Neviem ako v iných školách, ale v tej našej sa stále používajú staré známe fialové zápisníky, ktoré nezmenili svoju formu azda už aj niekoľko rokov. Vraví sa, že zvyk je železná košeľa, a zrejme to platí aj v tomto prípade, pretože ja osobne som nepocítil potrebu zmeniť to. Až teraz sa mi naskytla príležitosť a dostal sa mi do rúk nový učiteľský zápisník pre školský rok 2017/2018 od vydavateľstva Elist. Jeho praktické opodstatnenie budem môcť, samozrejme, dôsledne ohodnotiť až o pár mesiacov, ale predstaviť vám ho môžem už teraz. Veľkosťou je podobný formátu A5 (10,5 x 15,5 cm), má zaoblené rohy a pestrý vizuál, takže sa vám bude iste ľahko hladať na stole medzi haldami papierov, učebníc a iných vyučovacích pomôcok :-) Obsahuje i dve farebné lacetky a záložky pre ľahšiu navigáciu vnútri a má šitú väzbu, takže vydrží celoročné používanie. 

Hneď na začiatku vás po prehľadnom kalendári zaujme prehľad pamätných a medzinárodných dní, ktoré vám možno poskytnú inšpiráciu pri projektoch, zadaniach referátov a ďalších aktivitách. Keď som zápisník prvýkrát otvoril, trochu som sa preľakol, pretože polovicu z neho tvorí prehľad jednotlivých týždňov školského roka. V porovnaní s tradičným zápisníkom, kde spočívalo jadro v rozpise žiakov v triedach, je to veľká zmena. Avšak pozitívna, pretože forma tabuľkového rozpisu nechýba ani tu. Je však až v druhej polovici a musím povedať, že sa mi pozdáva viac. Na jednu dvojstranu sa zmestí väčší počet žiakov a je mu venovaných aj viac strán. 

Dočkáte sa aj dostatočného priestoru na poznámky, čo určite ocenia hlavne tí, ktorí si robia zápisy či poznámky z jednotlivých hodín a museli používať neraz aj osobitný zošit (ako ja). Som zvedavý, či mi na to postačí tento zápisník, no to overí až čas. Každopádne som odhodlaný využiť jeho potenciál naplno. To sa týka aj priloženej nálepky s rozvrhom vyučovacích hodín, či dokonca možnosti vyznačiť si ich trvanie. Daný učiteľký zápisník sa hrdí tým, že je tvorený učiteľmi a pre učiteľov. Nekopíruje staršie formy, ale prináša potrebné invencie, aby bola práca v školstve o niečo flexibilnejšia. 

Môžete si ho kúpiť priamo na stránke vydavateľstve Elist za cenu 8 eur, avšak pri kúpe viacerých kusov máte šancu získať aj množstevnú zľavu. Verím, že táto útla, ale funkciou nesmierne nutná pomôcka bude nielen mojím, ale aj vaším sprievodcom počas celého nasledujúceho školského roka.

Priamy odkaz na stránku vydavateľstva: https://elist.sk/obchod/ucitelsky-zapisnik/

 

Táto kniha je jednou z mála, ktorá vo mne striedavo vyvolávala úplne protichodné pocity. Najprv ma zavalila takým veľkým dojatím, že som mal problém udržať oči suché (a to sa niekedy prejavujem ako maximálny cynik). Potom ma však príbeh udrel niekoľkými do očí bijúcimi klišé, aby ma vzápätí opäť priviedol na cestu silných emócií. Americká autorka Tillie Coleová v záverečnom poďakovaní prakticky sama priznáva, že jej cieľom bolo vyvolať u čitateľov potoky sĺz, čo sa jej nepochybne darí, i keď miestami príliš tlačí na pílu a prechádza do zbytočného pátosu. Román Tisíc chlapčenských bozkov však pracuje s nádherným námetom, ktorý vás hneď chytí za srdce. Nakoľko sa ním necháte strhnúť a ako na vás zapôsobí, je už, samozrejme, na vás, no jedným si môžete byť istí - z hlavných postáv Poppy a Runeho sa okamžite stanú vaše platonické lásky. 

"Ostatným dievčatám som sa vyhýbal. Videl som iba Poppy. V mojom svete existovala iba ona. Bola iná ako všetky ostatné dievčatá v triede. Poppy bola osobitá, nie populárna. Netrápilo ju, čo si o nej ľudia myslia - nikdy taká nebola. Hrala na čele, lebo to zbožňovala. Čítala knihy, učila sa, lebo ju to bavilo, zobúdzala sa pred úsvitom, len aby ho mohla sledovať. To bol dôvod, prečo bola mojím všetkým. Moja navždy. Lebo bola jedinečná."

Vzťah Poppy a Runeho, chlapca pôvodom z Nórska, sa začal rozvíjať v deň, keď sa zoznámili. Mali vtedy päť rokov a okamžite sa z nich stali najlepší kamaráti a parťáci v dobrodružstvách. Keď mala Poppy osem rokov, umrela jej milovaná babička. Zanechala jej však niečo veľmi dôležité, vďaka čomu bola nielen stále s ňou, ale zažila zároveň to najväčšie dobrodružstvo zo všetkých. V zaváraninovom pohári sa nachádzalo tisíc ružových srdiečok z papiera a Poppy si mala na ne zaznačiť všetky chlapčenské bozky, pri ktorých jej išlo vyskočiť srdce z hrude. Poppy si je istá, že všetky budú patriť Runemu. A to sa aj deje, až kým v pätnástich rokoch nemusí Rune s rodinou opustiť Ameriku a vrátiť sa do rodného Osla. Hoci to nie je nastálo, obom to spôsobí veľkú bolesť. Poppy navyše onedlho s Runem celkom preruší kontakt, a aj keď sa Rune po dvoch rokoch opäť zjaví v jej susedstve, nič nie je také, ako predtým. Poppy mala totiž vážny dôvod, prečo sa Runemu viac neozvala, a Rune, zdá sa, už ani zďaleka nie je tým milým chlapcom ako kedysi...

