Američanka s milým menom Rainbow (Dúha) Rowellová sa u nás najprv predstavila ako autorka pre mladých dospelých, no hravosť a empatia sa prejavuje aj v jej tvorbe pre skôr narodených. Musím povedať, že táto poloha sa mi páči viac. Ukazuje totiž, že aj dospeláci si v sebe nesú kúsok dieťaťa a niekedy sú ich citové eskapády šialenejšie ako za tínedžerských čias. Lásk@ na prvý klik sa navyše odohráva prevažne v roku 1999, čo dáva možnosť zaspomínať si na vlastné prvé skúsenosti s internetom. Postavy románu si vás získajú veľmi rýchlo, sú ako vystrihnuté z reálneho života. Ženské rozhovory o čomkoľvek budete vnímať spolu s hlavným hrdinom, čím sa na malý moment stanete rovnakým "šmírákom" ako on a vďaka tomu sa budete môcť ešte väčšmi vcítiť do jeho kože. 

"Beth: Ešte vždy som hlavná družička. Nikto nepočúval, ako všetko kritizujem. Kiley si skúšala závoje a ostatné družičky si navzájom rátali rebrá a vôbec si ma nevšímali. Keď som vychádzala z toho svadobného salóna, cítila som sa pod psa. Vyčítala som si, že som vyrobila scénu. Hnevala som sa, že sju nikto nevšimol. Cítila som sa ako niekto, kto niečo podpáli len preto, lebo chce upútať pozornosť. Zrazu sa mi zdalo, že je skvelý nápad niečo podpáliť."

Beth a Jennifer pracujú v redakcii spoločenského magazínu, a keď aj tam je konečne zavedený internet, začne sa ich svieži príbeh. Novinári chceli totiž vidieť, ako vyzerajú ich články na webe, no niektorí (ak nie drvivá väčšina) využívala internet aj na iné kratochvíle - erotiku, komunikáciu, zábavu... A práve preto bol najatý Lincoln - mal dohliadať na správny chod siete a tiež kontrolovať činnosť zamestnancov. Ak by sa u nich vyskytli zakázané slová, okamžite im mal hlásiť. Jennifer a Beth si z toho až takú ťažkú hlavu nerobia a veselo štebotajú o svojom súkromnom živote i práci. Lincoln deň čo deň (respektíve noc čo noc) číta ich maily, no nikdy ich nebonzne. Naopak, baví ho to a svojrázna a prostoreká Beth si čoraz viac získava jeho náklonnosť. Lenže jednoliata robota si vyberá svoju daň a Lincoln zároveň čoraz viac uvažuje o svojom živote. Kedy začal stagnovať a ako sa ocitol v práci, kde prakticky nič nerobí a nikam sa neposúva...?

"Nebolo tajomstvom, že kontroluje priečinok WebSharku. O nič nejde, povedal si. Kontrolovať WebShark je moja práca. Bola to úbohá výhovorka, tak si povedal, že sa doň nepozrie, ani keď všetci odídu. Keď ho napokon niekedy po polnoci otvoril, pripomínal si, že nesmie očakávať podobné odhalenie ako včera večer. Aká je pravdepodobnosť, že ho Beth znova spomenie? Aká je pravdepodobnosť, že ho znova stretla? A keby ho videla, všimla by si, že má na sebe peknú košeľu a popoludní sa dvadsať minút česal?"

Neodkladajte knihu, ak budete mať pocit, že spočiatku toho veľa neponúka. Sám som bol najprv rozčarovaný, ale po cca 40 stranách sa situácia zmenila. Úvod síce mohla autorka trochu skrátiť, prípadne zdynamizovať, ale zase, na druhej strane, lepšie spoznáte Lincola a jeho vnútorné rozpoloženie. Hlavnými prvkami príbehu sú romantika a humor, no Dúha Rowellová nekĺže prvoplánovo po povrchu. Lásk@ na prvý klik ponúka aj podnety na zamyslenie, najmä ľuďom vo fáze uvažovania, kam nasmerovať svoje ďalšie životné kroky. Postava Lincolna je v tomto vďačným príkladom. Jeho polovička Beth si vás zas získa podrezaným jazykom a úprimnosťou. Čitateľ čaká, kedy si uvedomí, kto je ten pekný muž z redakcie, a ani sám nevíem, či som bol na tú scénu pripravený. Na jednej strane som sa jej nevedel dočkať, na druhej som sa bál, že príbeh potom stratí svoje čaro. Nevyhnutným zvratom sa však zabrániť nedá a autorka sa toho našťatie zmocnila hravo a zaujímavo. Musím pochváliť aj obálku knihy, ktorá verne odráža hlavný námet. Lásk@ na prvý klik je nenáročným, ale príjemným čítaním pre každého, kto má rád príbehy, čo sa môžu prihodiť v podstate komukoľvek...

