Ja osobne som rád, že vydavateľstvo Motto okrem súčasných autorov a autoriek ponúka čitateľom aj knihy o niečo staršieho dáta. Jedným z príkladov je James M. Cain, ktorý už síce takmer štyridsať rokov nie je medzi nami, ale jeho diela žijú dodnes. Na svojom konte má také známe skvosty ako Poštár vždy zvoní dvakrát, Poistka smrti či Mildred Pierceová, ktorá sa pred piatimi rokmi dočkala päťdielneho spracovania v hlavnej úlohe s Kate Winslet. Pre Caina sú typické najmä psychologické analýzy jeho postáv. Zamierava sa na ich reakcie v rôznych vypätých situáciách a podvedome núti čitateľov zamyslieť sa nad ich vlastným možným správaním. Postavy pôsobia navonok ako bežní, dokonca slušní ľudia, no neraz zvádzajú netušené vnútorné boje. Inak to nie je ani v prípade románu Servírka. 

"On si mého vzhladu všiml - ne síce tváře, protož jsem měla závoj, ale mých krásných nohou. Nevšímala jsem si ho, protože jsem měla jiné starosti: šok z toho, co se stalo Ronovi, strach z jednání s policií, nečekané poznání, že mi chce švagrová sebrat chlapečka. Ethel je Ronova sestra a moc dobře vím, jaká je to tragedie, že v dúsledku operace už nikdy nebude mít vlastné dítě. S tím jsem počítala. Přesto mě ale šokovalo zjistění, že si chce Tada nechat napořád."

Dvadsaťjedenročná Joan Medfordová toho za svoj nie veľmi dlhý život preskákala viac než väčšina jej rovesníčok. V sedemnástich po odchode z domu otehotnela a ocitla sa v manželstve bez lásky, kde trpela pod vplyvom násilného muža. Keď sa z nej po náhlej autonehode stane vdova, jej problémy sa ani zďaleka nekončia. Nielenže ju jej švagriná podozrieva, že má prsty v manželovej smrti, ale navyše čelí jej snahe odobrať jej syna z opatery. Joan sa však musí postaviť na vlastné nohy, aby mohla malého Tada zabezpečiť, a preto súhlasí, aby sa o neho Ethel dočasne starala. Ponuka stať sa servírkou vo vychytenej reštaurácii pôsobí ako dar z nebies, ale akonáhle sa v podniku objaví, jej kariéra získa nečakaný smer. Namiesto obsluhovania v jedálenskej časti sa pre svoj príťažlivý vzľad okamžite stane servírkou v bare, kde si môže prísť na ľahko zarobené peniaze. Veľmi rýchlo sa zoznámi s dvoma osudovými mužmi. Prvým je mladý Tom, ktorý vzbudí jej zvedavosť už pri prvom (hoci mierne nevydarenom) stretnutí, a druhým postarší finančník Earl, ktorý sa nijako netají svojím záujmom o mladú krásku. Keď jej ponúkne manželstvo, javí sa to ako vstupenka do bezproblémového sveta. Lenže kdesi pod povrchom drieme hrozba, ktorá len čaká na prebudenie...

"Zabušil mi na okno. Neotevřela jsem. Otočila jsem klíčkem, šlápla na plyn a začala couvat. Abych mohla vyjet z parkoviště, musela jsem otočit vúz. Tom se rozběhl, zastoupil mi cestu a začal gestikulovat jako nějaký dopravný policista. Jela jsem přímo na něj, a tak mi skočil na kapotu, a když jsem ani tehdy nezastavila, lehl si na střechu auta. V tu chvíli jsem prudce šlápla na brzdu, takže spadl. Strhla jsem volant stranou, abych ho nepřejela a ujížděla dál, rovnou domu."

Kniha Servírka sa zrejme dá považovať za Cainov posledný titul. Niekoľkokrát prepísaný rukopis sa totiž našiel v jeho pozostalosti a svetlo sveta uzrel v roku 2012, čiže až 35 rokov po jeho smrti. Príbeh je rozprávaný v prvej osobe, pričom udalosti sledované z pohľadu Joan získavajú sugestívnejší podtón. Prvých zhruba sto strán slúži skôr na predstavenie prostredia a ústredných postáv, chvíľu teda trvá, kým dej získa správnu dynamiku. Až potom sa rozohrá partia, pri ktorej nie je celkom jasné, kto je korisť a kto lovec. Najmä u svetáckeho Toma budete na pochybách, či si ho obľúbiť, alebo byť opatrný. A čo potom samotná Joan, nad ktorou sa neustále vznáša tieň obvinenia, že mala prsty v smrti prvého manžela? James M. Cain vie, ako držať čitateľa v nevedomosti, preto je postupné odhaľovanie súvislostí ešte zábavnejšie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Lisa Wingateová ma už predošlou knihou Listy do neba presvedčila, že je talentovanou rozprávačkou schopnou rozohrať uveriteľný príbeh so sympatickými postavami. Túto teóriu potvrdzuje aj ďalším dojemným románom. V Strážkyni príbehov navyše ponúka takpovediac dvojnásobnú dejovú dávku. Príbeh Jen zo súčasnosti aj Sarry z minulosti sa vám dostane pod kožu svojou úprimnosťou a posolstvom. Pohrávať sa s paralelnými líniami chce od autora nielen veľkú dávku odvahy, ale aj pozornosti ustriehnuť príbeh, aby sa nezosypal a napokon naplnil svoj zmysel. V tomto prípade ide našťastie o dôslednú prácu, Lisa Wingateová očividne nenecháva nič na náhodu. Knihomoli (medzi ktorých sa radím aj ja) iste ocenia aj zasadenie hlavnej dejovej línie do prostredia vydavateľstva, ktoré ponúka východisko pre väčšie i menšie zápletky.  