"Oči sa m naplnili slzami, keď som sa zamýšľala, čo ho takto zmenilo. Čo ho zmenilo na chlapca, ktorého som nepoznala. Počas niekoľkých uplynulých rokov som sa úmyselne odrezala od sveta, aby som ho uchránila pred bolesťou. Aby mohol žiť dobrý život. Lebo vďaka vedomosti, že niekde tam v Nórsku je chlapec, ktorého srdce je ešte vždy naplnené svetlom, bolo všetko, čím som prechádzala, znesiteľnejšie. Ale toto sa rozplynulo, keď som si preštudovala tohto Runeho dvojníka. Runeho svetlo bolo tlmené, zastreté tieňom a zapadnuté temnotou. Chlapec, ktorého som milovala, bol zavrhnutý."

Čo sa mi na Tisíc chlapčenských bozkoch páčilo? V prvom rade myšlienka - úvod ohľadom babičkinho odkazu bol asi tým najkrajším, čom som v poslednom čase čítal. Vidno, že autorka čerpala z osobných skúseností, pretože úmrtie blízkeho človeka opísala skutočne dojemne. A pôsobilo to na mňa omnoho dojemnejšie než celý zvyšok príbehu. Niežeby nebol hojdačkový vzťah Poppy a Runeho jedným emotívnym kolotočom, ale ako som už spomenul, niekedy už Tillie Coleová na môj vkus zašla za hranicu únosnosti. Rune bol stelesnená dokonalosť, zlý chlapec s dobrým  a verným srdcom, po akom túži asi každé mladé dievča, ale keď si pomaly na každej piatej strane neodolateľne prehadzoval vlasy, z čoho omdlievali všetky baby naokolo, už mi veru začali škrípať zuby. Nič to, autorka to vyvážila a ide len o malú chybičku krásy. Oceňujem, že po návrate sa Rune opäť nezmenil z grázlika na dobráka, ale udržal si svoj status rebela a zmena bola postupná a logická, a to najmä vo vzťahu k otcovi. Dôvod Poppinej odmlky sa dal ľahko vytušiť, ale nie je to román o umieraní. Je to príbeh o láske, priateľstve, sile osobnosti, lojalite a schopnosti vyrovnať sa s ťažkými problémami. Verím, že Tisíc chlapčenských bozkov bude inšpiráciou pre mnohých mladých ľudí a udrie na tú správnu strunu.

Monica Woodová bola doposiaľ pre mňa neznámou autorkou, ale jej kniha ma zaujala obálkou a anotáciou. Mám rád životné príbehy ľudí tiahnuce sa dlhými rokmi. Ponúkajú väčšinou komplexný pohľad na osudy rôznych jedincov, zmeny v spoločnosti i vo vnútri samotných postáv. Román Jeden z milióna rozhodne nebol v tomto smere sklamaním. Práve naopak, nájdete v ňom toľko nevšedných postáv a myšlienok, že sa miestami zastavíte a premýšľate nad tým, že autorka svojimi slovami naozaj triafa do čierneho. Príbeh je postavený na vekovom kontraste stoštyriročnej Ony Vitkusovej a jedenásťročného chlapca. To umožňuje Monice Woodovej nahliadať na život z odlišných uhlov a nachádzať netypické momenty aj vo všedných situáciách. 

"Dokázal by tento chlapec dvadsiateho prvého storočia nazbierať dostatok fantázie na to, aby si predstavil, ako vyzeralo jej telo zamlada, jej štíhle členky, hladké plecia a vlasy hnedé ako dub vytvarované do prstencových vĺn pripomínajúcich vyšľahaný sneh? Dokázal by preniknúť za jej blúzu a voľné nohavice vyblednuté pričastým praním a nahradiť ich svetlou popelínovou blúzkou, ktorú si kúpila v McKayovom obchode v júni 1916? Dokázal, pomyslela si."

Ona Vitkusová, pôvodom z Litvy, prišla s rodičmi do Ameriky ešte ako maličké dievčatko a prežila tam prakticky celý dlhý život. Ako stoštyriročná už veľa nečaká, žije príjemným, jednoduchým a stereotypným životom. Miestny skautský oddiel vypomáha občanom pri domácich prácach, ale Ona nie je s chalanmi spokojná. To sa zmení, keď k nej zavíta chlapec posadnutý Guinessovými rekordmi. Jeho zvláštny, i keď originálny svet ju rýchlo vtiahne a napokon sa medzi nimi počas niekoľkých sobôt zrodí nečakané kamarátstvo. Jedného dňa však už chlapec nepríde, ale namiesto neho sa na jej prahu zjaví jeho otec - neúspešný hudobník, aby jej oznámil, aby jeho syna už nikdy nečakala. Quinn chce splniť chlapcov sľub, a tak je to on, kto One vypomáha a po kúskoch spoznáva jej príbeh. Vysvitne, že všetci zúčastnení (chlapcovu matku a Quinnovu bývalú manželku nevynímajúc) si v sebe nesú smútok z minulosti a nakoniec sa rozhodnú, že nastal čas uzavrieť otvorené otázky a vyriešiť svoje vnútorné trápenia...

"Naposledy ovládla Quinna taká silná chuť na alkohol, keď sa deň po pohrebe ponoril do svojej pondelňajšej rutiny a zapisoval si plánované príjmy a výdavky na nastávajúci týždeň. Uprostred písania sa zarazil. Ako telegram z pekiel k nemu dorazilo zistenie, že jeho najväčší výdavok, chlapec, ktorý potreboval zdravotné poistenie, školské pomôcky a peniaze na obed, topánky a úspory na vysokú školu, už bol pasé. Zhlboka sa nadýchol a vypočítal sumu, ktorú by ešte dlhoval Belle, pokiaľ by sa ich syn dožil osemnástych narodenín. Vyšlo mu závratné číslo, ale rozhodol sa, že ho zaplatí čo najskôr. Ako formu pokánia."

