Na pohľad útla, no obsahom úderná kniha, ktorá preverí vašu schopnosť zotrvať s príbehom do konca aj napriek vnútornému hlasu kričiacemu DOSŤ! Autor píšuci pod pseudonymom Mark E. Pocha sa rozhodne nedrží našich zaužívaných žánrov a už vôbec si nekladie servítku pred ústa. Čitateľov odchovaných na romantických odrhovačkách či kriminálkach možno šokuje jeho explicitné zobrazenie tých najnechutnejších procesov, ale väčšina privíta toto netypické osvieženie už dlho stojatých vôd domácej literatúry. Mark si vyskúšal spočiatku kratšie prozaické útvary, ale rozhodne mu svedčí aj rozsiahlejší žáner. Ako sám priznáva, nemá ambície vytvárať umelecky kvalitné diela, ale ot je myslím, len plus. Takto si jeho titul aspoň nájde čitateľov (aj to je fakt z našej bizarno-smutnej literárnej scény). Spočiatku sa mi Krajina kanibalov nezdala až tak prehnane desivá, ale keď sa príbeh rozbehol, zanietenie čítať ďalej stúpalo nepriamo úmerne s mojou chuťou do jedla. 

"Náčelník sa skláňal pred oltárom z kostí. Kľačal na oboch kolenách a hlavu mal čelom opretú o zem. Prsty sa mu zarývali do hliny. Ústa sa mu pohybovali, nezdalo sa však, že by vychádzal akýkoľvek zvuk. Akoby sa zhováral sám so sebou. Jeho chlapi sa tomu aktu prizerali z úctivej vzdialenosti. Bolo zrejmé, že ide o náboženský obrad."

Pätica vysokoškolských študentov sa vydáva počas leta na dobrodružný výlet do Peru. Turistické chodníčky a bežne dostupné destinácie sú im však málo, a preto sa spolu s miestnym mladíkom Solom vydávajú do útrob nehostinnej džungle, aby navštívili návštevníkom neznáme vodopády. *Nemusíte mať toho načítaného či napozeraného "na mraky", aby ste vedeli, že mladícka výpravda nedopadne dobre. Spočiatku sa všetko zdá priam idylické - chalani a dievčatá si užívajú rajskú prírodu, exotiku i jeden druhého. Všetko sa v mihu sekundy zvrtne, keď natrafia na podivnú pyramídku z kostí. Je im jasné, že ide o akýsi náboženský symbol, no to netušia, aké hôrzy ich ešte postretnú. V tej chvíli sa totiž stávajú zajatcami indiánskeho kmeňa, ktorý nemá priateľskosť a pohostinnosť v povahe. Šestica mladých ľudí im dokonale poslúži - či už ako obeta, alebo dôvod pomsty. Začína sa kolotoč desivých udalostí a hrôz (chcel som napísať nepredstaviteľných, ale autor si ich rozhodne predstaviť vedel. A vďaka jeho textu neopustia ani vašu myseľ). 

"Len čo bolo všetko pripravené, muži sa vzdialili, mlčky postávali o niekoľko metrov ďalej. Z chajdy, do ktorej bola odvedená Renáta, vyšla starena a viedla dievča so sebou. Renča mala na tvári namaľované dva zvislé, popolavo sivé pruhy, chvela sa a vyzerala ako zdrogovaná. Vôbec nevnímala volanie svojich priateľov z neďalekej klietky. Kráčala dopredu rezignovane, len čo ju starena musela občas správne nasmerovať. Keď došli k drevenej konštrukcii, Renáta odovzdane dovolila, aby jej ďalšie ženy priviazali o horné brvno zápästia. Nohy jej mierne roztiahli a pripútali o kmeň, ktorý na zem predtým pohodili muži."

Vybraté úryvky pôsobia slušne, ale nedajte sa pomýliť. Mark E. Pocha nenecháva nič na náhodu a akákoľvek chvíľková pohoda je len povestným tichom pred búrkou. Na svoje si prídu predovšetkým priaznivci (béčkových) hororov. Dej, postavy, prostredie - všade badať inšpiráciu rozšíreným žánrom. Apropo, postavy. Na takom malom priestore sa nedá očakávať nejaká veľká psychologizácia, ale napriek tomu ich ľahko odlíšite, ba dokonca si ich stihnete aj obľúbiť. O to viac na vás zapôsobí všetko, čo sa im prihodí. Ak máte slabý žalúdok, pri niektorých scénach (resp. pri celej druhej polovici knihy) sa poriadne zapotíte. Rovno vám však vravím, že zvedavosť a prirodzená vlastnosť človeka vidieť nešťastie iných vás donúti obracať jednu stránku za druhou. Krajinu kanibalov prečítate rýchlo. Nie je rozsiahla, no spracovanie i mäkká väzba jej svedčia. Štýl starších hororových filmov je poctou žánru a mne by vôbec nevadilo, keby sme sa medzi ľudožrútsky kmeň ešte niekedy vrátili. Teda... ako čitatelia, samozrejme. Momentálne však siahnite aj po autorovej novinke Kontakt. Ešte som ju síce nemal v rukách, ale určite pôjde opäť o parádnu jazdu.

Vždy som si o sebe ako čitateľovi myslel, že vedeckej fantastike neprídem na chuť. Cudzie svety či moderné technológie ma nelákali ani ako autora či diváka. Radšej som sa držal pri zemi a venoval pozornosť reálnejším príbehom zo súčasnosti. No odkedy som sa začal bližšie zoznamovať s produkciou vydavateľstva Artis Omnis, menil sa aj môj postoj k tomuto špecifickému žánru. Z menšinového hráča dokázalo Artis Omnis spraviť dôležitý prvok na našej knižnej scéne. A čo je ešte významnejšie, deje sa tak za účasti slovenských autorov a autoriek. Tvrdenia, že domáce sci-fi je na nízkej úrovni, je už tak nejaký čas absolútne scestné. Jana Plauchová nedávno priniesla svojim priaznivcom knihu Úvod do teórie chaosu a Richard Brenkuš po úspešných poviedkach prvý román Sabotáž na okraji vesmíru. Obaja sú jasným dôkazom, že s fantastikou treba počítať, pretože tá naša je nielen kvalitná, ale tiež schopná získať si široký okruh fanúšikov. 

"S Peteom sa zrazu zakrútil celý svet. Tmavomodrá hladina získala neuveriteľnú príťažlivosť, chcela ho zdrapiť a stiahnuť do svojich temných hlbín, kde sa bude postupne rozkladať tak ako osadenstvo nešťastnej ponorky. Kŕčovito sa držal zábradlia, ale to mu vôbec nepomáhalo. Hladina strácala vodorovný smer, prevracala sa na neho... Z úst mu vyšiel neurčitý zvuk, čosi medzi výkrikom a nárekom."

