Mirka Manáková patrí medzi autorky, ktoré sa rozhodne nedajú zaškatuľkovať. V stále narastajúcom počte spisovateliek je vítaným odlíšením, razí si vlastnú cestu a každou knihou prináša nové námety. Inak to nie je ani v prípade románu Telo ako trest z vydavateľstva Elist. Venuje sa v ňom pomerne kontroverznej téme, ktorá nie je v našej literatúre dostatočne prezentovaná. Mirke sa podarilo zrúcať ďalšiu bariéru a ja tlieskam jej počinu. Príbeh o žene v mužskom tele mohol vypáliť kadejako, ale autorka vie narábať so slovami citlivo a vystavať dej, ktorý nesúdi, nekritizuje, ale ponúka mnoho podnetov na zamyslenie a zároveň pobaví. Miestami budete súcitiť s hlavnou postavou, inde sa zas pozastavíte nad priam tragikomickými reakciami ľudí z jej blízkeho okolia. 

"Díval som sa na seba, obdivoval svoju krásu, dlhé vlasy, a vtom mi to došlo. Som normálny? Prvýkrát v živote ma trápili myšlienky, prečo to robím. Radosť z čipky vyhasla pri pomyslení, že fyzicky nie som žena, ale muž. Nedokázal som tie pocity zmeniť. Podväzky, sukne, silonky či šaty... všetko som mal ukryté doma v skrini, ktorú som starostlivo zamykal, aby sa k tomu nebodaj nedostala matka alebo otec. A neskončilo sa to ani v mojich dvadsiatich ôsmich rokoch."

Kristián žije v malej dedine, kde každý každého pozná, a čelí tak omnoho väčšiemu tlaku, ako by zažíval vo väčšom meste. Už odmala inklinoval viac k dievčenským činnostiam a postupne si uvedomoval, že nielenže sa mu páčia muži, ale on sám je uväznený v mužskom tele napriek tomu, že sa cíti byť ženou. Starostlivo ukrýva svoje tajomstvá i pred nabližšími príbuznými, ktorí však preňho nemajú štipku pochopenia. Rodičia sa hanbia za jeho zženštilé správanie a všemožne ho nútia, aby bol "normálny". Kristián si je vedomý ohovárania dedinčanov a rozhodne sa podrobiť miestnej nepísanej morálke - vyhliadne si mladú učiteľku, čerstvú prisťahovalkyňu, ktorá sa zakrátko podrobí jeho príťažlivosti a šarmu. Má v pláne oženiť sa s ňou a uťať tým šíriace sa reči o jeho podivnosti a sexuálnej orientácii. Stojí ho to veľa sebazaprenia, ale je tlačený do kúta a nemá silu vzoprieť sa. Lenže utiecť sám pred sebou je nesmierne náročné a jeho život patrí len jemu. Kristián musí zviesť najväčší boj, aj keď riskuje, že príde o všetko a o všetkých...

"Svoj čas som si vyhradila pre moju matku, ktorá mi celý život dávala najavo, ako veľmi mnou pohŕda. Rozhodla som sa pomôcť žene, ktorá ma síce porodila, ale už v ranom detstve mi nadávala do neschopných hlupákov. Aj keď ma šatila a dávala mi jesť, stále mi prízvukovala, že pánom v dome je ona. Nikdy mi nedala to, čo by malo dostať každé dieťa. Lásku. Pochopenie. Objatie. Jej nevraživosť sa zhoršila, keď zistila, že si v siedmich rokoch obúvam jej topánky a maľujem pery. Už ako dieťa som vnímala, že sa so mnou niečo deje, len som tomu ešte nerozumela. Veľká škoda, že to nevedel pochopiť ani otec."

Telo ako trest nie je ako iné romány, ktoré bežne vychádzajú. Neponúka totiž len bezduchý príbeh o láske, nevere a novej nádeji, čím by sa dal charakterizovať pomaly každý druhý titul, čo u nás vyjde. Mirka Manáková má dar zaujať nevšednými, aktuálnymi témami, prispôsobenými masovému čitateľovi. Na svoje si prídu fanúšikovia medziľudských vzťahov, psychologizácie aj spoločenských románov. Na príbehu sa mi páčilo, že netušíte, ako sa bude ďalej vyvíjať, a okrem hlavného námetu sa venuje aj ďalším. Páči sa mi aj samotný prerod Kristiána, ktorý autorka dokladá aj zmenou pohlavia rozprávača. Rovnako ako spočiatku nevyrovnaného Kristiána si obľúbite aj Luciu, naivnú a neskúsenú učiteľku. Mirka Manáková aj ťaživé momenty dokáže opísať tak, aby ste mali zľutovanie nielen s korisťou, ale aj s dravcom. Telo ako trest je výpoveďou, ktorá by nemala ostať nepovšimnutá. A to najmä v dnešom svete, kde sa napriek otvorenosti stále nájdu skupiny žijúce vo svojom zaslepenom a nenávistnom vákuu. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Elist.

Vždy keď už si myslím, že v rámci young adult nie je možné priniesť niečo nové, zjaví sa autor či autorka, čo ma rýchlo presvedčí o opaku. Príkladom je aj Američanka Stephanie Garberová s jej románom Caraval. Je určený pre každého, kto verí na rozprávky, mágiu a silu svojich želaní. Čiže skôr mladším čitateľom, ale za seba môžem povedať, že zaujal i mňa, takže v tomto prípade rozhoduje skôr čitateľský vkus než vek. Na svoje si zároveň príde každý, kto má súrodenca, pretože vzťah medzi sestrami je tým hlavným, čo ženie hlavnú hrdinku vpred. Kniha tak získava aj istý výchovný charakter, čiže je vhodná i ako darček. Autorka očividne disponuje bezhraničnou fantáziou, pretože vytvára celkom nový svet plný farieb, čarov, zvukov a vôní. Útočí doslova na všetky zmysly, aby vás kúzlo Caravalu pohltilo naplno. 

"Ulice lemovali nerovnaké zaoblené obchody s fasádami v rôznych tónoch a farbách drahokamov, postavené tesne pri sebe ako nedbalo vyrovnané škatule na klobúky. Celá scenéria, ktorá sa otvorila Scarlett pred očami, bola čarovná a fascinujúca, ale tiež neprirodzene pokojná. Obchody boli zatvorené a sneh na ich strechách pripomínal prach na opustených rozprávkových knihách. Nevedela, čo je to za miesto, ale takto si Caraval rozhodne nepredstavovala."

