O knihe Slávik som počul veľa, kým som ju zobral do rúk. Väčšinou išlo o pozitívne reakcie, preto som bol zvedavý, či sa moje očakávania naplnila. Romány z druhej svetovej vojny ma vždy zaujímali, vzhľadom na bohatosť námetov zakaždým ide o silné ľudské príbehy, plné emócií, zvratov a neistých koncov. A o Slávikovi to platí hneď niekoľkonásobne. Kniha je skvelá. Strhujúca. Prekvapivá. Ani sa nepamätám, kedy naposledy som pri knihe vydal nejaký zvuk, a tu som miestami až nadával, čo som natrafil na nečakanú dejovú kľučku. Spisovateľku Kristin Hannah som doteraz poznal skôr ako autorku romancí, no môžem povedať, že aj žáner spoločenského historického románu jej svedčí, ba dokonca omnoho viac ako bežné ľúbostné príbehy. Slávik zahŕňa prakticky celé vojnové obdobie, počas ktorého si dve sestry prejdú vo Francúzsku skutočným peklom. Vojna totiž silno zasiahla nielen bojové fronty, ale aj ľudí na okupovaných územiach...

"Z neďalekej kaviarne k nej doliehal smiech. Nemci pokrikovali na úbohú prepracovanú čašníčku: Sikt! S´il vous plait! Bol čas večere. Za celý deň jediný čas, keď sa nepriateľ staral iba o to, ako sa zabaviť, napchať si brucho a jedlo zaliať vínom, ktoré patrilo Francúzom. Odkradla sa ku kvetináču s citrónovníkom. Muž za ním sa krčil, snažil sa byť čo najmenší. Tvár mal zaprášenú, jedno oko také opuchnuté, že ho nedokázal otvoriť, no jednoznačne to nebol Francúz: na sebe mal britský letecký overal."

Pomenovanie Slávik vychádza z priezviska Rossignolová. Jeho nositeľkami sú dve sestry Vianne a Isabelle, ktorých delí nielen vekový rozdiel, ale aj odlišné životné pomery a odstup, ktorý si v priebehu rokov vytvorili. Po matkinej smrti sa ich otec takpovediac zriekol a obe sa ocitli napokon na iných miestach, aby ich neskôr bolestne spojila druhá svetová vojna. Viannin manžel Antoine musí narukovať a vzápätí sa ocitne v nemeckom zajatí. Do mestečka Carriveau prichádzajú okupanti a Vianne je nútená vo svojom dome ubytovať nacistického kapitána. Herr Beck je však pomerne šarmantný a o ňu a jej dcéru Sophie sa príkladne stará. Je tak pre ňu čoraz ťažšie vidieť v ňom nepriateľa, no to ešte netuší, aký razantný vplyv bude mať onedlho na jeho život. Až potom si uvedomí, že jej situácia môže byť ešte omnoho horšia. Mohla by byť židovka ako jej najlepšia priateľka... Vianne v mladšej sestre Isabelle vždy videla nezodpovednú a nespoľahlivú osobu, no Isabelle sa prejaví ako skutočná hrdinka. Stane sa členkou odboja a ako Slávik dopomôže mnohým letcom a nepriateľom nacistov prejsť cez Pyreneje do Španielska. No jej činy, prirodzene, neujdú pozornosti Nemcov, a žije pod neustálou hrozbou smrti, mučenia či odvlečenia do koncentračného tábora...

"Videla, ako sestre po prstoch pomaly steká krv. Na zlomok sekundy sa svet zastavil, naklonil, premenil sa iba na zvuky - na vravu mužov za jej chrbtom, dupot kopyta o drevenú dlážku, na jej vlastný ťažký dych. Isabelle sa zrútila na zem a stratila vedomie. Vianne nestihla vykríknuť, na ústa sa jej pritisla čiasi ruka, strhli ju mocné ramená. Vedela iba, že ju ťahajú preč od sestry. Zápasila, chcela sa oslobodiť, ale muž, čo ju zvieral, bol oveľa silnejší. Videla, ako si Henri kľakol k Isabelle, jediným trhnutím jej roztvoril kabát aj blúzku, a tak odhalil ranu pod kľúčnou kosťou, ktorú tam zanechala guľka."

Spočiatku ma viac bavila dejová línia Isabelle, pretože bola omnoho akčnejšia. To súviselo i s tým, že Vianne sa musela postarať o svoju dcérku a nemohla si preto dovoliť riskovať či zbytočne na seba upozorňovať. Môj postoj sa zmenil v okamihu, ako sa do príbehu dostala židovská otázka. Vianne ju prežíva o to intenzívnejšie, že je tým postihnutá aj jej najlepšia priateľka Rachel a scény, ktoré sa venujú jej pokusom o útek či snahu o ochranu jej detí, sú tým najsilnejším, čo kniha ponúka a ešte dlho po prečítaní vám utkvejú v pamäti. Kristin Hannah pristupuje k svojim postavám ľudsky a podsúva čitateľom možnosť zamyslieť sa. Nie všetkých nacistov vykresľuje ako krvilačných a zaslepených fanatikov, kapitán Beck je v podstate tiež sympaťák. O to viac zarezonuje moment, kedy sa vyjaví jeho osud. Priznám sa, civel som na stránky s otvorenými ústami, a to hneď niekoľkokrát. Slávik je napínavý, dojemný, poučný a apelatívny. Koniec vám vženie slzy do očí a uvedomíte si hodnotu toho, čo máte. Isabelle a Vianne sú len dve hrdinky, ale ktovie, koľko skutočných predobrazov týchto výrazných postáv reálne existovalo. Vojna je nebezpečný živel a ostáva dúfať, že nič podobné sa už nezopakuje. Ľudia sú totiž nepoučiteľní...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media. 

Marko Thelen vtrhol na našu literárnu scénu v roku 2015 a teraz ponúka čitateľom svoj druhý román. Áno, vtrhol, pretože podľa mňa priniesol veľmi žiaduci a pozitívny vietor v žánri kriminálnych trilerov. Jeho pozícia experta v oblasti vnútornej bezpečnosti mu priniesla množstvo skúseností nielen v boji proti terorizmu či organizovanému zločinu, ale aj kontakty s kolegami po celom svete. Môže ich tak naplno využiť vo forme napínavých príbehov, ktoré majú čosi navyše - schopnosť poučiť a vtiahnuť čitateľa do exotického prostredia i nevšedných, globálnejších zápletiek. Krvavá karikatúra podobne ako jej predchodca Dlhé tiene Karibiku vychádza zo skutočných udalostí. O to viac sú zobrazené situácie a hrozby desivejšie a nútia k zamysleniu, čo všetko sa deje mimo dohľadu verejnosti a nakoľko reálna je hrozba útoku i u nás...

"Prvá miestnosť, ktorú teroristi pokropili spŕškou munície, bola kancelária webového správcu. V momente sa ocitol na zemi vážne zranený. Streľba sa prenikavo vryla do duší všetkých prítomných. Všetci v redakcii už vedeli, že sa deje niečo mimoriadne. Čas na správnu reakciu však nemal nikto. Dokonca ani policajný dôstojník zodpovedný za osobnú ochranu riaditeľa. Obaja ozbrojení muži vtrhli do rokovačky."