Jana Plauchová nie je pre čitateľov neznámym menom. Pamätať si ju môžu aj vďaka románom Nula kelvinov či Večnosť omylov. Úvod do teórie chaosu opäť prináša možnosť nahliadnuť do sveta bežnému našincovi skrytého a neznámeho. Hrdinom je Peter Murray, teoretik hĺbkového prežitia. Nezainteresovaní sa nazdávajú, že je záchranárom posádok ponoriek, no v skutočnosti Pete trpí priam chorobným strachom z morských hĺbok. Záchranárske práce necháva na svoj tím, on sa zameriava na možnosti, ako udržať ľudí pri živote a dostať ich späť na pevnú zem. Po neúspešnej akcii si ani nestačí vydýchnuť a už je vtiahnutý do prípadu, ktorý mu celkom prevráti život naruby. V Indickom oceáne sa totiž intenzívne pátra, avšak nie po stratenej ponorke, ale po stroskotanej kozmickej lodi. Posádka náhle prerušila kontakt a aj s loďou zmizla kdesi uprostred oceánu. Pete postupne zisťuje, že spolupráca na jej nájdení s námorníctvom nebude práve jednoduchá a že skutočné pozadie celej akcie má omnoho širší (a hrozivejší) rozmer. Je totiž vysoko pravdepodobné, že pobyt lode Odyssey vo vesmíre bude mať dohru i na Zemi, ba dokonca aj v samotnom ľudskom vedomí...

"Vie o tebe všetko. Nie! zvolal Pete, či skôr si to len pomyslel, keď uvidel odlesk zo zlatej vrstvičky na prilbe skafandra pre výstup do otvoreného priestoru. Najmenej v tisícovke vesmírov premohol slabosť a vyskočil na nohy. V polovici z nich sa rozbehol preč a v druhej polovici sa vrhol na Springa, ale ani jedna skupina akcií nezaznamenala úspech. Vo všetkých totiž Arnieovia desivo synchrónne zdvihli tlakovú nádrž a vychrlili na neho tekutý kyslík nasledovaný záplavou oslepujúcej bolesti. Aj keď sa na útok pokúsil psychicky pripraviť, nedalo sa."

Richard Brenkuš prezentoval svoju tvorbu zatiaľ skôr vo forme poviedok, ale svetlo sveta uzrel konečne aj jeho rosiahlejší prozaický útvar. Román Sabotáž na okraji vesmíru vás vtiahne do postapokalyptického prostredia, kde je každý deň tvrdým zápasom o prežitie. Príbeh začína pekne dramaticky a predznamená celkovú atmosféru. Zelený Päťo (meno hlavnej postavy má, samozrejme, svoj význam) zachráni pred lynčovaním mladú Réku. Tá sa snažila nájsť zmiznutú kamarátku a padla do rúk zvrhlého Hydinára. Síce ho pripravila o život, no besný dav viac popudilo, že zabila jeho psa, cenný zdroj obživy. Päťo je šikovný diplomat, čo využíva aj pri svojom živobytí, no ani on nie je pripravený na stretnutie s tajomným Gaminim (áno, to je ten sympaťák na obálke). Od tohto momentu je ťažké povedať, kto je vlastne hlavným ťahúňom deja, pretože Gamini na seba strháva veľkú pozornosť. Vlastní zariadenie, vďaka ktorému sa pohráva s ľudskou mysľou, životom i schopnosťou prepisovať realitu. A to je v Hlboku, priestore pod zničeným povrchom zeme, veľmi lákavá a cenná komodita. Tým sa totiž môžu ľudia (a bytosti) dostať nielen na "čerstvý vzduch", ale aj do vesmíru či na jeho okraj...

"Chápal som obavy Komisárov a opodstatnenie ich bojovej výpravy. V meste prežívali posledné zbytky interferencie. Menšie skupiny neúnavne prečesávali kubikle a občas ešte chytili výhybkára. Mutantovi najoddanejší mali draslíkové injektory vždy poruke a stačilo pár okamihov, aby dolapený nezapojený prestal dýchať. Prinajmenšom do reštartu tejto časti univerza, ako tvrdil Gamini.  A červík pochybností rástol, silnel a hrýzol čoraz hladnejšie. Od poslednej cesty Transfigurátorom sa v Strede mnohé zmenilo. Za ruinami bývalého labyrintu sa rozmáhal chaos."

Jana Plauchová ani Richard Brenkuš sa nenechávajú nijako obmedzovať a prekračujú hranice žánru. Okrem sci-fi sa dočkáte aj prvkov hororu, psychologickej drámy či priam filozofických úvah. Nehovoriac o tom, že sa na knihy aj dobre pozerá. Najmä Úvod do teórie chaosu, ktorý kráča v šľapajách staršieho brata - Večnosti omylov - si zaslúži pochvalu za grafické a technické spracovanie. Ani Sabotáž na okraji vesmíru v tomto smere nezaostáva, mäkká väzba jej svedčí a číta sa veľmi ľahko. Hlavné postavy oboch kníh si rýchlo obľúbite, nie sú to žiadni superhrdinovia, ale plnohodnotné osoby s chybami a obavami blízkymi každému z nás. Úvod do teórie chaosu oplýva širokými autorkinými znalosťami, je očividné, že si dala na stavbe deja a prostredia poriadne záležať, Sabotáž na okraji vesmíru vám zase naplno predstaví existenciu sveta po globálnej katastrofe. Obidva romány majú čo ponúknuť. Myslím, že Jana Plauchová aj Richard Brenkuš sa pri písaní bavili, a rovnako sa budete baviť aj vy pri čítaní. 

O tom, že Agatha Christie je kráľovnou britskej detektívky, sa nedá diskutovať. Možno to znie už aj trochu otrepane a demotivujúco pre všetkých jej súčasných nasledovateľov. Aj dnes Anglicko produkuje kvalitné žánrové príbehy, ale Agatha už zapustila korene tak hlboko, že je veľmi ťažké prekonať jej úspech a obľúbenosť. Veľkou mierou k tomu prispievajú aj jej postavy, najmä slečna Marplová a Hercule Poirot. Práve druhý menovaný je hrdinom románu Po pohrebe. Nie veľmi príjemný názov v sebe ukrýva poriadne spletitý príbeh. V priebehu čítania som si myslel, že sa u mňa nezaradí medzi najlepšie, ale jeho rozuzlenie bolo skutočne prekvapivé. Agatha sa opäť raz ukázala ako veľmi nadaná rozprávačka, ktorá nenechá bez povšimnutia ani najmenší detail...