Scarlett už od detstva sníva o Caravale - magickej súťaži, ktorej sa kedysi zúčastnila jej stará mama a odvtedy nehovorila o ničom inom. Svet čarov vytvoril záhadný muž s prezývkou Legenda, ktorého motivovala nešťastná láska. Avšak po tom, čo v súťaži došlo k úmrtiu, stiahol sa do ústrania. Jedného dňa ale príde Scarlett pozvánka na Legendov súkromný ostrov, kde sa znovu bude súťaž konať len pre vybraných pozvaných. Scarlett v tom vidí zároveň možnosť úniku pred despotickým otcom, ale musí sa vrátiť domov včas na svoju svadbu. Bola by nerada, keby jej túžby viedli k potrestaniu jej alebo jej sestry Telly. Lenže Tella je napokon unesená a stane sa z nej cieľ súťaže. Kto ju počas piatich nocí nájde, tomu Legenda splní jedno prianie. A tak Scarlett chtiac-nechtiac spojí sily s príťažlivým námorníkom Julianom, aby našla sestru, preskúmala svoje city, zistila, čo vlastne od života chce a ako Legenda súvisí s jej rodinou. Lenže nesmie popritom zabudnúť na jednu dôležitú vec - že v Caravale je všetko inak, ako sa na prvý pohľad zdá, a že nemôže nikomu stopercentne veriť.

"Scarlett takmer prepadla panike, keď uvidela, že spoza rohu vykročil do chodby jej otec. Bleskovou rýchlosťou vbehla späť do izby, zamkla dvere a začala sa modliť - ak existoval Boh či svätí, určite ju nenávideli. Ako sa sem otec dostal? Vôbec nepochybovala, že ak ju a Tellu nájde, potrestá ich tým, že Tellu zabije. Chcela uveriť, že pohľad na otca bol len krutý prelud, ale väčší zmysel jej dávalo, že otec prehliadol tú lesť s únosom. A možnože sa maestrovi Caravalu podarilo poslať mu nejaký návod... Prečo ju Legenda tak nenávidel? Scarlett nechápala, prečo by to urobil."

Čitatelia odchovaní na doterajších hitoch v žánri young adult pravdepodobne nebudú nad Caravalom jasať, ale určite ich nabudí natoľko, aby dali šancu aj jeho pokračovaniu. V hľadáčiku je totiž osud Scarlettinej sestry Telly a Stephanie Garberová si pre ňu určite prichystala rovnako čarovný príbeh. Autorka sama priznáva, že s výslednou podobou knihy sa poriadne natrápila a prešla dlhú cestu, a niekedy to na deji aj vidno. Vzhľadom na to, že išlo o súťaž pre mnohých šialencov a dobrodruhov, v príbehu akoby sa vôbec nevyskytovali a po sestre pátrali iba Scarlett s Julianom. Akoby si sama Garberová uvedomovala, že si s tým na päť nocí nevystačí, pre istotu ich oboch nechala na jeden deň "zomrieť". Aj záver pôsobil trochu chaoticky, ale keďže ide o rozprávku, dajú sa mu odpustiť až príliš prehnané oživenia a šťastné konce. Viac než ústredné sesterské duo vás pravdepodobne zaujmú postavy mužov - či už ide o námorníka Juliana, záhadného Danteho alebo Legendu, sú omnoho prepracovanejší a poväčšine si kradnú scény pre seba. Autorka si ponechala niekoľko otvorených dvierok, takže s Caravalom sa ešte stretneme. Verím, že využije všetky jeho klady a ešte ich znásobí, pretože s jej sériou určite nekončím ani ja.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media. 

Americká autorka Sarah J. Maas ma o svojom talente presvedčila už aj u nás veľmi dobre známou sériou Trón zo skla. A keď som sa navyše dozvedel, že publikovať začala už krátko po dvadsiatke, môj obdiv k nej ešte vzrástol. Svoje nadšenie pre fantazijné svety a zameranie na mladých čitateľov potvrdzuje aj novou sériou Na dvore z tŕňov a ruží, kde dostávajú féri, bytosti známe už z Trónu zo skla, množstvo priestoru už od samého začiatku. Hlavným námetom je konfrontácia ich sveta a sveta obyčajných ľudských smrteľníkov. Pri čítaní som mal celý čas pocit, že autorka sa iba rozbieha. Drvivá väčšina príbehu je totiž postavená práve na budovaní vzťahu medzi mocným férom Tamlinom a dievčaťom Feyrou. Na svoje si tak prídu najmä romantické duše, ale ani tí, čo hľadajú napätie, napokon neobídu naprázdno.

"Vykríkla som, keď mi jeho zuby zovreli mäkký bod medzi krkom a plecom. Nemohla som sa ani pohnúť, ani myslieť, a môj svet sa scvrkol na pocit jeho pier a zubov na mojej pokožke. Naprerezal mi kožu, skôr sa zahryzol, aby ma priklincoval. Z tlaku jeho tela na mojom, tvrdého a mäkkého zároveň, som videla pred očami červenú - videla som blesky a nútilo ma to pritlačiť svoje boky na jeho. Mala by som ho nenávidieť..."

Feyre je mladá žena, ktorá sa po matkinej smrti a rodinnom finančnom krachu musí starať o otca a dve staršie sestry. Robí všetko preto, aby prežili tuhú zimu, čo ju núti zachádzať čoraz hlbšie do lesa, aby našla aspoň nejakú zver. Raz natrafí na vlka, o ktorom tuší, že nie je z ich časti sveta. Napriek tomu ho zabije, a tým spustí reťazec nečakaných udalostí. Na prahu ich dverí sa zjaví na pohľad krvilačná beštia prahnúca po pomste za mŕtveho priateľa. Vlk bol totiž fér vo svojej zvieracej podobe a podľa Dohody medzi nimi a ľuďmi musí Feyre nahradiť jeho život. Odchádza tak za hranice ľudskej ríše a ocitá sa v čarovnom obydlí féra Tamlina. Je však iný, ako sa dozvedala z povedačiek už od raného detstva. Namiesto krutej bytosti čoraz viac podlieha jeho príťažlivosti a čaru osobnosti. Nevie však ani to, ako Tamlin v skutočnosti vyzerá, pretože magická choroba spôsobila, že počas mašarného bálu všetci členovia Tamlinovho dvora ostali odsúdení nosiť masky už naveky. Človek vo férskom svete je čosi nevídané a Feyre je príliš zvedavá a odvážna, aby ostala celý čas za múrmi paláca. Je teda len otázkou času, kedy sa jej prítomnosť prevalí a ona sa ocitne vo víre nebezpečných udalostí...

