Po výborne vykreslenom Ovem a rozpačitej vnučke s priveľmi bohatou fantáziou prichádza Britt-Marie, ktorou sa Fredrik Backman vracia k overenej postave vo vyššom veku. Čo sa mňa týka, napravil si týmto reputáciu, pretože predošlá kniha Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa bola miernym sklamaním. Tu žila Britt-Marie síce poskytuje pár podobných námetov ako Muž menom Ove, ale nič to nemení na fakte, že ide o ľudsky napísaný román s jemne predkladaným, ale výrazným posolstvom. Na svet sa autor pozerá cez optiku staršej dámy, vhodenej do celkom novej situácie. Zaujímavé je, že spočiatku vám bude Britt-Marie pripadať priam nesympaticky a otravne, ale postupne prejdete od znechutenia cez ľutosť až k obľúbenosti. A pritom stačí, aby ste jednoducho vyčkali a čítali ďalej, pretože ako v živote aj v tejto postave platí, že človek sa nemení, len časom ho spoznávate lepšie a dôkladnejšie. 

"Kedysi ju v spánku držiaval za ruku, a vtedy snívala jeho sny. Nie že by nemala vlastné sny, ale Kentove boli väčšie, a ten, kto má najväčšie sny, v tomto svete vždy vyhráva. To sa naučila. Preto niekoľko rokov zostala doma, aby sa starala o jeho deti, a nesnívala o vlastných. Zostala doma, aby mu vytvorila dokonalý domov pri budovaní kariéry, a nesnívala o vlastnej... Roky pribúdali a nakoniec uplynuli všetky. To je vlastnosť rokov."

Britt-Marie má šesťdesiattri rokov a absolútne nečakal, že v tomto veku bude začínať doslova od nuly. Odíde od manžela, ktorý bol dovtedy pre ňu celým svetom, a to znamená postaviť sa na vlastné nohy. Žena, ktorej čas vypĺňala staroslivosť o domácnosť - najmä umývanie okien a balkóna - a večné čakanie na Kenta, kým sa vráti z práce, natrafí na prvé prekážky už na úrade práce. Prístup úradov jej nie je po chuti, ale napokon svojím až podivínskym prístupom dosiahne vytýčený cieľ - nájde si prácu. Háčik je v tom, že sa musí presťahovať do dedinky Borg, kdesi pánubohu za chrbtom, kde nie je nič okrem pizzerie a mladých futbalových nadšencov. A práve Britt-Marie sa má postarať, aby dorast fungoval na najlepšej možnej úrovni. Žena nenávidiaca špinu a čokoľvek, čo jej narúša stereotyp, sa odrazu musí potýkať s neporiadkom, hlukom a najmä uvedomením si, že nie vždy záleží na názore druhých. Zvláštna postaršia osôbka sa postupne zoznamuje s miestnymi obyvateľmi a pomermi a ani netuší, ako sa napokon skončí jej nečakané dobrodružstvo...

"Zdvorilo sa ospravedlnila Osobe aj Banke a vysvetlila im, že má čo robiť v mládežníckom klube, takže tu nemôže celý deň stráviť nejakými rečičkami. Svižne prekráčala cez parkovisko a ešte vždy s veľkou dávkou sebaovládania vošla na toaletu a zamkla za sebou. Naozaj sa nepatrí zvracať pred ľuďmi v kaviarni, to rozhodne nie. Keď vyšla z toalety, potkan sedel a čakal ako slušne vychovaný hosť pozvaný k nedeľnému stolu, no tváril sa, akoby si želal mať na zápästí exkluzívne náramkové hodinky a nespokojne ťukať na ciferník. Britt-Marie priniesla Snickers a tanierik, prestrela a zdvorilo sa ospravedlnila..."

Tu žila Britt-Marie neoplýva veľkou dynamikou ani nečakanými zvratmi. Očarí vás však dôkladnou psychologickou kresbou a láskavým postojom autora k postavám a ich životným prehrám i radostiam. Veľmi sa mi páči, ako Fredrik Backman citlivo pristupuje k nastoľovaniu dôležitých otázok. Napríklad o plynutí času a o tom, ako rýchlo prejde človek svoju púť (krásne je to vyjadrené v Britt-Marinom čistení okien - ona videla svet, ale svet nevidel ju). Náhly pokles osudu jej však priniesol viac, ako mohla dúfať. Po dlhých rokoch bola odkázaná sama na seba a musí otvoriť oči aj vo vzťahu k svojmu okoliu. A to tým spôsobom, že zároveň nestratí svoju osobnosť. A to je veru ťažká úloha. Futbal, pizza, láska, viac či menej bizarné postavičky a ich slovník - to všetko tvorí kolorit románu, ktorý bude iste robiť spoločnosť mnohým čitateľom na dovolenke pre jeho ľahkosť a nenáročné čítanie. Nedá mi nespomenúť aj obálku knihy - výborne dotvára sériu Backmanových titulov a podobne ako predošlé charakterizuje aj dej. Verím, že príbeh vás zaujme a tiež prinúti zamyslieť sa, či naozaj žijete naplno.

Fanúšikovia Piesne ľadu a ohňa už s ohromnou dávkou netrpezlivosti čakajú na siedmu sériu Hry o tróny a tí, čo dávajú prednosť pôvodnej inižnej verzii, sa už zas nevedia dočkať jej šiestej časti. Je pravda, že George Martin si dáva na čas, no stále je to lepšie ako unáhliť sa a riskovať, že pôjde jeho tvorba kvalitatívne nadol. To však, myslím si, nehrozí. Jeho fantázia doslova nepozná hranice a stále má čím prekvapiť. Priaznivci Západnej zeme môžu zatiaľ siahnuť po knihe Rytier siedmich kráľovstiev. Dej je zasadený do rovnakého prostredia, i keď sto rokov pred udalosťami v ťažiskovom príbehu. Výhodou je, že tomuto titulu môžu venovať pozornosť bez obáv aj tí, ktorí ešte nepoznajú Hru o tróny. Ide o samostatný príbeh, hoci skalní čitatelia v ňom iste postrehnú aj početné odkazy. 