"Veď ho predsa zavraždili, či nie?" Všetky tváre sa k nej vyľakane obrátili a zhrozene na ňu civeli. Istotne s ana nich zračili tie najrozmanitejšie výrazy... A zrazu, keď si Helen ten obraz jasne vybavila, zamračila sa. Niečo jej tam nesedelo... Niečo...? Niekto...? Žeby výraz na niečej tvári? Čo to bolo? Niečo, čo - ako to povedať? - čo tam nepatrilo? Nevie... nedokáže to uchopiť... ale určite tam čosi - niekde - nesedelo."

Smrť bohatého podnikateľa Richarda Abernethieho spočiatku nikto nepovažuje za čosi viac ako prirodzený odchod zo sveta. Keď však jeho sestra Cora po pohrebe utrúsi poznámku o tom, ako šikovne sa ututlala jeho vražda, všetci príbuzní razom spozornejú. Rodinný právnik a zhodou okolností aj dávny priateľ belgického detektíva Poirota ho pozýva do prepychového vidieckeho sídla rodiny, aby prišiel záhade na koreň. Poirot sa tak zoznamuje s Richardovými súrodencami, synovcami a neterami. Ide o pestrú plejádu charakterov, z ktorých každý sa vyznačuje iným životným štýlom a miestami aj motívom vraždy. Keď napokon dôjde k vražde, o ktorej už niet pochýb (a jej obeťou je sama Cora), a okrem toho sa začnú aj machinácie ohľadom závetu starého Abernethieho, pribúda skôr viac ďalších otázok než odpovedí. Nebol by to však slávny Poirot, aby neodhalil všetky rodinné tajomstvá. A tiež si uvedomuje, že všetky udalosti prakticky spustila Corina zdanlivo nevinná poznámka. Žeby v tom tkvel celý problém...?

"Akokoľvek, svedectvá boli nedostatočné a neuspokojivé. Nakoniec z nich vyplynul jediný záver - že lekár predpísal Richardovi Abernethiemu vitamínové olejové kapsuly. A práve tie boli vo veľkej fľaši, v čase jeho smrti už takmer prázdnej. Každý, kto chcel, mohol do jednej či viacerých kapsúl vstreknúť jed a tie vo fľaši poprehadzovať tak, aby smrtiaca dávka prišla na rad až niekoľko týždňov po tom, ako dotyčný opustil dom. Alebo ktosi mohol vkĺznuť do domu deň pred Richardovou smrťou a porobiť niečo s kapsulou alebo vymeniť pilulku na spanie vo fľaštičke, ktorú mával na nočnom stolíku pri posteli, za niečo iné."

Oceňujem, že vydavateľstvo zachováva grafiku jednotlivých kníh, pretože sa nielen pospolu pekne vynímajú, ale je z nich jasné, že autorka si razila svoj štýl a nikto si ju tak ľahko nepomýli. Agatha Christie opäť dokázala prekvapiť, pretože odhalenie vraha, resp. jeho metódy bolo naozaj nečakané. Musela byť skutočne skvelou pozorovateľkou a ľudskú náturu mať v malíčku. Jej detektívky, Po pohrebe nevynímajúc, nie sú totiž len o sledovaní stôp vedúcich k páchateľovi, ale aj štúdiou vášní, psychických poryvov a slabostí. Kniha vyšla prvýkrát v roku 1953, no svojich čitateľov si nájde bez problémov aj dnes. Poznáte azda lepší dôkaz nadčasovosti? 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Šiesty diel série o Klube tých, čo prežili sa zameriava na jedinú ružu spomedzi tŕňov. Imogen, lady Barclayová, sa tiež stala obeťou vojny, aj keď priamo neutrpela žiadne fyzické zranenia. Napriek tomu sa ocitla v sídle vojvodu, ktoré slúžilo ako zotavovňa pre vojakov poznačených krutosťami protinapoleonských bojov. Vášeň ako liek má vzhľadom na dej príznačný názov, i keď sa mierne odlišuje od originálu (Only a Kiss - Iba bozk). Imogen si totiž musí vyliečiť rany na duši, spôsobené smrťou manžela a jej pobytom v zajatí. Táto časť sa od ostatných líši hlavne tým, že obsahuje aj kriminálny námet. Musím povedať, že jej to prospelo a rovnako celej sérii. Jednotlivé príbehy sa totiž na seba začínali až priveľmi podobať - jedna zničená osoba sa vďaka nečakanej láske vyliečila a odvtedy žila šťastne. Ak ste náhodou získali rovnaký dojem, nezahadzujte ešte flintu do žita.

"Medzi zvieratami nebolo jediné naozaj pekné, niektoré boli vyslovene škaredé. Imogen na chvíľu zatvorila oči, potom ich otvorila, aby videla grófovu reakciu. Toto mu určite zmaže úsmev z tváre a už nebude z každého jeho póru vyžarovať šarm. Kvetka, najchlpatejšia z mačiek, ktorá aj najväčšmi pĺzla, mu vyskočila do lona, zlovestne naňho zagánila a zvinula sa do mäkkého klbka."

Percival Hayes sa po oslave tridsiatych narodenín rozhodne navštíviť zdedený majetok v Cornwalle. Znudený jednotvárnym životom ani netuší, ako diametrálne sa jeho osud rozbehne v nehostinnej oblasti Anglicka. V sídle atrafí na tri ženy - svoju tetu, milovníčku túlavých zvierat, jej priateľku a spoločníčku, ktorá má vyhranený názor na mužov, a napokon vdovu po bývalom grófovi. Práve Imogen, niekdajšia grófka Barclayová, je dôvodom, prečo prehodnotí úmysel zotrvať v Cornwalle len pár dní. Percy napriek počiatočným prekvapeniam prichádza nevšednej trojici na chuť, dokonca ani miestna honorácia nie je napokon taká suchopárna, ako sa nazdával. Keď sa však chce priblížiť k Imogen, keďže ide o príťažlivú vdovu v najlepšom veku, narazí na múr. Je mu jasné, že v jej prípade nejde o bežný smútok. Imogen prišla vo vojne o manžela, ktorého popravili za špionáž, a ona sa za to cíti zodpovedná. Percy sa postupne dozvedá detaily o ich ceste na kontinent, ba dokonca aj o pašeráctve, ktoré sa rozmohlo na jeho majetkoch. A ako sa zdá, hlava celej skupiny je niekto blízky rodine... 