"Lepidlo na okamih obálku uzavrelo, akoby chcelo jej obsah udržať v tajnosti. Vzápätí však povolilo a zrazu som v dlani držala zhruba päťdesiat strán s vrchným modrozeleným hárkom. Nachádzala sa na ňom kresba atramentovým perom. Zobrazovala šnúrku so šiestimi oválnymi korálikmi a akýmsi obdĺžnikovým príveskom. Pod ňou sa nachádzali dve slová napísané ozdobným rukopisom, aký by sa hodil na dlho ukrývaný starobylý zvitok. Boli to slová: Strážkyňa príbehov."

Jennia (Jen) nastupuje na nové redakčné miesto vo vychytenom vydavateľstve. Vo svete kníh nie je nováčikom, avšak hľadá nové možnosti na uplatnenie. Doteraz sa zameriavala skôr na životopisy a literatúru faktu, no odjakživa túžila objavovať silné románové príbehy. Jej pozornosť neustále púta tzv. Papierová hora - veľká kopa rukopisov, ktoré za celé roky nenašli čitateľov. Keď sa jej súhrou náhod (či osudu?) dostane do rúk rukopis s názvom Strážkyňa príbehov, Jen neodolá a naplno sa doň pohrúži. Ani netuší, že príbeh miešanky Sarry z prelomu dvadsiateho storočia bude mať na ňu taký vplyv. Jen za sebou nechala nielen niekdajšiu prácu, ale aj život v Apalačskej oblasti. Keď sa púšťa do pátrania po zvyšku rukopisu a jeho samotnom autorovi, bude musieť čeliť možnosti, že minulosť ešte nepovedala posledné slovo. A to nie iba jej vlastná. Napokon totiž zisťuje, že osudový príbeh Sarry a Randa má možno niečo spoločné s ňou a Evanom, možným autorom rukopisu... 

"Na pleciach ma začalo ťažiť nepríjemné zistenie. Nedeľa bola v New Yorku pre mňa iba ďalším pracovným dňom. Vždy som si vravela, že je to v poriadku, ale teraz som sa cítila previnilo. Predstavila som si Sarru, jej modlitby a vieru, že Boh je živý a všadeprítomný. Spomenula som si na Randa a jeho strach, že ho v divočine Boh nepočuje. V hĺbke duše som túžila byť Sarrou. Cítiť, že Boh je blízko. Že sa zaujíma o môj život a chce ma chrániť a milovať. Netušila som však, ako prejsť odtiaľto tam: ako sa zbaviť starých pút z Brethren Saints ukrytých hlboko pod povrchom a vstúpiť do viery, ktorá nespútava, ale oslobodzuje."

Neviem povedať, či ma viac zaujal príbeh Sarry alebo Jen. Obá majú čosi do seba, no najviac azda posolstvo o vnútornej sile človeka a viere v Boha. Výraznou zložkou deja je aj Jenina rodina a jej problémové osudy, s ktorými má Jen dočinenia. Nič nie je čierno-biele a Jen sa musí vysporiadať s rôznymi nástrahami, aby našla konečný pokoj. Román Strážkyňa príbehov je druhým v rámci série "Karolína". Ide o americký štát, kde má hlavná hrdinka korene, prvou časťou sú už spomenuté Listy do neba. Čítať sa tieto knihy však dajú aj samostatne. Pre väčší zážitok ale, samozrejme, odporúčam siahnuť po oboch. Prelínanie histórie a súčasnosti, citlivý autorský štýl a výrazné postavy sú len zlomkom pozitív príbehu Lisy Wingateovej, ktorý by si mal nájsť miesto vo vašej knižnici.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu i527.net.

Kto by povedal, že panovník Nitrianskeho kniežatstva Pribina bol taký správny chalan, ktorý sa odvážne staval za svoj ľud a dokonca sa nebál priznať, že nie je neomylný? Okrem neho na stránkach Prízrakov na Devíne ožívajú aj ďalšie viac či menej známe historické postavy zo začiatku deviateho storočia, poznačeného mocenskými bojmi a stretmi vierovyznaní. Ide pritom už o siedmu knihu zo série Čierny Rogan. Môžete ju však bez problémov čítať aj bez znalosti predošlých príbehov. Juraj Červenák ako znalec filmovej i televíznej tvorby dobre vie, že epizodické spracovanie jednotlivých dielov je neraz lepšie a pre nových čitateľov prístupnejšie. Postava Rogana si vás navyše získa už od prvých momentov. Pôsobí ako chlapík, s ktorým by ste zašli na medovinu a chceli ho mať po svojom boku v prípade krčmovej bitky. Hoci ktovie, či by ste s ním udržali tempo. Medzi nami, jeho schopnosť vyliečiť si svojpomocne účinky prehýrenej noci by sa zišli viacerým z nás...

"Biele telo poletovalo v papuli ozrutného vlka tam a späť v spŕškach krvi a skália. Posledné dve bosorky sa rozbehli k svojim plášťom pohodeným na zemi. Rogan vyrazil za nimi. Jedna si sithla prehodiť plášť cez plecia. Len čo zapla sponu, tá jasne zažiarila. Beštia vzlietla, ale vtedy sa tmou mihla černokňažníkova dýka. Čepeľ pribila plášť k ženinmu trupu. Zavyla, zatočila sa vo vzduchu a ako netopier postihnutý náhlou hluchotou narazila do skalnej steny."