"Princ mal veľa sily, ale Dunk bol mocnejší, väčší a ťažší. Chytil štít oboma rukami a otáčal ho, až kým nepraskli remene. Stála dookola ním mlátil do princovej prilby a zaradom odrážal smaltované plamene. Štít bol hrubší než Dunkov, vyrobený z pevného dubového dreva obitého železom. Plamene zmizli, no Dunk sa nedal zastaviť. Aerion napokon pustil palcát a siahol po dýke, čo mu visela na boku."

Dunka sa ako malého chlapca ujal ser Arlen a odvtedy mu robil panoša. Keď však starý potulný rytier umrel, Duncan si musel nájsť vlastné miesto vo svete. A ako sa najlepšie uviesť medzi uznávaných bojovníkov než víťazstvom na turnaji? Ako správny rytier potrebuje panoša, a súhrou náhod sa ním stane otravný, ale odhodlaný chlapec s prezývkou Egg pre svoju hlavu bez jediného vlasu. Turnaja sa zúčastnia vyhlásení hrdinovia zo známych šľachtických rodov, nevynímajúc ani kráľovskú rodinu. A práve jednému z princov skríži Dunk cestu a hrozí mu nielen verejná potupa, ale aj smrť... Druhý príbeh sa odohráva dva roky po predošlých udalostiach a Dunk s Eggom sa zapletú do problémov na území Studene priekopy. Vládne jej Červená vdova, známa svojou krutosťou. Dlhotrvajúce suchá ju prinútia odkloniť tok rieky na svoje pozemky, čo vedie k prirodzenému konfliktu... Tretia časť vás zaujme svojou dynamikou a poukázaním na neustále politické prieťahy a snahy získať moc. Dračie vajce ako trofej turnaja je veľké lákadlo, predsa len, draky sa už niekoľko desaťročí v Západnej zemi nevyskytujú, no ešte väčším úspechom by bol úspešný prevrat. Dunk, nazývajúci sám seba ako už o niečo skúsenejšieho a vyzretejšieho rytiera ser Duncan Urastený, sa bude musieť opäť poriadne obracať, aby sa zorientoval nielen na bojovom poli, ale aj v zložitých vzťahoch i sám v sebe...

"Keď konečne zložil nevestu na posteľ, priskočil k nej trpaslík a chytil ju za ňadro. Dievčina zapišťala, muži sa rehotali a Dunk chytil kopajúceho trpaslíka za golier a odtiahol ho preč. Chcel ho vyhodiť na schody, no cestou k dverám zbadal dračie vajce. Ležalo na čiernom zamatovom vankúši na mramorovom podstavci. Bolo väčšie ako slepačie vajce, ale nie až také veľké, ako si predstavoval. Utešené červené šupiny sa v žiare sviečok ligotali ako klenoty. Dunk pustil trpaslíka a chytil vajce. Zrazu sa ho zatúžil dotknúť. Bolo ťažšie, než čakal. Keby niekomu rozbilo lebku, neostal by na ňom jediný škrabanec."

Dunk a Egg sú výborne napísané postavy. Dunk pôsobí milo rozpačito, nedá sa inak než fandiť mu v každej chvíli na jeho neľahkej ceste k vybudovaniu slávneho mena. Egg často tvorí jeho protiklad a priznám sa, jeho totožnosť ma prekvapila. Danú pasáž považujem za jednu z najlepších, hoci ich bolo, samozrejme, viac. Či už ide o Dunkovu snahu nadviazať kontakt s opačným pohlavím, alebo vykreslenie súbojov, George Martin nenechal nič na náhodu a aj ten najmenší motív sa ukáže ako opodstatnený. Čo posúva Rytiera siedmich kráľovstiev o niekoľko tried vyššie, sú úžasné ilustrácie. Gary Gianni odviedol perfektnú prácu a niekedy vám oči utkvú na jeho výtvoroch na poriadne dlhú chvíľu. Skvelo dopĺňajú príbeh a podnecujú fantáziu. Vyzerá to tak, že by sme sa s Dunkom, Eggom a ďalšími početnými postavami ešte mohli niekedy stretnúť, určite by som sa tomu nebránil. Najprv som titul považoval za výplň času počas čakania, no musím skonštatovať, že ide o plnohodnotnú samostatnú jednotku.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran. 

Keď sa mi dostane do rúk nová autorka či autor žánru young adult, podvedome sa pripravím na obohraný príbeh, akých už tu bolo neúrekom. Ide síce o oblasť literatúry, ktorá zažíva veľký rozkvet, no to kráča ruka v ruke s opakujúcimi sa motívmi. Miestami sa však vyskytne titul, ktorý sa vymyká štandardom a nepustí vás po celý čas čítania. Medzi také bez výčitiek svedomia možno zaradiť aj Vyvolenie, prvú časť série americkej autorky Rachelle Dekkerovej. Zavedie vás v nej do apokalyptického sveta dvadsiateho tretieho storočia. Nebojte sa, ak náhodou nie ste priaznivcami sci-fi a technologického vývoja. Autorka síce mohla využiť budúcnosť na lepšie stvárnenie týchto prvkov, no slúži jej skôr ako kulisa na rozohratie partie ohľadom citov, viery, zneužívania moci a boja za slobodu. 

"Mali iba pár minút; potom prísušníci miestostráže prepravia dievčatá vlakom ponad rieku, aby žili a slúžili vláde ako "robotnice". Odteraz už nebudú dcérami ani sestrami, stratia kontakt s rodinou a prestanú byť súčasťou sveta, ktorý poznali. Oddnes sa podriadia vláde, pridelia im podradnú prácu, ktorú budú verne vykonávať až do svojej smrti. To bol zákon daný Bohom, ktorý pred mnohými rokmi v čase skazy zaviedol do praxe svätý Robert Carson."