Denis Martinský sa po dobrodružstve v Karibiku znovu naplno púšťa do práce. Detektív a bezpečonostný expert školí policajtov vo Vietname, keď svetom otrasie správa o teroristickom útoku na francúzsky časopis Marlie Hebdom. Ich karikatúry sa stali tŕňom v oku fanatickým islamistom, a to ešte Denis netuší, ako sa do celého prípadu zamotá. Po splnení povinností si užíva chvíle oddychu aj so snúbenicou Edmonise, no ich vytúžený pokoj netrvá dlho. Martinský sa musí urýchlene presunúť do Dubaja, kde rozbieha pátranie po zmiznutej Slovenke. Adriana Kolárova pricestovala do Emirátov spolu s kamarátkou, aby si zarobila, no hlavne aby unikla z domova, ktoré bolo pre ňu peklom. Ako sa zdá, útechu našla v novom náboženstve, no Adrianina matka nebude mať pokoj, kým sa jej dcéra nevráti. Martinský tak čoraz viac pichá do osieho hniezda, až na seba privolá pozornosť nebezpečnej skupiny ľudí, napojených až na parížske teroristické útoky. Podľa všetkého majú omnoho vyššie ciele a Adriana má poslúžiť ako súčasť ich ďalších útokov. Pátranie po nezvestnej krajanke sa odrazu mení na zúfalý boj s časom...

"Gruzínci sa usilujú o vstup do Európskej únie a koketujú so Západom. Toto spojenie Martinskému dávalo zmysel. Džihádisti zničia symbol kresťanstva, snahu krajín na hraniciach Európy s Áziou spojiť sa so Západom a zároveň dajú úder do srdca západných veľmocí. Siedmeho januára v Paríži už vlastne podľa plánov začali... Zrazu ho zamrazilo. Spomenul si na telefonát s Kmeťom. Na Slovensku došlo ku krádeži rádioaktívneho materiálu. Pýtal sa sám seba, kto by kradol legálne evidovaný a prevážaný rádioaktívny materiál. Iné, ako teroristické použitie, mu nenapadlo."

Krvavá karikatúra by nemala ujsť žiadnemu fanúšikovi kvalitného krimitrileru. Exotické prostredie a širšie súvislosti dodávajú románu nádych svetovosti a neraz si vôbec neuvedomujete, že čítate knihu slovenského autora. Marko Thelen vie, ako udržať čitateľa v napätí, a nešetrí ani svojho hrdinu. Keby ste sa v zahraničí ocitli v núdzi, určite by ste chceli, aby vám pomocnú ruku podal práve Denis Martinský. Je spravodlivý, čestný, a najmä oplýva inštinktom vycítiť, že kdesi niečo nesedí. Škoda, že to všetko na úkor osobných vzťahov... Ja osobne fandím skôr jeho asistentke Veronike než Edmonise, preto dúfam, že sa moje očakávania časom naplnia. Ďalším pozitívnym faktorom je aj vykreslenie cudzích miest - priam máte dojem, že sledujete prenos plný farieb, zvukov, ba i chutí a vôní. Síce opis cesty Denisa a Edmonise po Vietname v úvode knihy bol trochu zdĺhavý a pre dej skôr zbytočný, no svoj účel navnadiť splnil. Kniha sa číta jedným dychom a o napínavom závere ani nehovorím. Čriepky deja sú poskladané presne a každý detail prípadu zapadne na svoje miesto. Zážitok z čítania vám nepokazia ani dve-tri zatúlané hrubice a dúfam, že Krvavá karikatúra čoskoro dostane ďalšieho knižného súrodenca.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Francúzska literatúra zažíva u nás v poslednom čase veľký ohlas. Najvýraznejšie sa pod to podpísali autori trilerov ako Bernard Minier alebo Franck Thilliez, ale za zmienku stojí aj autorka spoločensko-romantických príbehov Agnes Martin-Lugand. Prvý menovaný vytvoril postavu vyšetrovateľa, ktorý sa možno nevyhne niektorým obohraným znakom (rozpadnutá rodina, psychické problémy, osobitný vrah ako jeho nemesis...), ale napriek tomu si rýchlo dokáže získať vaše sympatie. Azda práve jeho chyby sú to, čo ho robí ľudskejším a bližším čitateľom. Tma je už tretí príbeh, kde sa Martin Servaz vyskytuje, a podľa všetkého nie posledný. Kniha sa dá čítať aj samostatne, hoci vždy je lepšie poznať aj predošlé (Mráz, Kruh) pre širšie súvislosti. Servaz síce odišiel od polície, ale na nedostatok práce sa rozhodne nemôže sťažovať. Ani nevie ako a je vtiahnutý do prípadu, pri ktorom si ani na moment nesmie nechať zatemniť myseľ...

"Ten list je určený niekomu inému... niekomu v tejto budove. No vzápätí jej hlavou prebehla myšlienka, ktorá ju omráčila: mohla by to byť naozaj pravda...? Panebože! Pri tej predstave sa zatackala. Znovu sa pozrela na zložený, rukou písaný lístok: ak je to tak, nutne treba niekoho upozorniť... Áno, ale koho? Pomyslela si na osobu, ktorá to napísala - v akom stave sa musela nachádzať alebo čo v tej chvíli robila -, a stiahlo jej žalúdok."

Martin trávi svoje dni stereotypom v domove pre policajtov, ktorí sa spamätávajú s dôsledkami ich služby. Servaza prenasleduje pocit viny, pretože nedokázal zabrániť únosu svojej lásky Marianny psychopatickým vrahom, ktorý pred niekoľkými rokmi ušiel z liečebne a odvtedy mu znepríjemňuje život. Keď mu navyše poslal v balíčku Mariannino srdce, Martin to už nevydržal a skoncoval s dovtedajším poslaním. Napokon je však predsa vtiahnutý do pátrania, keď mu príde od neznámeho odosielateľa prístupová karta do hotelovej izby, kde pred rokom spáchala samovraždu istá umelkyňa. Martin sa ponára do okolností jej smrti a zisťuje, že závery ohľadom nej sa zrejme nezakladajú na pravde. Mladá žena v posledných mesiacoch života prudko zmenila svoje správanie, no nič nenasvedčovalo tomu, že chce odísť z tohto sveta... Prístup k okoliu i sebe samej mení aj známa rozhlasová moderátorka Christine, ktorá si zas nájde v schránke list s oznámením, že ktosi spácha samovraždu, ak tomu nezbráni. Neznámy muž jej volá do rádia, rozvráti jej vzťah, naruší bezpečie domova a ona je bezbranná voči jeho manipulácii. Nerozumie, kto a prečo si na ňu zasadol, a hoci jej nikto neverí, chce a musí všetkým dokázať, že nie je bláznivá a ktosi sa s ňou nechutne zahráva...

"Christine si priložila na nos a ústa šál a dlaňou ju postrčila dovnútra, zatvorila za sebou dvere. Zohnutá Cordelia si silno trela oči, ktoré jej slzili. Nevládala sa pozrieť smerom k nej. Dusil ju kašeľ. Christine jej priložila hore medzi lopatky malé elektródy elektrickej päste (cez tenké tričko nahmatala stavce) - 500 000 voltov zašumelo a prebleslo modré svetlo elektrického oblúka... Telo mladej ženy sa začalo triasť, nohy sa jej podlomili. Spadla ako marioneta, ktorej odstrihli nite. Christine stále držala paralyzér na jej lopatkách. Nechala ho pôsobiť vyše päť sekúnd. Koniec. Game over."