"Mať pomer s príťažlivým mužom nebola len telesná záležitosť. A nebola to len duševná záležitosť - jej myseľ sa vedome rozhodla dopriať si prestávku od svojho života. Zistila, že ide hlavne o city. Jej telo sa spamätá z nedostatku lásky, ktorý nastane, keď sa skončí tento pomer. A vďaka tvrdej disciplíne aj myseľ - mala bohaté skúsenosti s duševnou disciplínou. Celé tri roky sa v tom zdokonaľovala a potom to ďalších päť rokov uplatňovala. Ale čo city? Ako sa s tým vyrovná v najbližších mesiacoch, alebo aj rokoch? Ako dlho jej potrvá, kým znovu získa duševnú rovnováhu a pokoj mysle? Podarí sa jej to niekedy?"

Kniha sa číta ľahko, hoci príbeh sa viac rozbehne po tom, ako sa postavy zblížia a začnú sa vynárať tajomstvá z minulosti. Okrem spomínaného kriminámetu ohľadom pašeráctva a smrti Imogeninho manžela disponuje román aj ľahkým humorom. O túto zložku sa starajú obyvateľky Percyho sídla spolu s ich početným adoptívnym zverincom. Imogen mi ako postava prišla omnoho zaujímavejšia než Percival, no ale nečudo. Uňho ide o klasického londýnskeho fešáčika, ale v jej prípade ide o odvážnu ženu, ktorá sa vybrala po manželovom boku do nepriateľskej krajiny a čelila všemožným hrôzam vojny a zajatia. Jej tamojší pobyt by vydal na samostatný román, no Mary Baloghová ostáva verná svojmu štýlu a zameriava sa viac na vnútorné prežívanie a romantiku než na dramatické zvraty. Kniha Vášeň ako liek je príjemným čítaním a poteší všetky nežné duše.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Kto môže vopred odhadnúť, čo sa stane klasikou, ktorá bude blízka čitateľom v rozmedzí desiatok, ak nie dokonca stoviek rokov? Jerome David Salinger bol americký spisovateľ, obľúbený pre svoj pohľad na spoločnosť a jazyk odrážajúci ducha mladých ľudí. Román Kto chytá v žite sa zapísal veľkými písmenami nielen za veľkou mlákou, ale i v našich končinách. Príbeh Holdena Caulfielda nie je nabitý prekvapivými zvratmi, ide skôr o autentickú výpoveď človeka strateného vo svete pretvárky, ambícií a peňazí. Spoločnosť založená na moci ľahko ovplyvní zmýšľanie ľudí, a niekedy je ťažké zachovať si v nej vlastnú tvár. Kniha poskytuje veľký priestor na zamyslenie. Je lepšie byť sám alebo s osobami, s ktorými sa v podstate ani necítime prepojení? Kedy prekročíme hranicu, spoza ktorej už niet návratu, a staneme sa otrokmi zákonov a prestaneme žiť podľa svojich ideálov?

"Na jednej strane hlavy mám asi milión šedivých vlasov. A predsa sa občas správam, akoby som mal tak dvanásť. Každý to hovorí, najmä otec. Ľudia si vždy myslia, že niečo je stopercentná pravda. Ja na to v podstate kašlem, ale občas ma otrávi, keď mi ľudia povedia, aby som sa správal, ako sa na môj vek patrí. Niekedy sa správam, akoby som bol oveľa starší, než som, fakt, ale to si už ľudia nevšimnú. Ľudia si nikdy nič nevšimnú." 

Holdena vylúčili už zo štvrtej strednej školy, a to práve pred blížiacimi sa vianočnými prázdninami. Uvedomuje si, že doma ho čaká vyčistenie žalúdka a pravdepodobne skončí vo vojenskej škole, aby sa naučil disciplíne. Niežeby sa nechcel učiť. Je dostatočne inteligentný, rád číta a nemá problém s diskutovaním, ale otravujú ho zbytočné omáčky a prístup vyučujúcich. Rovnako je znechutený aj spolužiakmi, ktorých viac trápi sex a šport než dôležitejšie veci. Holden si ťažko hľadá kamarátov a jedinou osobou, ktorá je mu skutočne blízka, je prakticky len jeho desaťročná sestra Phoebe - milá, múdra, neskazená svetom "vonku". Práve k nej napokon vedú jeho kroky zo školy a ona má vplyv na jeho ďalšie napredovanie. Ako každý mladý človek aj Holden, samozrejme, sníva sen o lepšej budúcnosti. Tá jeho spočíva v predstave, že stojí na okraji priepasti v žitnom poli a zabraňuje deťom, ktoré sa v ňom hrajú, aby do nej spadli. Aby ostali tam, vo svojom svete, a neprepadli skazeným nástrahám dospelosti...

"Vtedy ma udrel. Ani som sa nesnažil odskočiť, uhnúť alebo čo. Len som cítil ten strašný úder do žalúdka. Ale neknokautoval ma alebo čo, lebo sa pamätám, že som na nich z dlážky zaškúlil a videl som, že obaja vyšli z izby a zavreli za sebou dvere. Potom som dobrú chvíľu ostal ležať na dlážke ako vtedy so Stradlaterom. Lenže teraz som si myslel, že umieram. Normálne. Myslel som si, že sa topím, alebo čo. Najhoršie bolo, že som skoro nemohol dýchať. Keď som konečne vstal a pobral sa do kúpeľne, musel som ísť celý zohnutý a držať sa za žalúdok. Ale ja som cvok. Asi na polceste som začal predstierať, že mám v bruchu guľku."

Holden Caulfield je prototypom mnohých čitateľov v jeho veku - im blízkou rečou vyslovuje trefné názory, neberie si servítku pred ústa, používa aj vulgarizmy a hľadá si miesto vo veľkom svete. Jeho retrospektívne rozprávanie nemá dlhé časové trvanie, ale aj na menšom priestore  sa venuje rôznym témam - škole, učiteľom, rovesníkom, láske, sexu, filmom, herectvu, komparácii sveta chudoby a bohatstva či mládeže a dospelých. Kto chytá v žite je metaforickým vyjadrením snahy uchrániť v ľuďoch čistotu. Postavy z rozličných sociálnych vrstiev poskytujú Salingerovi možnosť rozohrať pestré situácie ako východiská pre vyjadrenia postojov. Ide o román, ktorý je aktuálny aj v dnešnej dobe. Je teda otázne, či je sám osebe nadčasový, alebo sa len ľudstvo nie je schopné spamätať a je odsúdené opakovať stále dokola tie isté chyby?