Carrington matka už odmala vštepovala, aké je dôležité dbať na svoj zovňajšok a celkový zjav, pretože akonáhle  sa z nej sedemnásťročná dievčina, bude musieť absolvovať proces vyvolenia. Pretože ak by si ju nikto nevyhliadol ako manželku, stala by sa z nej robotnica, odlúčená od príbuzných a priateľov, verejného diania aj možnosti založiť si vlastnú rodinu. Má najlepšie predpoklady na to, aby zaujala, ale napokon sa stane to, s čím nikto nepočítal, a Carrington je odrazu súčasťou sveta na okraji spoločnosti. Ako robotnica sa ocitne v Skladisku, no osud jej nečakane dopraje druhú šancu. Isaac Knight, člen vlády a minister náboženstva, dostane povolenie druhýkrát sa oženiť, aby mohol splodiť dediča. A voľba padne práve na Carrington. Počiatočná radosť je však rýchlo vystriedaná obavami a pochybnosťami. Isaac je vraj veľmi krutý a prísny. Okrem toho sa v okolí Skladiska rozmáhajú sériové vraždy mladých robotníc a záhadný Aaron šíri božie slovo, postavené na slobodnej mysli viac než na tichej poslušnosti. Carrington bude mať čo robiť, aby napokon uchránila nielen seba, ale aj svoje city a životy priateľov...

"Podišiel k postave skrútenej do klbka a uistil sa, že sťahovacie pásky okolo zápästí, ktorými ju priviazal k stĺpu, sú neporušené. Počas včerajšej návštevy jej zopol vlasy, ale niekoľko pramienkov sa uvoľnilo, a tak ich znovu pripevnil do chvosta. Očistný roztok sa ťažko aplikuje cez vlasy zalepené zvratkami. Búrila sa proti jeho dotyku, ale už ani zďaleka nie takou silou ako počas prvých dní. Dúfal, že s ubúdajúcou silou odhodí svoju pýchu a prijme skutočnosť, že je hriešnica, ktorá sa musí zmeniť, aby mohla pochopiť nezaslúženú milosť. Medzi zuby jej vtisol lievik a keď sa začala vzpierať, pevne jej zovrel ústa."

Vyvolenie vám nedovolí nudiť sa. Každá kapitola je dynamická a posúva príbeh vpred, autorke sa podarilo vystavať ho bez výrazných hluchých miest. Carrington si vás tiež získa rýchlo - najmä kvôli nutnosti prerodu z obľúbeného dievčaťa so žiarivou budúcnosťou na osobu na najnižšej priečke spoločnosti. Aj ďalšie postavy sú vykreslené s náležitou osobitosťou - citlivý miestostrážca Remko s poruchou reči, odhodlaná a odvážna Larkin, Remkov veselý kamarát Helms či až fanatický minister Isaac. Rachelle Dekkerová zasadila svoj román o dvesto rokov do budúcnosti po skaze súčasného sveta, kedy zoskupenie preživších žije za múrmi bývalého hlavného mesta USA. Že vám to pripomína Divergenciu? Východisko je možno rovnaké a aj počas čítania natrafíte na podobné námety, ale spracovanie a postavy už dýchajú originalitou. Ba čo viac, vo Vyvolení sa do popredia dostáva vnútorná sila jedinca, pravá viera a boj proti akémukoľvek druhu útlaku. Čo ma však sem-tam trochu vyviedlo z miery? Chýbajúce čiarky vo vložených vedľajších vetách. A pánovi redaktorovi by som tiež odporučil zistiť si rozdiel medzi "vitím" a "vytím" - tieto hrubice nielen narušili celý zmysel viet, ale aj dojmu z knihy. Odhliadnuc od tejto chybičky krásy je Vyvolenie skvelý román a už sa teším na jeho pokračovanie.

Zaujal vás historický román Vyvolenie? Daľšie romány pre mladých nájdete na stránke i527.net. Román Vyvolenie si môžete zakúpiť tu: i527.net, Kumran.sk alebo Martinus.sk.

Hneď na úvod musím povedať, že mám vo veľkej obľube túto edíciu vydavateľstva Metafora. Je neporovnateľná s inými vydavateľstvami, a to nehovorím o jej umeleckej či informačnej hodnote. Redaktori majú vynikajúci nos na kvalitné tituly a Letní host nie je výnimkou. Na svoje si prídu priaznivci romantiky, skutočných príbehov, ruskej literatúry, histórie, ba dokonca aj ženskej emancipácie. Alison Andersonová si na svoje plecia naložila poriadne veľkú záťaž, ale zvláda ju s prehľadom. Pri tvorbe deja využila vlastné bohaté skúsenosti z prekladateľstva, čo dodáva románu autentickosť a ľahko sa viete vcítiť do sveta "viacjazyčných" osôb. Letní host sa pohybuje na pomedzí beletrie a literatúry faktu, ale vôbec nemáte pocit, že autorka vám vnucuje informácie jednu za druhou. K téme pristupuje citlivo a oživuje osobnosti, ktoré doteraz boli pre mnohých len menami bez príbehu. 

"Jaký dar to právě drží v rukou, jaký poklad se objevil v jejím tichém, nenápadném životě! Dostala úplně nové, nikdy předtím nepublikované dílo, které zachycuje život velkého muže - nezáleží na tom, že autorka deníku byla nevidomá, tady přece nejde o jeho vzhled! Navíc se dochovalo množství fotografií, dosvědčujících, že Anton Pavlovič měl skutečnou jiskru a šarm."

Prekladateľke Ane Hardingovej sa dostane do rúk preklad denníka ukrajinskej lekárky Zinajdy Lintvarjovovej. Ide o dovtedy nikdy nepublikované dielo a Ana sa doň pohrúži skutočne naplno. Veľmi rýchlo pochopí, prečo je také dôležité aj pre vydavateľku Kate Kendallovú, ktorá ním chce pozdvihnúť svoj upadajúci podnik. Zinajda žila v malom mestečku na východe Ukrajiny a hoci kvôli chorobe prišla o zrak, nevzdala sa a neklesla na duchu. Síce sa jej rapídne obmedzila možnosť vykonávať lekársku prax, ale za pomoci denníka si ventiluje svoje pocity i spomienky na predošlý život. Lintvarjovoci vždy viedli svoje deti k samostatnému mysleniu, preto sú všetci vzdelaní a rozhľadení, bez ohľadu na pohlavie či pôvod. Rodina počas leta prenajíma dom na svojom pozemku, a v rokoch 1888 a 1889 sa k nim dostávajú aj Čechovovci. Jeden z ich synov je takisto lekár a tiež nadaný spisovateľ. Medzi ním a Zinajdou sa čoskoro prebudí vzájomné porozumenie a hlbší cit...

