Len pred pár dňami som písal recenziu na knihu zo žánru young adult, a už tu máme ďalšiu. Ledovú krev vystriedal Sníh nebo popel a musím povedať, že boli diametrálne odlišné. Zatiaľ čo prvá spomenutá cieli na mladších čitateľov hľadajúcich jednoduchší príbeh s ľúbostným motívom, Sníh nebo popel je už rozhodne iná kategória. Sara Raaschová svoj román cibrila už od útleho veku a je to vidieť. Je premyslený, dynamický, postavy sa vám dostanú pod kožu a ponúka naozaj strhujúcu jazdu. Nemáte sa kedy nudiť, dej odsýpa jedna radosť a nečakané zvraty na seba nedávajú dlho čakať. Niektoré autorky či autori by tento istý príbeh dokázali rozťahať aj na tri knihy, ale Raaschová nerobí žiadne okolky. Po čase som teda objavil ďalšiu sériu, ktorá bude mať čestné miesto v mojej knižnici. 

"Nějaký voják mě zvedne na koně a přiváže mi zápěstí k sedlu. Svitne mi jiskřička naděje. Neprohledali mě, jestli nemám nějakou zbraň. Stále mám u sebe nůž. Stále mám šanci. Herod vyndá krabičku s medailonem z otvoru po cihle, chvilku ju podrží v ruce a pohlédne na mě. Ta tvář, ten posměšný úškleb, to je zrůda, jež Angra používa k ničení svých nepřátel tím nejkrutějším způsobem."

Meira je súčasťou osemčlennej skupiny Zimanov, ktorí ušli počas vražedného útoku Jarného kráľovstva. Vyrástla mimo domova s víziou, že jedného dňa znovu získajú svoje územie z rúk krutého kráľa Angru a na zimný trón nastúpi právoplatný dedič. Mather je v jej veku a Meiru k nemu viažu romantické city. Aspoň si to myslí, pretože bude čeliť mnohým skúškam, ktoré preveria jej vnímanie sveta. Kráľovstvá Ročných období využívajú zdroje mágie pre svoj blahobyt, no Zima o svoj zdroj - medailón - prišla. Keď sa Meire podarí získať jednu jeho polovicu, svitne pre Zimanov nová nádej. Keby získali celý zdroj, azda by sa im s pomocou obnovenej mágie podarilo dosiahnuť svoj cieľ. Lenže dúfať nestačí, a tak sa Meira stane predmetom politiky. Má sa vydať za následníka trónu v kráľovstve, ktoré je ochotné podporiť nároky Zimy a bojovať s nimi proti Jari. Theron sa ukáže ako schopný spojenec, navyše s výrazne kladnými vonkajšími i vnútornými črtami. Jarný kráľ Angra však rozhodne nemieni čakať na útok nepriateľa, a rozpúta boj, v ktorom si nikto nemôže byť istý, či prežije...

"Otevřu ústa, chci něco říct, abych odlákala vojákovu pozornost od muže. Když vykročí k další rampě, voják do něho strčí. Muž s balvanem na zádech se pod úderem otočí, mává rukama, aby získal rovnováhu. Pozdě. Kámen je příliš těžký. Muž se potácí na hraně plošiny pět pater nad zemí, marně se natahuje, aby se něčoho zachytil. Kámen v jeho popruhu se posunuje a táhne ho dozadu. Jediné, čeho by se mohl zachytit, je ten voják. Ale přitažlivost vítězí. Voják zvedne nohu a kopne muže do prsou. Výkřik mi zamrzne na rtech, když muž přepadne přes okraj plošiny."

Táto séria má neuveriteľný rozbeh. Sara Raaschová nedovolí čitateľovi vydýchnuť. Už vo chvíli, keď sa na začiatku Meria ocitne v meste pri hľadaní medailónu, je jasné, že pôjde o epický zážitok. Veľmi ma potešilo, že Meira nie je prototypom hrdinky, ktorá polovicu času bojuje a druhú venuje úvahám o láske. Tejto téme sa síce nevyhneme, ale ide len o zlomok príbehu. Keď už sa dostanú na pretras myšlienkové pochody, tak sa venujú skôr zmyslu bojov a otázke pôvodu. Čo sa mužských postáv týka, najviac vo mne zarezonovali postarší Sir (najmä kvôli jednému nečakanému zvratu) a Theron. Bol mnoho zaujímavejší ako Mather, o ktorom sa dá povedať maximálne to, že je mladý následník trónu. Inak je plochý a u čitateľov má preto oveľa väčšie šance Theron (a ja osobne dúfam, že napokon aj u Meiry). Sníh nebo popel je dôkazom, že aj po niekoľkých rokoch vlny young adult sa ešte dá priniesť na náš trh pútavý titul, ktorý vytŕča medzi ostatnými. Keďže úvodná časť zanechala vo mne silný dojem, už teraz som zvedavý, či si pokračovanie udrží nastolenú latku...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media. 

V súčasnom pretlaku žánru young adult je už skôr výnimkou než pravidlom, keď natrafíte na originálny príbeh s neopozeranými námetmi či postavami. Autori síce dokážu ešte sem-tam prekvapiť, snažia sa priniesť čosi nové, no sem-tam sa vyskytnú i takí, ktorí si jednoducho užívajú svoj príbeh bez ohľadu na to, že ide o obmenu už napísaného. Príkladom je aj Elly Blakeová, ktorej Ledová krev sa nesie na vlne fantasy pre mladších čitateľov. Knihu odporúčam najmä tým, ktorí s daným žánrom len začínajú, keďže je pomerne jednoduchý a - nebojím sa povedať - aj plný vžitých klišé. Nevnímam to však ako negatívum, u istých tém sa prakticky nedá vyhnúť určitým motívom. Ledová krev mi najväčšmi pripomínala sériu Victorie Aveyardovej Červená kráľovná - hlavnou hrdinkou, kontrastným svetom, snahou zvrhnúť kráľa, bojmi v aréna, a dokonca i obálkou... 