Sabrina Jeffriesová si ma získala už svojou päť-, respektíve šesťdielnou sériou o súrodencoch Sharpovcoch (ten posledný sa už nevenuje ani jednému z nich). Najmä tým, že nejde len o čistú romantiku, na ktorú sa ľahko zabudne, ale do svojich príbehov primiešava v rovnakej miere aj humor a napätie plynúce z kriminálnej zápletky. Inak to nie je ani v sérii o pracovníkoch londýnskej detektívnej kancelárie, čo ju priam predurčuje na ďalšie pestré námety. Po Vojvodovej túžbe, ktorá otvorila romány z rôznych kútov Európy, prichádza Stratená nevesta. Kým v prvom dieli sme sa s hlavnými postavami túlali po Francúzsku, teraz sa pozrieme hlavne do Škótska (a čiastočne do Holandska). Práve sem totiž zavedú kroky hrdinu, ktorý má za sebou skutočne pozoruhodný osud. Aj z toho dôvodu je lepšie poznať úvodnú časť, avšak Stratená nevesta ako taká prináša samostatný príbeh. 

"Dopekla! Ak je pani Frankeová Isabella, ešte ju nemôže verejne konfrontovať. Stále nemá dôkaz, že niečo ukradla, takže ju ani nemôže dať zavrieť. A ak by si na ňu robil nároky ako na svoju manželku, čo jej zabráni v tom, aby pred ním utiekla prvou loďou do Ameriky, Kanady alebo Talianska? Okrem toho ešte nebol pripravený odhaliť svoju minulosť pred verejnosťou - mohla by zničiť Maxa, ktorý preňho toľko urobil, alebo vrhnúť tieň na Mantonovu detektívnu kanceláriu."

Victor Cale sa po tom, ako našiel svojich stratených príbuzných, stal súčasťou detektívnej kancelárie Doma Mantona, ktorá si vzhľadom na minulý prípad vyslúžila prezývku Vojvodovi muži. A hneď prvý prípad sa mu zavŕta pod kožu, pretože vďaka nemu po desiatich rokoch znovu objaví svoju manželku. O Isabellu prišiel, keď v Amsterdame ukradla so svojimi príbuznými kráľovské šperky a nechala ho v štichu. Teda... aspoň si to myslel. Isabella sa zas nazdávala, že ju podviedol a oženil sa s ňou len pre jej talent vyrábať dokonalé napodobeniny, aby sa mohol predmetných klenotov zmocniť a utiecť. Ani jeden netušil, že sa stali obeťami Isinej sestry a jej manžela. Isa momentálne žije v Edinburghu aj so svojou dcérou a nie je vôbec nadšená Victorovým zjavením. Najmä keď v skutočnosti prišiel pracovne - miestna barónka si ho najala, aby preveril ženu, o ktorú má jej syn záujem. A je ňou práve Isabella. Victor však postupne zisťuje omnoho šokujúcejšie skutočnosti - nielen o dôsledkoch ich odlúčenia, ale aj o skutočných páchateľoch, ktorých túži dostať pred spravodlivosť...

"Vzrušil ho už len pohľad na jej zvodné telo. Vo svetle sviečok jej prsia žiarili, akoby boli zo zlata. Svetlo jej osvecovalo aj stehná a jeho pohľad blúdil v tieni medzi nimi. Pocítil nutkanie načiahnuť sa a odkryť tmavé kučierky skryté pod skrčenou látkou. No skôr než stihol počúvnuť svoj vnútorný hlas, Isa si napravila košieľku a zakryla sa. Potom sa k nemu obrátila tvárou a Victor zalapal po dychu. Chvíľu naňho hľadela rovnako ako po svadbe - akoby bol nejaký rytier, ktorý ju prišiel zachrániť. Potom sa ten pohľad vytratil a on prehltol kliatbu. Veď ju nezachránil... A to sa mu vypomstí."