"U večeře jsme se opět pohádali. Začal Paška: úplně jsem slyšela, jak skřípe zuby. Prohlásil: Ten člověk je nejhorší výplod kapitalismu, knihy, které vydává, nejsou nic než odpad a jejich smyslem je podporovat útisk pracujícího lidu, a to ani nemluvím o nevinném rolnictvu. Lži, jen lži a ignorance! Mluvil jsi s ním, Paško, synáčku? otázala se klidně mamá. Nepotřebuji se s ním setkávat! Když přijžděl, viděl jsem kočár, který si najal v Sumách. Nechutný přepych - jen aby nás zahanbil! Je to trapné až k pláči, podpořila bratra Nataša. Nedokáži uvěřit, že se Anton Pavlovič s někým takovým doopravdy přátelí!"

Zo stránok knihy priam vanie dobová atmosféra. Alison Andersonovej sa naozaj skvelo podarilo vystihnúť atmosféru ukrajinského vidieka koncom devätnásteho storočia. Tvorbu Antona Pavloviča Čechova poznám, ale doteraz som nemal možnosť spoznať ho ako človeka. Autorka sa podujala na neľahkú úlohu, no zjavne má rovnako veľký talent. Svet Zinajdy Lintvarjovovej vystihla s nadmernou dávkou citlivosti a pritom realistickosti. Nevidomá lekárka, odkázaná na pomoc druhých, ale zato s bohatým vnútorným životom. Nečudo, že očarila rovnako zanieteného intelektuála, akým bol Anton Pavlovič. Okrem neho prídu na pretras aj ďalší velikáni ruskej literatúry a spoločenského diania, čím získava kniha ešte širší rozmer. Letní host vás poučí, no zároveň si pri ňom aj oddýchnete. Ide o vydarenú kombináciu estetickej a náučnej funkcie, preto by kniha nemala ujsť vašej pozornosti.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Metafora.

Kniha Jaya Ashera zažíva v tomto období renesanciu. Pôvodne síce vyšla už v roku 2007, no do širšieho povedomia sa dostala vďaka aktuálnemu seriálovému spracovaniu. 13 dôvodov prečo je celkom priliehavý názov, i keď ani slovenský ekvivalent (preklad nie je správne slovo) Mŕtve dievča neklame nie je ďaleko od pravdy. Samotný príbeh cieli na tínedžerov a adolescentov, hoci je diskutabilné, ako na nich môže vplývať. Kontroverzia posúva román o niekoľko priečok vyššie, pretože sa pri čítaní nebudete vedieť rozhodnúť, či ju milujete, alebo nenávidíte. A to aj s ohľadom na hlavnú postavu. Teda... je ňou Clay, počúvajúci kazety, alebo Hannah, rozprávajúca svoj príbeh? Zrejme obaja, hoci každý z iného zreteľa. Jayovi Asherovi sa každopádne nedá uprieť veľká miera originality. Zjavne sa nenechal ovplyvniť trendmi a razí si vlastný smer. 

"Tieto kazety tu nemajú čo hľadať. U mňa nie. To musí byť nejaká chyba. Alebo zlý vtip. Priťahujem si k sebe odpadkový kôš. Už som ho síce raz kontroloval, ale pre istotu si ešte raz pozorne prezerám baliaci papier. Niekde tam musí byť spiatočná adresa. Možno som to len prehliadol. Samovražedné kazety Hannah Bakerovej už kolujú. Niekto z nich urobil kópie a poslal mi ich ako vtip."

Clay Jensen patrí v škole k najobľúbenejším chalanom pre svoju nekonfliktnú povahu a milotu. Preto je veľmi zarazený, keď sa ocitne medzi trinástimi ľuďmi, ktorým po samovražde spolužiačky Hannah prídu ňou nahrané kazety, kde vysvetľuje príčiny svojho skutku. Každý z nich ju nejakým spôsobom ovplyvnil, väčšinou negatívne. A Hannah si aj po smrti kladie za cieľ, aby sa všetci dozvedeli, čo sa stalo, a azda sa vďaka tomu nad sebou i zamysleli a zjednali nápravu. Lenže čo ak by kazety odhalili aj niečo viac a niektorým osobám by hrozilo vylúčenie zo školy, prípadne aj niečo horšie? Hannah sa preto poistila a každý, či chce alebo nie, si musí vypočuť svoju pasáž a poslať kazety tomu, kto nasleduje po ňom. Slovami mŕtveho dievčaťa tak prenikáme do sveta mládeže, ktorej ani zďaleka neprislúcha prívlastok "zlatá". Alkohol, povrchnosť, pokrytectvo, zneužívanie, outsiderstvo - to je len časť hriechov, ktoré priviedli mladú nešťastnicu k tragickému koncu...

"Keďže sa domom ozývali hlboké basy, nik nepočul, ako kráča po izbe. Lezie na posteľ. Perá postele pod jeho váhou kričia. Nik nič nepočul. Mohla som ho zastaviť. Ak by tom v tej chvíli vedela zo seba vydať hlas. Ak by som videla, čo sa deje. Ak by som vedela normálne premýšľať. Ak by sa mi to darilo, mohla som na neho vyskočiť z dverí šatníka. No neurobila som to. Nie je dôležité, akú výhovorku na to mám. Nič ma neospravedlňuje... Nad všetkým, čo sa dialo, som už tak či tak nemala žiadnu kontrolu, takže už na ničom nezáležalo."