"Plakala som celé hodiny. Kvôli sebe, kvôli Tamlinovi, kvôli faktu, že by som mala byť mŕtva, no nejako som prežila. Plakala som kvôli všetkému, čo som stratila, kvôli každému zraneniu, čo som utŕžila, kvôli každej rane - fyzickej alebo hocakej inej... Nedokázala som to zastaviť. Nedokázala som dýchať. Nedokázala som ju poraziť. Dnes vyrhala, a ani o tom nevedela. Vyhrala. Prežila som len vďaka podvádzaniu. Tamlin nikdy nebude slobodný, a ja zomriem tým najpríšernejším spôsobom."

Ako som spomenul vyššie, prvý diel série Na dvore z tŕňov a ruží je skôr akýmsi rozbehom a predstavení postáv a vzťahov. Rovnako aj Trón zo skla sa naplno rozbehol až druhou časťou a zdá sa, že sa to bude opakovať i v tomto prípade. Spoznávanie Tamlina a Feyre bolo možno trochu zdĺhavejšie, ale niektoré pasáže boli naozaj pekné. Sarah J. Maas má dar slova a pochvalu si nepochybne zaslúži aj prekladateľka Miriam Fulmeková. Pani korektora by si však mala oprášiť znalosti písania čiarok, pretože takmer na každej (!!) strane buď nejaká chýbala, alebo bola navyše. Obsahu to však neublížilo, a tak na čitateľov čaká zážitok, aký presne od autorky vyžadujú. Svet férov je magický, podmanivý a príťažlivo nebezpečný. Čo mám rád na tvorbe Sarah Maas, je fakt, že sa nebojí miestami až príliš expliticného zobrazenia násilia. Najviac sa prejaví najmä v závere, ktorý, ako je obvyklé, niektoré dejové línie uzavrie, ale zároveň ostane otvorených niekoľko dvierok. Zatiaľ je naplánovaných šesť dielov, takže sa je na čo tešiť, nehovoriac o tom, že kniha disponuje aj pútavou pôvodnou obálkou a spolu s ďalšimi dielami od Sarah budú iste tvoriť krásnu zbierku. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Steve Berry je krásne rozbehnutý. Teší ma, že aj po toľkých rokoch má ešte jeho vrcholná postava Cotton Malone čo ponúknuť. Pamätám sa, že prvý diel série som zhltol ešte za čias strednej školy, a odvtedy som Berryho stály fanúšik. Schopne spája históriu s dobrodružstvom a akciou, pričom to nevyznieva plytko ani preplnené pátosom. Iste, z textu zaznieva možno až priveľké vlastenectvo, ale to už je pri tomto žánri a americkom autorovi pomaly tradíciou. Čtrnáctá kolonie je jedenástou časťou série, ale ako predošlé, aj táto tvorí samostatný príbeh. Na rozdiel od iných sa však venuje pomerne čerstvým dejinám, a to konkrétne studenej vojne. Ako je u Berryho zvykom, ide ale iba o jeden motív, okrem neho sa do hry zapojí aj americká vojna za nezávislosť či aktuálne politické vzťahy na medzinárodnej úrovni. 

"Malone zapochyboval, že získá dost času, aby se osvobodil z pout. Rusové se na něj chystali zaútočit oba zároveň - takže nejsou ani zdaleka tak tupí, jak vypadají. Domyslel si, že po sérii ran do hlavy se mu před očima roztančí hvězdičky a bude natolik mimo, že z něj klidně budou moci vymlátit duši. Zdálo se, že na rafinované hrátky už nemají náladu. Chtěli ho zabít."

Cotton už pred niekoľkými rokmi opustil agentúru Magellan Billet a otvoril si v Kodani antikvariát s nádejou na pokojný život a urovnanie vzťahov s exmanželkou a synom. Lenže odvtedy má azda viac práce ako počas aktívnej služby. Jeho bývalá šéfka Stephanie Nellová ho najprv zatiahla do dobrodružstva kvôli rodinným problémom, a už sa v tom vezie až dodnes. Najnovšie vyhovel Stephanie v požiadavke odletieť na Sibír a vyhľadať niekdajšieho archivára Sovietskeho zväzu. Starý pán totiž odišiel na návštevu bývalého agenta KGB a vláda sa obáva, aby nevyzradil dôležité tajomstvá. Lenže Alexander Zorin je odhodlaný získať, po čom prahne - zraziť USA na kolená a obnoviť slávu Sovietov. Majú mu na to poslúžiť nielen zabudnuté a stratené jadrové hlavice, ale aj pochované tajomstvá americkej histórie. Najstaršie bratstvo totiž podľa všetkého vlastní dôkazy o snahe Spojených štátov spraviť z Kanady svoju štrnástu kolóniu. Americká a ruská diplomacia preto musia spojiť svoje sily, pretože nový nepriateľ zásadne ohrozuje záujmy oboch veľmocí... 

"Popravdě řečeno, celý koncept zákona o prezidentském nástupnictví se Stephanii náhle jevil jako pochybný. Jak to ale souvisí s Alexandrem Zorinem a postrádanými ruskými jadernými bombami? Má Zorin tuhle informaci k dispozici a plánuje útok během inaugurace? Zdálo by se to logické, vzhledem k tomu, čo o Zorinovi a nulovém dodatku ohlásil Cotton. Každopádně je jisté, že v pondělí se na západní straně Kapitolu shromáždí celá vláda až na určeného přeživšího a bude sledovat počátek prezidentského období Warnera Foxe. Ale co by kdo takovou nebezpečnou akcí získal?"

