R. Horňák - Krutá hra/Vymývač/Žaba
Ak si myslíte, že Roman Horňák je na domácej literárnej scéne nováčikom, mýlite sa. Svoju spisovateľskú púť začal v roku 2014 a odvtedy predstavil čitateľom tím detektívov už v piatich dieloch série. Zaujímavosťou je, že hlavný hrdina nesie autorovo meno. Je snáď Roman Horňák skutočne priamym účastníkom zobrazených udalostí? Alebo ide len o pseudonym a šikovný ťah v hre s čitateľskou verejnosťou? Záverečné dodatky ohľadom prípadov a ôsob do nich zapojených naznačujú, že Horňák skutočne má dočinenia s odvrátenou stranou spravodlivosti. Na zobrazení vyšetrovania je to, napokon, aj poznať. Prvé tri knihy voľne nadväzujúcej série - Krutá hra, Vymývač a Žaba - vás nielen oboznámia so zločinmi, ktoré majú reálny základ, ale predstavia vám i postavy, ktoré by ste chceli mať v prípade problémov na svojej strane...
"Siahol som po whisky a trochu si uhol. Z fľaše. A čo... Doriti, chýbalo málo a stojím pred nebeskou bránou. Vonku sa už rozvidnelo. Bolo skoro sedem. Chvíľu som stál pri okne a hľadel von. V skutočnosti kamsi do neznáma. Poznáte to... Dívate sa pred seba a nikam. V mysli sa mi premietol obraz cúvajúceho esúvečka, pískajúcich pneumatík a Vikinho výkriku. Ležím na zemi, neschopný pohybu. Ostrá bolesť mi vystrelila do mozgu." (Krutá hra)
V Krutej hre sa tím oddelenia obzvlášť závažných zločinov dostáva na stopu sériovému vrahovi prostitútok. Ako sa ukáže, ich spôsob života nie je to, čo vraha motivuje, ide mu skôr o ľahko dostupné obete pre uspokojenie jeho zvrátených potrieb. Roman Horňák, prezývaný Remeň, a jeho parťáčka Lara, vlastným menom Viktória Malá, prídu s nápadom použiť na vraha volavku. Viki sa v úlohe pouličnej kňažky lásky vystaví nečakanému nebezpečenstvu, čo sa síce nestretne s chápavým prístupom ich nadriadených, ale napokon ich aj tento, na prvý pohľad nevydarený ťah privedie na novú stopu. Ústredná dvojica je však len jedným článkom silnej reťaze. Oddeleniu šéfuje prísnou, ale spravodlivou rukou ľadový muž Iceman a dôležitou súčasťou sú aj Číslo a Šturi. Ich prezývky sú presnou definíciou ich pracovného zaradenia či charakteru, ale jedno majú spoločné - nezastavia sa, kým z ulíc nedostanú smrtiacu hrozbu. A že tento vrah takou určite je, nie je pochýb. Verí totiž, že jeho obete sú poctou Satanovi a jeho sadistické chúťky sú vedené práve rukou najvyššieho vládcu pekla...
"V hlave mi dunelo. Snažil som sa pohnúť. Nešlo to. Až teraz som si uvedomil, že sedím opretý chrbtom o stenu a prichytený putami za zápästie pravej ruky k radiátoru. Ľavú stranu bundy aj nohavíc som mal pokvapkané krvou. Vlastnou. Tak preto to oko... Tá tupá rana do hlavy a príšerná bolesť. Na koberci oproti mne ležal kutáč. Hodil som pohľad smerom ku kozubu. Pravda. Jeden v stojane chýbal. Keď som vbehol do miestnosti, nevšimol som si to. Chyba! Z rozbitej a doteraz sklonenej hlavy mi tiekla krv, skrz tvár, na šaty. Tá napokon vyschla a zlepila mi viečko. Musel som vyzerať ako dokonalý hrdina akčného filmu." (Krutá hra)
Krutá hra mala okrem kriminálneho základu aj mysteriózny nádych plynúci zo samotnej podstaty zločinu a vrahovho motívu. Podobnou atmosférou vás vtiahne aj Vymývač, a to hneď od úvodu, kde sa stanete svedkami zvrátenej hry s mysľou a životom obetí. Tím z kriminálky čelí skutočne hrozivému výjavu, kde sa päť ľudí dobrovoľne odovzdalo do rúk manipulátora, ktorému nešlo o nič iné, len o ich majetky. Ako ich dokázal donútiť zobať mu z ruky? Ako sa vysoko postavení a inteligentní ľudia mohli spoločne zúčastniť rituálneho obradu, pripomínajúceho sektárske praktiky? Vo väčšej miere je Remeňovi a jeho kolegom nápomocná aj forenzná psychologička s prezývkou Scifi, zaoberajúca sa temnými zákutiami ľudského vnútra. Ktosi šikovne využíva pôsobenie zakázaných látok v spojitosti s vplyvom ovládania mysle a ak ho oddelenie čím skôr nezastaví, jeho výčiny sa budú naďalej stupňovať.