Po atmosferickom Mraze a napínavom Kruhu prišla v rámci série na rad Tma. Mal som veľké očakávania, ktoré sa však celkom nenaplnili. Bernard Minier sa opäť ukázal ako vynikajúci rozprávač, poťahujúci za nitky a odhaľujúci logické súvislosti len postupne. Čitateľ tak môže len hádať, o čo vlastne ide, a aj tak ostane prekvapený. Škoda len, že Martin Servaz ostáva najmä spočiatku v úzadí a dej sa sústredí skôr na moderátorku Christine. Mám pocit, že jej línia bola zbytočne naťahovaná, zatiaľ čo Servazova, i keď omnoho zaujímavejšia, mohla dostať viac priestoru. Je nepochybným ťahúňom celej série a ako obvykle aj teraz je jeho vnútro vykreslené do detailov a veľmi verne. Bolesť zo straty, odcudzenie, absencia chuti do života... to všetko musí Martin prekonať, pretože ako sa ukáže, nič je je také, aké sa zdá na prvý pohľad... V konečnom dôsledku je Tma pútavý psychotriler, upozorňujúci hneď na niekoľko spoločenských neduhov - domáce násilie, využívanie, manipulácia, nebezpečenstvo sociálnych sietí - a preto si zaslúži primeranú pozornosť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Michelle Moranovú obdivujem už od strednej školy, keď som sa prvýkrát zoznámil s jej tvorbou. V tej dobe som ako nadšený fanúšik histórie doslova zhltol jej príbeh o kráľovnej Nefertiti. Nie sú to však len egyptské faraónky, ktoré autorke učarovali. V roku 2014 vydavateľstvo Slovart prinieslo v slovenskom preklade jej pomerne rozsiahly román Madame Tussaud, ktorý ma neskutočne uchvátil a obnovil môj pozitívny vzťah k tvorbe tejto výnimočnej spisovateľky. Vydanie ďalšieho románu, tentoraz o druhej manželke neslávne známeho cisára Napoleona, bolo oznámené už dávnejšie, ale čitatelia sa ho dočkali až pred niekoľkými týždňami. Či sa čakanie oplatilo, musí zhodnotiť každý sám, no za seba môžem potvrdiť, že Michelle Moranová má stále čo povedať a nestráca nič zo svojej schopnosti oživiť viac i menej známe postavy svetových dejín.

"Mám nové meno. Odteraz až do konca života budem cisárovná Mária Lujza. Niekoľkokrát si ho poviem pred zrkadlom, pokúšam sa spojiť nový titul s nepeknou tvárou, ktorá sa z neho na mňa vždy pozerá. Ale zakaždým, keď ho vyslovím, sa mi tá skutočnosť zdá vzdialenejšia. O pár minút pošle po mňa otec dvorana a moja rodina sa odvezie do Hofburského paláca, kde ma prostredníctvom zástupcu zosobášia s cisárom Napoleonom."

Rakúska princezná Mária Lucia je nečakane vytrhnutá zo svojho pohodlného života a musí čeliť desivej situácii v záujme svojej krajiny. Francúzsky cisár Napoleon sa mieni rozviesť s manželkou Jozefínou, pretože márne čaká na narodenie dediča. Aby posilnil svoju pozíciu najmocnejšieho vládcu Európy a obohatil rodinné zväzky kráľovskou krvou, voľba padne na mladú dcéru rakúskeho panovníka. Mária Lucia je už od začiatku konfrontovaná s odlišným životným štýlom i novými povinnosťami. Na Napoleonov podnet si zmení meno na Mária Lujza a čelí nielen odozvám minulosti (prešlo len šestnásť rokov od popravy jej tety Márie Antoinetty), ale aj manželovým najbližším príbuzným. A to najmä jeho sestre Paulíne, známej svojou náruživosťou a priam chorobnou náklonnosťou k bratovi. Mária Lujza je napriek všetkému odhodlaná ustáť životné skúšky a robiť česť Habsburgovcom a svojmu milovanému otcovi. Napoleonova posadnutosť mocou a jej šírením napokon predznamená jeho pád a Mária Lujza sa odrazu ocitne na čele rozsiahleho cisárstva. Na ktorej strane sa však nachádza jej lojalita? Má sa postaviť za svoj nový ľud alebo využiť šancu pomôcť domovine...?

"Prečo ma Boh takto trestá? Tehotná! A môj brat teraz zaobchádza so svojou ženou, ani čo by bola zo sévreského porcelánu, zasypáva ju hodvábom, čipkami a sladkosťami. Paul mi rozprával, že včera večer, keď navštívil cisára v jeho pracovni, prišla tam a on jej dovolil napísať oficiálny list do Ruska. A keď ho dokončila, pochválili ju za to, aká je taktná. Pozriem sa krížom cez miestnosť na jeho posledný darček a mám chuť roztrhať ho na kusy. Ako sa opovažuje myslieť si, že si kúpi moje odpustenie za kožušinový plášť...? Keď si pomyslím na to, ako ma Paul presvedčil, aby som sa jej ospravedlnila, zabila by som ho."

Príbeh Druhej cisárovnej je rozprávaný na striedačku z pohľadu troch postáv - Márie Lujzy, Paulíny a jej komorníka Paula. To poskytuje autorke nielen dynamizáciu deja, ale najmä lepšie zobrazenie všetkých udalostí. Niekedy boli Paulína s Paulom dokonca zaujímavejší než samotná ústredná postava, a to je čo povedať, pretože aj samotná Mária Lujza bola skvelo zobrazená. Michelle Moranová má veľký talent vdýchnuť dušu menám z učebníc a prinútiť vás so zatajeným dychom sledovať ich osudy. K tomu jej dopomáhajú aj dobové dokumenty a najmä Napoleonove listy, ktorých úryvky možno nájsť zakomponované do knihy v jej plnom rozsahu. Bonapartovci boli naozaj podivuhodná rodina - Napoleon vyznieva mocne, odmerane a posadnuto svojimi cieľmi, Paulína sa zas zmieta vo fyzických bolestiach spôsobených prílišnou rozkošou i v psychických problémoch. Viac ma zaujala prvá polovica knihy, zameraná na roky 1809 až 1811, teda počiatky cisárskych manželov. Obdobie Napoleonovho pádu je vyrozprávané z rýchlika, vôbec by nevadilo, keby ďalšie roky autorka rozpísala o niečo viac, čitatelia by to určite zhltli. Európska história je plná bohatých príbehov a Druhá cisárovná patrí medzi ne. Určite po nej siahnite - pobaví, poučí a vo viacerých smeroch rozšíri vaše obzory.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Vydavateľstvo Ikar pripravilo pre svojich priaznivcov a fanúšikov žánru fantasy a young adult skutočne výnimočnú akciu. Obidva diely série Magistérium - Železná skúška a Medená rukavica - ponúka v úžasnej cene len 6 eur! Ak už máte vo svojej knižnici niektorý z nich, ten druhý kúpite tiež za zvýhodnenú cenu - 5,90.  

A aký je môj názor na tieto dva tituly?