Studená vojna zapracovaná do pútavého deja bola podľa mňa šťastná voľba. Steve Berry sa tak síce nevyhol na môj vkus prílišnému politizovaniu na úkor záhad dejín a dobrodružstva, no príťažlivým spôsobom širokej mase pribížil nedávne dejiny a ich zložité zákutia. Už úvodná pasáž strenutia pápeža Jána Pavla II. a amerického prezidenta Reagana vás poriadne navnadí, a keď sa odhalí zapojenie stálej postavy Stephanie Nellovej do celej konšpirácie za účelom rozpadu ZSSR, budete musieť obdivovať autorovu fantáziu. Na svoje si prídu aj priaznivci dvojice Cotton - Cassiopeia a rovnako aj fanúšikovia Luka Danielsa, akejsi mladšej verzie Cottona Malonea. Čas je neúprosný, a nevyhne sa mu ani univerzum Steva Berryho. Dlhoročný prezident Danny Daniels končí a nástup nového je tiež dôležitou súčasťou deja. Výmena vlády poskytuje autorovi priestor na nové zápletky, a ako je zrejmé z jeho kníh, určite nebude váhať ich naplno využiť. Záporák Zorin je ako obvykle správny narušený a schopný všetkého. Tak je to správne, inak by ho naši hrdinovia iste odpravili ľavou zadnou. Ďalší diel by mal (znovu) zabŕdnuť do občianskej vojny, takže verím, že nás čaká opäť pekne nadupaná akčná jazda.

Za poskynutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Medzi čitateľkami spoločenských a ľúbostných románov by sa sotva našla nejaká, čo by nepoznala meno Kataríny Gillerovej. Za roky literárnej tvorby sa etablovala ako jedna z najúspešnejších autoriek v daných žánroch. A oprávnene. Ja som jej čaru prepadol už od debutu Láska si nevyberá. Odvtedy už ubehol nejaký čas, ale moja priazeň voči tejto skvelej autorke neopadla. Popri romantike a rodinnej dráme Katka zabŕdla aj do vôd mysteriózneho trileru (Hra na milovanie), no najväčšie úspechy dodnes žne na poli svojho pôvodného žánru. Momentálne vydavateľstvo Slovenský spisovateľ ponúka jej staršie romány v novom, modernejšom šate. Ako prvé prišli na rad tituly Dotkni sa ma, láska (k pôvodnému vydaniu došlo v roku 2005) a Ráno neplačem (z roku 2006). 

"Moja túžba po Jankovej blízkosti nezostala nepotrestaná. Plakala som na nemocničnej posteli. Nestačilo, čo sa mi stalo, ten hnusný, špinavý chlap musel na mne ešte zanechať stopu, hroznejšiu ako jeho čin. Nikdy nebudem matkou, nikdy nebudem držať v náručí vlastné dieťa! Najhoršia vec, čo sa žene môže stať. A vtedy mi napadla tá absurdná myšlienka: to som sa pokojne mohla vydať za Janka, adoptovali by sme si deti a žili šťastne až do smrti!" (Dotkni sa ma, láska)

V príbehu mladej ženy, ktorý sa nesie vo dvoch rozprávačských rovinách, sa autorka takisto ako vo svojom predchádzajúcom diele zameriava na citové aj existenčné problémy ľudí, ktorí si ešte len hľadajú svoje miesto v živote... Mladá ekonómka Zuzana Horáková trávi celé dni vo firme. Jedného dňa je však konfrontovaná s udalosťou, ktorá zásadne zmení jej vzťah ku kolegom. A akoby to nestačilo, vzápätí ju zradí muž, ktorému sa konečne odhodlala veriť. Našťastie sa v ťažkých chvíľach môže oprieť o svojich priateľov. Podarí sa Zuzane zistiť, čo sa vlastne stalo, a bude ešte schopná nadviazať nový vzťah?

"Omráčená som ho počúvala. Emilova mama je alkoholička! Vtedy sa mi v hlave vyjasnilo. Zrazu som vedela, prečo tak rýchlo odhalil pani Libušku! Prečo k nej cítil takú averziu, prečo ju tak neznášal. Mal to doma, pozná to z domu! Jeho ústa teraz hovorili o nenávisti k matke, ale jeho správanie, keď sa nad ňou skláňal, svedčilo o niečom inom. Tie dva city sa v ňom ustavične miešali, raz prevládala nenávisť, inokedy zasa láska k matke, ktorá si nevedela rady so svojou závislosťou. Tragédia zničenej rodiny." (Dotkni sa ma, láska)

Tridsaťpäťročná výtvarníčka Martina, ktorá žije s dcérou v bratislavskej Petržalke, svoju rodinu nevidela už niekoľko rokov. Pozvanie na svadbu, ktoré jedného dňa nájde v poštovej schránke, rozkrúti kolotoč spomienok. Detstvo na strednom Slovensku, poznačené vážnou chorobou brata a starej matky, prvá láska, zrada najbližšej priateľky, tragické udalosti v rodine, manželstvo s nemilovaným mužom a vášnivý zakázaný vzťah. Má alebo nemá ísť na svadbu v rodnom meste? Čo ak sa tam stretne s mužom, ktorého kedysi nadovšetko milovala?

"Zistila som, že čím viac o tom premýšľam, tým viac ma to po toľkých rokoch ťahá do mesta, kde som vyrástla, stretnúť sa s ľuďmi, ktorých som celé veky nevidela. To by však znamenalo stretnúť sa s otcom a bratom, a to som nechcela. Naposledy, keď sme sa pred rokmi videli na pohrebe, som ich zasypala výčitkami, kričiac im tvrdé slová rovno do tváre. V duchu som ich aj teraz mala pred očami, ako tam stoja, bezradne, mlčky, v čiernych oblekoch. Oči mali červené od plaču rovnako ako ja, lenže jedine ja som bola oprávnená úprimne smútiť, oni na to nemali právo." (Ráno neplačem)

Katarína Gillerová sa na slovenskú literárnu scénu uviedla naozaj razantne. Čo sa ženských románov týka, vládla im v tom čase pokojná, nežná romantika, čo mi nijako neimponovalo. Romány Katky Gillerovej však ponúkajú omnoho viac - napätie, nečakané zvraty, rodinné tajomstvá, neraz aj retrospektívu a viaceré dejové línie. Nezameriavajú sa pritom na jednu dejovú líniu, ale využívajú okolitý svet naplno. Láska, zrada, sklamanie, ľudské zlyhania, otázka svedomia, kontrasy zdravia a choroby, túžby a neúspechu, to všetko a viac je neoddeliteľnou súčasťou týchto románov. Vďaka reedícii kníh Dotkni sa ma, láska a Ráno neplačem (a ďalších, ktoré na nové vydanie ešte len čakajú) verím, že autorke pribudnú okrem stálych aj noví čitatelia, ktorí rovnako ako ja ocenia jej literárne kvality.