"Telo bez hlavy nechal vedľa cesty. Prikryl ho iba starým obšťatým matracom. Vedel, že zápach krvi sem priláka množstvo vyhladovaných a túlajúcich sa psov. A tí už urobia s telom chlapca poriadok. Roztrhajú ho na kusy. K čiernemu igelitovému vrecu, v ktorom bola odrezaná hlava, už priletelo zopár krvilačných havranov. Rovnako ďaleko Urban zahodil aj poľovnícky nôž. Skládka sa rozprestierala na niekoľkých stovkách štvorcových metrov." (Vymývač)
Tretí román Žaba už celkom opúšťa vody mystiky, akoby mal u autora tento prvok zostupnú tendenciu. Deju to však vôbec neprekáža, práve naopak. Svojský názov u mňa spočiatku vyvolával rôzne dohady, či ide o metaforu, alebo prezývku nejakého zločinca. Ako sa ukázalo, vysvetlenie je omnoho prozaickejšie. Ako sa hovorí, zločiny sa páchajú najmä kvôli láske, peniazom alebo pomste. Tu je hnacou silou druhý menovaný dôvod. Záhadný vydierač si volí naozaj rafinovaný spôsob, ako sa rýchlo dostať k veľkému finančnému obnosu. Po telefonáte na operačné stredisko požaduje určitú sumu, a ak ju nezíska v stanovenom čase, niekto príde o život. K tomu aj, napokon, dôjde, a polícia vie, že páchateľ nebude váhať udrieť znovu, ak mu nevyhovejú alebo ho včas nezastavia. Disponuje totiž prírodnými jedmi, ktoré účinkujú spoľahlivo a osudovo. A to znamená, že môže rozsievať zlo prakticky kdekoľvek...
"Viki sa ma držala ako prisatý kliešť v koži. Cítil som, ako sa mi prstami dotýkala chrbta. Kurvafix, pomyslel som si, keď mi niečo prasklo pod podrážkou topánky. Striekačka, ktorú som nechtiac rozmliaždil. Zastavili sme sa. Zaťal som zuby a šibal očami všade naokolo. Verte mi, môžete mať nervy hoci aj zo železa, srdce by vám bilo až v krku. Akýsi blížiaci sa vlak zapískal znova. Niečo sme začuli. Znelo to ako sklenená črepina. Možnože ten, koho hľadáme, do nej nechtiac kopol. Pištoľou som mieril pred seba a spoliehal sa na svoj postreh. Ak to bol on, dávno o nás vedel."
Uvažoval som, ktorá z troch uvedených kníh ma bavila najviac, ale k jednoznačnej odpovedi som sa nedopracoval. Najvýraznejšie mi utkvela v pamäti Krutá hra, ale to môže byť spôsobené tým, že som ju čítal ako prvú. Štýl Romana Horňáka ma zaujal už od začiatku. Ide o klasické procedurálky, v každom príbehu sa rieši osobitný prípad, takže ich môžete bez problémov čítať aj samostatne. Tím z oddelenia obzvlášť závažných zločinov si vás rýchlo získa. V jeho strede je ako rozprávač, samozrejme, Remeň, no bez svojich kolegov by sa ďaleko nedostal. Najviac priestoru dostávajú okrem neho Viki, šéf Iceman, Číslo z expertízy a Šturi. Muži sú odvážni, čestní a spravodliví, ženy zas vysoko príťažlivé a zásadové. Vyšetrovanie a kriminalistické postupy sú prešpikované rodinným životom Remeňa, starajúceho sa po smrti manželky o malú dcérku, čo knihám dodáva ďalší rozmer. Niekto by azda mohol namietať, že text je možno až pričasto podfarbený sexuálnymi narážkami, ale o to živšie vyznieva inak pochmúrny svet odvrátenej strany práva. Na románoch badám len dve chybičky krásy - zanedbaný pravopis a spočiatku nezosúladeného rozprávača (Roman rozpráva príbeh v prvej osobe a kapitoly z pohľadu niekoho iného by mali byť logicky v tretej, nie ostávať v pôvodnej forme). Nepôsobí to však natoľko rušivo, aby vám to pokazilo dojem z čítania. Roman Horňák sa viditeľne zlepšuje s každou knihou. Trojicu zmienených titulov už dopĺňajú aj ďalšie dva - Anjelik a Kat, takže ak ste sa s autorom ešte nezoznámili, je najvyšší čas to napraviť.
Za poskytnutie recenzných výtlačkov ďakujem vydavateľstvu Elist.
Diskusná téma: R. Horňák - Krutá hra/Vymývač/Žaba
Neboli nájdené žiadne príspevky.