Cassandra Clare je slovenským čitateľom (a najmä tým mladším) dobre známa, vyšli totiž u nás jej dve série zasadené do sveta Tieňolovcov - Nástroje smrteľníkov a Pekelné stroje. Jej najnovšia séria vznikla v spolupráci s ďalšou autorkou žánru young adult - Holly Black. Nijako sa netaja príbuznosťou so svetoznámym príbehom o mladom čarodejníkovi, práve naopak. Koniec ságy o Harrym Potterovi ich vraj natoľko sklamal, že sa rozhodli napísať Magistérium - päť kníh o vlastnom hrdinovi s nadaním čarovať. Pri zamýšľaní sa nad oboma sériami by sme, samozrejme, našli viacero spoločných prvkov, ale keď pustíte podobnosť z hlavy a jednoducho si užívate dej, čaká vás zaujímavý a gradujúci príbeh. Call ako ústredná postava má síce len dvanásť rokov, ale pri čítaní na to ľahko zabudnete. Tým nechcem povedať, že sa správa ako predčasne vyspelý, jeho konanie je často v súlade s jeho vekom, avšak musí prejsť náročnými skúškami ako každý iný skúšaný hrdina. A to prakticky už od svojho narodenia...

"Upierala naňho prázdne bledé oči. Pritisol si dieťa na hruď a voľnou rukou vytiahol Sarah z dlane Semiramis. V ľade kúsok od čepele si všimol zvláštne značky. Vyzerali, akoby ich v smrteľných kŕčoch vyryla nechtami, ibaže boli príliš pravidelné. Prizrel sa im bližšie a rozoznal slová, ktoré jeho zomierajúca manželka vyškriabala do ľadovej steny. Keď si ich prečítal, akoby mu niekto trikrát vrazil päsťou do žalúdka. ZABI DIEŤA!"

Callum Hunt sa nikdy nevedel začleniť do kolektívu, nemal kamarátov a pre zranenie nohy sa nemohol ani aktívne zapojiť do športových aktivít. Navyše vyrastal pod ostražitým zrakom otca, ktorý sa nevedel zbaviť neustálych obáv z jeho budúcnosti. Huntovci sú totiž čarodejníci, a preto musí Call absolvovať vstupný test do čarodejníckej školy. Ak sa preukáže, že nezdedil ani trochu mágie, jeho život bude pokračovať v zabehnutých koľajách. Ale ak prejde železnou skúškou úspešne, jeden z mágov si ho vezme do výuky. Call z otcovho rozprávania vyrozumel, že mágovia sú zlí, a z toho dôvodu sa usiluje skúšku sabotovať. Skončí síce s najhorším výsledkom, ale napriek tomu je prijatý. Zoznamuje sa so svetom kúziel, nepoznaných bytostí a prvýkrát v živote nachádza aj priateľov. Pod patronátom mága Rufusa sa spolu s ním učia aj sympatický športovec Aaron a nadaná a naoko odmeraná Tamara. Call však spoznáva aj odvrátenú stranu mágie - a to boj proti tzv. Nepriateľovi smrti. Medzi ním a zvyškom magického sveta panuje krehké prímerie. Mágovia ho nedokázali vo vojne poraziť, v boji s ním umrela dokonca aj Callova matka, a ako sa zdá, Nepriateľ smrti sa opäť hlási o slovo. A Call je s ním zrejme spojený viac, ako si mohol čo len predstaviť...

"Aaron sa ani nepohol. Stál tak neochvejne, akoby zapustil korene. Ruky mal zdvihnuté, dlane obrátené dopredu, z ich stredu vychádzalo čosi ako dym. Bolo to černejšie než čerň, husté a vlnité a Call vedel, hoci netušil, kde berie tú istotu, že je to najtmavšia hmota na svete. Vlk zavyl, telo sa mu prehlo a skrútilo, a nemotorne pristál necelého pol metra od Tamary a Calla. Srsť na celom tele mu stála, oči sa divo krútili. Ostatné vlky vyli a kňučali, ich hlasy ešte zdôrazňovali zmätok."

Stretol som sa s niekoľkými negatívnymi postojmi voči tejto knihe. Napriek tomu sa mi páčila a určite siahnem aj po ďalších dieloch. Pozastavovať sa nad tým, že ide o recyklovanie potteroviek, sa mi javí ako mlátenie prázdnej slamy. Samy autorky priznávajú inšpiráciu nimi, tak načo sa nad tým vôbec pohoršovať? Séria Magistérium má mať päť častí, preto si aj dej dáva načas a nikam sa neponáhľa. V prvom dieli Železná skúška spoznávame hlavné postavy, pomery v škole a zámery protivníka. Zobrazenie prijímania aj Callovo včleňovanie do nového prostredia ma bavilo, postavy sú sympatické a každá má niečo do seba, aj keď môže navonok vystupovať ako protivná a otravná. 

Po Železnej skúške, kedy sa trojica dvanásťročných čarodejníckych učňov prvýkrát stretla s úhlavným nepriateľom, sa vzťahy aj situácia prehlbujú v Medenej rukavici. Samozrejme, vzhľadom na charakter knihy a vek hlavných hrdinov je prvotne určená mladším čitateľom, ale na svoje si prídu aj skôr narodení. Neprináša síce veľa nového, no dej odsýpa rýchlo, pobaví a zaujme niekoľkými scénami, ktoré sa vám natrvalo vryjú do pamäti. 

"Kresby ležali pri knihe s vysvetlením nezvyčajného, znepokojujúceho rituálu. Objemné dielo zviazané v popraskanej čiernej koži ukrývalo hrozivý obsah. Písalo sa v ňom, ako môže mágiu chaosu získať a použiť aj niekto iný ako tvorič - stačí z tela zvieraťa posadnutého chaosom vybrať ešte bijúce srdce. Pomocou rukavice a srdca je možné tvoriča zbaviť mágie a úplne ho zničiť."

Callum Hunt sa po zistení, že najväčší nepriateľ čarodejníkov Constantine Madden sa doňho prevtelil, nevie vyrovnať s daným tajomstvom. Nepomáha mu ani otec Alastair, ktorý sa kedysi zriekol sveta mágie a nepodarilo sa mu presvedčiť syna, aby sa od neho tiež držal čo najďalej. Keď navyše Callum v pivnici ich domu objaví reťaze pripravené preňho a pre jeho vlka Chaosa, rozhodne sa utiecť. Alastair ho totiž chce podľa všetkého za pomoci medenej rukavice zabiť, pretože vie, že v jeho tele sa ukrýva ktosi celkom iný. Netrvá dlho a rukavicu ktosi skutočne ukradne. Z Alastaira sa rýchlo stáva hlavný podozrivý a kolégium čarodejníkov je rozhodnuté zbaviť sa ho za každú cenu. Callum sa napriek neľahkému postaveniu snaží otca zachrániť, a preto sa aj so svojimi vernými priateľmi vydáva na cestu, ktorá preverí nielen silu ich lojality, ale aj ich čarodejné schopnosti. Alastair má skutočne svoje ciele, ale nie sú také čierno-biele, ako by sa mohlo zdať. Constantinovi posluhovači majú v pláne oživiť svojho vodcu, ktorého telo spočíva v útrobách jaskýň, no je otázne, kto zo zúčastnených prežije nastávajúci boj...

"Dopadol s takou silou, že mu zahrkotali všetky kosti. Prevrátil sa na chrbát, vypľúval hlinu a trávu nad sebou uvidel zlovestne vztýčeného kovového elementála. Netvor vyzeral gigantický, veľký ako obloha, ktorú zakrýval. Call namáhavo vstával, chorá noha sa mu triasla, ale potom znova spadol na trávu. V diaľke videl Tamaru, bežala k nemu a nad hlavou švihala ohnivými povrazmi, ale Call vedel, že je príliš ďaleko, aby sa k nemu dostala včas. Automontessa k nemu skláňal a roztváral zubaté čeľuste. Call zovrel hlinu, snažil sa do nej preniknúť mysľou a vytiahnuť zemskú mágiu, ale nemal čas."