Černokňažník Rogan a jeho verný druh vlk Goryvlad vypočujú volanie nitrianskeho kniežaťa a prichádzajú mu na pomoc. Knieža Lučivoj, vládca Devína, totiž ostal bez mužských potomkov a aby dohliadol na ďalšie smerovanie hradiska, rozhodne sa vydať svoju krásnu dcéru za toho, kto zbaví Devín prízračnej hrozby. O jej ruku prejavia záujem traja uchádzači - Mojmír z Moravy, Kvašnja z Gradu a Radomir z Nitry, ktorý by rád s dedičkou Devína oženil svojho syna Pribinu. Pytači sa stretnú na Devíne, ktorého okolité lesy sú v područí zlovoľných síl. Rogan s Gorjom majú podozrenie, že by mohlo ísť o pozostatky mŕtvych avarských bojovníkov, ale ako čoskoro zistia, veci sú omnoho komplikovanejšie a sami sa im rozhodne nebudo môcť dostatočne ubrániť. Okrem toho musia mať na pamäti aj odvekú nevraživosť Nitry a Moravy, keďže Devín je významným strategickým miestom. Ľudské intrigy sa tak neraz ukážu nebezpečnejšie než mágia...

"Zaváhanie ho prišlo draho. Zľava doňho vrazilo telo raziace hlinou a rozkladom. Zatackal sa a udrel chrbtom do stromu. Tesne pred ním zažiarili zelenkasté oči, na kabátci mu zaškrabotali ostré pazúry. Papuľa sa zahryzla do nastaveného predlaktia, tesáky vnikli hlboko do svalstva. Rogan pustil luk, ale nie kvôli telesnej bolesti. Pocítil prúd zlej, temnej sily, čo mu cez besove zuby chrstla do rany sťa jed. Už chápal, prečo Kvašnjovi bojovníci tak rýchlo podľahli. Besi nelogali len krv. Požierali ich duše."

Azda sa nemýlim, ak sa nazdávam, že Ďuro sa pri písaní nových černokňažníkových dobrodružstiev dobre bavil. Z textu cítiť hravosť, dynamiku, nadhľad a obľúbenosť postáv. Nezahlcuje čitateľa detailmi z minulosti, ale pritom šikovne podsúva informácie, ktoré ho poučia a podnietia v ňom zvedavosť. Dej napreduje rýchlo, je priamočiary a hluché miesta rúbe hlava-nehlava. Postavy sú poplatné žánru a hoci majú podporu božských síl, trpia a krvácajú ako obyčajní smrteľníci. Okrem slovanskej mytológie tu máme aj zástupcov vzmáhajúceho sa kresťanstva. Autor nevníma svet čierno-bielo, tak ako inde, aj medzi nimi sa nájdu ľudia rôznych tvárí a pohnútok. Bohaté jazykové prostriedky a adekvátna reč sú už len čerešničkou na torte. Prízraky na Devíne sú fantasy peckou, ktorá by nemala ujsť vašej pozornosti.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.

Séria Lisy Jacksonovej Alvarezová & Pescoliová je v rámci žánru kdesi na pomedzí krimi, romantiky a rodinnej drámy. Ba niekedy mám dojem, že kriminálny motív je len v úzadí ako doplnok k riešeniu osobných kríz hrdiniek (napr. predošlý diel Strach zemřít). Tým však nechcem povedať, že by nešlo o pútavé krimi. Väčšinou sa prípady týkajú niekoho z blízkeho okruhu detektívok, ak nie priamo ich, vďaka čomu vyznievajú hrozby reálnejšie. Aj román Připravena zemřít sa odohráva počas treskúcej zimy, len niekoľko týždňov po udalostiach z minulej časti. Atmosféra priam dýcha mrazivosťou a aj krv je na snehu akási výraznejšia. Najmä ak patrí stálej postave, ktorá sa ocitne v ohrození života a jej ďalšie "účinkovanie" je teda otázne. Útek pred vrahom je prakticky nemožný, na svoje obete jeho muška striehne veľmi trpezlivo... 

"Prásk! Pažba pušky ho kopla do ramene. Graysonovo tělo sebou divoce trhlo a odskočilo dozadu. Šerif rozhodil rukama a otočil hlavu... Klobouk mu slétl z hlavy, ale šerif pořád stál na nohou. Vrávoral, ale už začal klesat. To nestačí! Tiše vzdychl a znovu stiskl spoušť. Puška štěkla. Grayson se otočil jako loutka, pak padl k zemi. Na prsou a na krku se mu objevila krev, která začala barvit bělostný sníh nádherným karmínem."

Selena Alvarezová sa pomaly zotavuje zo stretu so sériovým vrahom, ktorý terorizoval Medvedí Brod pred niekoľkými týždňami. Zároveň sa teší z obnovenia vzťahu s niekdajším partnerom a tiež mladistvým synom, ktorého dala kedysi na adopciu. Zmenami v citovej oblasti prechádza aj Regan Pescoliová. Santana si ju chce vziať, ale ona je po dvoch skrachovaných manželstvách už príliš opatrná. Silu rodiny i priateľstiev preverí pokus o vraždu obľúbeného šerifa Dana Graysona. Alvarezovej platonickú lásku sa ktosi pokúsil zastreliť priamo pred očami Pescoliovej, ktorá sa púšťa do pátrania s o to väčšou vervou. Keď dôjde navyše k úmrtiu známej sudkyne, stopy začnú dávať jasný zmysel. Páchateľ sa zrejme vydal na cestu pomsty. Vyšetrovateľky preverujú prepustených väzňov a netrvá dlho, kým nájdu podozrivého. Ani len netušia, že skutočná hrozba sa skrýva omnoho bližšie... Okrem toho sa zároveň musia potýkať aj s početnou rodinou Dana Graysona. Ich bohatá a pestrá minulosť odhaľuje zamlčané tajomstvá a viacerí z nich prejdú vlastnými skúškami.

