Liam Pieper vstupuje na náš trh svojou románovou prvotinou a musím povedať, že to robí razantne a nezabudnuteľne. Jeho román Hračkář patrí medzi útlejšie, ale obsahovo bohaté. Vydavateľstvo Domino má u mňa bod za to, že siahlo po preklade austrálskeho autora, čo je skôr výnimkou než pravidlom. Iste za to môže aj Pieperova spojitosť s Českom, ale nech. Verím, že ak napíše ďalšie vydarené romány, stane sa pevnou súčasťou edičných plánov popri zvučných menách, ako napr. Deaver, Connelly, Jacksonová a pod. Nejde o klasický triler v zmysle pátrania po vrahovi. Dej sa sústredí hlavne na hlavu rodiny Arkadija, ktorého dejová línia z druhej svetovej vojny bola pre mňa najzaujímavejšou. Okrem nej ponúka autor ďalšie dve - obidve zo súčasnosti, kde sa nové generácie takisto dostávajú do problémov (hoci neraz zavinených vlastnou vinou). 

"Myslela si, že celou situaci nezvládl, ale co mohl dělat jiného, než si toho malého smrada, který během jejich styku lepil na okno obličej, vzít do prádla? Možná měla pravdu. Ale kdo mohl čekat, že ten kluk bude tolik krvácet? Nebo že Clara bude tolik vyšilovat? Po bitce byl vzteklý a rozrušený, ale jakmile z něj adrenalin vyprchal, začal se bát, kolik pozornosti celý incident vyvolal. Jenom při představě, že bude přistižený, jak zahýbá Tess, pocítil výčitky."

Adam Kulakov je obchodník s hračkami, pokračujúci v odkaze starého otca Arkadija. Ten je preňho vzorom a má pocit, že sa mu nedokáže vyrovnať. Napriek tomu patrí ich hračkárska firma medzi najúspešnejšie, a to i vďaka šikovnosti Adamovej manželky Tess, ktorá má pod palcom jej každodenný chod. Adam však patrí medzi pôžitkárov a neraz nehľadí nielen na cenu, ale i na hranice zákona. Tak je to aj v prípade mladučkej študentky Clary. Udržiavanie milostného pomeru s neplnoletým dievčaťom ho napokon dostane do problémov, pričom ani on sám nedokáže vzhľadom na svoju prchkú povahu predpovedať, ako sa vyvinú. Tess sa medzitým viac venuje Arkadijovi, ktorý bojuje so zdravotnými problémami. Mnohé majú pôvod ešte v jeho mladosti, kedy čelil zhmotneným démonom v podobe nacistov a v koncentračnom tábore v Osvienčime strávil čas ako asistent jedného z tamojších lekárov. Práve tu sa zrodila myšlienka výroby hračiek, ale zároveň došlo k udalostiam, ktorých zmysel odhalí až súčasnosť...

"K výběrům docházelo vždycky, když vlakem do Březinky dorazila nová várka civilistů, tam na příchozí čekali esesmani s útočnými psy a rozdělovali je do skupin. Ti nejsilnější byli vybráni na práci a posláni tři kilometry po silnici do Osvětimi, kde se přidělovali pracovním oddílům v továrnách. Všichni ostatní - staří, děti, těhotné ženy - zamířili do plynových komor. Arkadij už výběr samozřejme zažil, když sám do komplexu dorazil, a také spatřil jeho důsledky. Jenže tentokrát to bylo poprvé, kdy vše sledoval zvnějšku: všechny ty obličeje plynoucí kupředu - prázdné, bezútěšné, vyděšené."

Hračkář je kombináciou rodinnej drámy, historického románu z obdobia druhej svetovej vojny a psychotrileru. Závisí to zhruba od toho, čia dejová línia je práve na pretrase. Miestami tam príbeh pôsobí nevyvážene a jedna časť vás môže zaujať viac než iná, ktorú ale musíte tiež prejsť, aby vám neunikli súvislosti. Ťahúňom je nepochybne Arkadij a jeho pobyt v koncentračnom tábore. Podobne ladené príbehy sú momentálne dosť v kurze a iste aj vďaka tomu si román nájde širokú škálu čitateľov. Nevšedným prvkom je aj zasadenie deja zo súčasnosti do Pieperovej rodnej Austrálie. Najväčším plusom bol však pre mňa záverečný zvrat, ktorý som naozaj nečakal. Tým sa u mňa Hračkář posunul kvalitatívne vyššie. Adam je ako postava pomerne nesympatický a jeho manželka Tess je zas príliš nevýrazná, aby si dokázala pre seba ukradnúť scény, kde sa vyskytne. Ako som však spomenul, ide o autorovu prvotinu. Časom sa jeho štýl iste vycibrí, pretože talent na rozprávanie rozhodne má.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino. 

Touto knihou vydavateľstvo Metafora opäť potvrdzuje, že jeho edícia beletrizovaných životopisov patrí medzi to najlepšie, čo možno nájsť na česko-slovenskom trhu. Americký spisovateľ Truman Capote je v našich končinách známy najmä vďaka titulu Raňajky u Tiffanyho, ktorý nemenej preslávil film v hlavnej úlohe s nezabudnuteľnou Audrey Hepburn. Aký príbeh sa však skrýva za oponou? Román Labutě z Páté avenue poskytuje odpovede na viac otázok, ako by ste boli vôbec schopní položiť. Okrem života Trumana Capoteho približuje totiž aj osudy manhattanskej smotánky, jej lesk a prestíž, ale aj povrchnosť a pozlátko, ktorým zakrývala svoju prázdnotu. Autorka Melanie Benjamin na jej pozadí poukazuje veľkou mierou aj na to, ako dokáže túžba po uznaní ovplyvniť (ne)obyčajný vzťah... 

