A. Christie - Po pohrebe
O tom, že Agatha Christie je kráľovnou britskej detektívky, sa nedá diskutovať. Možno to znie už aj trochu otrepane a demotivujúco pre všetkých jej súčasných nasledovateľov. Aj dnes Anglicko produkuje kvalitné žánrové príbehy, ale Agatha už zapustila korene tak hlboko, že je veľmi ťažké prekonať jej úspech a obľúbenosť. Veľkou mierou k tomu prispievajú aj jej postavy, najmä slečna Marplová a Hercule Poirot. Práve druhý menovaný je hrdinom románu Po pohrebe. Nie veľmi príjemný názov v sebe ukrýva poriadne spletitý príbeh. V priebehu čítania som si myslel, že sa u mňa nezaradí medzi najlepšie, ale jeho rozuzlenie bolo skutočne prekvapivé. Agatha sa opäť raz ukázala ako veľmi nadaná rozprávačka, ktorá nenechá bez povšimnutia ani najmenší detail...
"Veď ho predsa zavraždili, či nie?" Všetky tváre sa k nej vyľakane obrátili a zhrozene na ňu civeli. Istotne s ana nich zračili tie najrozmanitejšie výrazy... A zrazu, keď si Helen ten obraz jasne vybavila, zamračila sa. Niečo jej tam nesedelo... Niečo...? Niekto...? Žeby výraz na niečej tvári? Čo to bolo? Niečo, čo - ako to povedať? - čo tam nepatrilo? Nevie... nedokáže to uchopiť... ale určite tam čosi - niekde - nesedelo."
Smrť bohatého podnikateľa Richarda Abernethieho spočiatku nikto nepovažuje za čosi viac ako prirodzený odchod zo sveta. Keď však jeho sestra Cora po pohrebe utrúsi poznámku o tom, ako šikovne sa ututlala jeho vražda, všetci príbuzní razom spozornejú. Rodinný právnik a zhodou okolností aj dávny priateľ belgického detektíva Poirota ho pozýva do prepychového vidieckeho sídla rodiny, aby prišiel záhade na koreň. Poirot sa tak zoznamuje s Richardovými súrodencami, synovcami a neterami. Ide o pestrú plejádu charakterov, z ktorých každý sa vyznačuje iným životným štýlom a miestami aj motívom vraždy. Keď napokon dôjde k vražde, o ktorej už niet pochýb (a jej obeťou je sama Cora), a okrem toho sa začnú aj machinácie ohľadom závetu starého Abernethieho, pribúda skôr viac ďalších otázok než odpovedí. Nebol by to však slávny Poirot, aby neodhalil všetky rodinné tajomstvá. A tiež si uvedomuje, že všetky udalosti prakticky spustila Corina zdanlivo nevinná poznámka. Žeby v tom tkvel celý problém...?
"Akokoľvek, svedectvá boli nedostatočné a neuspokojivé. Nakoniec z nich vyplynul jediný záver - že lekár predpísal Richardovi Abernethiemu vitamínové olejové kapsuly. A práve tie boli vo veľkej fľaši, v čase jeho smrti už takmer prázdnej. Každý, kto chcel, mohol do jednej či viacerých kapsúl vstreknúť jed a tie vo fľaši poprehadzovať tak, aby smrtiaca dávka prišla na rad až niekoľko týždňov po tom, ako dotyčný opustil dom. Alebo ktosi mohol vkĺznuť do domu deň pred Richardovou smrťou a porobiť niečo s kapsulou alebo vymeniť pilulku na spanie vo fľaštičke, ktorú mával na nočnom stolíku pri posteli, za niečo iné."
Oceňujem, že vydavateľstvo zachováva grafiku jednotlivých kníh, pretože sa nielen pospolu pekne vynímajú, ale je z nich jasné, že autorka si razila svoj štýl a nikto si ju tak ľahko nepomýli. Agatha Christie opäť dokázala prekvapiť, pretože odhalenie vraha, resp. jeho metódy bolo naozaj nečakané. Musela byť skutočne skvelou pozorovateľkou a ľudskú náturu mať v malíčku. Jej detektívky, Po pohrebe nevynímajúc, nie sú totiž len o sledovaní stôp vedúcich k páchateľovi, ale aj štúdiou vášní, psychických poryvov a slabostí. Kniha vyšla prvýkrát v roku 1953, no svojich čitateľov si nájde bez problémov aj dnes. Poznáte azda lepší dôkaz nadčasovosti?
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.
Diskusná téma: A. Christie - Po pohrebe
Neboli nájdené žiadne príspevky.