Mŕtve dievča neklame nie je žiadnou presladenou romantikou, takže niektorí čitatelia by mohli byť sklamaní. Ja som však nadšený, podobne ladených príbehov je už priveľa. Znovu musím skonštatovať, že Slovart má skvelý nos na výborné knihy. Hannah ma síce miestami poriadne rozčuľovala, pretože mi pripadala neraz ako prehnane sebaľútostivá a uzavretá. Stačil by jeden poriadny rozhovor, predsa len sa jej to priam núkalo - či už zo strany učiteľa (ktorý však nevravel presne to, čo chcela počuť), alebo od samotného Claya. Nikto nevie čítať myšlienky, takže jej otvorenie po smrti bolo nadmieru kontraproduktívne a takpovediac aj márne. Verím, že mnohým čitateľom však poslúži jej príbeh ako podnet na zamyslenie a budú si viac všímať svoje okolie. Rizikom však je, ak by sa chcel niekto inšpirovať Hanniným príkladom. Dúfam, že každý nájde v blízkosti osobu, ktorej sa vyspovedá skôr, ako by mohlo byť neskoro... Odhliadnuc od príbehu, kvitujem aj spracovanie knihy. Formát sa hodí k už skôr vydanej knihe Charlieho malé tajomstvá a pekne doplní edíciu o vnútornom svete tínedžerov. Text by si však zaslúžil dôslednejšiu redaktorskú úpravu, najmä v oblasti písania čiarok a oddeľovania slov (spojenie predomnou sa vyskytuje niekoľkokrát), dokonca sa vyskyla aj jedna hrubica (akýsi ľudia - str. 213). Výrazne to, našťastie, nekazí výsledný dojem, preto bez obáv po knihe Jaya Ashera siahnite. Je útla, ale svojím posolstvom presahuje hranice samej seba.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Skalní fanúšikovia kníh Martiny Cole iste nepoprú, že autorka sa už dlho drží osvedčenej schémy. Zakaždým ide o gangsterský príbeh z Anglicka tiahnuci sa niekoľkými desaťročiami. Niekto by mohol tvrdiť, že vykráda sama seba a že by mohla prísť aj s niečím novým. Priznám sa, že táto myšlienka miestami napadne i mne, ale na druhej strane viem, čo môžem od Martiny očakávať a nikdy nie som sklamaný. Predsa len, čistokrvných príbehov z mokrých štvrtí nie je veľmi veľa. V dnešnom svete psychotrilerov sú romány tejto známej spisovateľky vždy príjemným rozptýlením. O to viac, že napriek prakticky negatívnym postavám (zločinci predsa už zo svojej podstaty nie sú žiadni svätuškári) si ich rýchlo obľúbite a držíte im palce. Martina Cole totiž dokáže aj chladnokrvným vrahom prisúdiť kladné vlastnosti - predovšetkým obchodnícku česť, sebaúctu a zmysel pre rodinu.

"Jemu se taková věc přece nemůže stát! Jenomže něco se stalo a on si s tím neuměl poradit. Není žádný teplouš! Určitě za to může alkohol. Nikdy ho nesnášel dobře. Šlo o pouhé nedorozumění. V duchu se však sám sebe ptal, proč ho tolik mrzí, že se Reggie vrátil do hospody. Proč touží, aby se ho dál dotýkal? Čo se to s ním sakra děje? Má ženu a dítě a víc by ho nemělo zajímat."

Lenny Scott je vychádzajúcou hviezdou v miestnom podsvetí. Svedomito plní všetky zverené úlohy, nekladie zbytočné otázky a vždy drží jazyk za zubami. Nečudo, že si ho vezme pod ochranné krídla najvyšší šéf a zveruje mu čoraz významnejšie obchody. Lenny je navyše fešák a tiež verný a zaľúbený. Jeho mladá manželka Sharon mu čoskoro porodí dvoch synov a rodinná idylka sa zdá dokonalá. Teda, aspoň navonok. Lenny totiž nečakane zahorí túžbou k členovi ich skupiny, ktorý sa nijako netají svojou náklonnosťou k nemu. Dovtedy milujúci otec rodiny a presvedčený heterosexuál prepadá zakázanému vzťah, ktorý by mohol zničiť nielen jeho zázemie, ale aj ťažko vybudovanú povesť. Nechce si ani predstaviť, ako by zareagovali jeho známi, a navyše nepriatelia, ktorých si za tie roky narobil tiež neúrekom. Keď napokon dôjde k tragédii, Sharon musí pokračovať aj napriek zrade a bolestnému pocitu straty. Pomsta a spravodlivosť však nikdy nespia a keď sa spoja v spoločnom úsilí, začnú sa na povrch dostávať aj ďalšie neodhalené tajomstvá...

"Jason se zatvářil zděšeně, ale vzápětí si klekl a vytáhl vlastní zbraň. Jakmile zamířil, Lenny a Reggie začali pálit. Jason neměl žádnou šanci. Nikdo na ulici si jich nebude všímat. Všichni co nejrychleji zmizeli. Lenny hlídal a sledoval, jak mu Jason umírá u nohou. Reggie vběhl do domu a sebral všechny peníze, které tam našel. Během deseti minut bylo po všem. Peníze i zbraně ležely v kufru auta a Lenny s Reggiem se smáli jako blázni. Zvládli to na jedničku a cítili se skvěle. Jejich euforie hraničila s hysterií. Co na tom, že Jason je mrtvý! Vlastně z toho měli radost. Bylo jen otázkou času, kdy ho někdo oddělá."