"Věděl, že je na vrcholu tvůrčích sil. NIkdy o tom nepochyboval, dokonce ani když ho propustili z The New Yorkeru. A miloval skvělého muže, který mu opětoval lásku - svým nabručeným způsobem. Ale nestačilo to, a když se pozdě v noci Truman odvrátil od tiše chrápajícího Jacka, v jeho nitru tančil plamen, který se nikdy nedal uhasit, bez ohledu na to, kolik spolkl prášků na spaní. Bez ohledu na to, kolikrát si říkal, že ho může zase zapálit ranné slunce."

Na komplikovanú osobnosť Trumana Capoteho nahliadame spolu s jeho "labuťami", ako nazval skupinku žien udávajúcich tón v newyorskej smotánke v (prevažne) 60. rokoch. Tvorí ich naozaj rôznorodá skupinka silných, nezávislých hviezd, ktoré majú všetko, čo si môžu priať - krásu, bohatstvo, majetky, úspešných manželov, ale cenou za to je neraz osamelosť a nuda. Preto celkom vítajú príchod zlatovlasého spisovateľa do ich kruhov. Truman Capote je ako víchor. Spočiatku ho nikto nepoznal, a odrazu je ozdobou každého večierka. Najprv ako bizarná postavička, postupne ako ich pevná súčasť. Mnohí podľahnú jeho čaru, a najmä Babe Paleyová, manželka šéfa štúdií CBS. Nadviažu milostný pomer, ktorý prerastie aj do citovej roviny. Lenže Truman v sebe nezaprie spisovateľa bažiaceho po výraznej a originálnej zápletke. Pozorovanie života vysokej spoločnosti mu napokon poslúži ako zdroj pre jeho román, a odrazu vyjdú najavo pravdy ohľadom každého jeho vzťahu...

"Vztahy s Paleyovými se komplikují, uvažoval. A jsou čím dál zajímavější - rozkošně, nádherně zajímavější! Truman se vždy prudce nadechl, když spatřil Babe po delší době. Její krása nevybledla, s každým rokem byla jen o to vybroušenější. Jeho vášeň k ní stále plála, neboť toužil po kráse stejně jako po lásce a oblíbenosti, a pokud měl oboje v jediném skvostném, okouzlujícím balení, co víc mohl žádat? A její zranitelnost - její dojemné zpovědi - při vzpomínce na ten společně strávený den a noc v její posteli, kdy ležel vedle manželky Williama S. Paleyho a poznal ji víc, než její muž kdy mohl, by dokázal plakat."

V prvom pláne sú Labutě z Páté avenue príbehom spisovateľa Trumana Capoteho a celebrity Babe Paleyovej. Lenže popri tom Melanie Benjamin rozohráva ďalšie motívy, ktoré ho nielen dopĺňajú, ale aj vyzdvihujú o niekoľko priečok vyššie. Priznám sa, ani som netušil, koľko emócií, kontroverzie a v podstate i zrady sa skrýva za menom slávneho autora. Doteraz bol pre mňa len menom na obálke, a o to viac ma kniha zaujala. Predstavuje ho v celej jeho zložitej povahe. Melanie Benjamin ho nesúdi, neospravedlňuje ani nestavia na piedestál. Ponúka relatívne objektívny pohľad na jeho konanie a nestále pôsobenie na scéne plnej lesku a pretvárky. Je na každom čitateľovi, aby si vytvoril svoj názor. Ja osobne sa zmietam kdesi medzi obdivom a opatrným začudovaním. Aj to je dôkz, že román splnil svoju úlohu. Prinútil zamyslieť sa, poučil a pobavil. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Metafora.    

Jandy Nelson ma svojou knihou Dám ti aj slnko pred časom úplne odrovnala. Ešte žiadny iný román pre mladých ma tak nezasiahol, doteraz je u mňa na vrchole v danom žánri a len tak ľahko ho niečo nezosadí. Spojenie ľudskej duše s umením a láskou sa prejavuje aj v autorkinej prvotine Nebo na dosah. No zatiaľ čo predtým sa zameriavala na viacero postáv, teraz je v centre iba jedna - sedemnásťročná Lennie, poznačená sestrinou smrťou. Mám pocit, že v spoločnosti prevláda všeobecný názor, že tínedžeri nemajú v podstate žiadne vážne problémy a ich jedinou starosťou je vyštudovať. Pravdou však je, že v tomto veku všetko prežíva človek omnoho intenzívnejšie, ešte nie je natoľko ovplyvnený reálnym vonkajším svetom a materiálnymi statkami. Jandy Nelson odkrýva v Nebi na dosah dôležitú súčasť života a aj napriek ťaživej téme to robí s ľahkosťou a jej blízkou citlivosťou. 

"Nikdy sa mi nič podobné nestalo, celých sedemnásť rokov nič, a teraz všetko naraz. Joe doslova spieva moje meno. Znie to tak rozradostene. Asi ešte stále lieta v oblakoch po tom nádhernom a úžasnom bozku, ktorý sype hviezdy priamo do náručia, bozku, aký určite zažili Heatcliff a Cathy na slatinách, keď im slnko pieklo na chrbát a ich svetom sa preháňal vietor a more možností. Celkom iný bozk, ako to desivé tornádo, ktoré sa pred chvíľou prehnalo Tobym a mnou."

Keď Lennie náhle kvôli srdcovej vade umrie jej o dva roky staršia sestra Bailey, prestane rozumieť svetu, v ktorom sa odrazu ocitla. Nič už nie je ako predtým. Ako plynie čas, pomaly sa vracia k bežnému životu, no rodinná situácia nebude jedinou zmenou. Do školy nastúpil nový chlapec - Joe Fontaine, nadaný hudobník a idol dievčat. Okamžite prejaví o Lennie záujem, ale ona sa zmieta nielen v citovej búrke, ale aj medzi dvoma chalanmi. Okrem Joea ju to totiž ťahá aj k Tobymu, sestrinmu priateľovi, ktorý ako jediný dokonale chápe jej smútok a možno si môžu navzájom pomôcť prekonať ho. Joe však už kedysi prežil vzťah, kde ho priateľka podviedla, a tak si musí Lennie dať pozor, aby mu neublížila. Zameranie aj na iných ľudí okrem seba či sestry jej postupne kliesni cestu k lepším dňom, hoci sa stále snaží porozumieť, kde nastala chyba. Odpovede hľadá v Baileiných veciach a zistí, že sa usilovala nájsť ich matku, ktorá ich opustila už pred rokmi...