"Plameny se rozrostli po celém mém těle, výbušně a hlasitě vystřelily jako ohňostroj. Zahlédla jsem jen paniku a muže, kteří se svíjeli a káceli se k zemi, aby si ochladili obličej a ruce ve sněhu. Za mnou leželo nehybné tělo mojí matky s rozpřestřenými vlasy a končetinemi. Natáhla jsem se k ní, ale někdo mě popadl za ramena. Vyrazila jsem proti němu pěstmi a hledala jsem v sobě tu ohnivou studnu, již jsem objevila v hlubinách své duše."

Ruby sa narodila ako Ohnivá - čo je dôvodom na poriadne obavy. Moc totiž už pred rokmi prevzali Mraziví a spravili všetko preto, aby sa Ohniví stratili z povrchu zemského - zavreli ich do väzníc, popravovali či hodili do arény v márnom boji. Rubina matka ju varovala, aby svoj dar skrývala, ale napriek tomu sa kráľovi vojaci dozvedeli o jej existencii. Následky na seba nedali dlho čakať - za obeť padla celá dedina a tiež Rubina matka. Sama Ruby skončí vo väzení a niekoľko mesiacov len bezducho čaká na popravu. Až kým ju jedného dňa nevyslobodia dvaja Maraziví - starý majster a mladý chlapec s jasným cieľom - zvrhnúť krutého kráľa a zabezpečiť, aby Mraziví a Ohniví spojili sily v prospech dobra a prosperity. Ruby v tom vidí šancu dostať sa na slobodu, voči nim samotným neprejavuje veľkú dôveru. Napokon aj sama uzná, že je lepšie bojovať v skupine než osamotene, a stáva sa súčasťou tajného odboja...

"Postávala jsem na místě a váhala. Zima se na mě vrhla s takovou rychlostí, že jsem neměla čas udělat cokoli jiného než se stulit do klubíčka. Ledové zuby zavadily o moje záda a paže. Bez přemýšlení jsem vysmekla svoje paže a vystřelila z dlaní oheň za sebe, do zvířecího chřtánu. Ozvalo se syčení a pukání a okolo mě se rozstříkla těkutina, jako když pukne bublina. Lámaly se kosti a velké tělo se na mě zhroutilo jako mrazivá lavina. Asi minutu jsem se nehýbala, ohromená nenadálostí útoku a nečekanou silou vlastní reakce."

Príbeh začína zhurta a dynamicky - Ruby sa predstavuje ako hrdinka a okamžite si získa aj váš súcit vzhľadom na udalosti, ktorých sa dočká. Jej pobyt vo väzení a následné oslobodenie len podčiarkujú skvelú atmosféru, a potom... nasleduje asi sto výplňových strán, kedy sa ocitne v opátstve, kde sa zotavuje a snaží sa naučiť ovládať svoj dar. Tieto hluché miesta sú pre skúsenejšieho čitateľa trochu nadbytočné, no mladšie ročníky si aj tu nájdu čosi zaujímavé - či už Rubin pokus o útek, pomoc chorému dievčatku, alebo vznikajúce puto medzi ňou a chlapcom Arcusom. Ledová krev neponúka nič nové, príbeh i postavy sú len inou variáciou na rôzne (a lepšie) knihy. Elly Blakeová sa však ani nesnaží priniesť niečo nové, skôr cieli na skupinu čitateľov, ktorí vyhľadávajú jednoduchý, priamočiary dej s čiernobielymi postavami. Má však nepochybný dar reči a vytvárania romantických i napínavých situácií, preto verím, že časom príde aj s niečím originálnejším.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Bol som veľmi milo prekvapený, keď som sa dozvedel, že vydavateľstvo Ikar chystá novú knihu od Johanny Lindseyovej. Táto autorka historických romancí totiž poznamenala moje čitateľské dospievanie spolu s Jude Deverauxovou či Kat Martinovou. Práve ony ma priviedli k danému žánru a ostal som mu verný dodnes. Predsa len, aj dospelí potrebujú rozprávkovú vieru v šťastné konce. Johanna Lindseyová má navyše široký záber. V jej tvorbe nájdeme klasické príbehy z Anglicka, ale aj romány odohrávajúce sa na Divokom Západe, v dobách Vikingov či paranormálne romance. Novinka Budeš ma milovať (hoci presnejší názov by bol azda Budem ťa milovať) je zasadená do prostredia britskej šľachty a opäť na vás čakajú ľúbostné aj zábavné chvíle, pretože autorka ani po rokoch nestráca nič zo svojho čara.

"Napriek sklamaniu a pochybnostiam sa jej na perách usadil slabučký úsmev. Zmietali ňou protichodné pocity, no ani strach z muža, čo sa s ňou možno iba "pohrá v posteli" a potom ju zabije, neprehlušil jej radosť. Konečne vypadne z domu! Jej nastávajúci, ktorého rodina nazýva severským vlkom, býva až kdesi v Yorkshire. Chvalabohu! Vydaj síce nebol spôsob úniku, aký by si zvolila sama, ale stále lepšie než žiť s rodinou, čo ju neľúbi a nikdy neľúbila."

Príbeh je variáciou na starú známu tému, aký je malý krôčik od nenávisti k láske. Všetko začína nezmieriteľnými nepriateľmi Dominikom a Róbertom, ktorí sa už tretíkrát stretli pri zakázanom súboji. Princ regent sa už nemieni nečinne prizerať ich divadlu s neistým výsledkom, a tak učiní jasné rozhodnutie. Róbertova sestra sa má vydať za Dominika a tým sa ukončia všetky ich nezhody. Lenže Brooke, ako to už býva, nebude len nástrojom diplomacie. Nečakaný vydaj vníma ako možnosť uniknúť od nemilujúcej rodiny napriek klebetám, ktoré kolujú o Dominikovi Wolfovi (Vlkovi). Dominik tým nie je nadšený a nevinné dievča sa pokúša odradiť, ale Brooke sa ukazuje ako zdatná súperka. Kým sa Dominik zotavuje zo zranení, postupne sa spoznávajú a odkrývajú svoje lepšie stránky. Keď už sa zdá, že ich vzťah je na dobrej ceste, znovu sa vynoria staré sváry. Minulosť nespí, a hoci ju nemôžu zmeniť, nedokážu ju len tak ľahko ignorovať...