Monica Woodová ma do svojej knihy vtiahla okamžite. Všetky ústredné postavy sú vynikajúce, hoci prím hrá, prirodzene, Ona. Nepovedali by ste, že už prekročila storočnicu, je zvedavá, samostatná a hlavu má stále plnú myšlienok, i keď niekedy skôr prevažujú spomienky. A to aj vďaka chlapcovi (jeho meno ostáva pred čitateľom ukryté), ktorý sa rozhodne zvečniť nahraním na diktafón jej príbeh. Ona sa tak rozpamätáva na podstatné okamihy svojej mladosti, prvej lásky, manželstva, materstva... A okrem toho spolu s chlapcom uvažujú, ako využiť jej vysoký vek a schopnosti na zápis do Guinessovej knihy rekordov. Text knihy Jeden z milióna je doplnený o úryvky z nahrávok a zápisy rekordov (niektoré z nich vám určite svojou zaujímavosťou utkvejú v pamäti). Spočiatku som sa obával, že príbeh bude stagnovať v prostredí Oninho domu, ale autorka využila celý jeho potenciál. Skĺbila tak romantiku, rodinnú drámu, road-movie a spoločenský román do jednej pútavej koláže, ktorá vás rozosmeje i dojme a prinúti zamyslieť sa, či skutočne využívate svoje dni naplno...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ. 

Minulý mesiac sa oslavovalo výročie konca druhej svetovej vojny a víťazstva nad fašizmom. Pre súčasného človeka sa dané udalosti javia pomaly ako dávna história, no ich odozvy nachádzame ešte aj dnes. A, žiaľ, neželaným vplyvom ideológie podlieha čoraz viac ľudí, často ani netušiacich, kde je pôvod rasovej nenávisti a ako sa môže prejaviť. Anglická autorka Lindsay Hawdonová sa ako vášnivá cestovateľka najprv prejavila v novinárskej oblasti, až neskôr skočila aj do literárnych vôd. A to rovnými nohami a s poriadnym krikom. Jej debutový román Jákobovy barvy vás neočarí len maloletým hrdinom, ale najmä okolnosťamio jeho osudu a hlbokými myšlienkami, ktorými je príbeh popretkávaný. Pri čítaní sa mi vynorili podobne ladené filmy s postavou malého chlapca Bež, chlapče, bež a Nahý medzi vlkmi. No zatiaľ čo tie sa venovali židovskej otázke, Jákobovy barvy sa zameriavajú na trochu opomínanú tematiku rómskeho holokaustu.

"Nakonec ho stromy zase jednou berou pod ochranná křídla, stává se z něho pouhý stín pod příkrovem větví, ze kterých vítr shazuje listí. Leží nehybně, jeho dech skřípe. Jeho srdce puká. Nemůže unést pomyšlení na muže, jehož poslední slova mu dodala odvahu v boji o přežití i příslib naděje. Nemůže snést tíhu čekání na toho, kterého poznal díky obyčejnému jablku a který mu nezištně ukázal laskavou tvář. Neunesl by, kdyby nepřišel."

Príbeh sa odvíja vo viacerých časových rovinách, no jeho ťahúňmi sú dve postavy - osemročný cigánsky chlapec Jákob a jeho matka Glorious, prezývaná Lor. Na udalosti, ktoré sa odohrali, sa pozerajú z vlastnej optiky. Kým Jákobova linka sa odohráva v "súčasnosti", to jest v roku 1944, Glorious spoznávame rok predtým, kým bola jej rodina ako-tak pokope, a cez ňu nazrieme aj ďalej a zisťujeme priebeh jej lásky. Dejiskom knihy je hlavne Rakúsko a nedočkáme sa v ňom vyústenia vojny. Jákob sa ocitá na úteku, pretože toto pravidlo bežať mu bolo vštepované ako základ prežitia. Stretáva rôznych ľudí s odlišnými charaktermi a zisťuje, že na svete sú aj ľudia, ktorým nevadí farba jeho pleti, no napriek tomu je preňho nebezpečné len tak sa potulovať. Dobrota cudzincov, hrozba smrti, samota, smútok za rodinou, dôsledky prežitých hrôz - to je len zlomok prekážok, ktoré musí Jákob prekonať na ceste k cieľu, ktorým je... čo vlastne? Každodenné prežitie? Nájdenie ľudskosti vo svete, kde sa človek otáča chrbtom človeku? 

"Uvědomovala si, že tak či onak se její svět už zhroutil, a pokud by ji opravdu byl ochoten odvést, odešla by s ním bez rozmýšlení. Divné, jakými směry se život dokáže ubírat. Nestala se z ní ta, kterou se měla stát. Ale ani nikdy dříve nebývala tou, kterou se stala dnes. Dnes byla bavlna tam, kde bývalo hedvábí, copy tam, kde bývaly stříbrné spony a čelenky. Máta a levandule, které sbírala a vtírala si je do kúže, tam, kde dříve vonívaly drahé parfémy ze vzácné vanilky a kumarinu. Slzy svých dětí utírala do zástěry, co si sama ušila, a kolem kotníku měla uvázaný amulet, který se neodvažovala sundat..."