"V tej chvíli bola medzi nami iba jediná tenulinká vrstva oblečenia, a potom mi zašiel rukou pod šaty a cítila som ho na koži. Bolo to, ako keď hrá hudba - znovu a znovu ma to vrhá z útesu, ktorým je moje srdce. Dnes ráno prvý raz nepatrili moje myšlienky po prebudení Bailey, a preto som sa cítila previnilo. Ale keď mi začalo svitať, že som zamilovaná, pocit previnenia nemal veľkú šancu. Hľadela som cez okno na hmlisté včasné ráno. Chvíľu som rozmýšľala, či mi Joea neposlala Bailey, aby som vedela, že vo svete, v ktorom zomrela, sa môže prihodiť aj niečo také krásne."

Povedať, že Nebo sa dosah je príbeh o vyrovnávaní sa so stratou blízkeho človeka, by bolo priveľmi zjednošujúce. Jandy Nelson nikdy nestavia na jednu kartu a nie je to inak ani v tomto prípade. Dobre vie, že vnútorný život mladých ľudí je omnoho bohatší a nezastaví sa prakticky ani na jeden deň. Máme tu aj klasickú dilemu ohľadom dvoch chlapcov, čo miestami skĺzava ku klišé (pristihnutie pri bozku), ale aj takéto situácie sa napokon ukážu skôr ako východisko pre ďalšie, originálnejšie zápletky. Páčil sa mi motív matky, ktorá opustila rodinu, pričom čitateľ celý čas netuší, či sa vráti, alebo sa ju podarí nájsť. Nebo na dosah síce nedosahuje kvality románu Dám ti aj slnko, ale určite ide v rámci žánru o nadpriemer. Jandy Nelson opäť útočí na vaše vnímanie krásnymi myšlienkami, pri ktorých sa neraz pristavíte. To, ako ľahko dokáže do bežnej situácie zakomponovať až lyrické prvky, je naozaj obdivuhodné. A to nehovorím o nápisoch na rôznych miestach po celom meste, ktoré sú súčasťou každej kapitoly. Táto kniha bude mať v mojej knižnici čestné miesto vedľa svojej románovej dvojičky a ja dúfam, že k nim v budúcnosti pribudne ešte veľa ďalších súrodencov. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Ľudia často siahajú po príbehoch obyčajných ľudí počas vojny. Či už kvôli čriepkam z histórie, alebo jednoducho pre vieru, že sa azda nič podobné nezopakuje. Väčšinou ide o druhú svetovú vojnu, no sú konflikty, ktoré sa odohrali omnoho neskôr a v obmene trvajú dodnes. A pritom sa to nedeje vôbec ďaleko. Územie bývalej Juhoslávie je dnes (najmä na pobreží) vyhľadávanou turistickou destináciou, ale aj Slovákmi obľúbené Chorvátsko zažilo krušné časy. Americká spisovateľa Sara Novic približuje tamojší vojnový dopad na civilné obyvateľstvo cez optiku desaťročného dievčatka. Ona sama má blízko k chorvátskej kultúre, takže jej príbeh je plný autentických spomienok. Dievča vo vojne však ponúka omnoho viac. Väčší časový rámec poskytuje priestor na dôkladnú analýzu nielen samotného konfliktu, ale hlavne vnútorných bojov. 

"So spolužiakmi sme sa tlačili jeden na druhého a stúpali sme hore schodmi k dennému svetlu. Začalo sa to zápachom. Bol to zemitý zápach horiaceho dreva, chemický smrad po roztopenom plaste, kyslastý a neznámy puch. Neskôr sme sa dozvedeli, že tak páchne mäso. Potom sme si všimli dym. Tri vysoké stĺpy nad hornou časťou mesta a nad nimi hrubé, husté tmavočervené kúdoly dymu. Teraz to už nebola obava ani vzrušenie. Iba skutočný strach."

Ana chodí do piatej triedy a okrem bežného rodinného života jej dni vypĺňa hranie futbalu a behanie po vonku s najlepším kamarátom Lukom. Ich detský stereotyp je narušený, keď sa zrazu v Záhrebe začnú objavovať utečenci z iných miest a mestom sa šíria nenávistné nálady. Spolu s rodičmi sledujú správy o rozmáhajúcej sa vojne, a hoci sa snažia žiť ako dovtedy, ale nálety a vojenské jednotky sa ignorovať nedajú. Situáciu rodine komplikuje aj malá Rahela, ktorá nutne potrebuje lekársku starostlivosť. A práve snaha pomôcť jej napokon vedie k najväčšiemu zvratu v Aninom živote... Po desiatich rokoch je z nej vysokoškolská študentka v New Yorku usilujúca sa nedávať najavo svoj pôvod či vnútorný chaos. Pred vlastnou minulosťou sa však ujsť nedá a Ana sa čoraz viac uchyľuje k spomienkam a myšlienkam na domovinu. Rahela sa, prirodzene, nepamätá na niekdajšie udalosti a samu Anu to stojí veľa síl. Zároveň si ale uvedomuje, že nebude mať pokoj, kým im nebude čeliť a znovu nenavštívi staré miesta...

"Vír postáv sa nakoniec dotlačil z dvora na hlavnú ulicu, takže som zbadala to, čo všetkých zaujímalo. Chvejúcu sa skupinku mužov a chlapcov s takým výrazom hrôzy na tvári, že som aj ja pochopila, kto sú. Utečenci. Vyzerali zúfalejšie než tí prví. S divým pohľadom, vydutí na nesprávnych miestach. V rukách zvierali zdrapy papierov s adresami príbuzných, rodinných priateľov, kohokoľvek, kto by mohol byť ochotný zobrať ich k sebe, a strkali ich pred tváre mojich rodičov a susedov. Vymieňali informácie o predných líniách za rady, ako sa dostanú k svojim príbuzným."

