide. Samotné námety by sme mohli brať dokonca ako alegóriu na súčasný stav spoločnosti i jej dejiny - máme tu všetko od invázie mocných krajín cez náboženský útlak až po nadvládu financií. Richelle Mead Třpytným dvorom trafila do čierneho a ja dúfam, že druhý diel aj k nám dorazí čo najskôr.

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Domino.

Fredrik Backman spôsobil víchor v severskej literatúre, dovtedy považovanej za doménu kriminálnych psychotrilerov. Dovtedy bol výnimkou azda len Švéd Jonas Jonasson, ktorého knihy namiesto mrazenia prinášali pobavenie a šírší spoločenský kontext. Backman sa blíži svojmu krajanovi celkovým vyznením, hoci nemá až také globálne zámery. Jeho romány majú pomerne ohraničený priestor, no zato sú nekonečné ľudskou hĺbkou a psychologickým vykreslením. Prvým titulom Muž menom Ove dokázal, že vie citlivo a pritom s nadhľadom postaviť dej aj na spočiatku nevrlej a nie veľmi sympatickej postave. Na preklad ďalšieho románu, Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa, sme síce museli čakať o niečo dlhšie ako iné jazykovo bližšie krajiny, no oplatilo sa. Hoci v ňom prináša odlišný typ hrdinky, zachováva si svoj osobitý autorský štýl, čo je jeho najväčšou devízou. 

"Babičku hospitalizovali pred dvoma týždňami, ale takmer každý deň utiekla, počkala na Elsu a išli na zmrzlinu. Alebo keď mamka nebola doma, urobili si zo schodiska kĺzačku. Alebo sa vlámali do zoologickej záhrady. Skrátka, robili si, čo babičke práve zišlo na um. Pochopiteľne, babička to nepokladala za "útek" z nemocnice, lebo každý útek predpokladá prekonávanie nejakej prekážky, ktorou môže byť napríklad drak. Mamka a zdravotný personál to však vidia inak."

Elsina babička rozhodne nenapĺňa tradičný obraz o starých mamách. Spôsobuje jeden problém za druhým, policajti nad jej výčinmi už len krútia hlavou a zatiaľ čo mnohí ju považujú za bláznivú, jej vnučka ju vníma ako hrdinku. A to doslova, pretože babička zachránila pred najväčšou hrozbou dokonca aj kráľovstvo Miamas, jednu zo siedmich krajín Ríše polobdenia-polosna. Práve tam sa Elsa utieka, keď si nevie dať rady s reálnym svetom. V škole je šikanovanou outsiderkou, doma po rozvode rodičov prežíva matkin nový vzťah i jej tehotenstvo. Dom, kde bývajú, obýva zaujímavý plejáda charakterov, a práve oni sa stanú pre Elsu motiváciou po babičkinej smrti. Tá jej totiž ako rytierovi Miamasu dala poriadne náročnú úlohu. Začalo sa pritom nevinne - listom. Ten mala Elsa doručiť tzv. Monštru - tajomnému susedovi, vzbudzujúcemu v Else strach a hrôzu. Lenže ako sa ukáže, hovorí rovnakým tajným jazykom ako ona a babička! Dokonca tvrdí, že to on ho babičku naučil. Elsa nerozumie babičkinmu odkazu (Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa), ale čoskoro pochopí, že na tomto svete po sebe zanechala viacero nedokončených záležitostí. A je na Else, aby uskutočnila to, čo ona už nestihla...

"Babičku nijako nezaujímala efektivita či ekonomika, ale v chaose a zmätku ju každý počúval na slovo. V bežnom živote by s ňou iní lekári dobrovoľne nešli ani do obchodu, no keď sa svet rúcal, nasledovali ju ako jej armáda. Lebo nevýslovné katastrofy vyvolávajú v ľuďoch neuveriteľné vlastnosti. Z nich sa rodia superhrdinovia. Raz v noci cestou do Miamasu sa na to Elsa vypytovala babičky. Aké je byť na mieste, kde sa práve rúca svet. Aké je byť v Ríši polobdenia-polosna počas Nekonečnej vojny a vidieť vlnu, čo pohltila deväťdesiatdeväť snežných anjelov."

Kto čaká ironickú reakciu na spoločnosť ako v prípade Muža menom Ove, mohol by ostať sklamaný. Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa má netypickú sedemročnú hrdinku, ktorá sa musí vyrovnať so smrťou najmilovanejšieho človeka. Babička prežila bohatý život a aby uľahčila vnučke ťažké situácie, absolvuje s ňou množstvo nezabudnuteľných dobrodružstiev. Fredrikovi Backmanovi slúži ku cti, že si dal námahu s vytvorením priam celej mytológie kráľovstva Miamas, ale niekedy boli jeho opisy príliš rozvláčne a spomaľujúce. Dokonca som mal pocit, že po babičkinej smrti sa zamotal vo vlastnom deji a chvíľu trvá, kým sa opäť rozbehne. Napriek týmto hluchým miestam stále ide o kvalitné čítanie s viacerými motívmi, ktoré Backman podsúva čitateľom pomerne nenápadne, aby ich napokon ohromil ich významom. Elsa sa pohybuje medzi obyvateľmi domu, pričom každý má vlastnú líniu a dôvod, prečo ju k nim babička nasmerovala. V prvom pláne ide o vyrovnávanie sa so smrťou príbuzného, v ďalších objavíte plno iných, ako napr. odcudzenie, alkoholizmus, nepochopenie, snahu byť najlepší, no najmä poznanie, že je dôležité zachovať si hlavne vlastnú tvár...