"Brooke nevedela, čo si o tom myslieť. Takže jej brat nielenže pripravil Ellu o panenstvo, ale počal s ňou dieťa? To znamená, že rodičom nehanebne klamal! Keď mu Ella oznámila, že je tehotná, odmietol prevziať zodpovednosť a ešte ju vysmial? Ako mohol byť taký krutý? Takto sa zachovať k svojmu nenarodenému dieťaťu! Brooke sa rozplakala. S Ellinou smrťou prišla o neter alebo synovca. Lenže Dominik neobviňuje Róberta z toho, že Ellu zviedol. Viní ho z jej smrti. Znamená to, že jeho sestra si pre Róberta vzala život? Toto bolo na tých chýbajúcich stránkach?"

Budeš ma milovať je typickou historickou romancou s ústrednou dvojicou, ktorá musí prejsť cestou spoznávania a odpustenia, aby mohla byť spolu. Oproti niektorým autorkiným knihám je tu menej akcie a zvratov, čo je spôsobené o niečo jednoduchším námetom. Dôraz je kladený skôr na vnútorné prežívanie než na strhujúcu odvahu hrdinov. Tomu je podriadená aj celková atmosféra. Prvá polovica príbehu spočíva v predstavovaní postáv a ich "oťukávaniu". Nie je to však nezaujímavé, ako je u Johanny Lindseyovej zvykom, dbá na iskrivé dialógy i jemný humor. Fanúšikovia regentských romancí si tak určite prídu na svoje - plesy, krásne šaty, príťažliví šľachtici, stajne s plnokrvníkmi, nádherné scenérie... Niektoré prvky sa už síce notoricky opakujú, ale bez nich by to už nebolo ono. Román Budeš ma milovať je povinnou jazdou pre každého milovníka žánru a ja verím, že sa autorka u nás dočká renesancie a jej knihy budú vychádzať i naďalej.

Cassandra Clare vytvorila svet, do ktorého sa radi vracajú tisícky čitateľov po celom svete. A ja patrím medzi nich. Už od Mesta kostí si ma podmanila tieňoloveckým univerzom, ponúkajúcim nepreberné množstvo možností, postáv a zápletiek. Po sériách Nástroje smrteľníkov a Pekelné stroje prichádza Tajomná temnota, kde sa presunieme z New Yorku a Londýna do Los Angeles a ústrednú dvojicu tvoria Emma Carstairsová a Julian Blackthorn. Tí sa už objavili aj v predošlých príbehoch, ale odvtedy prešlo už päť rokov a na prahu dospelosti sú postavení pred vlastné zaťažkávajúce skúšky. Polnočná dáma otvára nové dobrodružstvo, ale predsa len je lepšie poznať minimálne dej Nástrojov smrteľníkov. Autorka síce väčšinu podstatných súvislostí vysvetlí, no iste mi dáte za pravdu, že bez daných znalostí by ste si natoľko neužili všetky odkazy a nuansy tieňoloveckej ságy.

"Ako jediná Carstairsová v dome Blackthornovcov si mohla pripadať cudzo. Nikdy to však tak nebolo, a to vďaka Julesovi. Puto parabatai bolo viac ako priateľstvo alebo rodinný vzťah. Bolo to puto, ktoré vás pevne spájalo a ktoré uznával a rešpektoval každý Tieňolovec, podobne ako manželský zväzok. Nikto by nikdy nerozdelil parabataiov. Nikto by sa na to neodvážil. Parabataiovia boli spolu silnejší. Bojovali spolu, akoby si čítali myšlienky."

Emmino pátranie po vrahovi jej rodičov narazí na tvrdé zákony tieňoloveckej vlády - Sesie. Po tom, ako sa Sebastian Morgenstern spojil s férmi, upadli v nemilosť a Tieňolovci majú zakázaný akýkoľvek kontakt s nimi. Lenže ktosi začne rituálne zabíjať obyčajných ľudí i férov a Emma je presvedčená, že rovnaký páchateľ má na svedomí aj jej rodičov. A hoci ju napokon blízki odhovárajú od pátrania, napokon je celý Inštitút na čele s Blackthornovcami nútení pomôcť jej. A to z dôvodu, že ich o to požiadajú samotní féri s ponukou, že im za to vrátia Marka, ich brata, ktorého pred rokmi uniesli do takzvanej Divej honby... Emma a Julian sú parabataiovia, všetko teda vzájomne prežívajú veľmi intenzívne, a veru budú mať čo spracúvať. Nielen neustály boj s démonmi, vyšetrovanie vrážd s osobným dopadom, ale aj svoje emócie. Parabataiovia majú zakázané sobáše a romantické city, ale ani jeden z nich nie je schopný napriek veľkej vnútornej sile rozkázať svojmu srdcu...

"Emma zoskočila zo skaly a zaútočila Cortanou a dýkou ako dvoma vrtuľami. Vo vzduchu sa ozýval vresk hmyzu, ktorý zasiahla. Zrazu sa všetko spomalilo. Zaháňala sa pravou aj ľavou rukou a odtínala hlavy od hrudí. Dvom mantidám presekla čeľuste a nechala ich topiť sa vo vlastnej krvi. Ďalší démon k nej vystieral nohu, no ona sa zvrtla a zasiahla ju ostrím Cortany. Napokon pristála na tráve a na zem okolo nej sa s tupým buchnutím zviezlo šesť tiel mantíd, ktoré vzápätí zmizli. Zostala iba jedna noha s ostrými čepeľami, ktorá vytŕčala zo zeme ako dáky čudný kaktus."