Stratená nevesta je veľmi príjemný román. Isa aj Victor sú skvelé postavy a musím v tomto smere pochváliť aj výber obálky. Väčšinou je tematická, ale tí sympaťáci na nej by pokojne mohli byť aj hlavné postavy (až na pár fyzických detailov). Prostredie Škótska sa vymyká tradičnému Londýnu, ale pri čítaní to vôbec nevnímate. Keďže dej sa sústredí do mesta, sme tak trochu ukrátení o drsnú škótsku vrchovinu, čo je škoda. Ak však bude Sabrina Jeffriesová pokračovať v cestách do iných krajín, iste sa ešte máme na čo tešiť. Romantická zápletka, tvoriaca jadro knihy, je doplnená o kriminálny motív, ktorý sa prejavuje v plnej miere najmä v druhej polovici. Spočiatku sa dočkáme prehlbovania vzťahu medzi hrdinami a objasňovaniu ich minulosti. Je to však pútavé, pretože okrem toho do deja vstupuje Isin nápadník Rupert (taktiež zaujímavo zobrazený roztržitý mladík) a jeho nadradená matka, ktorí sú neraz pekným zdrojom humoru. Sabrina Jeffriesová si ma získala aj predtým, ale znovu potvrdzuje svoj status výbornej autorky.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Som veľmi rád, že vydavateľstvo Domino pokračuje vo svojej vynikajúcej edícii vojnových príbehov. A rovnakou mierou ma teší, že sa nezameriava len na osudy židovského obyvateľstva, čo je síce vždy výraznou a dôležitou témou (a v súčasnej dobe extrémizmu a ignorácie obzvlášť), ale prináša aj pohľad z iných strán. Takou je aj kniha Prozření, memento hrdinstva obyčajných ľudí za oponou hlavného diania, no pritom dosť blízko na to, aby vyrozprávali svoje príbehy z prvej ruky. Dej románu zaberá niekoľko desiatok rokov. Mám rád tento typ, pretože zobrazuje nielen jadro problému, ale aj jeho príčiny a dôsledky. Hlavné myšlienky tak zarezonujú o to viac a poukážu na dopad vojnových udalostí v omnoho širšom rozsahu. Nesporne zaujímavý je pritom fakt, že starí rodičia autorky Jessicy Shattuck boli presvedčení nacisti.

"Dotlačila Albrechta k tomu, aby plán podpořil, a za akci se přimlouvala skoro od začátku. Nejednat nepřipadalo v úvahu. Jakmile jednou víte - doopravdy víte - o ženách a dětech postřílených v lesích, o sprchách zkonstruovaných výlučně proto, aby zabíjely, jak by ste mohli nečinně sedět? ... Jestli plán zkrachuje, přijde o všechno, co má ráda a na čem jí záleží."

Marianna sa vydala za Albrechta von Lingenfelsa, potomka významného grófskeho rodu, a táto pozícia jej sadla ako uliata. Bola dokonalou hostiteľkou, reprezentovala manželov rod i svoju rodinu. Až kým Európu nezasiahlo vojnové besnenie a ona si neuvedomila, že s Nemeckom, jeho vodcom a ideológiou nie je niečo v poriadku. Nikdy nepatrila k ženám, ktoré sa nezaujímali o politické dianie, a tak je plne informovaná o pláne Albrechta a jeho spoločníkov spáchať na Hitlera atentát. Medzi účastníkmi je aj jej najlepší priateľ z detstva Connie Fledermann, ktorý má v jej srdci stále špeciálne miesto... Po nevydarenej akcii, potrestaní vinníkov a napokon aj po skončení vojny sa Marianna vracia domov na hrad Lingenfels, odhodlaná dostáť svojej čestnej funkcii - "veliteľke žien a detí". Rozhodne sa nájsť vdovy a deti mužov, ktorí kedysi patrili do okruhu priateľov ich rodiny, a priviesť ich na hrad, aby spolu začali nový život a ak je to aspoň trochu možné, zabudli na hrôzy nacizmu. A prvou je Benita, Connieho manželka, ktorú si nikdy celkom neobľúbila a nepovažovala ju za vhodnú partiu pre jej priateľa. Lenže pocity z minulosti musia ísť bokom, aby ženy dokázali kráčať vpred k nejasnej budúcnosti...