V jednom z rozhovorov so Sarou Novic som sa dočítal, že román chcela začať v súčasnosti a k vojne v Chorvátsku sa dopracovať retrospektívou. Som veľmi rád, že od toho nakoniec upustila, pretože pasáž z "budúcnosti" už nie je taká úderná. Respektíve nie hneď. Príbeh ako taký teda začína v deväťdesiatych rokoch. Spočiatku som sa bál, že pohľad dieťaťa neposkytne až taký komplexný pohľad, ale nejde predsa o faktografiu. Ukázalo sa to ako šikovný ťah. Celé počiatky prežívame spolu s Anou, a to veľmi emotívne. Autorka skvelo zobrazila prechod od detského vytrženia z dramatických udalostí po bytostný strach a tragiku. Udalosť, ktorá ukončuje prvú časť knihy, bude vo mne rezonovať ešte dlho. Asi aj preto sa mi zdalo pokračovanie trochu zdĺhavejšie. Dozvedáme sa o Aninom pobyte v USA, ide, samozrejme, o nevyhnutný vývoj deja, ale žiadalo sa mi preskočiť k čomusi zaujímavejšiemu. Celý čas som čakal, kedy sa vráti na scénu Luka, Anin priateľ, a dočkal som sa. Od Aninho návratu do rodnej krajiny som knihu znovu nevedel pustiť z rúk. Dievča vo vojne má i vhodne zvolený názov. Primárne odkazuje na bojový konflikt, ale netreba zabúdať ani na vnútornú vojnu, ktorou je poznačená každá ľudská bytosť, čo sa v ňom ocitne...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ.

Horor patrí k najobľúbenejším žánrom, čo sa filmového umenia týka. Preto je pomerne prekvapivé, že vo svete literatúry nemá veľké kvantitatívne zastúpenie. Americký autor Jeremy Bates však vie preniesť na čitateľa pocit strachu z neznámeho aj priameho nebezpečenstva. Vo vydavateľstve XYZ vyšla už druhá kniha zo série Najstrašidelnejšie miesta sveta. Bates na svojej internetovej stránke ohlásil dokončenie piatej časti, takže sa máme na čo tešiť. Ide o samostatné príbehy z rôznych kútov planéty, z ktorých autor pre svoje príbehy vyťažuje maximum. Vyše tristo míľ dlhé chodby pod Parížom, kde ležia ostatky zhruba šiestich miliónov ľudí, priťahujú turistov, bádateľov aj čudákov ukájajúcich svoju morbídnu zvedavosť. Katakomby odporúčam čítať po zotmení, vtedy je atmosféra knihy ešte hustejšia. Vzhľadom na zimný čas je to v tomto smere dokonca o niečo jednoduchšie. 

"Vteřinu poté, co dozněla ozvěna mého utrápeného výkřiku, zaburácela někde za mými zády divoká bouře zvířecích hlasů. Tak strašně blízko! Výkřiky zesílily do frenetického crescenda plného lačnosti po krvi. Tělem mi projela hrůza, ale nedokázal jsem přinutit nohy, aby se začaly hýbat rychleji. Byly zalité do betonu. Přišlo mi, že utíkám v protisměru po běžeckému pasu. Najednou strop i stěny zmizely a kolem mě se otevřela černá prázdnota."

Will ukončil štúdium na univerzite a momentálne si zarába písaním o baroch a kluboch v rôznych mestách. Práca ho privedie do Paríža, kde sa spozná s Daniele - tá patrí medzi takzvaných katafilov, ľudí, čo sú fascinovaní miestnymi katakombami. Pozve ho na výpravu s cieľom nájsť ženu, ktorá sa v nich stratila. Danielin kamarát Pascal našiel len videokameru, kde je zachytené, ako pred niečím či niekým vystrašene utekala. Keďže Will chce pustiť z hlavy myšlienky na bývalú priateľku, pridá sa k nim dvom spolu s Robom, Danieliným švagrom. Štvorica hrdinov sa tak vydáva do útrob mesta, kde sa to priam hemží zvláštnymi existenciami a nečakanými nástrahami. Postupne narazia na rozličných katafilov a musia preveriť svoje fyzické aj duševné sily. A to najmä od chvíle, keď sa dostanú na miesto určenia a zistia, že pravda je omnoho desivejšia, ako si vôbec dokázali predstaviť. V podzemných chodbách sa totiž ukrývajú hrôzy ako z najhorších nočných môr. A nikto, kto s nimi prišiel do styku, ešte nevyviazol živý...

"Se strašlivým zasténáním se vydala kupředu - právě ve chvíli, kdy mě pár rukou znovu chytil za kotníky. Ostré nehty - nebo nějaké čelisti? - se mi zaryly hluboko do masa. Kopal jsem, převracel se a podařilo se mi znovu osvobodit, byl jsem hned za Daniele a křičel na ni, aby se pohybovala rychleji, křičel jsem hlasem, který mi skoro nepřipadal jako můj vlastní, a v tom manickém útěku jsem si kůži na kolenou rozdíral do krve. Daniele zahnula za roh a vzdálenost mezi námi se zvětšovala. Čekal jsem každou chvíli, že se ty strašlivé ruce do mě zase zaseknou a stáhnou mě zpátky do temnoty."