Polnočná dáma pokračuje v nastolenej kvalite, Cassandra Clare zjavne nestráca dych a stále má čo povedať svojim čitateľom. Svet mágie a nadprirodzených bytostí vás znovu podmaní a zatúžite byť jeho súčasťou. A to aj napriek všadeprítomnému nebezpečenstvu. Dôvodom sú úžasné postavy, ktoré sa vám dostanú pod kožu, a okamžite sa s nimi chcete stretnúť osobne. Pritom nejde len o Emmu a Juliana, ale o každú, aj tú "najvedľajšiu" postavu. Autorka má dar vštepiť svojim hrdinom pečať odlišnosti a jedinečnosti. Miestami sa tak síce nevyhne priveľa opisom (čitateľovi musí ozrejmiť každú drobnosť od odrazu farieb na náramkoch cez knísanie rôznych druhov rastlín vo vetre až po odtiene morskej hladiny), no v tomto prípade mi to až tak neprekážalo. Trochu zvláštne na mňa pôsobili názvy kapitol, niekedy mi celkom nesedeli s dejom, avšak je možné, že som ich vnímal príliš povrchne. Čo je skvelé, dočkáme sa mnohých návratov k minulým knihám, či už cez spomienky postáv, alebo priame zaangažovanie do deja. Ako prvý sa mihol Magnus Bane, a hoci nemal veľký vplyv na príbeh, jeho "cameo" rozhodne potešilo. A tie vzťahy! Vykreslenie vnútorného sveta a interakcií medzi postavami je priam magické. Cassandra je skvelá psychologička a nepochybujem, že mnohí mladí ľudia nájdu v texte odpovede na svoje srdcové otázky... Tajomná temnota má v Polnočnej dáme výborný rozbeh, a ako poznám Cassandru Clare, určite nemá v pláne spomaliť...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ nezaháľa a na toto sychravé jesenné obdobie si pre svojich čitateľov plejádu skutočne pestrých a vydarených titulov. Čakajú nás nielen obľúbené historické romance, ale aj nový Daniel Silva či tradičná Agatha Christie. Kým však uzrú svetlo sveta, odporúčam vám siahnuť po knihách, ktoré sa už vynímajú na pultoch. A obidve sú z pier slovenských autorov. Zatiaľ čo Katarína Gillerová patrí medzi ostrieľané autorky, Rudolf Hrčka je debutant s nevšedným žánrom. Dal na papier (respektíve do počítačovej formy) svoje spomienky na detstvo a dospievanie v rodnej Bratislave a pútavým rozprávaním približuje nielen svoj osud, ale i viac či menej známe miesta nášho hlavného mesta. Ak ste z iného kúta krajiny (podobne ako ja), nemusíte sa báť, ba dokonca je to ešte lepšie. Mnohí Bratislavu "nemusia", ale vďaka knihe Všetko je raz prvý raz na ňu azda zmenia svoj názor. 

"Presťahovanie sa z prízemného domčeka bez vodovodu v Petržalke do krásneho bytu na prvom poschodí v novopostavenej dvojbytovke na Patrónke, kde sme mali tečúcu vodu, WC, kúpeľňu, balkón, špajzu a detskú izbu, bolo pre našu päťčlennú rodinu kultúrnym šokom. Iný taký pozitívny, revolučný vývojový skok som už v ďalšom živote nezažil. Šok však zažili aj obyvatelia dovtedy tichej, pokojnej ulice s radom orechov." (Všetko je raz prvý raz)

V živote každého človeka sa všetko stane prvý raz. Prvý strach, prvá radosť, prvý smútok, prvá láska… Málokto si to však vie zapamätať a najmä napísať tak zaujímavo a plasticky, aby zaujal aj nestranného čitateľa. Rudolfovi Hrčkovi sa to dokonale podarilo. Toto nie je len kniha rodinných spomienok. Ovanie vás z nej duch povojnovej Petržalky, tvrdosť bratislavských štricákov, bitky chlapčenských partií na Patrónke či sloboda rockovej Bratislavy. Zaspomínajte si spolu s autorom na osemnásť rokov slovenského života, ktorý ste možno rovnako alebo veľmi podobne prežili aj vy.

O dôvode, prečo Rudolf Hrčka píše, hovorí, že je to náhoda. Začalo to v jednu nedeľu ráno pred siedmou hodinou, keď ešte ležal v posteli. Bola jeseň roku 2011. Rozmýšľal nad tým, odkedy si vlastne pamätá, že je na tomto svete. Čiže akýsi prvý prvokrát existencie. Nevedel si spomenúť na nič staršie, než na zelené linoleum v malej petržalskej kuchyni. Leží na ňom a pozoruje o rok staršiu sestru ako sedí na sklenenom šerblíku. Vstal z postele, sadol k počítaču a napísal vlastne prvú kapitolku – vtedy ešte nič netušiac – svojej prvej knihy (zdroj: Slovenský spisovateľ)

"Na ďalšie štyri roky sa zo mňa stal basista. Ešte dôležitejšia však bola iná vec: prijali ma starší chalani, brali ma ako rovnocenného. Strašne mi to imponovalo. Úplne to zmenilo môj denný režim a začala sa meniť aj moja vizáž. Prestával som sa strihať. Prakticky zo dňa na deň som opustil kamarátov a spolužiakov aj s ich problémami a všetok voľný čas som venoval buď cvičeniu na gitare, alebo nahrávaniu nových skladieb z Laxíka na magneťák. Najväčšie čaro však mali stretnutia na korze. Začal som spoznávať dušu mesta v plnej kráse, nie iba anatómiu ošarpaných, šedivých domov." (Všetko je raz prvý raz)