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Lisa Kleypasová sa popri Jude Deverauxovej a Gaelen Foleyovej zaradila už dávno medzi moje obľúbené autorky historických romancí. Nechýbajú im totiž výrazné sympatické postavy, poriadna dávka lásky a tiež humor. Preto ma veľmi mrzelo, že sa prestalo s prekladom jej kníh uprostred rozpracovanej série... O to viac ma potešilo, že vydavateľstvo Ikar siahlo po Kleypasovej najnovšej sérii o osudoch rodu Ravenelovcov. Sama autorka priznala, že jej romance z 19. storočia majú väčší úspech ako príbehy zo súčasnosti (s čím môžem len súhlasiť, toto jej rozhodne sedí viac). Bezohľadný darebák je klasická romanca, no určite vás očarí a navnadí aj na ďalšie príbehy päťčlennej rodiny. Veľký priestor je totiž okrem ústredných postáv venovaný aj tým vedľajším, rovnako zaujímavým a schopným utiahnuť vlasné dejové línie. 

"Úder hromu ju na okamih pripravil o sluch. Počula len svoj divoký pulz. Vyčkávala. Od strachu sa celá roztriasla. Netušila, čo bude nasledovať. Zdalo sa, že jej nehrozí bezprostrední nebezpečenstvo. Po chvíli sa odvážila narovnať a rukávom si utrela mokrú tvár. Vedľa nej sa vznášala obrovská silueta. Muž v sedle statného čierneho koňa. S hrôzou si uvedomila, že na koni sedí Devon. Krvi by sa jej nedorezal."

Devon Ravenel sa nečakane stáva dedičom grófskeho titulu po tom, ako jeho bratranec nešťastne spadne z koňa. Tým sa preňho končí bezstarostné obdobie života, kedy si len užíval výhody svojho postavenia, pretože sa musí starať o majetky, pôdu, nájomníkov... a bratrancovo príbuzenstvo, zahŕňajúce jeho tri sestry a manželku. Práve posledná menovaná - Kathleen, mu ešte viac prevráti život naruby. Spočiatku sa chce Devon panstva rýchlo zbaviť, v čom ho podporuje aj jeho mladší a rovnako rozmarný brat West. Lenže veľmi rýchlo zisťuje, že pocit zodpovednosti mu nie je celkom cudzí, ba že starostlivosť o vlastnú zem mu je po chuti. Zároveň sa zbližuje i so svojimi sesternicami a, prirodzene, aj s Kathleen. Ako sa ukáže, jej manžel umrel len tri dni po svadbe, ale napriek tomu je odhodlaná dodržiavať všetky spoločenské pravidlá ohľadom doby smútku. Devon jej však ožiari neutešenú situáciu a čoskoro podľahne jeho darebáckemu šarmu. Lenže ako pozdvihnúť panstvo, ktoré rod Ravenelovcov nechal upadať už dlhé desaťročia? A bude vôbec Kathleen ochotná odovzdať sa ďalšiemu grófovi s pochybnou povesťou...?

"Devonovi inštinktívne vystrelila ruka k medenej mreži. Keby sa jej nechytil, náraz by ho vymrštil zo sedadla. Ďalší náraz. Mreža povolila. Celá sa roztrhla a zostala mu v ruke. Sklo sa rozletelo na kúsky. Vlak sa vykoľajil. Devon sa ocitol na zemi. Navôkol lietali črepiny, kusy dreva, triesky, zdeformovaný kov... Ohlušujúci lomoz neustával. Ozval sa silný úder. Vozeň nadvihlo, potom ho vymrštilo a prevalilo na bok. Obaja vyleteli do vzduchu. Devona oslepilo biele svetlo. Chcel sa niečoho pridržať, no telo sa mu bezvládne rozpleslo na zemi. Hruď zachvátila spaľujúca bolesť. Zatmilo sa mu pred očami a stratil vedomie."

Lisa Kleypasová ani po rokoch nestratila nič zo svojho kúzla. Do sveta svojich postáv vás vtiahne okamžite. Ako obvykle, ani teraz nie sú hrdinovia dokonalí, i keď navonok oplývajú príťažlivosťou. Kathleen si v sebe nesie bôle z detstva a krátkeho manželstva, Devon sa zas musí potýkať s absolútnym životným obratom a citmi, o ktorých nikdy nebol presvedčený, že je ich schopný mať. Budovanie vzťahov je pozvoľné, a pritom hlboké. Rovnako si obľúbite aj zvyšok rodiny - najväčší priestor v tomto smere dostanú Devonov brat West a ich sesternica Helen, ktorá je hlavnou postavou v ďalšom dieli série. Už teraz sa zoznámime aj s jej - pravdepodobne - budúcim partnerom, majiteľom obchodného domu bez titulu, ale s fúrou peňazí a komplikovanou povahou. Očividne to bude poriadne iskriť, takže sa je rozhodne na čo tešiť. Bezohľadný darebák je skvelou historickou romancou, na svoje si prídu všetci milovníci tohto žánru. 

Pri autoroch či autorkách, ktorí si nedajú pauzu a dočkáme sa od nich do roka aj dvoch kníh, začnem byť časom trochu skeptický. Majú stále čo povedať a môžu priniesť niečo nové bez toho, aby ich námety boli stále originálne a nevykrádali sami seba? Lisa Jackson patrí tiež do tejto kategórie. Jej kriminálne príbehy dokážu stále zaujať, a to nehovorím o jej historických romanciach, ktoré považujem za jedny z navydarenejších. Asi aj preto nejde v jej prípade o klasické krimi, Je vo veľkej miere obohatené o drámu a rodinné vzťahy, no myslím si, že tento mix žánrov autorke svedčí. Odlišuje sa tým od ostatných a vybrúsila si vlastný, ľahko rozpoznateľný štýl. Kniha Zasluhuje zemřít je šiestou v sérii Alvarezová & Pescoliová a pre znalcov týchto dvoch detektívok ide doslova o povinnú jazdu, pretože situácia v ich práci sa mení až príliš razantným spôsobom. 

"Pescoliová přikývla a zadívala se na mrtvou ženu. Přemýšlela, co se jí tak mohlo stát. Jak proboha mohla skončit v korytě potoka? Dostala se sem z vlastní vůle, nebo jí někdo pomohl? A proč zrovna tady? Rozhlédla se po linii, kde pole a pastviny přecházely v les. Proč zrovna na tomhle místě někdo vraždil nebo mrtvolu odložil...? Jaký magor má potřebu uříznout ženě prst?"

