N. George - Levanduľová izba

27.12.2014 09:12

Román Levanduľová izba je ťažké zaradiť do konkrétneho žánru. Ide o romantiku? Komédiu s nádychom nostalgie? Roadmovie, kde je auto na ceste zamenené za loď na riekach? Alebo azda filozofický príbeh o láske, šťastí a zmysle života? Nina George, nemecká autorka žijúca v Hamburgu, napísala knihu, ktorá vás jednoducho a polopate dojme. Hoci po jej prečítaní musím povedať, že názov je dosť nepresný a zavádzajúci. Iste, izba ako taká má súvis s dejom a motiváciou hlavnej postavy, no nemyslím si, že dostatočne vystihuje podstatu príbehu. Snúbi sa v ňom totiž toľko myšlienok, dojmov, ba dokonca chutí a vôní, že je skutočne ťažké vhodne ho pomenovať. Snažil som sa prísť na nejaký titul, ku ktorému by som Levanduľovú izbu prirovnal, no márne. Na to je príliš jedinečný, hoci na prvý pohľad sa tak možno ani nejaví. No ako to niekedy býva, tie obyčajne pôsobiace veci v sebe ukrývajú najviac originality.

"Mal pocit, akoby prekročil prah strachu a na svoje prekvapenie zistil, že za dverami nečaká priepasť - ale ďalšie dvere, svetlé chodby a vľúdne priestory. Vyvrátil hlavu a nad sebou zbadal niečo hlboko dojímavé - nebo. Neohraničené domami, stĺpmi a svetlami bolo nahusto posiate jagavými hviezdami rozličnej veľkosti a intenzity. Akoby hviezdne prehánky zmáčali nebeské okná, také hojné boli tie svetielka. Pohľad, ktorý nezažije nijaký Parížan, pokým nevyjde z mesta."

Jean Perdu je parížsky kníhkupec vlastniaci loď fungujúcu ako tzv. literárna kaviareň - je presvedčený, že na každý bôľ existuje správny liek v podobe konkrétnej knihy. On sám však svoje trápenie vyliečiť nedokáže. Nemôže zabudnúť na vášnivú lásku z mladosti, ktorá sa skončila náhle a nečakane. Manon mu zanechala iba list na rozlúčku, ktorý zamkol v levanduľovej izbe vo svojom byte a neotvoril ju vyše dvadsať rokov. Nová susedka ho však prinúti zamyslieť sa nad tým, či by bol schopný znovu milovať, no najprv sa musí vyrovnať s minulým vzťahom. Otvorí list a dozvie sa, že Manon ho opustila, pretože bola smrteľne chorá. Odišla umrieť do rodného Provensalska a pritom až do poslednej chvíle dúfala, že Jean príde za ňou... No on neprišiel. Jean nedbá na roky, ktoré ho delia od Manon, a podujme sa na cestu za stratenou láskou, aby sa s ňou rozlúčil a bol schopný vyjsť v ústrety novým výzvam. Vypláva na svojej literárnej kaviarni, no na cestu neodchádza sám. Ide s ním aj mladý spisovateľ Max, ktorý po úspechu prvého románu dúfa, že opäť nájde stratenú inšpiráciu. Postupne sa k nim pridávajú aj ďalšie postavičky - taliansky námorník dvadsať rokov brázdiaci francúzske rieky v snahe nájsť milované dievča, ktoré videl raz v živote, či slobodomyseľná milovníčka písaného slova, túžiaca znovu objaviť čaro prvého bozku. Každý z nich sa musí vyrovnať s vlastnou bolesťou či minulosťou a uvedomiť si, aké hodnoty sú pre nich dôležité. A závisí pritom len od nich, či na konci svojej cesty nájdu poklad, alebo len ďalšie nezodpovedané otázky. 

"Ľudia ľúbia toho, kto ľúbi ich - aj na túto pravdu sa rado zabúda. Všimol si si, že väčšina ľudí chce, aby ich niekto ľúbil, a robia pre to všetko možné? Držia diéty, zhromažďujú peniaze, nosia červenú spodnú bielizeň... keby tak horlivo ľúbili, aleluja, svet by bol krásny a bez sťahovacích pančušiek."

Nina George je pravdepodobne veľmi citlivá a emotívna duša s veľkou čitateľskou vášňou i chuťou do jedla. Súčasťou knihy je totiž v závere aj súhrn receptov, ktorými si postavy pripomínajú na ceste chuť Provensalska, a tiež zoznam kníh, ktoré slúžia ako liek na neduhy duše. Levanduľová izba je určená pre každého, kto kedysi mal veľké túžby, i pre tých, ktorí ešte len čakajú na uskutočnenie svojich snov. Z každej stránky vanie láska ku knihám, slobode myšlienok i samotnej ľudskosti. Miestami som musel prestať čítať a pouvažovať nad danými slovami. Kniha vás vtiahne dejom, postavami a najmä svojím posolstvom. Patrí k titulom, vďaka ktorým môže byť svet lepším miestom.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Remedium.