Jákobovy barvy obsahujú veľké posolstvo. Netlačia pritom na pílu, Lindsay Hawdonová je šikovná rozprávačka a všetko necháva na svoje postavy. Výrazným prvkom deja je okrem striedania spomenutých línií prvok tajomna. Netušíte, prečo Jákob uteká ani prečo sa odlúčil od mamy a dvoch mladších súrodencov. Predošlé udalosti sa odhaľujú kúsok po kúsku, a hoci tušíte, kam náznaky smerujú, neprestávate dúfať, že nakoniec všetko dobre dopadne. Možno vám chvíľu potrvá, kým si zvyknete na autorkin osobitý štýl. Nemrhá totiž dialógmi, čítanie je teda trochu menej dynamické, no vzhľadom na príbeh a silu knihy to vôbec nevadí. Práve naopak, poskytuje vám to dostatok priestoru i času vžiť sa do postáv a danej doby. Oceňujem aj spracovanie knihy ako takej, je ťažšia ako iné knihy Domina, akoby si vydavateľstvo dalo prácu s avizovaním, že táto kniha rozhodne nie je ľahké čítanie. Dajte si však pozor, aby sa vám pri čítaní poležiačky nevyšmykla z rúk, lebo ju pocítite omnoho výraznejšie (áno, hovorí zo mňa vlastná skúsenosť). Lindsay Hawdonová má talent a je pravdepodobne iba otázkou času, kedy sa ozve s ďalším vydareným románom.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Miniaturistu, debut Jessie Burtonovej, som síce nečítal, ale jej aktuálne preložená novinka Múza ma zaujala jednak nevšednou obálkou, a jednak anotáciou. Mám rád príbehy, odohrávajúce sa v rôznych časových obdobiach, a táto kniha nie je výnimkou. Navyše sa postavy pohybujú vo svete umenia i vo vojnovom období, čím dej získava na pútavých námetoch. Ak čakáte klasický romantický príbeh na pozadí spoločenských udalostí, mali by ste byť opatrní vo svojich predpokladoch. Táto britská autorka totiž nekráča s davom a zakladá si na originalite ohľadom deja, postáv i spracovania. Už od úvodných viet (viď prvý úryvok) na vás útočí zaujímavými myšlienkami, a inak to nie je ani v ďalšom priebehu. Priznám sa, že mi síce chvíľu trvalo vžiť sa preto do deja, ale to bude asi i tým, že som odchovaný na priamočiarej komercii :-)

"Nie všetci nakoniec dospejeme k tomu, čo si zaslúžime. Mnohé chvíle, ktoré zmenia beh života - napríklad rozhovor s neznámym človekom na lodi -, sú iba šťastná náhoda. A predsa - nikto vám nenapíše list alebo si vás nevyberie za spovedníka, ak na to nemá pádny dôvod. Práve o tom ma poučila ona - že na šťastie musíte byť pripravení. Do hry musíte vložiť vlastné figúrky."

Príbeh začína v Londýne v polovici šesťdesiatych rokov, kedy doba veľmi nepriala inakosti. Svoje o tom vie aj imigrantka z Karibiku Odelle, pracujúca v obochode s obuvou. Denne čelí rôznym typom ľudí i nie vždy príjemným reakciám na jej farbu pleti. A hoci je vzdelaná, rozhľadená a s ambíciami písať poéziu či román, naráža na podceňovanie a nedôveru v jej schopnosti. Zmena príde s ponukou pracovať ako pisárka, s ktorou ju osloví zvláštna Marjorie Quicková. Ďalšou dôležitou osobou v jej živote sa stane mladík Lawrie, ktorý po matke zdedil obraz neznámeho autora s iniciálami I.R. Tým sa v deji premosťujeme do tridsiatych rokov a éry španielskej občianskej vojny, kde sledujeme zbližovanie umelca Isaaca Roblesa a letnej návštevníčky z Nemecka Olive Schlossovej. Dôsledky politického vývoja majú neblahý dopad nielen na ambiciózneho maliara, ale na všetkých zúčastnených. Ako to už býva, prepojenie krajín a časových línií je omnoho väčšie, ako sa na začiatku javí, a autorka si pre čitateľa vďaka tomu pripraví nejedno prekvapenie...

"Olive si spomenula na Adriána, toho zavraždeného chlapca z Malagy, na Isaacove obavy, čo sa stane so Španielskom, a rozmýšľala, či majú pravdu... Vypila tri poháre šampanského a zmocnil sa jej pocit, že po izbách chodí duch toho chlapca. Sadla si vzadu do prúteného kresla a zdalo sa jej, že medzi hosťami vlečú jeho zakrvavené telo. Predstavovala si, že ostatní náročky takto pijú, tancujú, vykrikujú a tlieskajú, lebo ho tým chcú zatisnúť naspäť do zeme mŕtvych a tento dom si podržať pre živých."

Jessie Burtonová je pôvodne herečka, na dráhu spisovateľskej kariéry sa vybrala až v druhom rade. Znalosť príbehov, deja a jeho spracovania jej zjavne napomáha, pretože jej text priam hýri farbami, zvukmi i pachmi. Má cit vystihnúť atmosféru i konkrétne miesta, a stačí jej na to minimum slov. Zároveň jej to poskytuje priestor narábať s tajomnom. Napríklad sem-tam niečo spomenie akoby medzi rečou (znovu sa musím odvolať na úryvok), vôbce netušíte, o čom či o kom je reč, a zmysel vám to dá až o niekoľko kapitol. Autorka má knihu premyslenú, nevarí z vody a nekalkuluje s čitateľovým šokovaním. Dej plynie pokojne, ale nenudíte sa. Hlavná postava (alebo aspoň prvá z nich) Odelle si vás podmaní svojou húževnatosťou, skromnosťou i snahou presadiť sa v neprajnom svete. Držíte jej palce a veríte, že napokon bude všetko v poriadku. Menej istoty už máte u Olive, keďže vojna ako taká nepraje šťastným koncom, ale niektoré príbehy prežijú aj ich aktérov... Múza je zvláštne spojenie romantiky, vojnovej drámy s presahom do výtvarného umenia, takže ak hľadáte únik od tradičných žánrov, bude pre vás tým pravým.

Meno autora Jozefa Puškáša mi najprv nič nehovorilo, ale podľa informácií na prebale sa mi hneď rozjasnilo. Autor je zároveň scenáristom a niektoré jeho filmy neušli mojej pozornosti (najvýraznejšie mi v pamäti utkvela Zima kúzelníkov). Na texte románu Zlodej duší je poznať, že Jozef Puškáš už má čo-to za sebou. Vyhýba sa balastu, prázdnym miestam a nadbytočným opisom (preto by bola kniha vhodná i pre začínajúcich spisovateľov a spisovateľky, ktorých príbehy neraz priam prekypujú zbytočnosťami). Zlodeja duší ťažko zaradiť ku konkrétnemu žánru. Má v sebe prvky rodinnej drámy, spoločenskej kritiky, trileru i psychologického románu. A práve v tom tkvie jeho devíza. Ani jedna charakteristika nevyčnieva, tvoria jednotný celok a udržujú čitateľa v stálom napätí. 