Mladá spisovateľka Mirka Novysedláková konečne prišla s novou knihou. Jej debut ma pred pár rokmi príjemne prekvapil, preto som bol zvedavý, s akým príbehom vyrukuje Mirka tentoraz. A veru, neostal som sklamaný. Hrdinkou už nie je tínedžerka ako Mira Danesová, ale dvadsaťpäťročná žena, ktorá si však stále zachováva ideály vytvorené v časoch dospievania. A práve na nich je prakticky postavená celá dejová línia. Páči sa mi, ako Alexandra ostáva verná vlastnému presvedčeniu a nedá sa tak ľahko ovyplyvniť citmi či nátlakom okolia. Hoci jej to spôsobuje neraz viac trápenia než uspokojenia. Román Dovoľ mi všetko obsahuje tiež množstvo popkultúrnych narážok na rôzne knihy, filmy či seriály, takže ak ste nadšenci týchto príbehových zdrojov (ako ja), text bude pre vás predstavovať často bonus navyše. 

"Čokoľvek je lepšie ako nudná realita, v ktorej plávam. Ba nie, vlastne sa topím. V podstate mi ani nejde o to, aby som stretla Darcyho či jeho modernú verziu Marka Darcyho. Ani zlomené srdce by mi práve v tejto letargickej realite nejako vážne neprekážalo. Cítim sa ako zombie, ktorý len prežíva a pozoruje farebné životy ostatných. V mojom mi chýba akcia, dráma, zvraty a emotívne výlevy. Som absolútna suchárka, ktorá žije z vymyslených príbehov."

Alexandra je síce pekná, ale ešte nikdy nemala vzťah a dokonca nezažila ani čaro skutočného bozku. Všetci okolo nej - rodina, priatelia, dokonca aj cudzí ľudia - sa nikdy nevyhnú narážkam na to, kedy si konečne nájde muža a či jej stačí len sedieť doma a venovať sa knihám. Popravde jej to aj stačí, hoci, prirodzene, aj ona túži po vysnenom princovi, ktorý by aspoň sčasti odrážal charakter jej obľúbených hrdinov. Takže zatiaľ čo jej sestra chystá zásnuby a jej kamarátky nemajú problém ani so vzťahmi na jednu noc, ona sa potýka s vlastnými starosťami v podobe nečakaných stretnutí s príťažlivými mužmi a sporadickými trapasmi. Jej styky s opačným pohlavím neraz dopadnú nepríjemnosťami či hádkami, ale napokon, ako to už býva, príde čas aj na skutočnú, právu lásku ako z románu. Ale to bude musieť Alexandra prejsť ešte mnohými skúškami a situáciami, ktoré preveria, či je na ňu pripravená a či dostojí hodnotám budovaným už od čias Jane Austenovej...

"Siedma sangria sa stala mojou poslednou, lebo barman so zamračeným výrazom odtiahol bowle z môjho dosahu. Debil jeden, pomyslela som si a otočila som sa na odchod. Trochu sa mi zatočila hlava. Nahovárala som si, že to zvládnem. Nedostala som sa ďaleko. Sadla som si na stoličku o dve miesta ďalej, lebo sa mi príšerne krútila hlava... Potom som ho uvidela. Celého v bielom. Vyzeral prekliato dobre... Serilla melie po španielsky ako rodený Španiel. Ten chlap ma poriadne serie. Nielenže je absolútne sexi, ešte musí aj rozprávať po španielsky."

Alexandra ma bavila, dokonca by som sa s ňou najradšej hneď dal dokopy :D V niektorých situáciách mi pripomínala aj mňa samého, najmä v tých knihomoľských úvahách a prepojeniach s postavami z filmov a televízie. O to viac som jej držal palce. Spočiatku som mal však trochu problém vyznať sa v širokom okruhu jej partie kamarátok, splývali mi a až postupne sa odhaľovala ich odlišnosť. Každá kapitola začína citátom z diel Jane Austenovej, ktorý vhodne dopĺňa dej. Chválim autorku za tento počin, iste to dalo dosť práce. Tvorba anglickej spisovateľky je všeobecne obľúbená a kde-tu nájdeme na ňu početné odkazy. Bolo zrejme iba otázkou času, kedy sa vyskytne aj v našej literatúre. A Mirke Novysedlákovej sa to podarilo s veľkou dávkou šarmu a pútavosti. Dovoľ mi všetko je zábavný, milý román, pri ktorom si neraz položíte otázku, koľko z Alexandrinej osobnosti  odráža vnútro samotnej autorky? Nech je, ako chce, obidve majú talent, ako osloviť čo najviac ľudí :-)

Rosnička je tretím románom Františka Kozmona a druhým v rámci série s Marekom Wolfom. Čudujem sa, že mne ako nadšencovi knižných sérií ušiel prvý diel Potkan, ale po prečítaní Rosničky som sa rozhodol napraviť to. Mnohé vydavateľstvá sa snažia priniesť na náš trh autora či autorku schopných konkurovať Dominikovi Dánovi. Verím, že čitatelia nebudú dlhodobo krátkozrakí a upriamia pozornosť aj na iných šikovných spisovateľov. František Kozmon patrí medzi nich. Jeho krimiromán má všetko, čo by priaznivci žánru mohli očakávať - zaujímavú zápletku, výraznú hlavnú postavu (spolu s jej tímom), pohľad na prácu policajných zložiek, a tiež čosi navyše - pre našinca známe, ale čitateľsky iste príťažlivé prostredie chorvátskeho Splitu. Kapitán Marek Wolf sa však paradoxne neocitá v úlohe vyšetrovateľa, ale - nečakane - hlavného podozrivého. 