Katakomby sú klasickým hororom, ktorý nevybočuje zo zaužívanej kompozície. Najprv sa predstavujú postavy, ich vzťahy, osobné problémy či ťažké životné skúsenosti, potom nasleduje presun do nového prostredia, ktoré treba dôkladne spoznať a budovať tým napätie, až napokon zhruba v polovici prichádza hlavná zápletka v podobe boja o vlastnú kožu. Čo ma trochu zarazilo, bolo, že hneď v prológu Jeremy Bates prezradil, čo sa s ktorou postavou stane. Tým pripravil čitateľa o najväčšie zvraty a šoky. Ale zase verím, že mu to pomáha vyburcovať zvedavosť, čitatelia vedia, k čomu sa bude schyľovať, a tak sa prehryzú aj menej zaujímavými pasážami v prvej polovici knihy. Rozuzlenie je ako-tak uveriteľné, som rád, že autor sa neuchýlil k nadprirodzenu. Keď sa do deja dostali aj ďalšie postavy, ktorým Bates venoval väčší priestor, trochu sa tým skazila pôvodná atmosféra budovaná na štyroch postavách. Ale vzhľadom na neutíchajúcu gradáciu to až tak neprekáža. Katakomby ma príjemne prekvapili a už teraz viem, že siahnem aj po ďalších dieloch série.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Názvom tohto článku naozaj nepreháňam. A vzhľadom na pokročilý kalendárny čas si trúfam povedať, že Handrovú bábiku u mňa len tak niečo neprekoná. Som rád, že som sa k tejto knihe dostal. Inak by som prišiel o veľa. Síce... keby som ju nečítal, tak by som nevedel, o čo prichádzam, a to by bola v konečnom dôsledku dvojnásobná prehra. Každopádne, Daniel Cole hravo strčil svojím debutom do vrecka aj ostrieľanejších autorov a jeho kniha je právom umiestnená v rebríčkoch bestsellerov. Zaujala ma už anotáciou a nesklamala ani potom. Obsahuje výborne gradujúci dej, skvelo vykreslené postavy a vraha s premysleným plánom. Najzaujímavejšie na tom bolo, že vyšetrovatelia celý čas poznali jeho obete (dokonca ešte kým boli nažive), ale páchateľ im napriek tomu dokáže prejsť cez rozum. Nikdy netušia, z ktorej strany a ako zaútočí...

"Nahé telo skrútené v neprirodzenej polohe vyzeralo, akoby sa vznášalo asi tridsať centimetrov nad nerovnou drevenou podlahou. Chrbtom bolo obrátené do miestnosti a tvárou k obrovskému oknu. Vo vzduchu ho držali stovky takmer neviditeľných nití visiacich z dvoch kovových hákov. Woflovi chvíľu trvalo, kým identifikoval najdesivejší prvok surrealistického výjavu pred sebou: čiernu nohu pripevnenú k bielemu torzu."

Detektív William Fawkes, prezývaný Wolf - Vlk, takmer dostal za mreže sériového vraha, ale súd ho oslobodil. V tej chvíli naňho Wolf zaútočil, vďaka čomu skončil bez práce a v nemocnici pre duševne chorých. Napokon bol rehabilitovaný, a to práve v čase, keď sa v Londýne objaví nový šialenec. Na kriminalistov čaká telo poskladané zo šiestich rôznych ľudí. Detektívi tak majú šesť obetí, a navyše im vrah zanechá zoznam ďalších šiestich mien, na ktorých smrť ešte len čaká. Wolf a jeho kolegovia tak musia prísť nielen na to, komu patria časti tiel, ale aj ochrániť budúce obete a zároveň vypátrať totožnosť a motív nebezpečného vraha. Nezastaví sa totiž pred ničím a ako sa ukáže, čoskoro sa nedá veriť nikomu v blízkosti možných obetí. Vrahove praktiky sa vymykajú akýmkoľvek učebnicovým príkladom a svoje robia aj médiá, najmä Wolfova bývalá manželka, ktorá túži po hlavnom moderátorskom kresle, a to si vyžaduje prinášať horúce správy z miest činu... 

"Vzápätí sa naklonil a skočil...  Wolf s ďalšími dvoma stovkami ľudí na ceste sa bezmocne prizeral, ako mlčky padá okolo okien. Napokon mu Ford zmizol z očí a s tupým buchnutím dopadol pred služobný vchod do suterénu. Chvíľu sa nikto ani nepohol - a potom sa armáda reportérov pohla a premohla hŕstku policajtov, poháňaná túžbou odvysielať prvé strašidelné obrazy z miesta tragédie... Keď sa Wolf priblížil k nehybnému telu, ktoré po páde zostalo v neprirodzenej polohe, uvedomil si, že stojí v obrovskej kaluži krvi voľne vytekajúcej mužovi z tyla rozbitej lebky."

Od Handrovej bábiky som sa nevedel odtrhnúť. Vzhľadom na vysoký počet obetí si autor otvoril dvere k mnohým prekvapeniam a zvratom. Aj keď tušíte, čo príde, štýl rozprávania vás napriek tomu dostane. Daniel Cole nič neponecháva na náhodu a každá udalosť má v príbehu svoje opodstatnené miesto - od prológu až po záver. Ústrednou postavou je síce Wolf - mimochodom, veľmi charizmatický a schopný utiahnuť dlhodobú sériu -, ale nezaostávajú za ním ani vedľajšie postavy - od jeho ostrieľaných kolegov cez nováčika v tíme až po Andreu, Wolfovu exmanželku. Práve tá prežíva najväčšie rozpory medzi snahou urobiť správnu vec a možnosťou získať vytúžený kariérny postup. Menšie motívy dotvárajú celkovú mozaiku a spolu s hlavnou líniou vyšetrovania tvoria pevný dej. Osobné problémy postáv nie sú silené, autor im venuje iba nevyhnutnú pozornosť, ale stačia na to, aby ste si postavy zamilovali. A to napriek tomu, že vôbec nie sú dokonalé. Handrová bábika má veľký potenciál a je naplnený do bodky. Na začiatok budúceho roka je ohlásená druhá kniha s Wolfom na čele, čo ma veľmi potešilo. Stal som sa totiž jeho skalným fanúšikom.