"Kde sú ďalšie správy o kanibalovi? Odišla Solčanská za synom do odvykacieho strediska? Prečo, doboha, o tom nič nepíšeme?! V poslednej dávke pošty, ktorú si Santus prezrel pred dovolenkou, našiel anonymný list. Odkaz bol veľmi stručný, rez tlačeného písma zodpovedal používanému v Škandále: AK S TÝM NEPRESTANEŠ DEBIL ZGEGNEŠ!!! S čím má on, debil, prestať? Nemohol by to dotyčný trochu spresniť?"

Novinár Santus bol kedysi nadšencom plným ideálov o ochrane demokracie a hodnôt, čo sa mu aj podarilo napĺňať, avšak keď noviny, kde pracoval, zanikli, stal sa členom redakcie známeho bulváru a jeho kariéra získala iný smer. Niektorí kolegovia mu nevedeli odpustiť taký pokles, ale niečím rodinu živiť musí... Nečakane sa stane šéfredaktorom a majiteľ Škandálu Maurer s ním má dokonca oveľa ďalekosiahlejšie plány. Santus preniká do praktík žraločích obchodníkov, a hoci s tým morálne nesúhlasí, nemieni proti tomu zakročiť. A to ani vtedy, keď mu do redakcie i domova začnú prichádzať výhražné listy. Problémy v pracovnom živote idú uňho ruka v ruke aj s rodinnými ťažkosťami. Jeho syn prekoná vážnu operáciu, a keď dôjde k nečakanej tragickej udalosti, Santusovci sa ocitnú v rozbehnutom kolotoči zvratov, odhalení a nedôvery k najbližším. Hlava Škandálu síce denne preniká do súkromia známych osobností, ale ako sa ukáže, najťažšie je uvidieť pravdu vo svojom bezprostrednom okolí...

"Keby tak tušila, aké iné myšlienky má jej sestra Lydka, zbledla by ako stena a roztriasla by sa jej brada. Vždy bola taká krehká a citlivá. Nuž, mladší súrodenec... Keď chodili do školy, Lydka jej chystala desiatu, lebo starí Briestenskí nestíhali. Keď sa zdalo, že sa rodičia rozvedú, úzkostlivo to pred Danielou tajila, aby ju nič nezranilo. Ale keď občas dostala sladkosti, ukryla si ich, aby sa nemusela s Danielou deliť. Zato Danka sa poctivo delila o všetko a ešte ju to, čuduj sa svete, aj tešilo... Aj ona, Lydka, bola kedysi dobrá, ale teraz, po konci sveta, už nie je. Nikomu nežičí nič dobré, ani svojim najbližším."

Jozef Puškáš má dar jazyka. Každá situácia je opísaná verne, primerane, a hoci nenazerá hlboko do úvah postáv, viete sa do nich dokonale vcítiť. Apropo, postavy. Najväčší priestor dostáva, samozrejme, Santus (hoci niekedy ma iritovalo, že ide o hlavnú postavu, a pritom ho autor označuje celý čas priezviskom), ktorý si vás získa napriek jeho pochybeniam (alebo práve preto). Veľmi výraznou je aj jeho švagriná Lydka, asi najprepracovanejšia postava. Veľmi dobre bola vystihnutá jej narušená psychika a každý jej čin mal jasnú motiváciu a opodstatnenie, až sa nebudete vedieť rozhodnúť, či ju ľutovať, alebo neznášať. Príbeh je zasadený do prostredia bulvárnych novín, čo je pre našinca iste zaujímavé dejisko. Praktiky tohto mediálneho odvetvia, finančné machinácie, podvody... Zlodej duší pracuje s množstvom motívov a všetky sú zvládnuté s noblesou. Napokon aj vo vás ostane vŕtať otázka, či je zlo dedičné a nakoľko ho môže človek vo svojom živote ovplyvniť...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Gaelen Foley to opäť dokázala. Napriek narastajúcemu počtu kníh, ktoré už má na svojom konte, stále dokáže priniesť vydarený príbeh bez toho, aby sa opakovala či vykrádala predošlé knihy. Jej tvorba sa vyznačuje nádychom exotiky a dobrodružstva, fanúšikovia jej série Klub Inferno mi iste dajú za pravdu. Hriešne fantázie sú druhou časťou príbehov o súrodencoch Knightovcoch, ktoré vychádzajú z ďalšej známej série - síce tiež o Knightovcoch, ale ide pritom o inú vetvu rodiny. Nadšenci tohto nekonvenčného šľachtického rodu sa môžu aj tu tešiť na staré známe postavy, ale romány sa dajú, samozrejme, čítať aj samostatne. Aktuálna novinka sa venuje Derekovi, obávanému veliteľovi kavalérie bojujúcemu v ďalekej Indii proti Maráthskej ríši, ktorý, ako to už býva, natrafí na životnú lásku celkom nečakane. 

"Derek zamračene sledoval, ako jeho záhadná kráska uniká preč. Všetko v ňom kričalo, aby sa za ňou rozbehol, ale vedel, že by ju tým nahneval. Navyše v ňom stále pulzovalo jej bolestivé odmietnutie. A Derek Knight sa pred žiadnou ženou nebude plaziť ani sa jej doprosovať! Zmätene však postával ešte aj po tom, ako zahla za krušpánom obrastený roh bludiska a zmizla mu z očí. Aká výstredná mladá dáma! Nepochybne prinášala so sebou problémy."