Alvarezová a Pescoliová to budú mať pri vyšetrovaní aktuálneho prípadu ťažšie než obvykle. Na to, že po ich oblasti behajú sérioví vrahovia, si už pomaly zvykli, no ich dôsledky majú ďalekosiahlejší vplyv. Tým najvýraznejším je tragédia okolo šerifa Dana Graysona. Po tom, ako bol v minulej časti postrelený vrahom bažiacim po pomste (Připravena zemřít), bude musieť jeho oddelenie čeliť najhorším predstavám. Alvarezová sa musí vyrovnať nielen s odchodom šéfa, ale aj muža, voči ktorému si vypestovala romantický vzťah. Pescoliová sa okrem hľadania vraha mladej ženy bezhlavo vrhá aj do zistenia dôvodov vedúcich ku Graysonovmu stavu. Nezabúda, že pred časom bola smrť Danovho brata uzavretá ako samovražda. Žeby si niekto na nich zasadol? V smutnom ovzduší ich tiež drží nad vecou snaha chytiť vraha, ktorý pripravil svoju obeť nielen o život, ale si o prstenníček. Ide o suvenír, podpis alebo odkaz? Viac svetla by mohla vniesť do situácie nová čašníčka v miestnom bistre, ale tá si úzkostlivo chráni svoje tajomstvá aj pravú identitu, inak by sa ocitla v ohrození. To je však už na ceste k nej a je len otázkou času, kedy pravda vyjde na povrch...

"Věděla, že musí dělat, jako že je mrtvá; nechat se bezvládně unášet pomalým proudem. V útržcích měsíčního jasu, který pronikal zpoza oblaků, zahlédla přizračné kořeny tisovců tyčících se nad vodní hladinou - a věděla, že v líně se valící vodě není sama, že na číhané jsou všude kolem aligátoři. Přesto se jí podařilo pomalu klouzat po proudu, podél široké zákruty, až se nerušeně dostala hlouběji do porostu. Opatrně se přiblížila ke břehu a chystila se silného, chladného kořene, s jehož pomocí začala vytahovať své nahé tělo z vody."

V prípade knihy Lisa Jackson zvolila výborný názov. Nielenže je zapadol do série, ale navyše zvádza k úvahám, koho tým myslela. Postavu zapojenú do nového zločinu alebo šerifa Graysona? Dej je totiž prešpikovaný oboma líniami. Musím priznať, že viac ma zaujala práve tá šerifova, pretože mala omnoho osobnejší charakter. A z dvoch detektívok som tentoraz fandil viac Alvarezovej, pretože Pescoliová prechádzala z extrému do extrému, navyše ma vytáčala tým, že sa nikomu nedokázala priznať, že je opäť tehotná. Až som sa začal obávať, že ide o autorkin zámer a Pescoliovej bude v tomto smere čosi hroziť... Apropo, autorka a jej štýl. Lisa píše skvelo, ale tie jej opisy a plytvanie prídavnými menami! Stačí si všimnúť úryvok - napínavá situácia, čítateľ čaká dynamiku, a musí čeliť všemožnému zdržiavaniu. Na miestach, kde majú oči behať hore-dolu, prichádza nefunkčné spomalenie. Vrrr... Keďže však ide o Lisu Jackson, dá sa jej to odpustiť. Zasluhuje zemřít si zaslúži vašu pozornosť a ja verím (a teším sa na to, ak sa to potvrdí), keď sa autorka naplno pustí do riešenia problémov v rodine Graysonovcov...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino. 

Hoci na pultoch kníhkupectiev stále v žánri krimi prevládajú prekladoví autori, ani tí naši nezaháľajú a čoraz viac sa snažia presadiť v početnej zahraničnej konkurencii. Ich úroveň je síce mierne kolísavá, ale niekde sa začať musí. Keď si odmyslíme zabehnutých spisovateľov, koľkým iným autorom kriminálnych románov dávate šancu? Nebojte sa, budete príjemne prekvapení. Medzi adeptov na širokú obľúbenosť patrí aj Vojtech Beniczky. Jeho debutový titul Stvorená objasňovať zločin vyšiel vo vydavateľstve Elist, a hoci sa tvári nenápadne, ide o silného hráča na poli jeho žánru. Autor sa síce netají vplyvom severskej literatúry, no zachováva si vlastný štýl. Atmosféra je blízka našincovi, dokonca ani dej nie je umelo naťahovaný opismi prostredia či mrzkého počasia, a to má kniha úctyhodných takmer 400 strán. Nečudo, hlavná hrdinka Paula Santorisová má toho na práci dosť veľa...

"Zosadla z motocykla a zmeravela. Oči si už privykli na tmu. Pred jej zrakom sa vynoril záblesk niečoho oveľa rýchlejšieho, ako je ona sama. Nestihla ani odistiť pištoľ a po koženej bunde sa jej škriabala tmavosivá mačka... Srdce jej bilo ako zvon. Nastalo ťaživé ticho. Hlboké nádychy a výdychy na smrť vystrašenej Pauly boli okrem spevu svrčkov jediným zvukom v okolí. Baterkou si posvietila na zámku. Bola neporušená. Zdalo sa, že o nej nik nevie."

Paula Santorisová má všetky predpoklady, aby sa stala úspešnou detektívkou. Má cit pre spravodlivosť a česť, odvahy má na rozdávanie a je zbehlá aj v priamok kontakte s protivníkmi. Lenže je žena a ako taká má problém zamestnať sa v niektorej z agentúr. Napokon sa dočká šance, pretože detektív Kocián má všetkých mužov v teréne a na stole nový prípad vyžadujúci si rýchly proces. Najme Paulu, pretože ide "len" o dokázanie manželskej nevery. Paula sleduje mladého Viktora Sablera a pomerne rýchlo získa dôkaz o jeho porušení manželského sľubu. Lenže inštinkt jej nahovára, že majiteľa autoservisu a náruživý hazardný hráč toho skrýva omnoho viac, a rozhodne sa pozrieť sa mu na zúbok o čosi bližšie. Síce sa vraví "za všetkým hľadaj ženu", čo by mohla byť teoreticky Sablerova o niečo staršia manželka Angelika, ale na prípad by sa rovnakou mierou dali aplikovať aj peniaze. Finančná stránka neverníka sa ukáže ako určujúca pri Paulinom ďalšom pátraní, no onedlho má na krku omnoho nebezpečnejšie indivíduá - mocných podnikateľov, nájomných vrahov - a aj ona sama sa stane terčom vybavovania účtov...