Vydavateľstvo Ikar má v preklade zahraničných trilerov zaujímavú stratégiu. Ponúka veľké množstvo autorov a autoriek, pričom často vydá u nás len jednu ich (väčšinou najnovšiu a najúspešnejšiu) knihu. Na jednej strane tak máme možnosť spoznať širokú škálu žánrovej tvorby, no ak vás niektorý autor zaujme, je dosť možné, že ďalšie knihy zoženiete už len v inom jazyku. Ja to vnímam radšej cez prvý uhol pohľadu a užívam si väčšinou ponúkaných titulov. Medzi tie vydarené patrí aj Tmavá komora. Spája minulosť s prítomnosťou a robí to šikovným a príťažlivým spôsobom. Samotný prípad je zaujímavý, pričom nejde o celkom tradičné pátranie po vrahovi (ako to býva u procedurálok zvykom). V popredí je vydieranie, hľadanie totožnosti, pochované tajomstvá (doslova) a, samozrejme, osobné problémy hlavného hrdinu. 

"Teraz, keď stál nad Christopherovou truhlou a pozeral do nej s jednou rukou pritisnutou na ochrannú masku, aby sa do nej nedostal ten odporný zápach, Cain pochopil, že v nej boli veľmi stiesnení. Chlapec bol scvrknutý, no keď naňho položili ženu a zatvorili truhlu, sotva sa v nej mohla pohnúť. Určite sa jej rýchlo minul vzduch. Vydržal jej desať minút... možno ešte menej, lebo v zúfalom úsilí dostať sa von spálila kyslík rýchlejšie."

Inšpektor Gavin Cain sa rozhodne nemôže sťažovať na nedostatok práce. Po tridsiatich rokoch exhumujú telo mladého chlapca, pretože majiteľ pohrebníctva sa krátko pred smrťou priznal k činom, čo ťažili jeho dušu. Ako sa ukáže, ktosi vložil do truhly k chlapcovi ženu, aby ju s ním pochovali zaživa. A navyše práve v tom čase je starosta mesta konfrontovaný s vydieračom, ktorý od neho žiada vyjasnenie tajomstiev, inak vypustí do sveta fotky dokazujúce jeho hriechy. Lenže starosta sa tvári, že netuší, o čo ide, a tak sa Cain púšťa do pátrania po žene z fotografií. Žeby nešlo v týchto dvoch prípadoch o náhodu a nakoniec budú mať súvis? Cain má na vydieračovi spolupracovať s agentkou FBI, ale radšej dáva prednosť novému parťákovi z radov oddelenia. Ani to však nie je celkom bezpečné, keďže ich nadriadená má so starostom dobré styky. Viac svetla by do všetkého mohla vniesť starostova rodina, ale je ťažké povedať, či majú viac veriť znudenej a alkohol obľubujúcej manželke, alebo voľnomyšlienkarskej a sexuálne otvorenej dcére. 

"Táto žena nebola pri vedomí. Oči mala zatvorené a pery pootvorené. Cain ju preskúmal a potom pozrel na nočný stolík vedľa nej. Všetky predmety z neho zmizli. Zostal na ňom iba prázdny pohár so škvrnou od tmavého rúžu na okraji. Znovu sa zahľadel na ženu. V predchádzajúcich ôsmich rokoch videl dosť mŕtvol, aby pochopil, že teraz sa nepozerá na smrť. Bola to iba fotografia, a navyše zle vyvolaná. Napriek tomu takmer videl, ako sa žene dvíha a klesá hruď, a cítil teplo sálajúce z jej tela. Nebola mŕtva, tým si bol istý. Ale ani nespala... Zhltla aspoň dvanásť tabletiek, už sa na nej prejavil účinok drogy."

Jonathan Moore zasadil príbeh svojho románu do San Francisca, čo je príjemná zmena oproti Los Angeles alebo New Yorku, kde sa odohráva väčšina amerických trilerov. Multikultúrne mesto sa v tomto prípade stáva centrom prepletenej hry, kde nie je celkom jasné, kto je páchateľ ani aký motív vlastne má. Rovnakou záhadou ostáva totožnosť obete a Cain má veru čo robiť, aby zistil pravdu. Spojivom je starosta, ale ako rodený politik zahmlieva a len ťažko mu veriť. Prípad siaha do roku 1985, ale jeho dôsledky pretrvávajú dodnes. Tmavá komora vybočuje zo zaužívaných rámcov. Nitky zločinu sú jemné a vôbec nie priamočiare. Autor sa nespolieha iba na čistokrvné naháňanie sa za páchateľom, ale na cieľavedomú prácu oddelenia vrážd. Čitateľa už v úvode vhodí priamo do deja a všetko potrebné vysvetľuje postupne. Mal som neraz pocit, že inšpektor Cain sa už v nejakej knihe objavil, ale všetko nasvedčuje tomu, že ide o samostatný román. No ktovie, možno sa s ním predsa len niekedy ešte stretneme. Ja by som tomu určite nebránil.

Guillaume Musso aj svojím najnovším románom Dievča z Brooklynu potvrdzuje status medzinárodného autora. Nielen obľúbenosťou u masách fanúšikov po celom svete, ale aj dejiskom príbehu. Ako je uňho zvykom, presahuje hranice Francúzska a rovnakou mierou zavedie čitateľa aj do Spojených štátov. Prepojenie krajín mu poskytuje priestor na rozohratie prepletenej partie a zvyšuje tým i zvedavosť čitateľov. Práve na nej je vybudovaný aj aktuuálny román. Nejde o klasickú kriminálku. Napokon, ani predošlý Central Park sa neniesol v znamení tradičného procedurálneho vyšetrovania zločinu. Musso nadhodí návnadu a potom pomaličky navíja. Hneď v úvode predostrie záhadu, od ktorej sa odvíja príbeh v rôznych smeroch, až napokon dospeje do premysleného konca. 