"Musí si ich získať. Bude s nimi spolupracovať. Poznal otázky, ktoré mu budú klásť. Horúčkovito rozmýšľal nad odpoveďami. Čo povie a čo zamlčí? Ako porozpráva svoj príbeh tak, aby znel dôveryhodne a zároveň mu dal šancu? Hoci mal potrebné skúsenosti, jeho myseľ nedokázala pracovať na plné obrátky. Dookola sa v nej opakovali tie isté otázky: Ako Nina zomrela? Ako sa ocitla v kufri jeho auta? Kto to spravil? Prečo?"

Cestou z dovolenky je Marek Wolf zastavený diaľničnou hliadkou, ktorá v jeho kufri objaví mŕtvolu jeho priateľky, moderátorky počasia Niny. Od tej chvíle na vlastnej koži pociťuje kolobeh spravodlivosti z opačnej pozície, ako bol doteraz zvyknutý. Uvedomuje si, že všetky okolnosti i dôkazy svedčia proti nemu, no on sa všemožne snaží presvedčiť chorvátskych vyšetrovateľov, že je nevinný. Do Splitu za ním takmer vzápätí vycestujú hovorkyňa Denisa a psychologička Petra. Nemajú síce žiadne právomoci, ale to im nebráni rozbehnúť vlastné neoficiálne pátranie. Najprv sa púšťajú po stopách mladého boháča, potomka mocnej splitskej rodiny, ktorý si vraj krátko pred osudnou nocou robil na Ninu zálusk. Na rováši má toho dosť, prekvapivo, aj šéf splitského tímu Vjeran Juriša, naoko plne spolupracujúci so slovenskými orgánmi. Viac svetla do prípadu by azda mohla vniesť nekompromisná Marija, poverená vyšetrovaním Nininej smrti. Je však presvedčená o Marekovej vine a bude pre ňu ťažké zmeniť postoj, keď všetko podporuje jej teóriu. Ani sám Wolf sa však nemieni iba nečinne prizerať, ako sa jeho život rúti do záhuby, a je odhodlaný nájsť skutočného vraha stoj čo stoj...

"Marek zastal, keď počul výstrel. Zvažoval, či sa vráti. Má vôbec ešte na výber? Je väzeň na úteku. Pomohlo by mu, ak by sa dobrovoľne vzdal? Rozhodol sa, že musí aspoň skontrolovať situáciu. Opatrne vyšiel z húštiny. Uvidel Jurišu, sediaceho na zadnom sedadle auta, jednou rukou si stískal druhé rameno. Krvácal. Wolf spanikáril. Vytratil sa znova medzi krami. Nasledoval chodníčky, ktoré ho doviedli k hlavnej ceste. Váhal. Ako dlho bude trvať, než po ňom vyhlásia pátranie? Premýšľal, či vie aspoň určiť, kde sa nachádza."

Rosnička má jedno veľké plus, a to je prostredia Chorvátska. Vymaňuje sa tým z bežných kriminálok, akých je neúrekom, a ponúka čosi navyše. Na začiatku som sa potešil, že začína zhurta, zatknutím hlavného hrdinu, ale rýchlo som bol vyvedený z omylu. Príbeh sa totiž odvíja v súčasnosti aj retrospektívne v minulosti, kde sa viac dozvieme o priebehu vzťahu medzi Marekom Wolfom a jeho priateľkou Ninou. Niekedy sa mi tieto pasáže zdali zbytočné a iba zdržiavali dej. Ak mám pravdu povedať, viac ako Wolf či jeho kolegyne ma zaujala Marija Ležovic, členka splitskej polície. Dá sa povedať, že ide o druhú hlavnú postavu a v tomto prípade zohráva dôležitú rolu. Páči sa mi jej vnútorný svet a postupné nevyhnutné zmeny, ktorými musí prejsť. Žena, čo spočiatku pôsobila prísne a miestami otravne, sa mení na skúšanú osobu, ktorá si vás určite získa. Ďalším zaujímavým motívom je jej nadriadený a kamarát Juriša, ktorému autor tiež nadelil pútavý osud, vinúci sa celým dejom. František Kozmon sa pekne rozbehol a ak si udrží zvolené tempo, jeho Marek Wolf zrejme vyrieši ešte nejeden prípad.

Vydavateľstvá pod patronátom mediálnej spoločnosti Albatros Media majú rozbehnutých toľko knižných sérií, že na pokračovania niektorých z nich si musíme zavše počkať trochu dlhšie. Väčšinou sa to však oplatí, pretože ide o naozaj vydarené tituly. Medzi také patrí aj Lov vlka, druhá časť série SEAL TEAM SIX, ktorú má pod palcom skutočný veliteľ tímu Don Mann v spolupráci so spisovateľom Ralphom Pezzullom. Po minulom Love šakala sa tak znovu stretávam s neohrozenými mužmi, ktorí sa (niekedy) bezhlavo vrhajú do rôznych nebezpečenstiev, aby urobili zo sveta bezpečnejšie miesto. Kým v predošlom príbehu išlo o zachraňovanie unesenej osoby, tentoraz atmosféra hustne oveľa výraznejšie. Seal Tem Six sa vrhá do boja proti teroristickej bunke financujúcej svoje aktivity z obchodu s bielym mäsom. 

"Ucítil pach vlastního spáleného masa. Vleže na zádech zvedl v obou rukou pistoli a ve směru sténání pálil přes chodbu jednu ránu za druhou, dokud nevystřílel všechny náboje. Potom stáhl z věšáku oblek, strhl z něj plastový obal a použil ho jako štít k zakrytí obličeje a trupu. Následně rychle proběhl plameny do obývacího pokoje. Stál nad mužem, který hodil zápalnou láhev, a sledoval, jak jeho obličej dostává s posledním vzdychem uvolněný výraz."