Americká spisovateľka Juliet Grey prichádza s druhým dielom svojej trilógie o najznámejšej francúzskej kráľovnej. Kníh s danou témou (či už beletrie, alebo literatúry faktu) je na trhu neúrekom, tak čím je práve toto spracovanie také výnimočné? Autorka si dala obrovskú námahu pri výskume a hľadaní aj najmenšieho detailu zo života Márie Antoinetty či doby, v ktorej žila. Jej osud zmapovala od raného detstva, čo je nesporná výhoda pre každého nadšenca histórie. Väčšinou sa totiž spisovatelia zameriavajú na koniec jej púte, predsa len ide o nevšedný a "bombastický" námet. Rovnako zaujímavá je však aj cesta, ktorú Mária Antoinetta prešla ako dcéra Márie Terézie a mladučká francúzska dauphine po boku nesmelého manžela Ľudovíta. Dni slávy, dni smútku sa časovo sústredia na obdobie od nástupu páru na trón až do vypuknutia francúzskej revolúcie. 

"Cíti, že jej každým štipľavým úderom na koži navierajú hrubé krvavé pásy. Napokon sa mučenie skončí a ona sa zrúti na drevenú podlahu s nesúvislým preklínaním, výkrikmi a slzami. Vlasy jej voľnými prameňmi skĺznu na rozdriapaný chrbát. No trest je ešte len v polovici. Sklamané frflanie davu prehluší zasyčanie rozžeraveného uhlia. Strážcovia postavia ženu na nohy, aby mohli dokončiť verejnú potupu."

Mária Antoinetta sa štyri roky pripravovala na úlohu francúzskej kráľovnej pod prísnym dohľadom "madam Etikety" a ďalších členov dvora, prosperujúcich z priazne Ľudovíta XV. Po jeho smrti a predpísanom období smútku sa novými vodcami národa stáva manželský pár ešte len na prahu dospelosti. Mária Antoinetta je rozhodnutá chopiť sa príležitosti a nemieni dovoliť, aby bola kráľovná iba obyčajnou formalitou a trendy určovali rôzne metresy, ako tomu bolo predtým. Zároveň dúfa, že nastanú nové časy a jej manžel Ľudovít spraví zásadné zmeny aj vo vládnom kabinete. Otvorenou ostáva aj otázka zabezpečenia dediča. Ľudovít sa však pre zdravotné ťažkosti stále nemá k činu a spočiatku pokračuje v stopách svojho predchodcu. Sklamanie si Mária Antoinetta zábavami a nákupmi, čo obyčajný ľud vníma s veľkou nevôľou, vzhľadom na stupňujúcu sa biedu a chudbou. Zlé sociálne podmienky, nákladný život kráľovského dvora a nesprávne rozhodnutia napokon vedú k rozpútaniu jedného z najkrvavejších konfliktov v dejinách. Popri tom sa však nezastaví ani osobný život kráľovnej, predovšetkým snaha otehotnieť. Po mnohých peripetiách privedie na svet syna, no je otázne, či to má pozitívny vplyv na jej manželstvo. Čoraz viac totiž prepadá kúzlu švédskeho vojaka a diplomata Axela von Fersena...

"Dvadsaťpäť rokov po tom, čo ma matka priviedla na svet, som ja stratila svoje dieťa, možno aj kvôli tomu, že som sebecky trvala na tom, že sa zúčastním na oslave vlastných narodenín v Paríži. O pár týždňov znovu obnovíme styky a požiadama Boha o odpustenie a pomodlíme sa, aby k nám bol štedrý: aby som rýchlo otehotnela a porodila zdravé bábätko. No tento večer navždy zostane zapísaný v mojej pamäti a za svojou stratou nikdy neprestanem želieť. A predsa, skôr než sa minul mesiac, postihol ma ešte väčší žiaľ."

Juliet Grey dokázala vykresliť známu postavu európskych dejín (hovoriť čisto o francúzskych by bolo nepresné) naozaj dokonale. Mária Antoinetta si zachováva všetky aspekty osobnosti, ktoré ju sprevádzajú naprieč históriou. Je povrchná, márnivá, túži po zábave, obdive a spoločnosti, ale zároveň si praje prosperitu pre ľud, ktorý prijala za svoj, drží hrdo vztýčenú hlavu za každých okolností, aby robila česť svojmu manželovi aj matke, sledujúcej jej kroky z rodného Rakúska. Dni slávy, dni smútku sú umne zvoleným názvom, pretože zatiaľ čo sa rozvíja vláda Ľudovíta XVI., jeho manželka má na zreteli aj ich intímne záujmy. Autorke sa výborne podarilo spojiť politické, sociálne a kultúrne dejiny s osobnostným rozmerom postáv. Na stránkach románu ožívajú viac i menej známe osoby, vďaka čomu získavajú strohé fakty lesk a punc reality. Trilógia Juliet Grey je pripomienkou hrozivých udalostí, pevnej vôle i ťažkých rozhodnutí spočívajúcich na mladých pleciach a nemala by ujsť žiadnemu záujemcovi o históriu či jednoducho silné ľudské osudy.

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Slovart.