"Zarazene som sa díval na obrazovku, žmúril som, kým sa mi neobrátil žalúdok a už som sa pozerať nedokázal. Striaslo ma na celom tele. Ruky sa mi chveli, krv mi pulzovala v spánkoch. Pripravil som sa na všetko. Myslel som, že som si predstavil všetko. Ale toto by mi nikdy nenapadlo. Postavil som sa na vratké nohy. Točila sa mi hlava, ale prinútil som sa odísť ráznym krokom."

Spisovateľ Raphael sa konečne po niekoľkých rokoch dočkal ustálenia osobného života, a pritom ani netušil, že išlo len o povestné ticho pred búrkou. A na zmenu stačila len otázka ohľadom minulosti jeho životnej lásky, lekárky Anny. Tá mu ukázala fotku troch obhorených tiel a vyhlásila, že za to nesie zodpovednosť. Skôr ako sa s ňou Raphael o tom mohol porozprávať, Anna zmizla. A tu sa začína dej plný zvratov a otázok, na ktoré sa Raphael priam zúfalo snaží nájsť odpovede. Najprv sa nazdáva, že Anna potrebuje čas, ale zakrátko zistí, že sa mohla stať obeťou únosu, a že sa ocitla v hľadáčiku dokonca viacerých osôb. Prvá indícia z jej minulosti navyše ukáže, že má spojitosť s beštiálnym sériovým vrahom. Kto je v skutočnosti žena, ktorá prišla do Paríža ako dievča na prahu dospelosti a prijala cudziu identitu? Raphael spojí sily so susedom, bývalým policajtom, a na vlastnú päsť sa púšťajú nielen do pátrania po Anne, ale aj do boja s nečakanými protivníkmi...

"Sledovanie bolo čoraz komplikovanejšie. Nebolo vidieť ani na desať metrov. Cesta bola úzka, kamenistá a zarastalo ju krovie. Hoci mu terénne auto robilo predjazdca, Marc napredoval s ťažkosťami. Až keď si uvedomil, že sa nemôže otočiť, pochopil, že je v pasci. BMW X6 prudko zabrzdilo. Z auta vyskočila postava v tmavom kabáte s puškou a smerovala ku Caradecovi. Vo svetle reflektorov Marc spoznal jej tvár. Doriti! Oproti nemu si jeho kat priložil pažbu pušky k lícu. Nie, bolo to príliš hlúpe. Teraz nemôže umrieť. Teraz, keď je tak blízko k cieľu... Zaznel výstrel, čelné sklo Range Rovera rozbil na márne kúsky."

Príbeh ma síce vtiahol až po pár desiatkach strán, kedy sa začala odhaľovať Annina minulosť, ale potom nabral vítaný spád. A hoci sa spočiatku fyzicky v deji nevyskytuje, je ústrednou postavou, ktorej prítomnosť cítiť na každej strane. Tento zaujímavý štýl sa nevidí často, no ani zvyšok postáv nie je v zákryte, predovšetkým Raphael a jeho parťák Marc Caradec. Už od začiatku pôsobia ako sympaťáci, hoci vždy majú čím prekvapiť. Najmä Caradec, na ktorého neraz drsné metódy z čias u polície si musí zvyknúť aj samotný Raphael. Ale nemyslite si, že je tu všetko čierno-biele. Ako som spomenul, Dievča z Brooklynu nie je bežné krimi. Aj na pohľad jasné postavy môžu mať skrytú motiváciu, a tak nebude nebúdza o náhle zvraty. Guillaume Musso vie, ako zaujať čitateľa, a nečudoval by som sa, keby sme sa dočkali aj filmovej podoby jeho románu. Číta sa ľahko, je dynamický a pomalšie pasáže sa vyskytujú adekvátne k tým napínavejším. Právom si udržuje popredné priečky bestsellerov.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

S kolegyňou, ktorá so mnou zdieľa záľubu v kriminálnom žánri, si sem-tam podebatujeme aj o tvorbe Dominika Dána. A zatiaľ čo ona má radšej príbehy z aktuálnejších čias, mňa dokážu viac vtiahnuť prípady zo staršej éry. Predošlý román Smrť na druhom brehu radím medzi autorove najvydarenejšie, preto ma veľmi potešila informácia o tom, že Korene zla naň (ne)priamo nadväzujú.  Príbeh sa odohráva v roku 1994, teda krátko po rozdelení republiky, kedy demokracia ešte len nachádzala svoj význam a privatizácia priala rozmachu pokútnych živlov. Každý si chcel uchmatnúť kúsok z koláča a neraz sa pritom rôzne skupiny neštítili ani dôraznejších presviedčacích metód. Korene zla, ako už je zvykom, ponúkajú aj vyšetrovanie samostatného prípadu, takže čitatelia, ktorí nečítali minulú knihu, môžu po nich siahnuť bez obáv. 

"Namieril jej na čelo a vystrelil. Guľa veľkého kalibru s vysokou kinetickou energiou prerazila Nine čelovú kosť a kožu vtiahla za sebou. Na čele ostala iba malá dierka. Pokračovala mozgom ako teplý nôž maslom a s plnou razanciou vyletela cez záhlavovú kosť. Pri vstupe do čela sa mierne deformovala, pri výstupe z hlavy trhala o to viac tkaniva. Kým sa Nine podlomili kolená, na policiach za ňou sa rozprskol mozog, kosti, koža a krv."