Tom Crocker vedie svoj tím s obrovskou dávkou odvahy a zodpovednosti. Uvedomuje si, že sa naňho spoliehajú v každej situácii a za ten čas, čo držia spolu, sa z nich stala rodina. Síce neraz na úkor tej skutočnej, ale ich poslanie si vyberá svoju daň na mnohých frontoch. Prejaví sa to aj pri honbe za Zamánom, teroristom, ktorého chce CIA dostať skôr, ako stihne znovu zaútočiť na americké ciele. Preto spoja sily so Seal Teamom, aby ho vystopovali a predviedli pred spravodlivosť. Pre Crockera sa z toho stáva aj osobná záležitosť, pretože Zamán im už raz unikol a on si vyčíta, že kvôli nemu naďalej pácha svoje zločiny. Okrem toho túži nájsť unesené nórske dievča, ktoré sa stalo obeťou Zamánovho obchodu s bielym mäsom. Neraz pri tom nedbá na vlastnú bezpečnosť a je ochotný obetovať aj svoje zdravie. Ženie ho vpred snaha poraziť nepriateľa i zachrániť bezbranné a nevinné dievčatá, ktoré tak kruto zneužíva...

"Do teroristova rozkroku zarazil koleno. A znovu; a pak ještě jednou, vší silou, dokud vousatý muž nezasténal a neuvolnil Crockeruv krk ze svého sevření. Vyprostil se z jeho zámku. Po hlubokém nádechu kouřem prosyceného vzduchu sa mu ale zatočila hlava, terorista okamžitě švihl pravačkou a Crocker ucítil palčivý vjem, který mu projel horní částí bicepsu. Ty svině! Bolest z řezné rány zpusobila obrovský príval energie, který Crocker přesměroval do své volné levačky. Tu nejprve posunul přes mužovu hruď až k jeho vousum. Pak ho popadl za chumáč bradky a vší silou prudce vrazil vousačovu hlavu dozadu, až s tupým zvukem uhodila o stěnu schodiště."

Lov vlka sa vymyká z kníh, ktoré bežne vychádzajú. Väčšinou ide o psychotrilery, ktoré síce zažívajú svoj rozmach, ale plnokrvnú akciu poskytujú len máloktoré. Don Mann zúročil svoje skúsenosti v plnej miere a jeho séria SEAL TEAM SIX je toho verným dôkazom. Obsahuje všetko, čo človek môže od akčného trileru očakávať - litre krvi, prestrelky, naháňačky, výbuchy, únosy, neustály boj a adrenalín. Je pravda, že postavami sú čistí testosterónoví alfa samci, ale kto iný by sa mohol s takou vervou porátať s najnebezpečnejšími zločincami na svete? Pátranie po Zamánovi sa v závere zmení na pátranie po lodi, čo trochu spomalí dej, rovnako ako zdĺhavá (a pre dej takpovediac aj zbytočná) pasáž lezenia na horu v Himalájach. Don Mann tým však aspoň ukázal aj ďalšiu časť Sealov - a to ich prípravu a udržiavanie kondície v nehostinnom prostredí. Časti plné smrtonosnej akcie si však užijete naplno, Toma Crockera by ste rozhodne chceli mať na svojej strane. Lov vlka sa vo väčšej miere venuje aj jeho vnútornému svetu, k čomu sa predošlý Lov šakala veľmi nedostal. Beriem to ako plus, dokonca aj postavy sú prehľadnejšie spracované a fandíte tak celému tímu. Dúfam, že táto bojová jednotka ešte nepovedala posledné slovo a v budúcnosti sa s ňou ešte stretneme.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Ako sa zvykne hovoriť, originál je len jeden. A o takej klasickej postave, akou nepochybne je Sherlock Holmes, to platí hneď niekoľkonásobne. Vzhľadom na množstvo spracovaní a verzií diel sira Arthura Conana Doyla je pomerne osviežujúce zistiť, ako to vlastne celé začalo. Vydavateľstvo SnowMouse prináša vo svojej edícii už tretiu knihu britského autora a druhú venovanú detektívovi z Baker Street. Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa obsahujú dvanásť prípadov, ktorými sa hrdinovia zaoberali v priebehu necelého desaťročia. Nečítal som ich naraz, nechával som si medzi nimi krátke odstupy, aby mi nesplynuli a mohol som si ich viac vychutnať. Priznám sa, že poviedky nie sú mojou šálkou kávy, ale tu mi kratšie prózy neprekážali. Sherlock skôr aj na menšom priestore dokazuje svoje profesionálne kvality, ktorými vás pobaví i zaujme.

"Som presvedčený, že nie som o nič menej chápavý ako moji blížni, ale zakaždým, keď som mal do činenia so Sherlockom Holmesom, dospieval som k presvedčeniu, že som obyčajný hlupák. Aj tentoraz: vypočul som si všetko, čo si vypočul on, videl som všetko, čo videl on, ale napriek tomu z jeho slov bolo zrejmé, že celkom jasne vidí nielen to, čo sa stalo, ale aj to, čo sa stať má, zatiaľ čo pre mňa zostávala celá záležitosť zahalená závojom tajomstva..."

Vzhľadom na počet poviedok sa dá očakávať aj ich odlišná pútavosť, ale každý čitateľ si iste príde na svoje. Mne osobne sa najviac páčili Škandál v Čechách, kde sa predstavuje osudová ženská postava Irene Adler, Päť jadierok z pomaranča, ktoré sa venujú aj dnes aktuálnej téme diskriminácie cez neslávne známy Ku Klux Klan, a Červené bunky, ktoré boli najzábavnejšou časťou knihy vďaka pohľadu na ženy v domácnosti a ich neraz väčší nadhľad a inteligenciu, akou disponujú ich zamestnávatelia. Všetky prípady spája nielen Holmesova skvelá dedukcia, ale aj jeho partnerstvo s doktorom Watsonom, tradičným rozprávačom. "Bromance" týchto dvoch postáv patrí k tým najznámejším a asi aj najviac diskutovaným. Ide však, samozrejme, o skutočne platonický vzťah založený na vzájomnom rešpekte, spoločných zážitkoch a honbe za odhaleniami všetmožných tajomstiev. Ľudské vnútro a pohnútky sú napokon ťažiskom, ktoré autor vyvodzuje z každého príbehu. Či už ide o chudákov, alebo boháčov, muži či ženy, všetci sú za istých okolností schopní spáchať zločin. Stereotypy a predsudky u Sherlocka nemajú miesto. 