Spočiatku som si vravel, že prvý diel Magistéria sa mi zdal lepší, hoci sa v ňom toho zas až tak veľa neudialo. Ale keď sa dej rozbehol a Callum sa konečne dostal na výpravu, postúpil o niekoľko priečok vyššie. Jedným z najväčších prekvapení bola pre mňa postava Jaspera. Najprv vystupuje ako klasický otravný spolužiak, ale pod vplyvom okolností je nútený vydať sa na výpravu spolu s tými, ktorých magistérium vníma ako zradcov. Je to jedna z mála postáv, pri ktorých skutočne netušíte, ako sa vyvinie, čo je veľké plus. Rovnako ako záver knihy. Vyvrcholenie deja sa javí ako uzavreté, no malé dvierka na konci dávajú tušiť, že nie je všetkým dielom koniec.

Lee Child už dlhú dobu pôsobí na svetovej literárnej scéne ako autor akčných trilerov s vojenským pozadím. Jeho Jack Reacher sa etabloval medzi ďalšími známymi postavami ako čestný a odvážny bojovník proti nespravodlivosti, čo si síce vyberá svoju daň, ale napriek tomu nepoľavuje vo svojom poslaní robiť svet lepším. Vydavateľstvo Plus prináša v poradí devätnásty (!) príbeh série s podnázvom Nevracaj sa. Dôvod je jednoduchý - kiná prednedávnom vzala útokom jeho filmová adaptácia v hlavnej úlohe s Tomom Cruisom. Ja osobne som fanúšik tohto žánru, a preto dúfam, že kniha bude mať úspech a azda sa dočkáme prekladu aj iných Childových diel. Vo všeobecnosti totiž platí, že s postupujúcim nárastom dielov sérií ich kvalita klesá. Román Nevracaj sa však patrí k naozaj vydareným kúskom, a ak sú teda predošlé diely ešte lepšie, bola by škoda pripraviť o ne nás, verných čitateľov.

"Chlap sa prelomil ako zápalka, presne ako jeho druh. Potom ich už len ľahko postrkoval, aby sa obrátili správnym smerom, a nakoniec ich podrážkou kanady kopol do zadku, najprv jedného a hneď nato aj druhého. Leteli k autu, dosť silno doň narazili hlavou a padli na zem. Na dverách zanechali plytké preliačiny. Ležali, lapali po dychu, stále pri vedomí. Ráno budú vysvetľovať preliačené auto a bolesť hlavy. To je všetko. Za týchto okolností milosrdné."

Jack Reacher prichádza do Washingtonu na stretnutie s majorkou Susan Turnerovou. Podobne ako kedysi on stojí na čele stodesiatej jednotky vojenskej polície. Bývalé priestory vyvolávajú v Jackovi množstvo spomienok, ale život si razí vlastnú cestu. Na svoje veľké prekvapenie však v kancelárii majorky nájde kohosi úplne iného. Podplukovník Morgan sa prejaví ako posol zlých správ - nielenže majorka Turnerová len deň predtým skončila vo väzení za korupciu, ale sám Reacher čelí dvom náhlym problémom. Akási žena od neho cez armádu žiada alimenty pre svoju pätnásťročnú dcéru, o ktorej existencii Reacher nemal doteraz ani potuchy, a vedie sa voči nemu vyšetrovanie ohľadom smrti člena gangu spred šestnástich rokov. Reacher tuší, že ktosi rozohral veľmi dômyselnú hru a zvíťaziť v nej sa rovná život ohrozujúcemu nebezpečenstvu. V krátkom čase sa ocitne na úteku spolu s majorkou Turnerovou. Musia odhaliť špinavé praktiky v obchode so zbraňami na pôde Afganistanu a tiež dať pozor na Reacherovu domnelú dcéru, ktorá by sa mohla stať cieľom ich protivníkov...

"Prišli na aute a jazdili na ňom rýchlo. Reacher ho začul ešte na ceste a po tom, čo vletelo na parkovisko, začul aj to, ako sa na ňom otáča a na fleku zastavuje. Počul, ako sa otvárajú troje dvere, trhanú následnosť troch oddelených zvukov, všetky odzneli v jednej sekunde, a po zemi počul dupať aj tri páry kanád, čo značilo, že prichádzajú traja chlapi, nie štyria, a to znamenalo, že nie tí z auta s preliačenými dverami. Nastala prestávka, jedny kroky ustupovali, odhadoval, že jeden beží okolo domu, aby kryl jeho zadnú časť, čo bola strata času, lebo na kúpeľni nie je okno, ale oni o tom zrejme nevedeli."

Jack Reacher je hrdina v pravom slova zmysle. Oplýva všetkými pozitívnymi vlastnosťami, aké sa od postavy jeho formátu očakávajú, a hoci už nie je najmladší, stále si zachováva skvelú formu a porazí aj neskôr narodených protivníkov. To z neho možno robí trochu klišé v rámci akčného žánru, ale vôbec to nevadí. Svet potrebuje hrdinov. Príbeh obsahuje viacero línií, čo autorovi umožňuje manévrovať a neraz prekvapiť čitateľa. Priznám sa, trochu som si zvykal na Childov štýl, ktorý mi pripadal príliš chladný, no k zobrazenému prostrediu a charakterom sa celkom hodil. V oblasti armády, polície a vládnych kontraktov sú emócie nadbytočným tovarom. Páčil sa mi aj vzťah Reachera a Turnerovej, nepodliehajúci sentimentu, a rovnako aj záhada ohľadom Reacherovej dcéry Sam. Po prečítaní románu Nevracaj sa už chápem, prečo má Lee Child taký úspech.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Kedysi som v omnoho väčšej miere čítal romantické príbehy. Súčasné, historické, domáce, zahraničné... Niežeby sa mi postupne zunovali, no mal som pocit, že ide neraz o ten istý kúsok čokolády, len zabalený do iného papiera. Úplne som však na ne zasa nezanevrel, človek sa predsa potrebuje občas preniesť do sveta, kde vyhráva zavše dobro a láska. V poslednom čase sa na pretras dostáva romantika okorenená silnou dávkou erotiky. Nedbám, aj to patrí k životu a nepochybne to u mnohých pôsobí ako vítané afrodiziakum. Ja však uprednostňujem reálnejšie ladené príbehy s výraznými postavami a zaujímavým prostredím. Nedávno ma tak upútala Kristan Higginsová s jej sériou zasadenou do kalifornských viníc. Alessandra Torreová má podobný autorský štýl, preto nečudo, že jej Hriešny Hollywood rovnako neušiel mojej pozornosti. Nakrúcanie filmového trháku na vidieckom Juhu - už len to samo osebe dáva najavo, že nepôjde o tuctový román.

"Zablyslo sa jej v očiach a Colovi sa to napriek všetkému páčilo. Páčil sa mu jej temperament a energia. Bodaj by sa Nadia na ňu viac podobala. Ona si nechávala svoj temperament pre slúžky, ktoré sa neobjavili načas, pre zmluvy, ktoré sa jej nepozdávali, a pre salón YSL, keď jej oscarové šaty nesadli na prsiach. Zriedkakedy bola taká vášnivá s ním. Nezaoberal sa tým, videl to ako výhodu. Teraz sa mu zdalo, že to bol len ďalší náznak, ktorý si nevšimol."