Po vyriešení prípadu mŕtvoly na opačnom brehu Dunaja kolektív "stoštyridsaťjednotky" ani na chvíľu nezaháľa. Čaká ich totiž ďalšie zamotané vyšetrovanie. V sexshope je zastrelená mladá predavačka, a navyše dcéra kolegu, ktorý si len tak-tak zachováva chladnú hlavu. Nina bola všeobecne obľúbená, študovala v poslednom ročníku vysokej školy a podľa všetkého nemala žiadnych nepriateľov. Zdá sa, akoby sa detektívi nemali čoho chytiť, ale ich systematická a mravenčia práca predsa len začne prinášať ovocie. Popri tom sa znovu vynárajú aj Krauzovi kamaráti zo sídliska ako pripomienka detstva. Nie z každého však vyrástol zásadový človek, a tak musia niekdajšie vzťahy ustúpiť krutej realite. Mafiáni v Našom Meste nespia a využijú každú príležitosť, ako sa obohatiť na úkor iných a dať zároveň všetkým najavo, kto je nekorunovaným kráľom nočného života. Lenže ani ich bezbrehé vyčíňanie nemôže pokračovať donekonečna a zviera zahnané do kúta sa môže prejaviť ako veľmi nebezpečný súper...

"Pásky na koberce vyrábali mimoriadne pevné, to hej, Ernest mal smolu, ich kvalitu spoznal až v takejto nezávideniahodnej situácii. Prestávali ho bolieť členky. Stehná trpeli nenormálne, Ernest nechápal, ako mohol Kristus v podobnej polohe vydržať až do pichnutia do boku. Poloha pokrčených kolien sa stávala mučivou iba hore, členky prilepené o kmeň už necítil. Zlé znamenie. V medicíne sa veľmi nevyznal, no bolo mu jasné, že ak prestane cítiť spodok nôh, niečo nie je v poriadku. Musi zabrať, musí si švihnúť, inak tu skape!"

Korene zla sa trafili do čierneho. Téma vzrastajúceho podsvetia a zasadenie deja do minulých dekád autorovi svedčia. Mám dojem, že Dominik Dán zažíva svoju renesanciu, čo je pri úctyhodnom počte kníh viac než vítané. Páči sa mi, ako sa spočiatku príbeh tvári ako bežná procedurálka, ale popri tom sa "nevinne" tiahnu aj ďalšie námety v podobe náhleho milionára Ernesta a podnikateľa v pohostinstve Miroslava. Práve na nich autor výborne (a najmä desivo) ukazuje, kam až siahala moc mafiánov a aké praktiky využívali, aby dosiahli svoje. Tomu zodpovedá aj vhodne zvolený názov. Korene zla sú obrazné, ale pritom presné.  Avizovaný nový román Cigaretka na dva ťahy, ktorý sa na pulty kníhkupectiev dostane v tradičnom predvianočnom čase, má pokračovať v nastolenej téme i období. Ja osobne sa z toho teším a verím, že Dominik Dán si udrží latku kvality rovnako vysoko.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Myslel som si, že vydavateľstvo Slovenský spisovateľ vydá ďalší diel série, ktorá začala predošlým románom Láska bez citu, ale namiesto toho ponúka čitateľom samostatnú knihu Darujem ti úsvit. Tá tiež patrí k starším kúskom z pera Mary Baloghovej, ale nič to nemení na tom, že aj vyše dvadsať rokov od prvého vydania si zachovávajú typický štýl obľúbenej autorky. Viac ako dobrodružstvo a nečakané zvraty sa dajú očakávať dve odlišné, ale vzájomne sa dopĺňajúce povahy, ktoré sa musia vyrovnať s minulosťou i sami so sebou. Napätie tak plynie skôr zo slovných prestreliek a z vnútorných poryvov vedúcich k trápeniu, ale aj postupnému "vyliečeniu". Zaujímavé je, že hrdinovia nevstupujú do príbehu ako životom ostrieľané postavy, ale nachádzajú sa tesne na prahu dospelosti...

"Mal sedemnásť rokov, bol to už mladý muž, nie chlapec, za akého ho pôvodne považovala. Okrem učiteľa tanca v škole bol prvým mužom, s ktorým tancovala, a prvým mužom, čo ju pobozkal. Keď sa im pery na chvíľu spojili, celé telo jej premkol slastný pocit hriechu. A skôr ako vybehla hore schodmi do svojej izby a so zavretými očami sa chrbtom oprela o dvere, už bola doňho zaľúbená."

Oficiálna anotácia:

Dcéra francúzskeho grófa Jeanne Morrisettová sa prvý raz stretla s Robertom Blakom, nemanželským synom anglického markíza, keď mala pätnásť a on sedemnásť. Zaľúbili sa do seba, no jeho pôvod ich láske nežičil. Keď sa o jedenásť rokov opäť stretnú, on je kapitánom britskej armády a ona vdovou po portugalskom markízovi. Francúzsko a Anglicko medzi sebou zvádzajú neľútostnú vojnu a Portugalsku hrozí invázia napoleonských vojsk. Obaja mladí ľudia sú vtiahnutí do víru intríg ako špióni, no iba Joana vie, že sú na rovnakej strane. Očarujúca kráska a odvážny dôstojník zahoria k sebe vášňou, ktorá zatieni nebezpečenstvo a hrôzy vojny. Podarí sa tentoraz ich láske zvíťaziť nad nepriazňou osudu?

"Pripomenul si ten večer na plese v Lisabone, keď ju prvý raz uvidel ako markízu das Minas, nádhernú, príťažlivú ženu celkom mimo jeho dosahu. A potom sa zahľadel na rozstrapatenú ženu, ktorá na ňom spokojne ležala, a ktorá nebola cítiť drahou voňavkou, iba vôňou ženy. Vôňou ženy, nie dámy. Spomenul si, ako ho v noci vyzliekla, jemne ho hladkala, bozkávala a nakoniec naňho vysadla, kým on iba nepohnute ležal, ochromený hrôzou z toho, že ak by jej čo i len vlas na hlave skrivil, považovalo by sa to za násilie voči zajatkyni. Nie, vôbec nie je dáma. Je to odvážna, náruživá žena."