"Rusové za sebou nechali neskutočný chaos. Statkáře, který si a puškou hlídal prasata, zastřelili a prasata mu sebrali. Jeho žena teď na ulici kvílí. Jiná tvrdí, že ji ztloukli a její dvě dcery znásilnili. Několik lidi dav v tom zmatku ušlapal. A na zemi u cihlové zídky najdou tři nehybné Ukrajince v německých uniformách, zřejmě oběti provizorně sestavené popravčí čety. Rusové nedávají milost nikomu, dokonce ani svým vlastným vojákum, kteří padli do zajetí a byli přinuceni bojovat za Němce. Ale má to i světlejší stránku: nevráželi ženám do rozkroku bajonety, nepořádali kanibalské hody, nezabíjeli děti sekerou a neopékali si je na rožni, jak předpovídal Goebbels."

Takmer každá kapitola sa odohráva v inom čase a zameriava sa na určité obdobie života hlavných postáv. K Marianne a Benite sa zhruba v štvrtine pridáva tretia osudom skúšaná žena - Ania. Všetky sú matky, vdovy, celkom odlišné osobnosti, ale spojené vojnou a jej nespravodlivosťou a nezmyselnosťou. Jessica Shattuck sa však nezameriava iba na ne, hoci už len ich príbehy sú dostatočne pútavé (Mariannina snaha stať sa oporou, Benitino utrpenie v rukách ruských vojakov, Aniin útek pred postupujúcou Červenou armádou...). Tiež sa pozrieme do zákulisia príprav na zvrhnutie Adolfa Hitlera, útlak obyčajných ľudí zo strany vojsk oboch strán, ale najmä na celkovú situáciu po skončení vojny. To je i najväčšia devíza románu (samozrejme, okrem výrazných a úderných myšlienok) - na rozdiel od mnohých vojnových diel sa Prozření venuje hlavne dianiu po nemeckej kapitulácii. Oslobodenie táborov a vojnových zajatcov, ich bezcieľne putovanie, hladomor, choroby či udalosti, ktoré aj silné osobnosti dokázali premeniť na zvieratá... Prozření je výborný román a u mňa sa zaradil medzi najlepšie tituly s tematikou druhej svetovej vojny.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Havraní cyklus pokračuje druhým dielom. Maggie Stiefvater si zachováva svoj autorský štýl, ktorým sa odlišuje od ostatných spisovateľov a spisovateliek. Jej príbehy sú hutnejšie, premýšľavejšie a romantická stránka nie je natoľko výrazným prvkom. Zlodeji snov skáču priamo do deja, preto je potrebné poznať aj predošlú časť - Havraních chlapcov. Minimálne kvôli hlavným postavám, ktorých je hneď niekoľko. Napokon, niekto musí utiahnuť štvordielnu sériu. Znovu sa tak stretávame s Blue a jej nevšednými príbuznými a štvoricou priateľov spojených hľadaním bájneho kráľa z anglosaských legiend. Práve na dynamike vzťahov je postavený celý román, autorke sa podarilo dôkladne preniknúť do kontrastného sveta rozmaznaných potomkov z bohatých rodín a (ne)obyčajných obyvateľov amerického malomesta.

"Ako jedinej nejasnozrivej členke ich nadmieru špiritistickej famílie, jej predpovedali budúcnosť znovu a znovu, a zakaždým jej vyšlo, že zabije svoju pravú lásku, ak sa ju pokúsi pobozkať. A podľa predpovede toto bol ten rok, kedy sa mala zamilovať. Navyše ona a jej jasnozrivá nevlastná teta Neeve videli v apríli jedného z chlapcov kráčať po ceste mŕtvych, čo znamenalo, že v nasledujúcich dvanástich mesiacoch mu bolo súdené zomrieť."