"Seznam podezřelých se zúžil. Graysonovi bratři neměli se šerifem ani soudkyni žádné spory. Mezi Carou Banksovou a jejím bývalým také žádná opravdová nevraživost nepanovala a Pescoliová ji už stejně vyškrtla, protože nevěřila, že by bývala chtěla zabít nebo že by měla prostředky na nájemného vraha. Kromě toho, proč by se při tom zbavila i soudkyně? S druhou manželkou, Akinou, to bylo stejné. Domněnku, že by sa Grayson a soudkyně scházeli, se nepodařilo prokázat ani vyvrátit, Pescoliová nemohla najít ani žádný jiný dúkaz o možném poměru. Tím pádem jim zbývali zločinci..."

Kniha Připravena zemřít nesie všetky typické znaky Jacksonovej štýlu. Postavy prechádzajú osobnými i pracovnými krízami, identita páchateľa je odhalená až v samotnom závere a napätie je citeľné nielen v zločincovom vyčíňaní, ale aj vo vzťahoch. Znovu však musím podotknúť, že ani teraz sa autorka nevyhla miestami zdĺhavým opisom a analyzovaniu myšlienok. Niekedy boli až nadbytočné, no som si istý, že niektorí čitatelia to skôr uvítajú. Taktiež mi nedá nespomenúť zimný nádych príbehu. V čoraz teplejších dňoch to poslúži ako vítaná alternatíva. Životy postáv sa opät zamotali, niekam posunuli, a preto som zvedavý, ako sa budú vyvíjať ďalej. Lisa Jacksonová určite ešte má niekoľko es v rukáve. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino. 

Jedna z hlavných postáv je rozprávkový princ a v tomto duchu sa nesie celá kniha. Rozprávkových prvkov v nej nájdete neúrekom a aj preto je určená skôr mladším čitateľom. Tí starší sa miestami pobavia na rôznych popkultúrnych narážkach a snahe princa aklimatizovať sa v našom svete. Až keď som začal Lásku mezi písmenky čítať, uvedomil som si, že ide o pokračovanie knihy Mezi řádky. Niekedy som celkom nechápal isté súvislosti, preto vám odporúčam siahnuť najprv po prvej časti série. Všetky dôležité fakty však boli zrekapitulované, takže príbeh ako taký nebol nijako zvlášť narušený. Jodi Picoultová a Samantha van Leerová sú matka a dcéra, ktoré sa pri písaní očividne dobre bavili. Ich román síce neprináša nič hlboké, nad čím budete ešte nejaký čas premýšľať. Jeho výhoda je v tom, že sa pobavíte, vypnete myseľ a odpútate sa od starostí. 

"Nejspíš už deset minut vypráví o svém prvním setkáni s drakem. Určitě si myslí, že si tím všechny získá, jenže celý autobus ho bude mít buď za novou smažku ve městě, která si do snídaňové omelety přidává muchomůrky, nebo za jednoho z těch bláznů, kteří mluví elfsky, nosí vlastnoručně ušité pláště a za pasem se jim houpají umělohmotné meče. Ať tak či onak, takového prvního dojmu už se nezbaví. Věřte mi, mluvím z vlastní zkušenosti."

Delilah, obyčajné šestnásťročné dievča, sa zamiluje do princa z rozprávky. Po viacerých neúspešných pokusoch sa jej napokon podarí dostať čarovného Olivera z knihy do reálneho sveta. Avšak nie len tak - jeho miesto zaujme Edgar, ktorý je mu navlas podobný, pretože autorkou knihy je jeho mama, ktorá postave princa prepožičala jeho podobu. Zatiaľ čo je teda jej syn ukrytý na stránkach jej vlastnej rozprávky, Oliver predstiera, že je Edgar a nastupuje ako študent na strednú školu. Pobyt v novom svete je preňho skúškou, ale zároveň aj veľkým dobrodružstvom. Je nadšený z množstva ľudí a možností, ako naložiť so svojím časom. Deliliah je rada, že má konečne princa po svojom boku, ale nepočítala s tým, ako to ovplyvní ich vzťah. Oliver sa veľmi rýchlo stane najobľúbenejším chlapcom na škole, pokukujú po ňom všetky dievčatá, zapája sa do všemožných aktivít a Delilah čoraz viac prepadá pocit, že nie je preňho dosť dobrá. Navyše niekto z Oliverovho rozprávkového sveta naňho nalieha, aby sa vrátil do knihy a uviedol veci na správnu mieru. Majú vôbec Deliliah a Oliver nejakú budúcnosť? A dokedy sa im bude dariť utajiť jeho skutočnú identitu...?

"Tohle je pro mě noční můra. Proženu sa Čarovným lesem a přechytračím víly. Málem se utopím v oceánu a přelstím trolly, takže mi dovolí bezpečně projít. Celou dobu se mi daří skrývat tvář. Když na stránce 43 lezu po útesu, celé tělo se mi třese únavou. Když mě Rapscullio zamkne v podzemním žaláři, skoro se mi uleví, protože mám obličej skrytý ve tmě. Konečně se ocitnu na bílém písku Nekonečného pobřeží. Mořské panny mávají z vln, trollové drží svatební slavobránu, kterou víly ozdobily mašličkami."