Mám pocit, že v skoršej tvorbe bola Mary Baloghová o niečo odvážnejšia. Slovenskí čitatelia majú momentálne možnosť porovnať ju s aktuálnymi novinkami a za seba môžem povedať, že v nich badať isté rozdiely. A to v rovine erotiky, ako aj voľbe slov. V nových knihách autorka viac dbá na jemnosť, romantiku, psychologickú kresbu, zatiaľ čo kedysi sa nerozpakovala zájsť omnoho ďalej a otvorene opisovať aj horúcejšie scény. Na jednej strane je to dobre, pretože každý autor či autorka sa vyvíja, no zároveň sa možno oberá o čitateľov, ktorí hľadajú čosi viac než pokojne plynúci dej bez výrazných zvratov či pasáží. V románe Darujem ti úsvit nehrá dôležitú úlohu len tradičné Anglicko, ale dej sa vo veľkej miere odohráva v Portugalsku. Toto nie celkom bežné dejisko je pre našinca pomerne zaujímavé, a okrem toho sa môžete dočítať viac aj o jeho význame a osude počas napoleonských vojen. Mary Baloghová tak znovu dokazuje, že nie je jej prvotným cieľom iba ohúriť láskou a romantikou, ale i pridanou hodnotou v podobe dobových súvilostí a silných osobností. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Ako čitateľ som viac dával prednosť skôr procedurálnym kriminálkam a psychotrilerom, vojenské prostredie a akčné boje neboli mojou šálkou kávy. Môj postoj narušil Don Mann so sériou SEAL TEAM SIX (onedlho vyjde v českom preklade tretí diel). Ohlasy na internete dávali na známosť, že romány Scotta McEwena (v spolupráci s Thomasom Koloniarom) sú podobného charakteru, ba azda ju aj v niečom predbiehajú. V našich končinách sa o preklad postaralo vydavateľstvo CPress a ide o trefu do čierneho. Neviditelný je nepretržitou akčnou jazdou, ktorá vám nedá vydýchnuť počas celých 400 strán. Už úvodné kapitoly ma presvedčili, že autori sa so svojimi postavami nemienia maznať. Nestáva sa mi často, že by som dej až tak naplno prežíval, ale útok kartelu na členov americkej diplomatickej skupiny skvelo predznamenal jeho celkovú dynamiku.

"Vaught znovu zahájil palbu z pistole CQC a skosil oba zbývající muže, kteří se právě snažili nabít. Uriah se opět zvedl na nohy a pomáhal zbývajícím členum ochranky krýt diplomaty. Ale výlohy obchodu byly kryty zamčenými roletami, takže nebylo kde se skrýt. Hočící vozidla skýtala jistý kryt, hrozilo ale nebezpečí dalšího výbuchu. Kolem se přehnali tři maskovaní motocyklisté a pokropili je devítimilimetrovými střelami ze samopalu Uzi."

V hlavnom meste Mexika dôjde k zabitiu šéfky protidrogovej agentúry a amerického veľvyslanca. Agent DSS Chance Vaught, ktorý mal na starosti ich ochranku, sa púšťa do prenasledovania nebezpečného ostreľovača. Ide o bývalého amerického príslušníka vojenských síl, ktorý spravil zo zabíjania svoj zdroj obživy v službách drogového kartelu. Vaught spája sily s agentom CIA Crosswhiteom v snahe dolapiť snajpera a zabrániť tomu, aby sa miestny politik - v skutočnosti vodca kartelu - nestal budúcim mexickým prezidentom. Keď však senátor zistí, že Vaught nezomrel, ako sa domnieval, posiela ostreľovača práve naňho. Snajpera pritom vedie aj vidina vlastnej bezpečnosti. Vaught totiž videl jeho tvár a je nutné eliminovať ho. Crosswhite kontaktuje svojho najlepšieho priateľa, taktiež agenta CIA Gila Shannona, ale ten rieši vlastné misie a problémy, ktoré ho zavedú zo Švajčiarska až do Číny, kde bude musieť bojovať s ruskou mafiou túžiacou po pomste...

"K policejní stanici vyrazily ze čtyř ruznych směru čtyři SUV. Z každého vozidla vyskočili čtyři muži a všichni vrhli proti vchodu ruční granáty. Jejich téměř současné výbuchy prakticky odtrhly čelní stěnu budovy, zničily bezpečnostní dveře a vytvořily prulom. El Rabioso vzrušeně sledoval, jak kalašnikovy vyzbrojení útočníci vbíhají dovnitř. Pohled na zášlehy u ústí zbraní a zvuk střelby byl pro něj příliš silný, takže nevydržel nečinně sedět na místě. Napětí a vzrušení ho přemohly, odlepil se s vozem od obrubníku a přitom narazil do kolem projíždějícího auta. Menší vuz se po nárazu divoce otočil kolem své osy..."

Príbeh sa rozvíja v dvoch rovinách. Tu mi nedá nepoznamenať, že línia s Gilom Shannonom sa s ohľadom na hlavný dej zdá tak trochu nadbytočná. Ak som však správne vyrozumel, Gil bol ústrednou postavou v minulej časti série (Vlk), a tak mal svoje logické miesto aj v tomto príbehu. Neviditelný je veľmi dobre spracovaný, aj vedľajšie postavy majú svoje nezastupiteľné opodstatnenie a napokon do seba všetko pekne zapadne. Vzhľadom na machinácie rôznych spravodajských agentúr si mnohí mocní riešia vlastnú agendu, a tak nie je vždy celkom jasné, kto je na koho strane. Vaught a Crosswhite sú fajn chlapíci a určite by ste ich chceli mať po boku v prípade problémov. V porovnaní s Donom Mannon je Scott McEwen menej priamočiary, potrpí si síce na rovnaké množstvo poriadnej akcie, ale zároveň ponúka o niečo zložitejší príbeh. Na svoje si prídu fanúšikovia prestreliek a naháňačiek, ale aj čitatelia špionážnych románov. Aj Neviditelný teda prispel veľkou mierou k tomu, že aj naďalej budem podobné príbehy vyhľadávať i ja.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.