Napriek spomenutému faktu v úvode musím povedať, že Martina Cole má stále čím prekvapiť. Ani najmenej som totiž nečakal, že hlavná postava v sebe ukrýva sklony k homosexualite. Osemdesiate roky a londýnske podsvetie - to nie je práve živná pôda pre túto osobnostnú črtu. Autorka sa témy zhostila skvelo - citlivo a pritom napínavo. Lenny Scott tak nie je obyčajným gangstrom, ale do popredia sa dostáva aj jeho veľká morálna dilema. Hoci rovnako významnou postavou (ak nie priamo ústrednou) je aj jeho manželka Sharon. S prehľadom jej sekunduje aj mládenec Reggie a celá jej rodina. Vyrovnat si účty je dynamický román, krátke kapitoly napomáhajú rýchlemu čítaniu a cca 450 strán budete mať za sebou veľmi rýchlo. Autorka je v skvelej forme a ďalšie vydarené knihy sú určite len otázkou času.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino. 

Roman Horňák ako autor vydavateľstva Elist určite neušiel pozornosti fanúšikov slovenských kriminálok. Má na konte už päť kníh, čo je aj na naše pomery už veľký úspech. O to viac, ak vyšli v pomerne krátkom čase. Po Krutej hre, Vymývačovi a Žabe prichádza s ďalšími dvoma príbehmi zasadenými do prostredia najťažších zločinov. Anjelik a Kat znovu predstavia oddelenie, ktoré bdie nad spravodlivosťou a pokojným spánkom nevinných svojou neúnavnou činnosťou. Na čele stojí šéf s prezývkou Iceman, ale jadro práce a samotného deja spočíva v postavách Romana a jeho parťáčky Viki. Ak ste s nimi ešte nemali tú česť, nebojte sa, knihy môžete pokojne čítať aj bez znalosti tých predošlých. Ktovie, je možné, že vás zaujmú natoľko, že nakoniec siahnete po kompletnej sérii. 

"Všetci, ktorým sa štvrtou hodinou skončilo vyučovanie, už dávno odišli. Ivana zostala pred školou sama. Sama ako boží prst. Z budovy ešte vybehli štyria chlapci s aktovkami na chrbtoch, no v okamihu sa stratili v ulici za plotom. Po Natálke nebolo ani stopy. Akoby sa po nej zľahla zem, jediným mávnutím kúzelníckej paličky. Deväťročné dievčatko zmizlo. Vyparilo sa! Rozplynulo sa ako obláčik dymu."

Keď sa stratí deväťročná Natálka, jej vydesení rodičia okamžite zalarmujú políciu. Rozbieha sa pátranie po pravdepodobne unesenom dievčatku, ktoré sa napokon dotkne aj starej známej partie oddelenia závažných trestných činov. Malé dievčatko sa totiž nakoniec objaví. Muž, čo ju uniesol, nedotiahol svoj zvrátený plán až do tragického konca, ale napriek tomu Natálku poznamenal na celý život. Ukojil si na nej kruté chúťky a spôsobil jej ťažké fyzické zranenia. Následne ju nechal v lese, kde ju náhodou našla zatúlaná milenecká dvojica. Celé oddelenie je na nohách, aby našlo páchateľa, pretože sa vynoria názory, že Natálka nemusí byť jeho jedinou obeťou. Vodítok je však málo - odtlačok chrupu a zvláštny znak, ktorý si dievčatko zapamätalo vo chvíľach hrôzy. Pre Romana je prípad o to chúlostivejší, že on sám má dcérku v podobnom veku a predstava, že by sa jej prihodilo čosi podobné, ho privádza do zúfalstva...

Daniel Silva je aktívny nielen na literárnej scéne, ale aj na sociálnych sieťach. Preto som už dlhší čas očakával preklad jeho románu Čierna vdova. Spočiatku sprevádzali jeho vydanie isté nepríjemné záležitosti. Príbeh totiž začína teroristickým útokom v Paríži, ku ktorému skutočne došlo. Silva tak uvažoval nad prepísaním románu, ale napokon ho ponechal v pôvodnej verzii. Myslím, že spravil dobre. Síce sám vraví, že kniha má za prvotný cieľ pobaviť čitateľa, ale počas jej čítania ma celý čas sprevádzal neodbytný pocit, že zlo naozaj nespí a na niektoré udalosti sa jednoducho pripraviť nedá. Ešteže existujú odhodlaní agenti ako Gabriel Allon, Silvova najznámejšia postava. Ide už o šestnásty diel voľne nadväzujúcej série, a hoci som mal zo začiatku dojem, že sa autor opakuje a ponúka už pomerne obohratý dej, neskôr ma vyviedol z omylu a posledných cca 150 strán som už ani nedýchal...

"Svedkovia si nepamätali zaburácanie výbuchu, ale hrobové, mrazivé ticho po ňom. Po chvíli ho prerušil bolestný ston, detský vzlyk a nástojčivé vyzváňanie mobilu. Spočiatku všetko zakrýval hustý čierny dym. Ten sa postupne rozptýlil a odhalil dielo skazy: ľudské telá, odtrhnuté končatiny, aj tí, ktorí prežili a s tvárami od sadzí, omámení a polonahí blúdili medzi troskami, topánky zo stánku pouličného predavača sa zamiešali medzi topánky mŕtvych."

Gabriel Allon sa pomaly pripravuje na uvedenie do pozície nového šéfa Inštitútu - vedenia izraelskej tajnej služby. Lenže predtým je potrebné oznámiť svetu, že neumrel pri londýnskom nešťastí, ale išlo iba o krytie v boji s minulým nepriateľom. Do hry však vstúpi ktosi celkom nový - muž hovoriaci si Saladin podľa slávneho zjednotiteľa Arabov. A do širokého povedomia vojde skutočne razantne a smrtiaco - zorganizuje teroristické útoky v Paríži a Belgicku. Gabriell Allon je oslovený francúzskym špeciálnym útvarom k spolupráci a do hry sa postupne zapoja aj Angličania a Jordánci. Uvedomujú si, že jedinou možnosťou, ako sa dostať k opatrnému Saladinovi a odhaliť jeho totožnosť, je nastrčiť do jeho radov špióna. Rozhodnú sa využiť tzv. čiernu vdovu - ide o ženy, ktoré prišli o svojich milovaných a sú ochotné položiť život na ceste pomsty západnému svetu. Voľba padne na mladú francúzsku lekárku - Natalie však nemá žiadne skúsenosti, a preto musí podstúpiť výcvik. Napriek krátkosti času a nulovým skúsenostiam sa ocitá v Sýrii, priamo medzi najvyššie postavenými členmi ISIS, kde je každá sekunda bojom o prežitie. Nemôže však cúvnuť - nielen preto, že by jej v priamom prenose odrezali hlavu, ale najmä kvôli snahe zabrániť teroristom v ďalších krvavých útokoch...