Príbeh sledujeme z troch uhlov - Delilah, Oliver a Edgar. Vďaka tomu je komplexnejší a dynamickejší. Pre mňa osobne bol najzaujímavejšou postavou princ Oliver. Jeho prispôsobovanie sa reálnemu svetu bolo vtipné, hlavne na hodinách v škole. Delilah mi niekedy pripadala príliš naivne a jej sebaľútostivé výlevy mi liezli trochu na nervy. Postupne sa však znormalizovala, a keď sa dej zamotal a postavy sa dostávali z jedného sveta do druhého, prejavila sa viac aj jej bojovnejšia stránka. Autorky si dali prácu s vykreslením mytológie knihy, čo sa odrazilo na zábavnom presúvaní postáv zo strany na stranu a vnímanie sveta len v 2D forme. Láska mezi písmenky je milým spestrením, a to tak pre mladších, ako aj starších čitateľov.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

V posledných rokoch som si viac než Harryho Boscha obľúbil jeho nevlastného brata Mickeyho Hallera. Asi to bude tým, že Harry je už vo vyššom veku a už nevládze bojovať (doslova) so zločincami ako zamlada. Zato sledovať Hallera v súdnej sieni je zážitkom za každých okolností. Preto si myslím, že ich opätovné spojenie v spoločnom príbehu Harrymu len prospelo. Michael Connelly je stávka na istotu, ešte som sa uňho nestretol s knihou, ktorú by som nedočítal alebo na ňu rýchlo zabudol. Druhá strana sa tiež zaradí medzi ne. Autor dobre vie, ako naložiť so svojimi postavami tak, aby sa znovu pohrúžili do sveta zločinu napriek tomu, že sa už zdanlivo dostali z jeho moci. Kto sleduje Connellyho tvorbu, totiž vie, že Harry Bosch u polície skončil. Zlo však nikdy nespí a bolo teda zrejme len otázkou času, kedy Harry zase vyrazí do boja proti nemu.

"Mal zabrzdiť a nechať ich vliezť mu pred stroj, miesto toho však zúrivo pridal a pokúsil sa ich predbehnúť. Ellis bol pripravený - šliapol na plyn, camaro vletelo do ľavého prúdu a celkom odrezalo motorkárovi cestu. Zvonka bolo počuť kvílenie bŕzd, nasledovalo zúrivé trúbenie, ako sa motocykel ocitol v protismere. O sekundu neskôr sa ozval prenikavý škripot ocele a po ňom neodvratný náraz kovu o kov. Ellis sa usmial a šiel ďalej."

Harry je už niekoľko mesiacov na nútenom dôchodku. Veľmi sa mu nedarí ani v citovom živote. Rozpadol sa mu vzťah a jedinou útechou je mu dcéra Maddie, ktorá onedlho nastúpi na vysokú školu. Mohlo by sa zdať, že pracovná ponuka od "advokáta zo zadného sedadla" Hallera ho poteší, ale opak je pravdou. Mickey Haller je totiž obhajca väčších i menších zločincov a Harry ako policajt vždy opovrhoval kolegami, ktorí prešli na tzv. druhú stranu. V prípade vraždy mladej ženy však nájde niekoľko nezrovnalostí a napokon súhlasí, že sa pustí do vyšetrovania. Hallerovým cieľom je v prvom rade očistiť svojho klienta obvineného z vraždy, no Harry má zálusk predovšetkým odhaliť skutočného vraha. Pátranie ho privedie na stopu "špinavých" policajtov, čo mu ešte viac sťaží situáciu. Ešteže Lucia Sotová, jeho bývalá partnerka na oddelení, je ochotná podať mu pomocnú ruku. Harry zisťuje, že vražda, ktorej sa snaží prísť na koreň, nie je jedinou, a zdá sa, že na správnu stopu by ho mohli priviesť (ne)obyčajné hodinky obete...

"Bosch sa zasunul až za vertikálne žalúzie a namieril glock na dvere. Pôvodne si ho bral so sebou iba ako súčasť šarády, ktorú chcel predviesť Schubertovi, aby v ňom vyvolal dojem, že je policajt. Teraz bol možno jediným, čo ich udrží nažive. Mal trinásť nábojov v zásobníku a jeden v komore. Dúfal, že to bude stačiť. Z druhej strany miestnosti začul kovové cvaknutie. Ellis a Long skúšali, či je zamknuté. Chystali sa vtrhnúť dnu. No a v tej chvíli si uvedomil, že je na nesprávnom mieste. Vybral si obrannú pozíciu v strede miestnosti - presne tam, kde ho očakávali."

Druhá strana je stará dobrá connellyovka, ktorá vás na niekoľko hodín odlúči od okolitého sveta a napokon pekne doplní zbierku ostatných príbehov. Už pri predošlej knihe Izba v plameňoch som sa pozastavoval nad tým, že čím je Bosch starší, tým je jeho spôsob vyšetrovania pokojnejší. To sa prejavuje viac-menej aj tu, avšak záver nenechá nikoho na pochybách, že keď treba, Harry si ešte stále dokáže prestrieľať cestu cez nepriateľov. Páchatelia sú síce známi už od začiatku, no aj tak je zaujímavé sledovať, ako sa k ich identite Harry prepracuje a ako si dá do súvislostí s nimi aj iné zločiny. Mickey Haller je čerešničkou na torte, našťastie sa dočkáme aj jeho výstupov v súdnej sieni. Práve keď som Druhú stranu dočítal, pustil som sa do sledovania druhej série seriálu Bosch. Pocit z nej teda vo mne stále doznieva a odporúčam ju aj vám.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.  

Podľa anotácie a vzhľadu knihy som tipoval, že pôjde o klasickú historickú romancu. O to viac (a príjemnejšie) som bol prekvapený, keď som zistil, že dej sa síce zamierava na anglickú vyššiu spoločnosť, ale v jej súčasných pomeroch. Popri čítaní vám ani nepríde na rozum, že autorka Kathryn Taylorová pochádza v skutočnosti z Nemecka, jej obľuba typických romancí sa prejavila v autentickosti a uveriteľnosti postáv i prostredia. Príbeh mi pripomínal európske seriály o početnej rodine z vyššej vrstvy, ktorá rieši svoje problémy a nechýba v nich láska, intrigy a úklady. Väčší počet postáv však umožňuje lepšie manévrovať v deji a striedať viaceré uhly pohľadu, čo považujem za pozitívum. Predsa len je to zaujímavejšie ako vnímať príbeh len cez jednu, prípadne dve hlavné postavy. V prvej časti trilógie Dedičstvo spoznávame rodinu Camdenovcov a najmä osoby z ich blízkeho okolia...