Hollywoodsky herec a idol Cole Masten sa po prečítaní útleho románu podujme na riskantný krok - na jeho adaptáciu použije vlastné financie, a hoci by v prípade neúspechu pocítil veľký krach, verí, že jeho film bude megahitom. Dobový príbeh o obchodníkovi a jeho sekretárke čiastočne stojacimi za vznikom Coca-coly plánuje nakrúcať na Juhu a ako lokácia príde do úvahy malé mestečko Quincy. Jeho obyvatelia sú z toho vo vytržení, a to ešte netušia, že Cole k nim príde dokonca o mesiac skôr. Pristihne totiž svoju manželku in flagranti a jeho rozvodový právnik mu odporučí, aby sa stiahol a vyčistil si hlavu. V Quincy hneď po príchode natrafí na sebavedomú a príťažlivú Summer Jenkinsovú, ktorá z neho nie je paf ako iné ženy, a navyše nie je očarená ani jeho povahou. Jej vystupovanie ju priam predurčuje na hlavnú rolu odhodlanej sekretárky, v čom Summer vidí príležitosť zarobiť dosť peňazí na odchod z mesta, kde sa stala pred pár rokmi vyvrheľom. Ako to už býva zvykom, medzi oboma protagonistami to poriadne zaiskrí, no je otázne, či budú vedieť zosúladiť ich dva diametrálne odlišné svety...

"Toto nebolo peklo. Ani zďaleka to nebolo peklo. Bolo to krásne, prekliate peklo. Jeho ruky spočívali pevne na mojom zadku, jeho čerpadlo bolo rýchle a zručné. Pohybovalo sa v dokonalom rýchlom rytme. Ten pohyb ma tlačil na miesto, kam som sa len vďaka sexu nikdy nedostala. K dokončeniu, ktoré ma úplne zaskočilo. Moje telo sa naplo, zastonala som. Prsty som mala zaborené v matraci a môj svet sa roztrieštil okolo jeho neba a môjho pekla. Vyvrcholila som, zakričala jeho meno a v tej chvíli ma objal, pritiahol k svojej hrudi. Pri posledných nárazoch mal ústa na mojom krku a rukami mi cez tielko pevne zvieral prsia."

Hriešny Hollywood môžem len odporučiť. Americký Juh je zobrazený tak, ako ho poznáme z iných príbehov či filmov - zomknuto, sucho, prašne, horúco a plný dejín a dobrých mravov. Cole a Summer sú úžasné postavy, máte chuť spoznať ich naživo a zájsť s nimi na pohárik. Cole je typický odchovanec filmového priemyslu - namyslený, bohatý a nespokojný. Bál som sa, že Alessandra Torreová ho bude príliš tlačiť do vnútornej zmeny, ale väčšinou si stále zachováva (našťastie) svoj charakter. Summer mu však nič nedaruje a aj napriek silnej telesnej príťažlivosti to medzi nimi nie je stále ružové. Ich vzťah bol síce napokon pomerne urýchlený, aj keď posledných cca sto strán sa mi zdalo zbytočne natiahnutých, ale zámer je jasný. Ide stále o romancu a isté žánrové špecifiká je proste nutné dodržať. V príbehu sa vyskytuje aj viacero zaujímavých vedľajších postáv, preto by som sa nebránil voľnému pokračovaniu. Už len dúfať, že kniha bude mať u nás úspech, aby vydavateľstvo pokračovalo vo vydávaní série.

Ak si myslíte, že Roman Horňák je na domácej literárnej scéne nováčikom, mýlite sa. Svoju spisovateľskú púť začal v roku 2014 a odvtedy predstavil čitateľom tím detektívov už v piatich dieloch série. Zaujímavosťou je, že hlavný hrdina nesie autorovo meno. Je snáď Roman Horňák skutočne priamym účastníkom zobrazených udalostí? Alebo ide len o pseudonym a šikovný ťah  v hre s čitateľskou verejnosťou? Záverečné dodatky ohľadom prípadov a ôsob do nich zapojených naznačujú, že Horňák skutočne má dočinenia s odvrátenou stranou spravodlivosti. Na zobrazení vyšetrovania je to, napokon, aj poznať. Prvé tri knihy voľne nadväzujúcej série - Krutá hra, Vymývač a Žaba - vás nielen oboznámia so zločinmi, ktoré majú reálny základ, ale predstavia vám i postavy, ktoré by ste chceli mať v prípade problémov na svojej strane...

"Siahol som po whisky a trochu si uhol. Z fľaše. A čo... Doriti, chýbalo málo a stojím pred nebeskou bránou. Vonku sa už rozvidnelo. Bolo skoro sedem. Chvíľu som stál pri okne a hľadel von. V skutočnosti kamsi do neznáma. Poznáte to... Dívate sa pred seba a nikam. V mysli sa mi premietol obraz cúvajúceho esúvečka, pískajúcich pneumatík a Vikinho výkriku. Ležím na zemi, neschopný pohybu. Ostrá bolesť mi vystrelila do mozgu." (Krutá hra)

V Krutej hre sa tím oddelenia obzvlášť závažných zločinov dostáva na stopu sériovému vrahovi prostitútok. Ako sa ukáže, ich spôsob života nie je to, čo vraha motivuje, ide mu skôr o ľahko dostupné obete pre uspokojenie jeho zvrátených potrieb. Roman Horňák, prezývaný Remeň, a jeho parťáčka Lara, vlastným menom Viktória Malá, prídu s nápadom použiť na vraha volavku. Viki sa v úlohe pouličnej kňažky lásky vystaví nečakanému nebezpečenstvu, čo sa síce nestretne s chápavým prístupom ich nadriadených, ale napokon ich aj tento, na prvý pohľad nevydarený ťah privedie na novú stopu. Ústredná dvojica je však len jedným článkom silnej reťaze. Oddeleniu šéfuje prísnou, ale spravodlivou rukou ľadový muž Iceman a dôležitou súčasťou sú aj Číslo a Šturi. Ich prezývky sú presnou definíciou ich pracovného zaradenia či charakteru, ale jedno majú spoločné - nezastavia sa, kým z ulíc nedostanú smrtiacu hrozbu. A že tento vrah takou určite je, nie je pochýb. Verí totiž, že jeho obete sú poctou Satanovi a jeho sadistické chúťky sú vedené práve rukou najvyššieho vládcu pekla...

