Čas nie vždy otupí všetky hrany (K. Gillerová - Ilúzia šťastia)

03.01.2017 18:45

Katarína Gillerová patrí k našim najplodnejším autorkám ženských románov. Už dávno sa etablovala a nikto nepochybuje o jej kvalitách. Ja osobne som sa s s jej tvorbou stretol prvýkrát už počas strednej školy a odvtedy som jej ostal verný. Napriek tomu, že má na konte už pätnásť titulov, dokáže priniesť zakaždým niečo nové. Jej príbehy akoby čerpali priamo zo života, postavy sú osobité a ľudsky komplikované. Páči sa mi, keď sa prelína prítomnosť s minulosťou, postupné odhaľovanie súvislostí a očakávanie, prečo sú veci také, aké sú. Inak to nie je ani v prípade knihy Ilúzia šťastia, ktorou autorka opäť zabodovala. Asi každý sa v duchu vracia do minulosti, prehodnocuje svoje rozhodnutia či konanie a spomína na ľudí, ktorých poznal a s ktorými od mladosti prerušil kontakt... 

"On to chcel, on trval na tomto stretnutí a ja mu vychádzam v ústrety. Naše tajné stretnutie, pretože o ňom nikto iný nesmie vedieť. A dúfam, že sa to ani nikto nikdy nedozvie. Nie, ani moje kamarátky, ktoré boli pri tom, keď sme sa zoznámili. Vtedy sme netušili, kam sa budú uberať naše životy. A ja som o nich nevedela to, čo viem dnes. Dnes už poznám ich tajomstvá. Sú uzamknuté vo mne, ukryté navždy. Dnešný deň bude patriť k nim. Moje tajomstvo."

Štyri kedysi nerozlučné kamarátky sa dvadsať rokov po maturite znovu stretávajú na popud jednej z nich. Aneta - rozprávačka príbehu - sa teší, hoci je na pochybách, ako stretnutie dopadne. Prešlo veľa času, ale krivdy a príkoria často ostávjaú v ľuďoch zakorenené veľmi dlho. Sama Aneta by o tom vedela rozprávať, Kvetkin manžel má predsa spoločnú históriu i s ňou. Kvetka pozvala niekdajšie kamarátky a žiadna neodmietla; roky prešli a majú veru na čo spomínať. Aneta v prvom rade na svoje vzťahy, materstvo a priebeh manželstva, Kvetka na rodinu poznačenú matkinou chorobnou žiarlivosťou. Soňa a Barbora boli večné rivalky, nemajúc pre seba pekného slova, a ani ich neobišli nečakané udalosti. Barbora sa vyrovnáva s nečakanou smrťou manžela a Soňa dáva všetkým najavo, ako výborne sa jej darí aj tesne pred štyridsiatkou. Každá z nich si však nesie tajomstvá, ktoré zapustili korene a sú schopné rásť aj po rokoch. Ignorovať ich dôsledky sa ale nedá donekonečna...

"Môj brat tým trpel možno viac ako ja. V takých prípadoch sa pred ním okamžite zjavila batéria rôznych vitamínov, tabletiek, sirupov proti kašľu a k tomu patril nútený pobyt v posteli. Čím bol starší, tým ťažšie znášal maminu prehnanú starostlivosť. S povzdychom som sa usadila v taxíku, dotknutá maminým rozhodnutím na najvyššiu mieru. Nedokázala som sa zbaviť nepríjemného pocitu - a to som sa mala cítiť slávnostne! Všetko sa pokazilo hneď na začiatku večera. To mama nie je zvedavá ani na náš program, ktorý sme nacvičovali celé mesiace? Nezaujíma ju pohľad na jej dcéru, ktorej pripínajú zelenú stužku?"

Zo štvorice priateliek hrajú prím Barbora so Soňou. Katka Gillerová výborne stvárňuje ich kamarátsko-rivalský vzťah, a to tak v čase dospievania, ako i v strednom veku. Ich slovné prekáračky a ostrovtip vo vás neraz vyvolajú pobavenie. Paradoxne, najmenej zaujímavo vyznieva rozprávačka príbehu Aneta, ale celkovo to deju vôbec neprekáža. Autorka totiž rafinovane splieta nitky osudu cez niekoľko dekád, pričom sa v nich ako čitateľ nestrácate a naplno si užívate jej spisovateľský talent. Ilúzia šťastia poskytuje priestor na zamyslenie i na vlastné spomienky. Ktovie, možno aj vo vás sa prebudí chuť kontaktovať kedysi blízkych priateľov a zisttiť, čo majú nové a kam sa za ten čas posunuli. Zároveň román nevtieravo naznačuje ďalšiu pravdu - že nikdy nie je neskoro oľutovať svoje chyby a snažiť sa o ich nápravu. 

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Slovenský spisovateľ.