Blue sa po udalostiach vedúcich k dramatickému rozuzleniu stala pevnou súčasťou partie havraních chlapcov, študentov miestnej akadémie. Je priťahovaná najmä ich vodcom Ganseym, odhodlaným nájsť hrob waleského kráľa Glendowera a priviesť ho späť k životu. Ako členka rodiny s výraznými jasnovideckými schopnosťami by bola cenným prínosom, keby však nejakú mágiu ovládala. Jej devíza ale spočíva len v tom, že svojou prítomnosťou zvyšuje talent iných osôb. Pri chlapcoch musí mať neustále na pamäti, že pri pobozkaní pravej lásky ju zabije. Blue sa zmieta v neistote, či je ňou Gansey, pretože sama nevie, či je skutočne zamilovaná. Jej pozornosť totiž priťahuje aj Adam... Skúškou citov pre všetkých bude aj závan minulosti spojený s najväčším rebelom partie - Ronanom, ktorý dokáže preniesť veci zo snov do nášho sveta. Napríklad záhadnú skrinku. Podobné zariadenie hľadá Sivý muž, ochotný ísť aj cez mŕtvoly, aby splnil svoje poslanie. Pre Ronana nastal čas vysporiadať sa s temným rodinným dedičstvom a postaviť sa zoči-voči zjavným aj skrytým nepriateľom.

"Ronan zahrešil spod netvora. Gansey schmatol netvora za končatinu - rameno? Krídlo? Z pocitu hnusu ho naplo - a švihal po nej orezávačkou. Cítil, ako čepeľ nadviazala kontakt, ako sa zahryzla do mastného mäsa. Vzápätí mal na krku pazúr, pazúr vrazený do tenkej kožičky pod bradou. Zahákol ho ako rybku. Zreteľne si uvedomoval, aká smiešne malá je čepeľ orezávačky. Aká chatrná v porovnaní s ostrými pazúrmi tejto príšery. Niečo teplé mu stekalo na golier trička. Pľúca mu zaplnil pach hniloby. Ronan ovalil netvora páčidlom po hlave. A potom znovu. A ešte raz. Obaja, Gansey aj tá vec klesli na zem."

Dej sa po predošlej knihe teraz viac sústredí na Ronana a jeho rodinnú situáciu. Pripadal mi zaujímavejší než Gansey, ktorý mi svojou posadnutosťou Glendowerom až tak nesadol. A zrejme ani Blue, keďže si nie je istá svojimi citmi. Ešteže je tých chalanov toľko, že Maggie Stiefvater môže jej pozornosť poľahky rozdeliť a neistotou hrdinky tak oddialiť predpovedanú tragédiu. Jasne stanovená romantická línia je teda v úzadí, ale to neznamená, že Blue nepodlieha (ako je v danom žánri bežné) emocionálnym dilemám. Zlodeji snov predstavujú nový svet plný mágie, artefaktov a výrazných postáv. Budovaniu atmosféry je niekedy podriadený aj samotný príbeh, autorka veľa vecí vysvetľuje, dopĺňa (až "obkecáva") a text stráca na dynamike. Našťastie dej dokáže vtiahnuť a neraz si ani neuvedomujete, ako vás pohltí. A to najmä vo chvíľach, keď sa objaví na scéne nevyspytateľný Sivý muž. Po predchádzajúcom slabom záporákovi ide o vzpruhu, akú séria potrebovala. Havraní cyklus nepodporuje vžité klišé o menej vydarených pokračovaniach, ale ide lepšou, pútavejšou cestou. Len tak ďalej!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Don Mann v spoluprácu s Ralphom Pezzullom už po tretí raz prichádzajú do našich končín, aby nám ponúkli pohľad do sveta najodvážnejšej (a tiež najnebezpečnejších) bojovej jednotky. SEAL TEAM SIX pozostáva z neohrozených mužov, ktorí neustále riskujú svoje životy, aby spravili maximum pre zachovanie slobody a demokracie. Lov škorpiona pokračuje v šľapajách svojich predchodcov (Lov šakala a Lov vlka) a znovu sa ocitáme v akcii spolu s chlapmi Toma Crockera. Po rukojemníckej dráme v Mexiku a boji proti teroristom na Strednom východe sa autori opäť ponárajú do vôd globálnych hrozieb. Tematicky sa teda Lov škorpiona približuje predošlej časti série, ale nemusíte sa báť, že by autori vykrádali sami seba. Už prológ vás navnadí na poriadnu dávku akcie a vaše očakávanie nebude sklamané ani v jadre knihy. Teda... do istej miery.