"Kate sa pripravila na najhoršie. Lebo ak Ben jeho návrh odmietne - a to bolo podľa nej viac než pravdepodobné -, ohrozí nielen Daringham Hall, ale všetko, čo je pre ňu v živote dôležité. Potom by ho musela znenávidieť. Nie. Potom by ho naozaj nenávidela. A ak návrh prijme? Kate sťažka preglgla a ako tak Bena pozorovala, začínalo jej byť jasné, že ak návrh prijme, bude to pre ňu mať ešte oveľa vážnejšie následky."

Kate je zverolekárka, ktorá odmala trávila čas v Daringham Halle - Ivy Camdenová je jej najlepšou priateľkou a okrem toho sa stará aj o ich bohatý zverinec. Camdenovcov považuje za svoju rodinu, a keď sa na obzore objaví hrozba, je rozhodnutá hájiť ich za každú cenu. Ben sa po matkinej smrti a získaní bohatstva podujem získať, čo mu podľa práva patrí - jeho matka totiž v mladosti prežila krátky vzťah s Ralfom Camdenom a Ben ako jeho najstarší syn má nárok na dedičstvo celého panstva. Avšak skôr, ako Ben príde do Daringham Hallu, cestu mu pretne Kate. Po ich potýčke a nedorozumení Ben stratí pamäť a Kate sa kvôli výčitkám svedomia rozhodne poskytnúť mu prístrešie a opateru. Hoci Ben ako cudzinec nevzbudzuje v obyvateľoch dediny a Daringham Hallu dôveru, postupne si získava ich sympatie a medzi ním a Kate čoskoro preskočí iskra. Je však len otázkou času, kedy si Ben spomenie na pravý účel cesty do Anglicka a okrem toho ho hľadajú aj jeho blízki z Ameriky. Ak Ben odhalí svoju skutočnú tvár, môže ohroziť osudy všetkých naokolo...

"Zrazu sa mu všetko vybavilo. Na jeden šup. Vo chvíli, keď zbadal Petra, mu z hlavy zmizol múr, za ktorým boli uväznené jeho spomienky. Znova si spomínal, znova získal prístup k všetkým informáciám o sebe a o svojom živote. Konečne všetko vie. Keď si to Ben predtým predstavoval, predpokladal, že sa mu uľaví a bude sa z toho tešiť. Veril, že potom sa všetko dá do poriadku. Lenže to sa nestalo. Ľudia, u ktorých bol ako hosť a ktorých si obľúbil, boli presne tí, čo spôsobili jeho matke toľko trápenia. A žena, u ktorej býval a ktorú si pripustil blízko k telu, patrila do ich sveta, ktorý omylom pokladal za priateľský."

Kathryn Taylorová svojím štýlom zaujme väčšinu čitateliek. Jej postavy sú sympatické, dialógy ľahko stráviteľné a nezahlcuje zbytočnými opismi či úvahami. Dej je síce mierne predvídateľný, no s ohľadom na žáner to nijako nenarúša pôžitok z čítania. Príbeh plynie rýchlo, vtiahne vás už od začiatku a ďalším veľkým plusom sú vedľajšie postavy. A to predovšetkým členovia rodiny Camdenovcov, pestrá zmes charakterov a pováh. Autorke sa podarilo rozohrať vydarenú partiu, ostáva len dúfať, že si postavenú latku udrží aj v ďalších dieloch Daringham Hallu. Jedinú malú výčitku mám k výberu obálky - dúfajme, že čitateľov neodradí tá prehnaná presladenosť. Kniha si totiž zaslúži pozornosť všetkých milovníkov súčasnej romantiky.

Katastrofické filmy a iné formy príbehov odjakživa vzbudzovali v ľuďoch akúsi zvedavosť, ale azda aj strach a myšlienky, čo by bolo, keby... Vesmír je plný objektov, ktoré môžu kedykoľvek skrížiť svoje cesty s obežnou dráhou Zeme. Úvahy o možnej hrozbe teda nie sú až také nereálne. Tommy Wallach sa vo svojom románe zameral na posledné mesiace existencie našej planéty z pohľadu obyčajných mladých ľudí. Nečakajte však patetické reči o nádeji a plač nad premárneným časom. Postavy sa snažia totiž zostávajúce týždne využiť naplno a s ohľadom na to, že nemajú čo stratiť, sa rozhodnú zahodiť hanbu či obavy z možného neúspechu. Kniha Všichni jsme hleděli vzhůru predstavuje štyri rôzne postavy, ktorých spojí vopred určený koniec, no napriek tomu nechcú za sebou zanechať nedoriešené záležitosti...

"A kolik úspor a svěřeneckých fondů v příštích měsících vyletí oknem? Kolik utajovaných křivd vyjde konečně na světlo? Kolik lidí se konečně odhodlá a půjde zastřelit sousedovu čivavu, která je svým štěkáním ruší každou noc? Anebo - když to vezmeme kolem a kolem - proč nezastřelit rovnou souseda, který svého proklatého psa nezavírá na noc do domu? Svět se zničehonic zdá být velmi nebezpečným místem."