Prekvapuje, že ma ešte stále prekvapuje originalita námetov v žánri young adult. Žeby som až tak podceňoval schopnosť autorov a autoriek priniesť niečo nové? Alebo je to tým, že invenčné novinky sú rovnakou (ak nie väčšou) mierou doplnené o ich menej vydarené napodobeniny? Nech je, ako chce, spisovateľka Leigh Bardugo si určite zaslúži vašu pozornosť. Moju si už získala, a to hneď prvou knihou, ktorú som od nej čítal. Román Šest vran ma zaujal už formátom a technickým spracovaním. Ide o bohaté čítanie, žiadnu jednohubku. Oceňujem aj farebné hrany strán, čo len zvyšuje celkovú atmosféru knihy. Sama autorka priznáva, že inšpiráciu čerpá z cárskeho Ruska, čomu prispôsobuje aj svoj fantastický svet. Mňa ako nadšenca histórie tým úplne dostala. A keď sa k tomu pridajú skvelé postavy a košato rozvitá téma, máme tu zaručený hit. 

Takmer sa zdá, že kráľovná anglickej detektívky nezaháľa ani po smrti. Pravdou však je, že nadčasovosťou svojich diel dokáže osloviť milióny čitateľov po celom svete ešte i dnes. Momentálne na pultoch kníhkupectiev rezonujú jej dve diela. V mojom ponímaní ide o paradox, keďže Svedok obžaloby je zbierka poviedok, o ktorých som doteraz nemal ani potuchy, a Vražda v Orient exprese je pravdepodobne autorkino najslávnejšie dielo. Skvelo sa však dopĺňajú a poskytujú obraz o jej talente a schopnosti vybadať každý odtienok ľudského charakteru. Svedok obžaloby sa však výrazne odlišuje nielen formálne (v knihe nájdete presne jedenásť rôzych príbehov), ale aj obsahovo. Poviedky zrejme vyšli v čase, keď bola Agatha Christie vo väčšej miere fascinovaná nadprirodzenom a záhadami mysle. Takmer v každej poviedke je zapracovaný nejaký prvok mystiky, a aj keď sa ukáže ako neopodstatnený, predsa budete neraz na pochybách, či na udalosti nemajú vplyv veci medzi nebom a zemou.

"Mayherne sústredil všetku energiu na jediné. Ak hovorí Leonard Vole pravdu a naozaj odišiel z domu zavraždenej o deviatej, kto sa zhováral so slečnou Frenchovou o pol desiatej? Koho počula Janet? Do úvahy prichádzal vari iba nevydarený synovec, ktorý od tety v minulosti neraz lichôtkami aj vyhrážkami mámil peniaze. Ukázalo sa, že bol miláčikom Janet Mackenzieovej, tá vždy ochotne tlmočila panej jeho požiadavky." (Svedok obžaloby)

Výber z poviedkovej tvorby legendárnej autorky. Hlavný hrdina titulnej poviedky Leonard Vole je obvinený z brutálnej vraždy Emily Frenchovej, o štyridsať rokov staršej dámy, ktorá bola doňho zaľúbená a odkázala mu celý majetok. Vole však dúfa, že mu alibi na čas vraždy potvrdí jeho krásna manželka Romaine, záhadná, osudová žena…

O kvalite poviedky svedčí i fakt, že bola dvakrát sfilmovaná – prvý raz ešte v roku 1957 s Marlene Dietrichovou v roku 2016 britská stanica BBC uviedla rovnomenný dvojdielny televízny film. Ostatné mini detektívky v tomto výbere ponúkajú tie  najrozličnejšie zápletky i prekvapivé rozuzlenia a sú zaľudnené množstvom viac či menej bizarných postáv, medzi ktorými nechýba ani slávny Hercule Poirot.

"Poručík Dubosc aj v treskúcej zime statočne plnil nezávideniahodnú úlohu odprevadiť na stanicu významného cudzinca. Usilovne doloval z mozgu zdvorilé vety v uhladenej francúzštine. Netušil, o čo presne išlo. Povrávalo sa všeličo – ako vždy v podobných prípadoch. Generál – jeho nadriadený – mal čoraz horšiu náladu. A potom sa z ničoho nič zjavil neznámy Belgičan – očividne pricestoval až z Anglicka. Po týždni plnom nevysvetliteľného napätia prišlo k viacerým prekvapujúcim udalostiam. Vysokopostavený dôstojník spáchal samovraždu, ďalší dôstojník nečakane odstúpil z funkcie, z niekoľkých ustarostených tvárí sa vytratilo napätie a zopár bezpečnostných opatrení sa zmiernilo. A generál zrazu omladol o desať rokov." (Vražda v Orient exprese)

Jedna z najlepších a najslávnejších detektívok legendárnej Agathy Christie vychádza v 2. vydaní zároveň s premiérou nového rovnomenného filmu. Trojdňová púť prepychového Orient expresu naprieč Európou prebieha bez problémov až do chvíle, keď uprostred noci vlak náhle zastane, lebo trať zablokovali snehové záveje. Ráno cestujúcimi, medzi ktorými je aj Hercule Poirot, otrasie správa, že amerického milionára Ratchetta našli v kupé dobodaného na smrť. Vyšetrovanie zložitého prípadu s množstvom podozrivých sa pre slávneho detektíva zmení na preteky s časom – za každú cenu musí odhaliť vraha, skôr než udrie znova…

"Na chodbičke sa ozval dupot. Konečne! Sprievodca zaklopal na kupé neďaleko Poirotovho. Doľahli k nemu hlasy - sprievodcov úctivý a ospravedlňujúci, ženský nástojčivý a škrekľavý. Ostrá výmena názorov - ak šlo o niečo podobné - pokračovala. Nástojčivý hlas prostorekej pani Hubbardovej vyhrával nad sprievodcovým chlácholením deväť k jednej. Nakoniec sa spor zjavne vyriešil. Poirot zreteľne začul slová bonne nuit, madame a dvere sa zatvorili. Až teraz zazvonil. Sprievodca sa prirútil okamžite. Bol rozrušený, tvár mu horela." (Vražda v Orient exprese)