"Výkřiky zněli spíš persky než arabsky. Iránci? zeptal se v duchu sám sebe. Dávalo to smysl. Iránci potřebovali pro program vývoje atomových zbraní nezbytné komponenty i jaderné palivo. Navíc je zasáhla celá série embarg uvalených OSN, díky nimž pro ně bylo téměř nemožné dovážet uran legální cestou. Proto si najali piráty, aby unesli plavidlo přepravující věci, které potřebovali. To bylo celkem chytré."

Muži jednotky SEAL TEAM SIX sú práve uprostred akcie, keď sú náhle prevelení do vôd Indického oceánu. Majú za úlohu nájsť a oslobodiť loď z rúk pirátov neďaleko somálskeho pobrežia. Až neskôr sa dozvedajú, že prevážala nebezpečný jadrový materiál. Misiu síce splnia, ale Thomas Crocker si rýchlo uvedomí, že Somálci obsadili loď na pokyn kohosi iného - hrozivejšieho a mocnejšieho. Irán a Čína totiž spojili sily, aby vytvorili jadrovú bombu, a na to potrebujú dostatočné množstvo uránu a techniky. Ich cieľom sa stane Líbya, kde vládne po Kaddáfiho páde núdzový režim a ešte dlho potrvá, kým sa krajina spamätá. Tomov tím je poverený obhliadkou rôznych miest v štáte, kde by sa mohli ukrývať dôkazy o zbrani s krycím názvom Škorpión. Pritom sa zoznamujú s nestálou situáciou v Líbyi medzi pohlavármi, obyčajnými ľuďmi i púštnymi kmeňmi a čelia nielen ich prosbám o pomoc, ale aj hrozbám a snahe vyhnať z krajiny votrelcov. Iránski teroristi však takisto nezaháľajú a je len otázkou času, kedy spravia ďalší ťah, a to dokonca pre Toma veľmi osobný...

"Crocker neměl čas vyptávat se jich, kdo jsou nebo k jaké skupině patří. Byl rád, že se stejně jako on pokoušejí zastavit teroristy, kteří proti nim pravděpodobně měli přesilu třech na jednoho. Kolem věže hotelu zakroužil vrtulník a přelétl nad vodou. Jeho reflektor osvítil přibližně desítku mužu ozbrojených automatickými zbraněmi a RPG, utíkajících po pláži. Jeden z nich se zastavil, a než ho Crocker stačil zneškodnit, vypálil svou střelu. Raketa vylétla a narazila do boku helikoptéry. Následný výbuch zalil okolí bílým světlem a otupil Crockeruv sluch."

Lov škorpiona sa mierne odlišuje od ostatných dielov série. Kým štvrtý a prvý diel (v tomto poradí vyšli v českom preklade; Lov škorpióna je druhá časť v sérii) sú hutnejšie a priamočiarejšie, aktuálny príbeh pôsobí viac roztrieštene. Je tu menej akcie, tím "sealov" sa presúva z jednéh miesta na druhé, čo značí väčšie množstvo opisu krajiny a vedľajších, pre dej málo podstatných postáv. Z tohto dôvodu ma Lov škorpiona bavil zatiaľ najmenej, hoci aj tu nájdeme niekoľko skvelých momentov. Najvýraznejší bol nepochybne útok teroristov na hotel, pri ktorom sa naplno prejavila Mannova schopnosť perfektne vykresliť akciu. Príbeh začne poriadne gradovať až zhruba v dvoch tretinách, kedy hon na záporáka zasiahne Crockera na citlivom mieste. Vydržte teda, ak sa vám bude zdať kniha skôr sondou do politickej situácie Líbye z rôznych uhlov pohľadu, dočkáte sa aj neutíchajúcej akcie, ako sme u autora zvyknutí. A až na konci naplno pochopíte (aspoň u mňa to tak bolo), prečo Don Mann zvolil preňho takú netypickú slovnú predohru. Netvrdím, že išlo o umelé naťahovanie, ale ďalší diel série bude mať k tomu ešte zjavne čo povedať. SEAL TEAM SIX je nadupanou sériou, a hoci všetci jeho členovia pôsobia jednoliato a odlišujú sa akurát menom, v prípade núdze by ste ich určite chceli mať po svojom boku.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media. 

