T. Wallach - Všichni jsme hleděli vzhůru
Katastrofické filmy a iné formy príbehov odjakživa vzbudzovali v ľuďoch akúsi zvedavosť, ale azda aj strach a myšlienky, čo by bolo, keby... Vesmír je plný objektov, ktoré môžu kedykoľvek skrížiť svoje cesty s obežnou dráhou Zeme. Úvahy o možnej hrozbe teda nie sú až také nereálne. Tommy Wallach sa vo svojom románe zameral na posledné mesiace existencie našej planéty z pohľadu obyčajných mladých ľudí. Nečakajte však patetické reči o nádeji a plač nad premárneným časom. Postavy sa snažia totiž zostávajúce týždne využiť naplno a s ohľadom na to, že nemajú čo stratiť, sa rozhodnú zahodiť hanbu či obavy z možného neúspechu. Kniha Všichni jsme hleděli vzhůru predstavuje štyri rôzne postavy, ktorých spojí vopred určený koniec, no napriek tomu nechcú za sebou zanechať nedoriešené záležitosti...
"A kolik úspor a svěřeneckých fondů v příštích měsících vyletí oknem? Kolik utajovaných křivd vyjde konečně na světlo? Kolik lidí se konečně odhodlá a půjde zastřelit sousedovu čivavu, která je svým štěkáním ruší každou noc? Anebo - když to vezmeme kolem a kolem - proč nezastřelit rovnou souseda, který svého proklatého psa nezavírá na noc do domu? Svět se zničehonic zdá být velmi nebezpečným místem."
Peter patrí v škole medzi obľúbencov - hrá basketbal, má celkom dobrý prospech, je členom študentskej rady a chodí s kráľovnou školy. Avšak stále cíti, že mu niečo chýba, akoby bolo všetké len čímsi povrchným a prázdnym. Po očku sleduje Elizu, dievča so záľubou vo fotografovaní, ktorú kedysi pobozkal a odvtedy získala povesť "ľahkého" objektu. Eliza tým len zakrýva vnútornú bolesť z odchodu matky a otcovej smrteľnej choroby. Hoci sa jej Peter páči, nikdy neurobila prvý krok k nadviazaniu vzťahu. Radšej sa pohrúži do sveta fotografie a založí blog, skúmajúci reakcie ľudí na správu o blížiacom sa konci. Anita bola vždy poslušným a svedomitým dieťaťom i študentkou, ale konečne si uvedomí, že nastal čas venovať sa najväčšej záľube - spevu. Paradoxne sa spojí s Andym - chalanom pohybujúcim sa na okraji, v spoločnosti pochybných indivíduí, ktorý si však tiež začne uvedomovať, čo je dôležité...
"Anita kdysi četla, že na všechny bezvýznamné otázky existuje jedna jediná odpověď, ale když dojde na důležité otázky, každá odpověď na ně je platná. Trvá život příliš krátce? Jistě - nikdy nemáte dost času na to, abyste udělali všechno, co chcete. A jistě že ne - kdyby trval déle, vážili byste si ho ještě míň, než jak si ho vážíte dnes. Je lepší žít především pro své vlastní dobro, nebo pro dobro druhých? Pro vlastní dobro samozřejmě - brát na sebe zodpovědnost za štěstí ostatních by bylo číré šílenství. A pro dobro druhých samozřejmě - sobectvím se jen více odcizujete od ostatních, přitom každý přece ví, že skutečné štestí spočívá v přátelství a lásce."
Spočiatku sa román tvári ako klasická vzťahovka, ktorá v podstate neprináša nič nové. Tínedžeri si riešia svoje traumy, lásky, rodinné peripetie a čitateľ môže pomaly tušiť, ako sa to medzi nimi vyvinie. Keď sa rozšíria správy o čoraz bližšom asteroide, ktorý má zničiť Zem, naberie príbeh zaujímavejšie odtiene. Postavy vystúpia zo svojich tieňov a začnú konať menej predvídavo. Menia postoje, ciele aj vzťahy k okolitému svetu. Ťažko vybrať tú najzaujímavejšiu. V závere si moje najväčšie sympatie získal Peter, ktorý sa napriek strachu a vzniknutej situácii nestráca rozvahu a prejaví sa ako hrdina. Ako čitateľ stále dúfate (asi vplyvom početných happyendov v iných podobne ladených príbehov), že sa všetko nejako vyrieši. A v neistom konci vidím ďalší klad románu. Samozrejme, okrem toho, že Všichni jsme hleděli vzhůru vás aspoň na krátky okamih prinúti zamyslieť sa, či aj vy náhodou nechcete robiť niektoré veci inak...
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.
Diskusná téma: T. Wallach - Všichni jsme hleděli vzhůru
Neboli nájdené žiadne príspevky.