Derek Knight prichádza po rokoch v Indii do Londýna, aby pred vládnym výborom obhájil potrebu uvoľniť tri milióny libier pre jeho armádu. Plukovník ho vyslal, pretože mal na to nielen vlohy, ale potreboval sa upokojiť po dlhých bojoch a strachu o bratov život. Gabriel schytal šíp do hrude namiesto Dereka, čo ho privádza na myšlienky, že je možno načase venovať sa aj niečomu inému než vojne. Naproti tomu Derek nechce o ničom takom ani počuť, sláva a bohatstvo sú preňho prvoradé. Počas pobytu v Londýne si naplno užíva pozornosť dám z vyššej spoločnosti a na maškarnom bále stretne záhadnú krásku, ktorá ho skutočne zaujme. Netuší, kto to je, ale ani toto tajomstvo pred ním neostane dlho skryté. Lily Balfourová prišla do mesta uloviť bohatého (a podľa možností aj hlúpeho) manžela. Jej rodina sa náhle ocitla na mizine a jej vydaj je jediná šanca, ako uchrániť svoje príbuzné . Dokonca má už aj vyhliadnutú "obeť" - Edwarda Lundyho, bývalého vojaka, člena vládneho výboru a človeka, čo potrebuje získať vážnosť ženbou so šľachtičnou. Všetko by do seba krásne zapadlo, nebyť zhýralého krásavca Dereka, ktorý v Lily prebúdza vášne a sny z detstva o neohrozenom hrdinovi...

"Nemôže ju nechať, aby sa vydala za zločinca odsúdeného na šibenicu. Ak by sa jej meno akokoľvek spájalo s odhaleným zločincom - nieto ešte v manželstve -, jej dobrá povesť by bola navždy v troskách. A kto by sa s ňou potom oženil a pomohol jej zachrániť rodinu? V žiadnom prípade nemohol dovoliť, aby ju postihlo také nešťastie. Dopekla, to teda nie! Bude dávať pozor na každý jej krok, či o tom Lily bude vedieť, alebo nie. A ak sa ukáže, že vinníkom je Lundy, potom, premýšľal, si bude musieť zobrať k srdcu bratovu radu a sám sa oženiť s krásnou zlatokopkou."

Dejisko Hriešnych fantázií spočíva predovšetkým v Anglicku, no napriek tomu ani tu nie je núdza o typickú exotiku. Kto čítal predošlý diel (Hriešna túžba), vie, že polovica z neho sa odohrávala v Indii. Kúsok z nej si bratia Knightovci priviezli aj do Londýna a atmosféra tak hneď dýcha o čosi zaujímavejšie. Derek je skvelá hlavná postava, rovnako ako Lily, toto je jedna z najväčších autorkiných devíz. Gaelen Foley sa v žánri historickej romantiky vyslovene našla, navyše v jej knihách nájdete aj čosi navyše - vychádzajú totiž zo skutočných dobových reálií, a tak sa môžete dozvedieť čosi viac o bojoch v Indii, chode Východoindickej spoločnosti či činnosti vtedajších vládnych výborov. Tvoria skvelú kulisu pre rozohratie pútavého deja a rovnako aj romantiky, erotiky a vnútorného prežívania postáv. Po prečítaní budete rovnako ja dúfať, že na ďalší diel (tentoraz o Gabrielovi) nebudeme čakať dlho. A zároveň verím, že nás čaká ešte množstvo iných preložených diel od tejto skvelej autorky.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Janka Šulková sa dávno etablovala u slovenských čitateľov ako autorka románov určených predovšetkým pre neskôr narodených čitateľov. Cieľová skupina mladistvých je podľa môjho názoru veľmi vhodne zvolená, a to z dvoch dôvodov. Príbehy určené pre -násťročných sú im šité na mieru a môžu tak často nájsť východisko zo svojich problémov, a zároveň z nich vďaka nim vyrastú dospelí čitatelia. Knihy Janky Šulkovej sa právom tešia širokej obľube. Ja som sa s ňou prvýkrát stretol prostredníctvom Dievčaťa s maskou a odvtedy sú naše knižné stretnutia pravidelné. Aktuálna novinka Skús to znovu takisto disponuje hrdinami na prahu dospelosti, ale nečakajte žiadne triviálnosti. Autorka vie, ako zaujať, a už od úvodu vás vtiahne jej vlastnou dynamikou a zvratmi. 

"Som si istá, že pred sebou stavia vysoký múr, za ktorého stenami je niečo, čo ma isto prekvapí. Alebo nie, keď sa už neuvidíme. Ach, len dúfam, že sa mu po mojom úteku nestane nič zlé. To by som si neodpustila. Viem, som sebecká, ale nemôžem len tak sedieť so založenými rukami a čakať, čo mi únoscovia urobia. Keby som mala aspoň nejaké indície, že je to pre výkupné, tak by som možno neutekala, ale takto... Nemám na výber."

Sedemnásťročná Nataša je obyčajným dievčaťom, i keď sa trochu odlišuje od rovesníkov pevným smerom a tvrdou drinou života baletky. Príbeh začína jej únosom, pričom vôbec netuší, kto je za ním ani aký motív ho k tomu viedol. Odrazu sa len ocitne kdesi v lesnej chate a jej strážcom sa stáva len o pár rokov starší Adam. Ani on nie je celkom stotožnený so svojou pozíciou, ale finančná situácia ho donútila podujať sa i na menej legálne aktivity. Síce sa napokon rozhodne Nataši pomôcť, no napriek tomu k nemu karma nebude až taká zhovievavá. Aj on má svoje problémy, či už doma, alebo v škole, no aj uňho musí nastať zlom a pokúsiť sa o ne podeliť, aby nemusel niesť ich ťarchu celkom sám. Natašin únos je ťažiskovým námetom a hoci sa zo spárov únoscov dostala pomerne rýchlo, bude mať ešte, samozrejme, svoju dohru. A to mladá hrdinka ani len netuší, akú závažnú. Pretože bez toho, aby o tom vedela, sa okolo jej rodiny začali už dávnejšie sťahovaž mračná...