"V hlave mi dunelo. Snažil som sa pohnúť. Nešlo to. Až teraz som si uvedomil, že sedím opretý chrbtom o stenu a prichytený putami za zápästie pravej ruky k radiátoru. Ľavú stranu bundy aj nohavíc som mal pokvapkané krvou. Vlastnou. Tak preto to oko... Tá tupá rana do hlavy a príšerná bolesť. Na koberci oproti mne ležal kutáč. Hodil som pohľad smerom ku kozubu. Pravda. Jeden v stojane chýbal. Keď som vbehol do miestnosti, nevšimol som si to. Chyba! Z rozbitej a doteraz sklonenej hlavy mi tiekla krv, skrz tvár, na šaty. Tá napokon vyschla a zlepila mi viečko. Musel som vyzerať ako dokonalý hrdina akčného filmu." (Krutá hra)

Krutá hra mala okrem kriminálneho základu aj mysteriózny nádych plynúci zo samotnej podstaty zločinu a vrahovho motívu. Podobnou atmosférou vás vtiahne aj Vymývač, a to hneď od úvodu, kde sa stanete svedkami zvrátenej hry s mysľou a životom obetí. Tím z kriminálky čelí skutočne hrozivému výjavu, kde sa päť ľudí dobrovoľne odovzdalo do rúk manipulátora, ktorému nešlo o nič iné, len o ich majetky. Ako ich dokázal donútiť zobať mu z ruky? Ako sa vysoko postavení a inteligentní ľudia mohli spoločne zúčastniť rituálneho obradu, pripomínajúceho sektárske praktiky? Vo väčšej miere je Remeňovi a jeho kolegom nápomocná aj forenzná psychologička s prezývkou Scifi, zaoberajúca sa temnými zákutiami ľudského vnútra. Ktosi šikovne využíva pôsobenie zakázaných látok v spojitosti s vplyvom ovládania mysle a ak ho oddelenie čím skôr nezastaví, jeho výčiny sa budú naďalej stupňovať.

"Telo bez hlavy nechal vedľa cesty. Prikryl ho iba starým obšťatým matracom. Vedel, že zápach krvi sem priláka množstvo vyhladovaných a túlajúcich sa psov. A tí už urobia s telom chlapca poriadok. Roztrhajú ho na kusy. K čiernemu igelitovému vrecu, v ktorom bola odrezaná hlava, už priletelo zopár krvilačných havranov. Rovnako ďaleko Urban zahodil aj poľovnícky nôž. Skládka sa rozprestierala na niekoľkých stovkách štvorcových metrov." (Vymývač)

Tretí román Žaba už celkom opúšťa vody mystiky, akoby mal u autora tento prvok zostupnú tendenciu. Deju to však vôbec neprekáža, práve naopak. Svojský názov u mňa spočiatku vyvolával rôzne dohady, či ide o metaforu, alebo prezývku nejakého zločinca. Ako sa ukázalo, vysvetlenie je omnoho prozaickejšie. Ako sa hovorí, zločiny sa páchajú najmä kvôli láske, peniazom alebo pomste. Tu je hnacou silou druhý menovaný dôvod. Záhadný vydierač si volí naozaj rafinovaný spôsob, ako sa rýchlo dostať k veľkému finančnému obnosu. Po telefonáte na operačné stredisko požaduje určitú sumu, a ak ju nezíska v stanovenom čase, niekto príde o život. K tomu aj, napokon, dôjde, a polícia vie, že páchateľ nebude váhať udrieť znovu, ak mu nevyhovejú alebo ho včas nezastavia. Disponuje totiž prírodnými jedmi, ktoré účinkujú spoľahlivo a osudovo. A to znamená, že môže rozsievať zlo prakticky kdekoľvek...

"Viki sa ma držala ako prisatý kliešť v koži. Cítil som, ako sa mi prstami dotýkala chrbta. Kurvafix, pomyslel som si, keď mi niečo prasklo pod podrážkou topánky. Striekačka, ktorú som nechtiac rozmliaždil. Zastavili sme sa. Zaťal som zuby a šibal očami všade naokolo. Verte mi, môžete mať nervy hoci aj zo železa, srdce by vám bilo až v krku. Akýsi blížiaci sa vlak zapískal znova. Niečo sme začuli. Znelo to ako sklenená črepina. Možnože ten, koho hľadáme, do nej nechtiac kopol. Pištoľou som mieril pred seba a spoliehal sa na svoj postreh. Ak to bol on, dávno o nás vedel."

Uvažoval som, ktorá z troch uvedených kníh ma bavila najviac, ale k jednoznačnej odpovedi som sa nedopracoval. Najvýraznejšie mi utkvela v pamäti Krutá hra, ale to môže byť spôsobené tým, že som ju čítal ako prvú. Štýl Romana Horňáka ma zaujal už od začiatku. Ide o klasické procedurálky, v každom príbehu sa rieši osobitný prípad, takže ich môžete bez problémov čítať aj samostatne. Tím z oddelenia obzvlášť závažných zločinov si vás rýchlo získa. V jeho strede je ako rozprávač, samozrejme, Remeň, no bez svojich kolegov by sa ďaleko nedostal. Najviac priestoru dostávajú okrem neho Viki, šéf Iceman, Číslo z expertízy a Šturi. Muži sú odvážni, čestní a spravodliví, ženy zas vysoko príťažlivé a zásadové. Vyšetrovanie a kriminalistické postupy sú prešpikované rodinným životom Remeňa, starajúceho sa po smrti manželky o malú dcérku, čo knihám dodáva ďalší rozmer. Niekto by azda mohol namietať, že text je možno až pričasto podfarbený sexuálnymi narážkami, ale o to živšie vyznieva inak pochmúrny svet odvrátenej strany práva. Na románoch badám len dve chybičky krásy - zanedbaný pravopis a spočiatku nezosúladeného rozprávača (Roman rozpráva príbeh v prvej osobe a kapitoly z pohľadu niekoho iného by mali byť logicky v tretej, nie ostávať v pôvodnej forme). Nepôsobí to však natoľko rušivo, aby vám to pokazilo dojem z čítania. Roman Horňák sa viditeľne zlepšuje s každou knihou. Trojicu zmienených titulov už dopĺňajú aj ďalšie dva - Anjelik a Kat, takže ak ste sa s autorom ešte nezoznámili, je najvyšší čas to napraviť.

Za poskytnutie recenzných výtlačkov ďakujem vydavateľstvu Elist.

Rick Riordan si, zdá sa, nedopraje ani chvíľu oddychu. Len nedávno u nás vyšla kompletná séria Bohovia Olympu a už sa nám ponúka ďalšia - Magnus Chase a bohovia Asgardu. Obľúbený autor kníh pre deti a mládež (hoci je to zavádzajúce - ja som tiež jeho fanúšik a od tohto veku už mám trochu ďaleko) ostáva verný svojej povesti a predošlej tvorbe a opäť sa naplno pohrúžil do bohatej mytológie. Antické Grécko však v tomto prípade ide bokom a na scénu prichádzajú - podľa mňa omnoho zaujímavejší - Vikingovia. Severské ságy plné ohňa, ľadu a netypických hrdinov sú tým pravým, čo mladších čitateľov upúta a navyše sa dozvedia mnoho nových informácií. Ak je vám priezvisko Chase povedomé, nečudo. Iste si spomínate na Annabeth Chaseovú, nedeliteľnú súčasť príbehov o Percym Jacksonovi. Táto odvážna dievčina je Magnusovou sesternicou, a i keď nedostáva (aspoň zatiaľ) veľký priestor, prepojenie sérií je príjemným spestrením.

"Pred očami sa mi zatmelo. Meč hučal a ťahal ma, no ja som si ruky skoro necítil. Surt si ma premeriaval s úsmevom na dokaličenej tvári. Chce meč, pomyslel som si. Nedostane ho. Ak mám zormieť, Surt zomrie so mnou. Slabo som zdvihol voľnú ruku. Ukázal som mu gesto, na ktoré nepotreboval poznať posunkovú reč. Zaburácal a zaútočil. Práve keď sa ku mne dostal, meč vyskočil a prebodol ho."