"Prekvapí protivníka, keď to bude najmenej čakať. Nemohol si vybrať lepší čas ako piatkovú noc. Náhradný kľúč určite nájde v poštovej schránke. Kľúče od brány majú len dvaja ľudia. A dobre vie o ich nočných kšeftoch. Sú situácie, keď sa do dvora potrebujú dostať aj ich posluhovači. Prišiel do Bratislavy s predstihom, aby sa dobre pripravil. Kukla, obušok, slzný plyn, dvoje pút a kľúč od brány. Teraz si dopraje chutnú večeru a jedno pivo. Nenechá so sebou viac mávať. Už mu nemieni robiť otroka. Nastal deň zúčtovania. Všetko premyslel do detailu. Zostrojil plán, ktorý nemôže zlyhať."

Vojtech Beniczky má dar, ktorý mnohým začínajúcim autorom chýba, resp. ho ešte nemajú vytrénovaný, a to je dobrá štylistika. Text sa číta ľahko, neobsahuje kostrbaté vety, opakujúce sa výrazy ani veľa hluchých miest. Možno by to chcelo len doladiť nejaký ten ťažšie uveriteľný detail (napr. keď Angelika len na základe krátkeho pohľadu medzi Paulou a jej šéfom vydedukuje, že práve ona mala na starosti jej prípad), ale ide len o chybičky krásy, ktoré možno bežný čitateľ ani nezbadá. Apropo, Paula. Ako hlavná postava je schopná utiahnuť celý príbeh, čo je veľké plus. Získa si vás už od začiatku. Páči sa mi, že do deja nevstupuje ako hotová detektívka, ale spolu s ňou absolvujeme všetky kroky od zháňania práce cež zariaďovanie kancelárie v garáži až po uplatnenie v branži. Páčili sa mi aj vedľajšie postavy, ktoré dotvárali jej netradičný tím - kamarátka Viera a taxikár Eugen. Vojtech Beniczky a Paula Santorisová vytvorili silné duo a ja verím, že ich spolupráca bude pokračovať aj v ďalších spoločných románoch.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Elist.

Pred niekoľkými rokmi u nás vyšla séria Maggie Stiefvaterovej zameraná najmä na vlkolakov. Žiaľ, vôbec ma ňou nepresvedčila, nesedel mi jej pomerne ťažkopádny štýl. Vydavateľstvo Slovart u nás opätovne oživilo jej tvorbu novou sériou Havraní cyklus. Rozhodol som sa dať autorke ďalšiu šancu, hlavne preto, že Slovart má nos na dobré príbehy a vie, čím potešiť svojich čitateľov. U Havraních chlapcov som vydržal celý čas a uveril, že Stiefvaterová má na to, aby zaujala i mňa. Trochu pomalší štýl si síce stále zachováva, ale plne ho vynahrádza atmosférou a výbornými postavami. Teda... aspoň tými chlapčenskými, pretože hlavná hrdinka Blue je, paradoxne, tou najmenej zaujímavou postavou. Jediné, čo sa dá o nej povedať, sa dá zrhnúť do troch charakteristík - žije obklopená jasnovidkami, zosilňuje ich energiu a ak pobozká svoju pravú lásku, jej chlapec umrie. Na bohatú dejovú líniu to nestačí, ale ako kulisa pre pútavejšie námety je to akurát.

"Nechcelo sa jej veriť, že by takýto zápisník mohol patriť tomu nadutému havraniemu chlapcovi. Niekto mu ho musel dať. Možno patrí Adamovi. Z neho mala rovnaký pocit ako zo zápisníka: mágia, možnosť, úzkosť a nebezpečenstvo. Ako keď jej Neeve povedala, že sa duch dotkol jej vlasov. Blue si pomyslela: Kiež by si ty bol Gansey. No len čo jej to preblesklo hlavou, hneď vedela, že to nie je pravda. Lebo nech bol Gansey ktokoľvek, už si dlho nepožije."

Blue dostala do vienka okrem schopnosti zosilňovať energiu aj silno zakorenenú vieru v nadprirodzeno. Nečudo, vyrastá v rodine jasnovidiek, ktoré neobišli ani jej osud. Všetky sa zhodli, jej matku nevynímajúc, že ak pobozká chlapca, ktorého skutočne miluje, ten umrie. Blue nevie, ako presne si to má vysvetliť, ale rozhodne nie je ochotná zisťovať to v praxi. Jej život naberie nečakané obrátky, keď zbadá ducha Ganseyho. Patrí do skupiny štyroch havraních chlapcov - študentov elitnej školy a podľa všetkého do roka zomrie. Žeby práve Blueinou vinou? Nijako jej nejde do hlavy, prečo by sa mala zamilovať práve doňho, pretože jej myseľ aj city zamestnáva viac ďalší chalan zo štvorice - Adam. Aj on však ukrýva v sebe viac, než sa na prvý pohľad zdá, a Blue postupne mení svoj názor na havraních chlapcov, ktorých vnímala ako rozmaznaných, bohatých synáčikov bez perspektívy skutočného života. Gansey navyše bytostne túži po prebudení siločary nachádzajúcej sa v oblasti ich mesta. A kto by mu mal pri tom pomôcť viac než práve Blue? Ganseyho cieľom je prebudiť starého waleského kráľa, čím podľa legendy získa veľkú moc. Ale ako sa zdá, ten istý zámer majú aj ďalší ľudia. A nie všetci sú aj priateľsky naladení...

"Len ťažko si dokázala predstaviť, že by ju vystrašil strom, bez ohľadu na to, aký čudný les ho obklopuje. Vošla do diery a otočila sa tak, aby videla von. Vzduch vnútri bol vlhký a hustý. Bolo tam horúco, aj keď Blue vedela, že to spôsobuje hnilobný proces. Vďaka tomu jej pripadal rovnako teplokrvný ako ona. Vonku sa Adam ešte stále pevne objímal. Čo sa tu podľa neho stane? Zatvorila oči. Takmer okamžite ucítila dážď - nie vôňu búrky, ktorá práve zúrila, a závan vejúci z vody. Zrazu ucítila, že niečo sa dotýka jej tváre. Keď otvorila oči, bola vo svojom tele a zároveň ho sledovala opodiaľ."