Peter patrí v škole medzi obľúbencov - hrá basketbal, má celkom dobrý prospech, je členom študentskej rady a chodí s kráľovnou školy. Avšak stále cíti, že mu niečo chýba, akoby bolo všetké len čímsi povrchným a prázdnym. Po očku sleduje Elizu, dievča so záľubou vo fotografovaní, ktorú kedysi pobozkal a odvtedy získala povesť "ľahkého" objektu. Eliza tým len zakrýva vnútornú bolesť z odchodu matky a otcovej smrteľnej choroby. Hoci sa jej Peter páči, nikdy neurobila prvý krok k nadviazaniu vzťahu. Radšej sa pohrúži do sveta fotografie a založí blog, skúmajúci reakcie ľudí na správu o blížiacom sa konci. Anita bola vždy poslušným a svedomitým dieťaťom i študentkou, ale konečne si uvedomí, že nastal čas venovať sa najväčšej záľube - spevu. Paradoxne sa spojí s Andym - chalanom pohybujúcim sa na okraji, v spoločnosti pochybných indivíduí, ktorý si však tiež začne uvedomovať, čo je dôležité...

"Anita kdysi četla, že na všechny bezvýznamné otázky existuje jedna jediná odpověď, ale když dojde na důležité otázky, každá odpověď na ně je platná. Trvá život příliš krátce? Jistě - nikdy nemáte dost času na to, abyste udělali všechno, co chcete. A jistě že ne - kdyby trval déle, vážili byste si ho ještě míň, než jak si ho vážíte dnes. Je lepší žít především pro své vlastní dobro, nebo pro dobro druhých? Pro vlastní dobro samozřejmě - brát na sebe zodpovědnost za štěstí ostatních by bylo číré šílenství. A pro dobro druhých samozřejmě - sobectvím se jen více odcizujete od ostatních, přitom každý přece ví, že skutečné štestí spočívá v přátelství a lásce."

Spočiatku sa román tvári ako klasická vzťahovka, ktorá v podstate neprináša nič nové. Tínedžeri si riešia svoje traumy, lásky, rodinné peripetie a čitateľ môže pomaly tušiť, ako sa to medzi nimi vyvinie. Keď sa rozšíria správy o čoraz bližšom asteroide, ktorý má zničiť Zem, naberie príbeh zaujímavejšie odtiene. Postavy vystúpia zo svojich tieňov a začnú konať menej predvídavo. Menia postoje, ciele aj vzťahy k okolitému svetu. Ťažko vybrať tú najzaujímavejšiu. V závere si moje najväčšie sympatie získal Peter, ktorý sa napriek strachu a vzniknutej situácii nestráca rozvahu a prejaví sa ako hrdina. Ako čitateľ stále dúfate (asi vplyvom početných happyendov v iných podobne ladených príbehov), že sa všetko nejako vyrieši. A v neistom konci vidím ďalší klad románu. Samozrejme, okrem toho, že Všichni jsme hleděli vzhůru vás aspoň na krátky okamih prinúti zamyslieť sa, či aj vy náhodou nechcete robiť niektoré veci inak...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Po knihe Colma Tóibína som siahol v prvom rade preto, že ide o historický román. Z času na čas mi dobre padne oddýchnuť si od súčasných vzťahoviek či kriminálok a preniesť sa do dávnejších dôb. Nehovoriac o tom, že dané diela majú neraz bohatú výpovednú hodnotu. Aké bolo moje prekvapenie, keď som zistil, že ide o pomerne útlu knihu, ktorej by skôr pristalo označenie novela. Historický však príbeh určite je a na svoje si prídu aj záujemcovia o náboženské dejiny. Máriou totiž nie je nikto iný ako matka Ježiša Krista. Írsky autor sa nepodujal ani tak zobraziť notoricky známe udalosti z prelomu letopočtov, ako skôr ľudsky sa vcítiť do vnútra osoby, ktorú zasiahli veľmi výrazne. Úloha to bola neľahká, vzhľadom na rôzne spoločenské či duchovné súvislosti. 

"Keď ho pribíjali, odstúpili sme dozadu. Každý klinec bol dlhší ako moja ruka. Piati alebo šiesti muži ho museli držať a natiahnuť mu pažu na kríž a potom, keď mu začali do nej zabíjať prvý klinec v mieste, kde zápästie prechádza do ruky, zaúpel od bolesti, bránil sa im, prúdom mu vystrekla krv, ozvali sa údery kladiva a oni sa pokúšali zatĺcť dlhý hrot klinca až do dreva, pričom mu drvili ruku o kríž a on sa od bolesti zmietal a reval."

Mária žije po búrlivých udalostiach v Jeruzaleme v exile a jej jedinými spoločníkmi sú dvaja strážcovia. V mysli sa upína k svojmu životu i životu jej syna, ktorý sa stal legendou a inšpiráciou. Nevníma ho však ani tak ako symbol, než skôr ako obyčajného človeka, syna a obeť princípov. Spomína na Ježišových priateľov, najbližších spojencov i nasledovníkov. Žili v dobe veľkých zmien, búrlivých vášní a pochybností, ale Mária všetko sleduje z pohľadu skromnej, nevysoko postavenej ženy. Napriek všetkým udalostiam a stratám si dokázala zachovať ľudskosť a vieru v dobro. A to v celom kontexte obáv a viny, pretože nedokázala zabrániť utrpeniu syna. S čitateľom sa delí o svoje pocity a istú nedôverčivosť voči zázrakom, ktoré sú mu pripisované. Nijako tým však nepopiera jeho veľkosť, len ju ako matku trápi otázka, či to celé stálo za to. Spletíté cesty osudu sa na nej podpísali veľkými písmenami, no nikdy sa nepoddala, práve naopak. Vyšla z nej zocelená a omnoho múdrejšia. 

"Musím to však povedať, a to hneď, musím vyriecť tie slová, že napriek zdeseniu, napriek zúfalstvu, napriek jačavým výkrikom, napriek tomu, že jeho srdce a jeho celé telo vzišlo z môjho srdca a z môjho tela, napriek bolesti, ktorú som cítila, bolesti, ktorá sa nikdy nepominula a ktorú si so sebou odnesiem až do hrobu, napriek tomuto všetkému tá bolesť bola jeho, nie moja. A keď možnosť, že ma niekam odvlečú a zahrdúsia, začala byť reálnejšia, môj prvý inštinkt mi vnukol, aby som utiekla, a bol to zároveň aj môj posledný inštinkt."