Z jedenástich poviedok v zbierke je najviac prezentovaná tá titulná - Svedok obžaloby, ktorá dala názov i samotnej knihe. Najprv som sa čudoval, ako na jej základe mohol vzniknúť až dvojdielny film, ale po jej prečítaní mi to už bolo jasné. Na malom priestore sa toho udeje naozaj veľa. A Agatha Christie sa s čitateľom poriadne pohráva. Úplne som jej sadol na lep. Kdesi v polovici som ostal sklamaný zvratom, čo mi pripadal ako vystrihnutý z treťotriednej detektívky, ale ako sa napokon ukázalo, išlo o najdôležitejší kúsok premyslenej skladačky. Samozrejme, pri toľkých poviedkach sa nájdu aj slabšie kúsky, ale v podstate všetky by hravo strčili do vrecka mnohých dnešných uznávaných autorov. Za poviedku s najlepšou tajomnou atmosférou považujem Rádio, v poviedke Dobrodružstvo pána Eastwooda sa zas snúbil nadhľad s najsympatickejšou hlavnou postavou, a poviedky, ktoré sa najviac pohrali s mysľou čitateľa, sú jednoznačne Záhada modrej vázy, Slávičie hniezdo a Nehoda. Ak mám byť úprimný, príbeh s Herculom Poirotom (Druhý gong) patril k tým, ktoré ma zaujali najmenej. Brilantný Belgičan to však naplno rozbalil vo Vražde v Orient exprese. Ide o klasiku, kde je najviac podozrivých na jednom mieste, a pritom ponúka rozuzlenie, aké v danom žánri nemá obdoby. Výrazne sa tu prejavuje Agathino rozprávačské majstrovstvo a táto kniha by mala byť v knižnici každého čitateľa. Vrchol tu dosahuje aj autorkin štýl. Tam, kde by sa iní uchýlil k rozsiahlym vonkajším i vnútorným opisom postáv, si ona vystačí so strohou charakteristikou. Dôraz je na dialógoch a Poirotových postrehoch, čo robí z knihy naozaj dynamické čítanie. Či už teda siahnete po Svedkovi obžaloby alebo Vražde v Orient exprese, ani v jednom prípade nebudete sklamaní.

Za poskytnutie recenzných výtlačkov ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Vydavateľstvo CPress sa v poslednom čase skutočne činí. Na poli akčných trilerov prinieslo hneď niekoľko naozaj vydarených sérií. Najviac ma oslovili autori Don Mann (so svojou "loveckou" sériou) a Scott McEwen (s príbehmi o sniperoch). Ostreľovači sú očividne vďačnou témou, pretože sú tiež ústrednými hrdinami novej knižnej série od Andrewa Petersona. Oproti spomínaným kolegom sa však odlišuje zasadeným deja do domáceho prostredia. Hlavný hrdina má síce za sebou pôsobenie v CIA, ale v románe První na zabití odhaľuje hrozby na pôde USA. Zahraničné spravodajské služby sú tým pádom trochu odsunuté do úzadia a do popredia sa dostáva FBI. Čitatelia sú tak ochudobnení o exotickejšie dejiská, ale aspoň sa im nezunujú. Všetkého predsa veľa škodí. Príbehu Andrewa Petersona to však nijako neubližuje a pravdepodobne sa zaradí na rovnakú priečku obľúbenosti ako iní spomínaní autori. 

"Vyhazovač se vyhrabal na nohy a vrhl se vpřed s levou pěstí namířenou na Nathanovou čelist. Nathan, očekávající úděr, trhl hlavou doprava a rychle zvedl levý loket, který muži rozbil nos. To byl zásah! U 99,9 procent lidské populace mělo žádoucí účinek už samotné trauma takového nárazu. Párty skončila. Zhasnout. Ale tento muž si pouze otřel nos a úkosem pohlédl na čerstvou krev na svých prstech."

Nathan McBride je v súčasnosti spolumajiteľom úspešnej bezpečnostnej firmy. Do súkromného sektoru prešiel po traumatizujúcom zážitku počas práce v CIA, ktorý mu zanechal jazvy na tele i na duši. Jeho meno a schopnosti sú však ľuďom v agentúrach dobre známe (a nielen pre veľký vplyv jeho otca), a tak sa naňho obráti sám bývalý riaditeľ FBI. Jeho vnuk totiž zmizol počas práce v utajení a predpokladá, že jeho krytie bolo odhalené. Nathan sa má s pomocou partnera Harveyho dopátrať pravdy o osude mladého agenta Ortegu a zároveň chytiť nebezpečných pašerákov zbraní vlastniacich obrovské množstvo trhaviny. Bývalí agenti však už dávno opustili oficiálne operácie, a tak konajú na vlastnú päsť, čo sledujú s nevôľou stáli agenti. Nathan tak naráža nielen na reálne hrozby zo strany nepriateľov, ale aj na odpor z radov štátnych úradníkov. Zároveň sa v ňom po rokoch prebúdzajú aj vnútorní démoni. Nevdojak si pri snahe Ortegu nájsť vnuka kladie otázku, prečo kedysi tak urputne nehľadal otec i jeho, keď padol do zajatia v Nikarague...

"Nathan zmáčkl spoušť. Puška poskočila. Asi šest set metru od nich se před prvním mužem týmu SWAT zvedl ze země malý gejzír hlíny. Oba týmy okamžitě padly k zemi. O čtyři vteřiny později vybuchlo simultánně nejméně osm protipěchotních min. Pohled na jejich účinek byl z jejich skalního hnízda děsivý. Les jako kdyby ožil. Otřásl se, jako kdyby jím projela gignatická zimnice. Rázová vlna výbuchu k nim dorazila o plnou vteřinu později. Plocha velkosti fotbalového hřiště se proměnila v jediný vír létající hlíny, kamení a dřevěných štěpin. Údolím se směrem k západu začal snášet divoce vyhlížející oblak prachu."