Magnus sa už dva roky bezcieľne potĺka ulicami Bostonu po tom, ako jeho mamu pripravili o život dva ohnivé vlky. Ukrýva sa pred nepriateľmi i vlastnou rodinou, ktorej dala jeho matka dávno zbohom a on nemá najmenší dôvod veriť im. Keď ho napokon predsa len objaví jeho strýko, otvorí sa mu cesta do nového života. Avšak informácie o jeho osude sú viac než podivné - podľa všetkého je spríbuznený s Freyom, vikinským bohom a je predurčený nájsť jeho meč. To sa mu aj rýchlo podarí, ale vtom naňho zaútočí ohnivý obor Surt, aby za pomoci Meča leta rozpútal ragnarok. Koniec sveta však bude musieť počkať, pretože Magnus sa ocitne vo Valhale, posmrtnom mieste odvážnych bojovníkov, a napokon sa vydáva na výpravu proti Surtovi i vlkovi Fenrirovi, čakajúcemu na oslobodenie na neznámom ostrove. Magnus sa spojí s odsúdenou valkýrou, trpaslíkom s citom pre módu a hluchonemým elfom so záľubou v mágii, aby zabránil nepriateľom v ich skazonosnom pláne a pomstil sa za smrť matky...

"Thor ešte chrápal ako pokazená kosačka, keď sme sa na druhý deň ráno chystali na odchod. A to je čo povedať, lebo ja som spal celú večnosť. Meč Jack to s tými následkami zabitia obryne myslel vážne. Len čo Sam zaspala a ja som si zobral meč, ihneď som upadol do bezvedomia. Tentoraz som však aspoň neodpadol na celých dvadsaťštyri hodín. Nemohol som si už dovoliť vyspávať, keď sa mal vlk Henrir o dva dni objaviť. Napadlo mi, či sa čírou náhodou nestávam odolnejším, ako sa s mečom zžívam. Dúfal som, že áno, ale aj tak som sa cítil, akoby po mne celú noc behal valček na cesto."

Rick Riordan ma dostal. Po Bohoch Olympu som si myslel, že viem, do čoho idem, a čiastočne sa moje očakávania naplnili. Autor nemení overenú schému - opäť tu máme nesúrodú a tak trochu bizarnú skupinu bojujúcu proti zlu. Opäť cestujú po krajine (či v tomto prípade po rôznych svetoch) a stretávajú podivné bytosti a pritom plnia rôzne úlohy. A zase, ako obvykle, majú stanovený čas, dokedy majú stihnúť vykonať svoju misiu. Mám však dojem, že u Magnusa Chasea si dal Riordan viac záležať. Tým, že séria má mať iba tri časti (a nie päť či viac), je dej hutnejší a vzhľadom na tému severských mýtov aj zaujímavejší. Predsa len, táto mytológia nie je až tak notoricky známa ako grécka či rímska. Dej knihy je viac-menej uzavretý, i keď otvorené dvierka dávajú tušiť, že sa máme na čo tešiť aj v budúcnosti. Ja sa teda rozhodne teším a druhý diel si určite nenechám ujsť.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Tak ako som sa nedávno nedávno rozplýval nad vzkriesením slávneho Belgičana Hercula Poirota perom Sophie Hannah, teraz som mal tú česť natrafiť na jeho nemenej známu "kolegyňu" slečnu Marplovú v pomerne mladom príbehu Vrecko plné zrna. Hoci označenie kolegyňa je možno trochu prehnané, keďže táto vitálna staršia dáma nepatrí k žiadnej oficiálnej vyšetrovacej zložke. To jej však ani najmenej nebráni vŕtať sa v nečakaných úmrtiach a miešať sa do práce inšpektorom polície či Scotland Yardu. Agatha Christie si aj u tejto postavy udržiava svoj typický štýl, ktorým zadefinovala pojem "britská detektívka", no o niečo viac sa u nej prejavuje prvok humoru. Predsa len, všetečná pani vo vyššom veku vyšetrujúca zločiny na vlastnú päsť sa nemôže potýkať s vážnosťou už len z princípu.

"Nazdával sa, že jeho listy boli vcelku nevinné, ale nemohol by to odprisahať. Nepokoj v ňom narastal. Aj keď ich Adele ešte nespálila, bude mať dosť rozumu, aby to dodatočne urobila? Alebo ich už má polícia? Kde ich skrýva? hútal... Policajti nie sú mechom udretí. Ale teraz vraj z domu odišli. Snorili tam celé predpoludnie a na čas sa vzdialili. Dosiaľ zrejme pátrali po jede v jedle a zisťovali, ako sa tam dostal."

Majiteľ londýnskej firmy Rex Fortescue náhle umrie, a keďže podľa všetkého bol otrávený, inšpektor Neele zo Scotland Yardu rozbieha pátranie po jeho vrahovi. Boháč zomrel vo svojej kancelárii, preto prvé vypočúvania smerujú na jeho sekretárku a ďalších spolupracovníkov, no pozornosť úradov sa rýchlo zameria na jeho najbližších príbuzných. Druh jedu totiž naznačuje, že bol otrávený počas raňajok. A tu sa prípad začne zamotávať. Motív, ako sa zdá, mali tak jeho tri deti, ako aj manželka či jej milenec, nehovoriac o služobníctve, ktoré tiež skrýva nejedno tajomstvo. Rodina Fortescueovcov navonok pôsobí ako solventná a distingvovaná, no v skutočnosti pod povrchom vrie množstvo vášní a krívd - od nespravodlivých obvinení, odcudzenie, cez nenaplnené vzťahy až po túžbu po uznaní a majetku. Inšpektor Neele svedomito plní svoju úlohu zistiť pravdu - kto zabil hlavu rodiny a prečo mala obeť vo vrecku saka zrno. Viac svetla do prípadu napokon príde vniesť všetečná dáma slečna Marplová, ktorá sa osobne pozná s jedným priamym účastníkom celej udalosti...

"Stará dáma vezúca sa vo vlaku si kúpila troje ranných novín; len čo dočítala, zakaždým ich pekne poskladala a odložila nabok s článkom  o tom istom navrchu. Tentoraz to neboli nenápadné správičky zastrčené v rohu, ale senzačné, bombastické správy, zvestujúce palcovými titulkami trojnásobnú tragédiu vo Vile pod tisom. Slečna Marplová s meravo vystretou šijou, akoby prehltla pravítko, pozerala do okna s prísne stisnutými perami a pobúreným výrazom na ružovo-bielej tvári podobnej scvrknutému jabĺčku. Na stanici v Baydon Heathe si vzala taxík a dala sa odviezť do Vily pod tisom."

Vrecko plné zrna je klasická detektívka. Možno sa nezaradí medzi najvýraznejšie kúsky Agathy Christie, ale určite poteší každého milovníka typického britského žánru. Nadhľad a všadeprítomná irónia sa stali neodmysliteľnou súčasťou anglickej autorky a nie je tomu inak ani v tomto prípade. Postavy a ich pohnútky sú podrobené skúmavému pohľadu a je na čitateľovi, koho z nich bude tipovať ako vinníka. Slečna Marplová prichádza až zhruba v tretine príbehu, kedy sú už predstavené všetky postavy a ona môže hlbšie preniknúť do ich problémov a slov. Rozmotať klbko lží je na prvý pohľad náročné, ale ako to už býva u tejto čipernej dámy zvykom, napokon sa jej podarí odhaliť páchateľa. Vrecko plné zrna vás na krátky čas pobaví a tiež doplní vašu zbierku nových vydaní kníh Agathy Christie.

Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.