Tóibínov štýl ma spočiatku nechal na pochybách. Už od úvodu má čitateľ možnosť natrafiť na hlboké myšlienky, text je až nadmieru lyrický. Príbeh je v úzadí, ak by náhodou niekto nevedel, o čom kniha je, bol by stratený. Po niekoľkých stranách sa okolnosti ustália a pred očami sa nám odvíja síce známy dej, ale rozprávaný z netradičného, zaujímavého pohľadu. Máriin testament nie je náboženská kniha. Neponúka teologické východiská, nesnaží sa presviedčať, jednoducho ide o psychologickú sondu do duše ženy, ktorá prešla emocionálnym peklom pri pohľade na synov osud. V tejto súvislosti sa autorovi podarilo naplniť svoj plán nad očakávania. Kresťanská ikona nadobúda ľudský charakter a poodhaľuje tiež mnohé dejinné súvislosti. Kniha teda nie je určená len veriacim, ale každému, kto si chce rozšíriť obzory.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Lucia Braunová už nie je čitateľskej verejnosti neznáme meno. Má na konte romány Nič krajšie už nepríde a Desivé odhalenie, v ktorých sa snúbi romantika s napätím a tajomnom, a nie je to inak ani v jej aktuálnej novinke Šťastie na prenájom. Posledné dve spomenuté knihy vyšli vo vydavateľstve Marenčin PT, známom práve vďaka "kabelkovému" formátu, no medzi inými sa tieto dve iste nestratia. Nespracúvajú triviálne témy žien v domácnosti, manželskej nevery a následného postavenia sa na vlastné nohy... No, možno v nich nájdeme aj tieto námety, ale autorka ich našťastie využíva len ako odrazový mostík pre omnoho pútavejšie zápletky. A tie sa stretávajú a zauzľujú v deji, ktorý začína pozvoľna a postupne graduje až do strhujúceho finále.

"Nechápala som, ako sa z takého pokojného a milujúceho muža mohol stať netvor. Alkohol je démon, pohltí celú osobnosť a zmení ju na niekoho úplne iného, alebo v ďalšom prípade iba odhalí to skryté, čo v sebe človek tajil. Neviem, ktorý prípad bol Igor. Ľúbila som ho dokonca aj vtedy, keď sa jeho najlepším spoločníkom stal pohárik, no keď ma začal slovne napádať a neskôr nešetril ani fackami, moja láska chladla, až úplne vymizla a vystriedala ju nenávisť a odpor."

Hrdinkou i rozprávačkou príbehu je Elena, ktorá sa konečne vymanila z nešťastného manželstva a rozhodla sa seknúť s dovtedajším životom. Dá zbohom mestu, prísnemu dohľadu otca a všadeprítomným spomienkam a odíde na vidiek do prenajatého domčeka. Aj v malom mestečku žije pestrá paleta ľudí a Ela sa pomaly zoznamuje s ich charaktermi, najmä s Beátou, majiteľkou miestneho butiku, a s Maxom, ktorý razom rozbúcha jej zlomené srdce. Pôsobí na ňu až živelne príťažlivo a tajomne, no Elena sa núti po poslednom popálení do opatrnosti. Potešenie nachádza aj v novej práci. Lukratívnu pozíciu riaditeľky poisťovne vymenila síce vymenila "len" za miesto kvetinárky, ale konečne robí niečo, čo ju skutočne baví. Lenže ani nový objekt jej záujmu nie je celkom nevinný a ako sa ukáže, má okolo seba nedoriešené záležitosti. A tie sa môžu prejaviť (a aj sa prejavia) priam životu nebezpečne. Nenávisť, hriechy minulosti a túžba po odplate len čakajú na chvíľu, kedy sa môžu naplno prejaviť, a Elena sa ocitne priamo uprostred...

"Rýchlo som pohľadom skontrolovala všetky okná, boli zatvorené. Napadlo mi, či som nenechala otvorené a niekto sa vkradol dnu, okno zatvoril a teraz na mňa niekde číha. V hrdle mi narástla obrovská hrča. Mala som pocit, že ma zadusí. Zostala som nehybne stáť a civieť na obálku. Premýšľala som, čo môže byť obsahom. Aký odkaz tam zas mám. Zachvátil ma strach. Obzerala som sa navôkol seba, no nič podozrivé som nenašla. Zodvihla som obálku a vytiahla list, ktorý som v nej našla. Ty si to nepochopila? Vypadni odtiaľto, inak budeš ľutovať."

Najväčšia devíza Lucie Braunovej spočíva v jej schopnosti neustále čitateľa prekvapovať. Jednotlivé kúsky deja do seba pekne zapadajú a pritom miestami netušíte, ako sa bude vyvíjať. Autorka poťahuje nitkami a postavy sa stávajú bábkami v jej premyslenej hre. Na svoje si však prídu predovšetkým romantické duše. Láska a šťastie sú hlavným ťahúňom románu a hoci je zrejmé, že Elena sa dočká spokojnosti, cesta k nej bude viac než tŕnistá. Nedajte sa preto oklamať pokojným úvodom, čím ďalej, tým viac sa do príbehu vnáša napätie a dramatickosť. Šťastie na prenájom potvrdzuje talent Lucie Braunovej a aj keď môžete natrafiť na drobné chybičky z nepozornosti (napr. keď si Elena vymieňa telefónne číslo s majiteľkou domu, hoci na predošlej strane sa spomína, že už spolu telefonovali), nijako to neoslabí váš pozitívny dojem.