"Vojsť do ulíc Rakky bolo ako vojsť do sveta, ktorý náhle zošalel. Semafory bez elektriny nefungovali, dopravu na križovatkách riadili policajti ISIS. Mali pri sebe len zbrane, žiadne píšťalky. Píšťalky sú haram. Fotografie modeliek vo výkladoch boli retušované, aby neporušovali prísne pravidlá ISIS týkajúce sa slušnosti. Tváre mali začiernené, lebo je haram zobrazovať ľudí alebo zvieratá, Božie stvorenia, a vešať si ich na stenu. Aj sochu dvoch roľníkov na slávnej hodinovej veži v Rakke upravili - zbavili ich hláv. Námestie Najim, kedysi raj detí, bolo plné sťatých hláv, nie kamenných, ale ľudských."

Ťažko povedať, čím na mňa Silvova kniha tak zapôsobila. Aj predtým išlo o rovnaký žáner, niekedy aj o podobný námet. Žeby tým, že tentoraz omnoho výraznejšie trafil do čierneho? Alebo je za tým stupňujúca sa nenávisť a čoraz intenzívnejšia hrozba konfliktu? Nech je ako chce, Čierna vdova potvrdzuje autorove kvality aj jeho popredné miesto v žánri špionážnych trilerov. Ako som spomenul, vytknúť sa mu dá možno o niečo pomalší rozbeh, ale neskôr je to vynahradené viac než dostatočne. Natalie je ako postava skvelo vykreslená - jej strach, snaha pomôcť, premena na arabskú čiernu vdovu... Človeku pri niektorých opisoch Sýrie a praktík ISIS až behá mráz po chrbte. Koniec románu ostáva trochu otvorený, Daniel Silva si zjavne nechal otvorené zadné vrátka. A je to vítané, v tomto románe rozohral partiu, ktorá sa nedá odbiť len tak ľahko. Už len preto sa teším na jeho ďalší titul, Gabriel Allon je predsa v najlepšej forme.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Vydavateľstvo Ikar má väčšinou dobrý nos na aktuálne hity v oblasti trilerov a psychologických kriminálkach Na zozname svetových bestsellerov sa ocitol aj román Mŕtve tajomstvo americkej autorky Avy McCarthyovej. A musím povedať, že ma veľmi milo prekvapil. Už od začiatku sa na vás valí jedna udalosť za druhou, až ste doslova nútení obracať jednu stránku za druhou. Je veľké plus, že autorka sa vyhýba omáčkam, opisom a hluchým miestam, pretože dej a postavy by iní autori, ktorá sa vyžívajú v rečičkách, využili na čo najväčšom rozsahu. Takto sa tristo strán zamierava len na to podstatné a príbehu to nadmieru prospieva. Z osláv amerického sviatku Dňa nezávislosti sa presúvame do ženskej väznice, aby sme sa s hlavnou hrdinkou Jodie vzápätí ocitli na úteku s cieľom vyhľadať jej manžela a zniesť ho nadobro zo sveta. 

"Ruky sa jej triasli, až to takmer zbabrala. Pevne zovrela zbraň a natiahla náboj do komory. Cvak-cvak. V zbrani bolo deväť nábojov, ale bude potrebovať iba dva. Jeden pre Ethana. Druhý pre seba. V duchu si predstavila manželovu tvár, jeho upretý pohľad a zvrátené hry, ktoré sa mu rodili v hlave. Po chrbte jej stekal pot. Možno sa mýli, možno na zabitie Ethana bude treba viac ako jeden náboj."

Jodie plánuje počas osláv Štvrtého júla zastreliť najprv svojho manžela Ethana a vzápätí aj seba. Vedie ju k tomu nenávisť a bolesť zo straty milovanej dcérky. Ethan sa spočiatku javil ako dokonalý muž, ale vykľul sa z neho krutý manipulátor a ničiteľ rodiny. Zašlo to tak ďaleko, že keď ho chcela Jodie s Abby opustiť, odviedol ich trojročnú dcérku na jazero, no vrátil sa už bez nej. Abby sa utopila, no Jodie nikto neveril, že práve Ethan je zodpovedný za jej smrť. Preto sa rozhodla vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Lenže Jodie útok na manžela napokon prežije a skončí na desať rokov vo väzení. Po dvoch rokoch ju navštívi novinár Matt Novak so šokujúcim podozrením, že Ethan je nažive a ona sedí za zločin, ktorý prakticky nespáchala. Ethan využil situáciu a nafingoval svoju smrť, aby mohol ďalej uskutočňovať svoje finančné podvody a zároveň sa tešiť z toho, ako Jodie trpí. Jodin život tak dostáva nový impulz - podarí sa jej utiecť a spolu s Novakom sa vydáva na výpravu, ktorej cieľom má byť nájdenie Ethana. Novak chce dokázať Jodinu nevinu a získať vďaka jej príbehu miesto na novinárskom výslní, no Jodie na tom nezáleží. Jej jedinou víziou je dokončiť to, čo začala...

"Jodie zatvorila oči. Novak si pravdepodobne myslel, že sa naňho vykašľala a vykradla sa z hotela sama, aby si užila. Cítila sa zneužitá. Koniec koncov, presne to plánovala a on to vedel. Tlak pištole na čele poľavil. Otvorila oči. Nad ňou sa týčil útočník - naklonil hlavu, akoby načúval. Potom vstal, chytil ju pod pazuchy a vliekol po dlážke. Jodie trepotala nohami, jazva na bruchu sa napínala. Tvár jej dopadla na niečo hladké - bola to jej príručná taška, obsah vysypaný na koberci. Chlap ju ťahal k posteli a ona blúdila pohľadom po rozhádzanej izbe, oblečenie rozťahané po celej dlážke. Chlap ju zdvihol a hodil na matrac."