"Vie, kde má muža? Mohli by sme jej ho doviesť domov? Zdalo sa, že práve o to ide. Mala celkom presné informácie, že keď sa ho zmocní abstinenčný záchvat, ujde do ópiového brlohu. Drogové orgie trvajú v jeho prípade zvyčajne deň, večer sa celý rozochvený a roztrasený vracia. No tentoraz to trvá štyridsaťosem hodín a on tam leží, najskôr medzi samou spodinou, chlapmi z dokov, vdychuje ten jed a vyspáva jeho účinky. Bola si istá, že nájsť ho možno práve tam. Ale čo má urobiť? Ako sa má mladá a bojazlivá žena dostať na také miesto a vyzdvihnúť si svojho muža spomedzi zloduchov?"

Hoci jednotlivé príbehy by obstáli aj samy osebe, spolu tvoria krásne komplexný celok, na ktorý by mohol byť Arthur Conan Doyle hrdý ešte aj dnes. Pri čítaní ma však predsa len čosi zarazilo, a to akási ustálená schéma, akú skôr badať pri súčasných kriminálkach. Príbeh začína pobytom Sherlocka a Watsona v dome, následne sa dozvedajú o novom prípade, obhliadajú relevantné miesta a na základe detektívovho bystrého úsudku prichádzajú na riešenie. Našťastie Doyle dokáže vytvoriť aj množstvo zaujímavých postáv, inak by hrozil úbytok originality. Pôžitok z čítania zvyšuje výborný preklad Jána Kamenistého, ktorý je ako stvorený pre priblíženie 19. storočia súčasníkovi. A ilustrácie Jula Nagya nie sú len sprievodným bonusom, ale plnohodnotnou súčasťou knihy, bez ktorej by už azda edícia ani nebola kompletná. Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa sú ďalším vydareným kúskom SnowMouse Publishing a každého verného čitateľa určite navnadia na ich pokračovanie.

Andrea Novosedlíková nie je na domácej literárnej scéne žiadny nováčik. Má na svojom konte už tri knihy a v tomto období potešila svojich priaznivcov novinkou Prenasledovaná. Román vyšiel vo vydavateľstve Taktik a ja verím, že sa dočká rovnakého úspechu ako jeho predošlí knižní súrodenci. Autorka nepíše otrepané presladené príbehy s vopred jasným koncom. Čitatelia sa dočkajú neraz napínavého deja so spoločenským presahom, aktuálnych tém a problémov, s ktorými sa môže stretnúť ktokoľvek z nás. Dejiskom je v prípade Prenasledovanej mesto Hlohovec, kde žije aj samotná autorka. Príbeh tým len získava na autenticite a uveriteľnosti. Ako sama priznáva, je výsledkom jej fantázie, hoci ako námet jej poslúžili skutočné udalosti. O to mrazivejšie napokon celá kniha vyznieva a zároveň je aj akýmsi výstražným prstom. 

"Z najbližšieho šuplíka som vytiahla prvý predmet, ktorý mi prišiel pod ruku - tĺčik na mäso a vyzbrojená som sa rozbehla skontrolovať cennosti. Nič nechýbalo. Dokonca som v zabudnutej peňaženke našla peniaze aj kreditku. Pre istotu som nazrela do skrine. Už na prvý pohľad bolo zjavné, že sa v nej niekto hrabal. Nepríjemný pocit z toho, že sa nejaká cudzia osoba prehŕňala v mojich osobných veciach a spodnej bielizni, mi vyvolal na rukách zimomriavky."

Liliana má aj po niekoľkých mesiacoch od rozchodu v živej pamäti priebeh aj dôvody rozpadu jej vzťahu s Ivanom. Čoraz viac prepadal alkoholu a finančným problémom, hľadal výhovorky a klamal namiesto toho, aby niečo spravil so svojou situáciou. Liliana ho pustila k vode a krátko nato došlo k tragédii, po ktorej sa Ivan ocitol za mrežami. Nepekné spomienky majú za následok, že Liliana je voči mužom opatrná, no zdá sa, akoby priťahovala nezdravé existencie. Stane sa totiž obeťou stalkera, ktorý sleduje každý jej krok. Ostáva však skrytý v tieňoch, pred zrakom skúšanej ženy. Vedomie, že ktosi úplne cudzí sa dokáže dokonca dostať k nej domov a ohrozovať jej pocit bezpečia, ňou poriadne zamáva. Podporu sa snaží nájsť v najbližšom okolí, ale ako sa ukazuje, ani tu sa neoplatí každému veriť. Napriek sklamaniu však Lilian nestráca pevnú pôdu pod nohami a napokon nachádza útechu aj jej boľavé vnútro. Lenže komu nakoniec venuje svoju lásku a kto je tým tajomným prenasledovateľom?

".. nevedela som, či je to zase ten maniak a musela som sa pozrieť, kto volá. Telefón som do ruky brala vždy roztrasená a s kŕčom v bruchu. NEZVYKAJ SI, ZE MI NEZDVIHNES, KED VOLAM. NEUJDES MI. NAJDEM TA... prišla mi esemeska z neznámeho čísla. Po jej prečítaní mi prišlo zle. Vlastne počas niekoľkých dní a nocí som mala pocit, že sa mi úplne rozsypal život a dostávala som sa do stavu neustáleho emocionálneho nepokoja. Bralo mi to veľa energie. Povedala som si, že to nemôže pokračovať a neznámeho volajúceho dotieravca som zablokovala. Mobil zmĺkol."

Andrea Novosedlíková potvrdzuje svoj status autorky prinášajúcej pútavé témy zo života. Prenasledovaná veľkou mierou doplní zoznam jej titulov a určite sa zaradí medzi čitateľsky najobľúbenejšie. Zaoberá sa neľahkým problémom, o ktorom však určite treba hovoriť. Obeťou narušeného stalkera sa možno stať ľahšie, ako by sa človek nazdal. Tento román ponúka komplexný pohľad na danú tematiku a robí to nenútene a pritom úderne. Obsahuje pokojnejšie aj napínavejšie pasáže, ktoré vás udržia v strehu takmer po celý čas. V prvom rade ide o spoločenský román, takže sa dočkáte aj preniku do ľudskej psychiky, reakcií na kolobeh udalostí a ich dopad na najbližšie okolie. Prvky trileru sú doň zapracované nenásilne a všetky nepríjemnosti i radosti budete s Lilianou prežívať aj vy. Dúfam, že aj v ďalšej knihe sa autorka nechá inšpirovať realitou, pretože táto poloha jej sedí a bola by škoda, keby svoj talent v tomto smere znovu nerozvila.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Taktik.