Vzhľadom na žáner sa ani Andrew Peterson nevyhol niektorým zaužívaným motívom - hrdina poznačený minulosťou s problémami v rodine, s parťákom, ktorému verí na život a na smrť, s nestálými vzťahmi (ale zato s príležitosťami nadviazať ich) a, prirodzene, americký patriotizmus. Keďže príbeh sa odohráva práve tam, je to len samozrejmé, ale bije to do očí o to viac, než keby sa dej odohrával mimo hraníc Ameriky. Dôraz sa kladie na akciu, páchatelia sú známi a agenti sa ich snažia dostať. Musia sa však prestrieľať cez množstvo osôb a prežiť plno výbuchov a naháňačiek, kým budú mať konečne pokoj. Názov První na zabití tak vyznieva trochu paradoxne, keďže je všetkým vopred jasné, že hlavné postavy každého prežijú. Ale to neznamená, že nie sú v ohrození. Sám Nathan McBride by o tom vedel rozprávať. Do príbehu už vstupuje poznačený, ale napriek tomu je schopný rozdávať na všetky strany rozumy a ponaučenia, keď má priestor. Ústredná postava mi teda až tak nesadla, ale samotný príbeh je pútavý a udrží si pozornosť čitateľa od začiatku až do konca. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Hranice psychotrileru boli opäť posunuté. Len nedávno som sa zamýšľal nad tým, ako tento žáner skĺzol k určitým klišé typu vnútorne zničeného vyšetrovateľa, beštiálneho sériového vraha a snahy o budovanie temnej atmosféry. Ale autorka Michelle Richmond dokazuje, že s nevšednou témou sa dá aj na tomto poli stále priniesť niečo nové. A čo je najlepšie, hrdinami sú bežní ľudia, žiadni vycvičení policajti alebo bojové umenia či streľbu ovládajúci detektívi. Manželský pakt je príbeh o dvojici, ktorá môže pokojne žiť aj vo vašom susedstve, a pohráva sa s témou, ktorá je aktuálna azda v každej dobe. Cieli na schopnosť ovplyvňovania a manipulácie ľudí pod rúškom exkluzívneho zoskupenia prinášajúceho vyrovnanosť a stabilitu. Znie vám to ako druh sekty? Správne. 

"Když jsem přišel na schůzku s JoAnne, tajně jsem doufal, že se stane jedna nebo dvě věci; buď vyjádříme politování nad všemi podivnými pravidly a tresty Paktu, nebo zjistím, že je JoAnne na nejlepší cestě k paranoie. A třeba paranoidní je. A možná, že já taky. Ale paraonia musí být vnímána v určitých souvislostech. Strach ze skupiny lze označit za paranoiu jen tehdy, pokud skupina nemá v úmyslu vám nějak ublížit."

Alice a Jake sú pomerne obyčajný párik, žijúci si svoj bežný partnerský život. Hoci Jake by bol rád, keby Alice prežívala ich vzťah o niečo intenzívnejšie. Uvedomuje si, že nuda je pre nich nebezpečenstvom a snaží sa ju preto občas niečím prekvapiť. Keď ako svadobný dar dostanú pozvánku na vstup do Paktu, zdá sa to ako dobrý nápad. Nielenže budú pracovať na svojom manželskom šťastí, ale navyše bude mať Alice čo robiť. Pakt je premyslený systém s pevnými pravidlami, ako udržať vzťah na vysokej kvalitatívnej úrovni aj po dlhom čase. Jake a Alice sa rýchlo zoznámia s ďalšími členmi a prenikajú čoraz hlbšie. Jake začne mať pochybnosti už na začiatku, no postupne začnú silnieť, až dosiahnu kritický bod. Je vôbec možné Paktu odolať alebo z neho vystúpiť? Nejde iba o zásterku pre získavanie ľudí? Nevytráca sa vďaka Manuálu, ako budovať vzťah, z manželstva improvizácia a napokon aj radosť z nečakaných prekvapení? Alice a Jake zisťujú, že je veľký rozdiel medzi snahou pomôcť a fanatickou kontrolou...

"Vzpomenu si na další dvojici, která zmizela při kajakování na moři. Tragédie se přihodila před několika lety kdesi severně od Malibu. Dotyční byli několik týdnů považování za nezvěstné a pak byl jejich dvoumístní kajak nalezen s potrhaným trupem. V laminátu ještě spočívaly úlomky žraločích zubů. Co když o události četl někdo z Paktu a usoudil, že příběh by působil přesvědčivě i v případě Eliota a Aileen? Myslím na oněch sto sedm lidí, kteří prohledávali pobřeží a pátrali po stopách zmizelého Eliota a Aileen... Kdybych zmizel, sešlo by se sto sedm lidí, aby po mně pátrali?"

Michelle Richmond zvolila pomerne netradičného rozprávača. Prevtelila sa do Jakeovej kože a celý príbeh sledujeme cez jeho optiku. Má to dve výhody. Prvá je, že Jake pracuje ako poradca po novom sa venuje aj manželským problémom. Na základe toho sa môže čitateľ dozvedieť mnoho zaujímavosti z oblasti psychológie či perličiek zo spolužitia pestrej škály ľudí (zároveň to však niekedy priveľmi spomaľuje dej). A druhá, nesporne väčšia výhoda je, že Alice získava punc tajomnosti a nepredvídateľnosti. Už od začiatku je vykresľovaná ako neriadená strela, od ktorej neviete, čo čakať. To dodáva ich "pobytu" v Pakte zaujímavý rozmer, pretože Jakeov postoj je jasný, ale Alice...? Autorka kladie nenápadne viaceré naliehavé otázky - nakoľko sa nechávame ovplyvňovať okolím a inými ľuďmi? Sú naše rozhodnutia čisto "naše" alebo ich konáme s ohľadom na ostatných? Je naša slobodná vôľa dostatočne pevná, aby sme si zachovali zdravý rozum v každej situácii? Kapitoly sú rôzne dlhé, čo je spôsobené striedaním priameho deja s Jakeovými spomienkami a pracovnými postrehmi. Manželstvo ako také je obsiahnuté z každej strany, ale pokojne Manželský pakt čítajte, aj ak ste nezadaný. Buď vás od sobáša odradí, alebo, práve naopak, zatúžite po pevnom zväzku :-))

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.