Jodie je skvelá hrdinka, hoci je s ňou spojená istá morálna dilema. Spočiatku je vrahyňou, neskôr utečenkyňou, a napokon sa ukáže, že všetko (ale úplne všetko) je celkom inak. Jodie zakúša jedno nemilé prekvapenie za druhým, až sa čudujete, ako to mohla ustáť. Nečudo, že sa tak dlho pripravovala v tajnosti odísť z tohto sveta. Kniha Mŕtve tajomstvo však neponúka iba honbu za pomstou spojenú s útekom pred políciou, ale aj ďalšie naliehavé témy - podvody, šikanovanie a najmä zneužívanie maloletých. To sa napokon ukáže ako ťažiskové. Ava McCarthyová šikovne po celý čas podsúva čiastkové námety a poznámky, aby sa v závere spojili v odhalení, ktoré vám doslova vyrazí dych. Všetko do seba krásne zapadne a vy sa len divíte, že ste na to neprišli už skôr. Román prečítata raz-dva, určite ho neodložíte bokom. Vo svojom žánri patrí nepochybne k lepšiemu priemeru.

Katka Čavojová alias Katarína Soyka nie je už dlho na našej literárnej scéne žiadnym nováčikom. Má na konte niekoľko úspešných titulov a Svedomie temnej časti bude určite pokračovať v nastolenom trende. Autorka ostáva verná svojmu žánru a znovu sa tak máme šancu pohrúžiť do fascinujúceho sveta plného čarov, magických bytostí a neutichajúceho boja dobra proti zlu. Musím sa priznať, že na rozdiel od predošlých Soykiných kníh som teraz netušil, čo môžem čakať. Obálka je veľmi výrazná, len ťažko ju možno prehliadnuť, no veľa sa z nej vyčítať nedá. A názov je tiež záhadný, hoci s ohľadom na dej je viac než priznačný. Všetko tak ostáva na postupnom odhaľovaní tajov celej knihy, nielen samotného príbehu. V jeho centre sa ocitne mladá čarodejnica, ktorá bude mať veru čo robiť, aby zastavila nepriateľa i samu seba v jeho područí...

"Zostúpila po rebríku, našla fakľu. Trasúcou sa dlaňou ju zapálila a otočila sa k obeti. Vyzeral inak. Nedokázala od neho odtrhnúť zrak, hoci ju to zvláštne zahanbovalo. Čím dlhšie sa zmietala v pavučine jeho príťažlivosti, tým trápnejšie si pripadala. Vnútorný hlas ju varoval, šepkal jej do duše, že upír zachytil jej pohľad hypnózou. Stáčal ju do špirály svojej moci. Je nahý!"

Hlavnou postavou je mladá čarodejnica Deina, ktorá má dlh u darebáka menom Dobrog. Ten sa rozhodne vybrať si ho skutočne netypickým a zároveň nebezpečným spôsobom. Zajme vodcu mesta - upíra Arika - a Deina mu ho má vo svojej pivnici postrážiť, kým sa s ním nevysporiada. Deinina povaha jej síce bráni pristupovať k zajatcovi ako k menejcennému a navyše obávanej bytosti a hľadá cesty, ako mu uľaviť. Ako zistí, Dobrog má však v pláne čosi omnoho väčšie a hrozivejšie - vypustiť do sveta mocného mága Blahowitzapla, čo sa napokon obráti proti nemu. Blahowitzapl sa rýchlo zmocní mesta a zameria svoju pozornosť i na Deinu. Dobrú časť jej osobnosti uväzní a s tou zlou a temnou sa postaví do čela celej oblasti. Otázne je, či jej zlá polovica má aspoň kúsok svedomia a či tá dobrá zvládne bojovať proti zlu? Našťastie v tom nie je sama, pretože Deina ako dobrá čarodejnica má, samozrejme, aj viacero verných priateľov. Magické bytosti si tak musia zvoliť stranu, aj keby to prakticky znamenalo, že budú stáť i sami proti sebe.

"Komusi uchmatol meč a preťal ním čiesi nohy, hlavu zalomil do neprirodzeného uhla, zahryzol sa do tepny a prestal piť, až keď v nešťastníkovi neostala ani kvapka. Chutilo mu. Zobral železnú prilbu, navliekol sa do železnej zbroje. Ďalší na rane zastal na schodoch, zrejme premýšľal, ako upíra prekabátiť. Arik sa nemotorne zapotácal, asi tým vytvoril dojem, že je zranený. Železný teda vybehol z úkrytu a vyrútil sa na upíra, meč zaťal do ramena nemŕtveho. Zúrivá zlosť mu zatemnila myseľ, vystretlil ako had na korisť. Schmatol chlapa, akoby bol ľahký ani pierko, otrieskal ho o múr, strhol z neho prilbu a opäť okúsil sviežu a voňavú ľudskú krv."

Zelená farba je symbolom závisti, ale aj nádeje. A práve tá je dôležitým posolstvom knihy. Nádej a viera v dobro ukryté v každom z nás. Katarína Soyka sa pohráva s podmanivou myšlienkou, že zároveň je každý z nás schopný aj zlých skutkov, ak je k nim dotlačený okolnosťami. Ide síce o fantazijný príbeh, ale city a túžby sú zásadne ľudské. Magické bytosti neodmysliteľne patria k tomuto žánru a mňa osobne najviac bavil vodník Gabriel, Deinin blízky kamarát. K autorkinmu štýlu patrí aj fakt, že okrem romantickej línie, ktorá vyznieva už len zo svojej podstaty jemne, sa nebojí zobraziť naplno ani násilie a krvavé scény. Vzniká tak pútavý mix, ktorý dodáva textu dynamiku a náhly zvrat môže všetko obrátiť iným smerom. Svedomie temnej časti teda naozaj svedomito dopĺňa zoznam Soykiných titulov.