Havraní chlapci ma dostali. Nemyslím samotnú knihu, ale konkrétne postavy. Gansey síce pôsobí priveľmi "papierovo", jeho postava má jasný účel, ale zvyšní traja - to už je iná kategória. Adam je odkázaný na čiastočné štipendium, snaží sa od života získať viac, a to čisto vlastnou zásluhou. Trpí pod otcovou agresivitou a Blue konečne predstavuje niečo pozitívne a čisté v jeho inak sivom osude. Ronan je drsniak, drzý a nespútaný, no pritom sem-tam preblesne na povrch aj jeho kladná stránka osobnosti. Som veľmi zvedavý, aký prerod ho čaká, pretože si kradol väčšinu scén, v ktorých sa objavil. A Noah? To je kapitola sama osebe. Keď sa vyjavil jeho osud, ostal som na stránu knihy civieť s otvorenými ústami. Výborný a nečakaný zvrat! Hlavný záporák popri tom vyznieva trochu smiešne a vôbec nie nebezpečne, na tomto mohla Maggie Stiefvaterová trochu viac popracovať, má jasný talent na vytvorenie silnej postavy. Nemusíte sa báť, ak vás prvé kapitoly nevtiahnu, dej sa rozbehne až okolo stej strany. Pasáž s objavením magického lesa mi pripadala s ohľadom na zvyšok príbehu mätúca, akoby autorka nevedela, čo tým chce vlastne povedať, ale aj to sa v závere ukázalo ako opodstatnené. Ja osobne som už pripravený na pokračovanie, ktoré, dúfam, nesklame. Bola by to škoda, Havraní chlapci si to určite zaslúžia.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Kým sa na slovenskej knižnej scéne neuviedlo vydavateľstvo i527.net, ani som popravde netušil, aká diera v nej zíva s ohľadom na širokej verejnosti prístupnú kresťanskú literatúru. Príbehy s pridanou hodnotou sa síce uviedli pomerne nenápadne, ale za krátky čas pôsobenia sa toto vydavateľstvo vyprofilovalo a získalo si tísice priaznivcov. Ako sa zdá, čitatelia radi a ochotne siahnu po tituloch, ktoré im poskytnú viac než odreagovanie sa a oddych. Kováčov učeň je prvá časť série Dedičstvo Ballantynovcov a môžem povedať, že za svojimi ostatnými papierovými súrodencami v ničom nezaostáva. Rovnako ako iné historické romance či fantasy a young adult romány ponúka strhujúci príbeh, výrazné postavy a záver, ktorý vo vás zanechá pocit naplnenia i podnetné otázky na zamyslenie. 

"Nazdávala sa, že až tak veľmi nezáleží na tom, či tento cudzinec nájde jej provizórny zošit. Ak otec začne so šikanovaním, Silas Ballantyne pôjde zrejme v šľapajach ostatných učňov a nikdy viac ho neuvidí. Začala ustupovať, zatiaľ čo jej v srdci povstávala prosba, aby bol príliš unavený... a aby si dnes večer nevšímal okolie. Ráno, keď odíde do práce, vkĺzne dnu a vezme si späť, čo jej patrí. Nájde si nový úkryt."

Silas Ballantyn je vo svojich dvadsiatich piatich rokov ešte stále učňom. Do jeho remeselníckeho postupu zasiahla predovšetkým vojna o nezávislosť, no zároveň ho prenasledujú aj udalosti z jeho škótskej domoviny. Zostáva mu necelý rok, aby sa stal kováčskym majstrom, a preto prichádza do domu Leeovcov. Hlava rodiny Liege Lee je šikovným majstrom, no svojou povahou a prístupom vyhnal už niekoľko učňov. Prísnosť sa prejavuje aj v kruhu jeho rodiny, najmä pri mladšej dcére Eden. Je hĺbavá, slušná a drží sa skôr pri zemi, zatiaľ čo jej sestra Elspeth sa nepodriaďuje konvenciám a dokonca privedie na svet dieťa, hoci nikto nepozná meno otca a jej rodičia ho vydávajú za svoje. Silas netuší, že Liege Lee má preňho pripravený plán - podľa starej tradície si má totiž učeň vziať za manželku majstrovu dcéru. Eden je presvedčená, že nevestou sa stane Elspeth, čo jej aj vyhovuje, pretože pomaly spriada plány na odchod z domu plného stereotypu a konzervatívnosti. Túži rozprestrieť krídla a žiť bohatší duchovný život. Lenže v podstate proti svojej vôli ju Silas očarí a začne o ňom rýchlo uvažovať aj inak než iba ako o otcovom učňovi. Nevyzná sa v ňom, no napriek tomu ho postupne spoznáva - jeho bolesť, spomienky na Škótsko, záľubu v hre na husle, ba čo viac - privedie ju do sveta Božieho slova...

"Na jeden prchavý okamih Eden pocítila iskierku súcitu voči Elspeth, ktorú hneď udusil strach. Elspeth bola taká náladová, že človek nikdy nevedel, odkiaľ udrie - alebo ako hlboko. Predtým, ako k nim prišiel Silas, konflikt ľahko rozpútali vytúžené šaty alebo práca, ale nikdy nie muž. Nie Silas Ballantyne. V stávke bolo priveľa. Eden sa roztrasenými rukami začala vyzliekať a snažila sa ovládnuť svoju nervozitu. Karty boli odkryté. Silas a ona boli prichytení  vo vzájomnom objatí. Ich láska už nebola tajomstvom. Ach, Pane, zmiluj sa! Aký nesmierny škandál môže Elspeth vyvolať!"

Dej Kováčovho učňa síce neprekypuje nečakanými zvratmi, ale to neznamená, že mu chýba dynamika. Spisovateľka Laura Frantz pracuje s postavami a ich vnútorným svetom tak zručne, akoby ich skutočne poznala. Ktovie, možno sa ich osudy naozaj mohli odohrať, život ich prináša predsa nekonečne veľa. Silas je, dá sa povedať, o niečo zaujímavejší, keďže sa musel poriadne popasovať, aby dosiahol svoj cieľ. Tragické udalosti spojené s vierou ho vyhnali z rodiska, vycestoval na iný kontinent, kde zažil vojnu, a napokon ho postretli nečakané city. Aj Eden si vás získa, najmä svojou zásadovosťou, jemnosťou, no zároveň silou a snahou urobiť ľudí, na ktorých jej záleží, šťastnými. Vzhľadom na žáner romance je vopred jasné, ako príbeh skončí, ale hrdinovia budú musieť prejsť ešte tŕnistou cestou. Páčili sa mi aj postavy Edeninho otca i sestry. Elspeth si kradla pre seba každú scénu, v ktorej sa ocitla, a priniesla do deja veľkú iskru. Som zvedavý, kam sa uberú Ballantynovci v ďalších desaťročiach. Séria má totiž zatiaľ tri časti a tá tretia sa odohráva dokonca až okolo roku 1850 (pre doplnenie - Kováčov učeň má ťažisko v roku 1785). Verím, že slovenský preklad na seba nenechá dlho čakať.

Zaujal vás historický román  Kováčov učeň ? Daľšie historické romány nájdete na stránke i527.net. Román Kováčov učeň si môžete zakúpiť tu: i527 .net, Kumran.sk alebo Martinus.sk