"Ublížil som jedinému človeku, ktorý ma mal úprimne rád takého, aký som. Aj s mojou minulosťou, aj s mojou rodinou a v mojom svete. Odohnal som od seba tú, ktorá mi napriek krátkosti času bola najlepšou priateľkou i milenkou - jedinou, ktorú som skutočne ľúbil, hoci som mal problém priznať si to. Prišiel som do jej života znenazdajky tak ako aj ona do môjho, lenže ja som ten jej rozbil na tisíc kúskov, ukázal som jej to, čo v skutočnosti ani nie je pravda, ale ona to už inak neuvidí. Vždy bude na mňa spomínať ako na chalana s pochybnou minulosťou, ktorý ju len využil a zlomil jej srdce."

Oceňujem, že príbeh je rozprávaný z pohľadu Nataše aj Adama. Hlavne kvôli Adamovi, pripadal mi zaujímavejší a o niečo prepracovanejší. Nataša bola pomerne chladná, akoby zbavená emócií, i keď v rámci deja prejavila voči Adamovi úprimnú lásku. Ale to je vzhľadom na žáner prirodzené. Kniha Skús to znovu je určená mladším ročníkom a tak ju aj treba vnímať. Nehľadajte hlboké psychologické kresby ani vážne myšlienky. Aj pasáž s únosom je vykreslená skôr romanticky ako napínavo, Nataša neprejavuje takmer žiadny strach a za krátky čas sa dokonca stihne zamilovať do jedného z partie (žeby štokholmský syndróm na ľúbostný spôsob)? Janka Šulková neignoruje ani iné aktuálne problémy mládeže a vo viacerých smeroch sa v príbehu môžu mladí ľudia nájsť. Záver je síce na naše pomery trochu ako päsť na oko, ale znovu opakujem - cieľová skupina bude spokojná, a to je hlavné. Autorka vie, pre koho píše, a tomu je potrebné sa prispôsobiť. Hoci verím, že aj mladiství občas radi siahnu aj po náročnejšom čítaní.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Motýľ. 

... a to so všetkou parádou. Naposledy som od Jo Nesba čítal uznávaného Snehuliaka, pričom ďalšie diely série už ušli mojej pozornosti. Smäd však vracia na scénu vyšetrovateľa Harryho Holeho v novom šate a s odstupom troch rokov, preto som sa rozhodol vrhnúť do temného sveta Osla znovu aj ja. A bolo to veru skvelé rozhodnutie. Smäd je exemplárnym príkladom severskej detektívky a bez obáv po ňom môžu siahnuť aj Nesbovi noví čitatelia. Príbeh sa síce ohľadom zločinca vracia k piatej časti série Diablova hviezda, ale všetky okolnosti sú jasne vysvetlené a aj vzťahy medzi jednotlivými postavami vám dajú okamžitý zmysel. Apropo, postavy. Všetky sú vykreslené presne a utkvú vám v pamäti. Každá je jedinečná a povahovo odlišná. Najväčšiu pozornosť na seba strháva, prirodzene, Harry Hole, no zvyšok osadenstva za ním ani najmenej nezaostáva.

"Vyceril zuby. Elise sa mu zadívala do úst. Chrup mal ako zo železa, čierny a hrdzavý s ostrými ostňami v hornej aj dolnej čeľusti ako pasca na líšky. Rozďavené ústa zavŕzgali, určite sú na pružinách. Už si spomenula na detaily prípadu. Fotografie z miesta činu. A uvedomila si, že čoskoro zomrie. Vtom sa zahryzol. Elise Hermansenová sa pokúsila zarevať mu do ruky, keď videla, ako jej z krku strieka prúd krvi."

Hlavné mesto Oslo trápi bizarná a pritom nesmierne krvilačná (doslova) vlna vrážd. Neznámy páchateľ zabíja mladé ženy prehryznutím krčnej tepny, aby vzápätí vypil ich krv. To má za následok množstvo špekulácií a teórií, ktorých sa okamžite chytá verejnosť na čele so senzáciechtivými novinármi. Katrine Brattová ako šéfka oddelenia závažných trestných činov bude mať plné ruky práce, pretože okrem dolapenia násilníka je ovplyvňovaná aj tlakom okolia a politickými machináciami. Policajný prezident sa totiž už vidí v ministerskom kresle a rýchlo vyriešený ťažký prípad by mu mohol len pomôcť. Preto osloví aj policajnú legendu Harryho Holeho. Ten si už tri roky užíva prácu v školstve a zásadne (k lepšiemu) zmenil aj svoj životný štýl. Napokon však predsa len znovu vkročí do rovnakej rieky a s vlastným menším tímom sleduje stopy k páchateľovi. Zároveň ide aj o jeho osobnú vendettu, pretože sa zdá, že ním je jediný vrah, ktorý mu kedy unikol. I keď je otázne, či sadista s vytetovaným diablom na hrudi skutočne zmenil svoj modus operandi a stal sa z neho vampír dychtiaci po ľudskej krvi...

"Mohol to popierať, no bol tu len z jediného, egoistického dôvodu. Nie pre obete, pre blaho mesta ani pre prestíž policajného zboru. Ani len pre vlastnú prestíž. Iba preto, že im ušiel. Áno, Harry cítil vinu za všetky obete, za každý deň, čo moho tento muž chodiť na slobode, lebo ho nezastavil. Bol schopný myslieť na jediné: musí ho dostať. On, Harry, ho musí dostať. Netušil prečo. Naozaj potrebuje nahoršieho sériového vraha a násilníka, aby dal svojmu životu smer a zmysel? Ani Boh nevie. A ani Boh nevie, či náhodou ten muž nevyliezol zo svojho úkrytu kvôli Harrymu."

Už od začiatku na vás Jo Nesbo útočí tým, čo najviac preslávilo škandinávsku literatúru - hutnou atmosférou. Či už ide o napínavé situácie, prienik do ľudskej psychiky alebo dokonca obyčajné opisy prostredia, ponurosť a tajomnosť vás celého obostrú. Kriminálny námet je obohatený aj o mystické prvky, čo hodnotím kladne. Vďaka tomu má čitateľ možnosť dozvedieť sa viac o fenoméne vampirizmu (až vďaka Smädu som napr. dozvedel, aký je rozdiel medzi pojmami vampír a upír). Dej vráti do hry všetky známe postavy a pridá aj niekoľko nových. Predsa len, nikto nemladne a aj policajný zbor potrebuje čerstvú krv. Dochádza tak k amémusi reštartu celej série a ja dúfam, že Nesbo sa s Harrym ešte niekoľkokrát vráti, pretože očividne stále nestráca dych. Niežeby boli ostatné jeho romány menej vydarené, ale Harry Hole je proste iba jeden. Na záver mi ešte nedá nevypichnúť názov, ktorý má viacero rovín (smäd po kriv, po pomste, po láske, po uzavretí prípádu atď.) a obálku knihy. Vyzerá to totiž tak, akoby ste sa na miestnosť pozerali z pohľadu vraha, pripraveného ochutnať strach ďalšej obete...

Opäť sa potvrdilo, že české vydavateľstvo Domino má skvelý odhad na nové tituly, ktoré určite zaujmú ich čitateľov. Ak vám náhodou ešte meno Ward Larsen nič nehovorí, pripravte sa na to, že ho čoskoro zaradíte medzi frekventované. Jeho autorský štýl sa pohybuje kdesi medzi Danielom Silvom a Raymondom Khourym, čiže na svoje si prídu hlavne  fanúšikovia špionážnych trilerov, akcie a reflexie svetovej spoločenskej situácie. Hneď po dočítaní knihy som si musel vyhľadať ďalšie informácie, pretože autor ma celkom namotal. Potešil som sa. Dokonalý zabiják je len prvou časťou série, ktorá bude čoskoro pozostávať už zo štyroch románov. Máme sa teda na čo tešiť, pretože Larsen určite krásne doplní zoznam spisovateľov pod prekladateľským patronátom Domina. 

"Naklonila se k trosečníkovi a zkontrolovala mu pulz. Byl nitkovitý a po takové námaze příliš pomalý. Pokožku měl bledou, téměř bílou. Pak si Christina všimla krvavé skvrny na jeho košili. Rozepnula knoflíky a spatřila asi deseticentimetrovou tržnou ránu na levém boku mezi dvěma posledními žebry. Musel ztratit spoustu krve. S takovým zraněním nemohl v ledové vodě plavat moc dlouho. Muž se zachvěl a tupě se rozhlédl kolem sebe."

Život americkej lekárky Christine Palmerovej sa nielenže obráti hore nohami, on urobí niekoľkonásobné salto a už nikdy sa neprestane točiť. Pokojná plavba na rodinnej jachte cez Atlantik sa zmení na boj o prežitie vo chvíli, keď z vody vytiahne stroskotanca lode Polaris Venture. David Slaton je v skutočnosti kidon, izraelský tajný agent a vycvičený zabijak. Jeho úlohou bolo dopraviť do Izraela z Juhoafrickej republiky dve jadrové zbrane. Lenže nepriateľská strana sa o tom dozvedela a zorganizovala smrtiaci útok. Izraelská vláda zažíva debakel a Davida navyše považujú za strojcu zrady. Ocitá sa tak na úteku pred policajnými zložkami a zároveň musí vypátrať pravého zradcu skôr, ako zbrane použije na útok na anglickej pôde. Christinina počiatočná nedôvera sa postupne mení na snahu pomôcť záhadnému mužovi a odvrátiť hroziacu katastrofu. Izraelská tajná služba, anglická polícia a Scotland Yard rozbiehajú pátranie po kidonovi, zatiaľ čo skutočný páchateľ strojí úklady v snahe dostať mladý židovský štát na kolená a prosperovať z novej situácie...

"Slaton změnil cíl a vypálil. Ticho v sále se změnilo v práskání výstřelů a tříštění skla. V rychlém sledu vypálil dvakrát na každou pohybující se postavu venku a vrhl se do úkrytu za koncem barového pultu. V půli cesty ucítil bodavou bolest v předloktí. Několik hostů se pokousilo uniknout hlavním vchodem, ale krupobití kulek je donutilo vrhnout se na podlahu a hledat úkryt za převrácenými stolky. Slaton vykoukl zpoza baru a vyslal spršku střel na muže, který skošil dovnitř rozbitým oknem. Druhý ležel na chodníku a svíjel se bolestí. Bleskurychle se skrčil za pult, když bar pokropila odvetná palba."

Prvých sto strán je oproti zvyšku románu o niečo menej dynamických, ale to neznamená, že sa budete nudiť. Autor si aj počas rozsiahlejšieho úvodu kliesni cestu k epickému pokračovaniu, a to najmä predstavovaním postáv a základných námetov. David Slaton a Christina Palmerová sú skvelo napísané postavy a už od začiatku je jasné, že napriek počiatočnej nevraživosti a nebezpečenstvu im budete držať palce. O to viac, že Larsen sa ich nebojí - najmä Davida - vháňať do čoraz napínavejších situácií. Iste, keby sme chceli, nájdeme aj niekoľko klišé (napr. hrdinova tragická skúsenosť z minulosti, zradca vnútri agentúry a pod.), ale autor ich podáva s takou parádou, že mu všetko radi odpustíte a necháte sa unášať dejom. Pozitívne hodnotím aj fakt, že tajomstvá sa odhaľujú postupne a autor si ich nenecháva až na záver. Vďaka tomu sa nestrácate v príbehu a užívate si prepojenia jednotlivých dejových línií naplno. Dokonalý zabiják sa mi páčil, preto verím, že bude mať úspech a dočkáme sa aj ďalších autorových diel. Určite totiž neujdú mojej (a iste ani vašej) pozornosti.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.