Veľmi som sa potešil, keď som sa dozvedel, že manželia Börjlindovci napísali novú knihu. Kdesi som totiž pred časom čítal, že Temný úsvit mal uzavrieť trilógiu s Oliviou a Stiltonom. Mrzelo ma to, ale akákoľvek ľútosť je už dávno preč. Štvrtá časť série Stále vládne mráz je za mnou a môžem povedať, že kvalititatívne sa pohybuje kdesi medzi výbornou druhou a priemernejšou treťou. Ako je u Cilly a Rolfa zvykom, vždy sa zamerajú na nejaký aktuálny spoločenský problém. V tomto románe je to predovšetkým utečenecká kríza, ale významnou mierou sa dotýkajú aj pedofílie a bezdomovectva. Časť deja sa navyše odohráva v Rumunsku, čím príbeh získava na väčšej atraktivite a dynamike. Stále vládne mráz je ukážkovým severským trilerom, a nielen podľa názvu. Vyznačuje sa napínavou atmosférou, temnými postavami a miestami až priveľkou brutalitou, ale aj taký, žiaľ, býva svet.

"Pridala do kroku a prudko zabočila za roh. A vzápätí skamenela. Ani nie meter od nej stál bezuchý, z tváre mu na hruď kvapkala krv. Skôr než sa stihla stiahnuť naspäť, vystrel ruku a schmatol ju za bundu. Priam ju priklincoval ku skalnej stene a začal jej rozopínať nohavice. Olivia pochopila, že nemá zmysel kričať. Uvoľnila si ruku a vo vrecku nahmatala fľašu riedidla. Nenápadne odkrútila uzáver a vytiahla fľašu."

Olivia sa stala plnohodnotnou členkou vyšetrovacieho tímu pod vedením Matte Olsäterovej, čo nevnímajú všetci s nadšením, no jej schopnosti sú nepopierateľné. A začne zhurta - v odľahlom lese je objavená mŕtvola chlapca, pravdepodobne inej národnosti, ktorý nikomu nechýba a nepoznajú ani jeho totožnosť. Je možné, že sa stal cieľom násilného pedofila, no vražedná zbraň odkláňa vyšetrovanie celkom iným smerom. A to priamo do srdca Rumunska. K tímu sa externe pridáva aj Tom Stilton, bývalý policajt, neskôr bezdomovec a momentálne človek snažiaci sa dostať späť do sedla. Ponúkne Mette svoju pomoc a ona ju prijme, načo odchádza s Oliviou do Bukurešti zistiť viac o chlapcovi a tamojšom nebezpečnom kriminálnom gangu. Súbežne s tým sa rozvíja vo švédskom prostredí niekoľko dejových línií s rôznorodými postavami, ktorých prepojenie a zmysel sa ukazuje len postupne. Ide naozaj o pestrú škálu osôb, čo veľmi rýchlo vzbudia váš záujem a ani na chvíľu sa nenudíte.

"Ionela zrejme našli. Vo Švédsku. Znie to neuveriteľne. Ani nie to, že ho vo Švédsku našli, ale že ho našli a spojili s Mihaiovou organizáciou. Iulian hovoril, že Švéd sa pýtal na Dýka je posvätná. No a dôvod na to si naozaj nevedel vysvetliť. Existuje pár osôb, ktoré vedeli o Ionelovi a o všetkom ostatnom, ibaže tým dôveruje. Takže čo? Vari sa k nim niekto infiltroval? Zo švédskej strany? Ohrozuje to celú činnosť? A vie o tom Švéd? Na to potrebuje získať odpoveď. Pravdepodobne ju pozná iba jediný človek. Švéd osobne. Tom Stilton."

Krimitrilery manželov Börjlindovcov patria u mňa osobne k tomu najlepšiemu, čo severania ponúkajú. Majú nezameniteľný štýl a inak to nie je ani v tomto prípade. Príbeh je rozprávaný z rôznych uhlov pohľadu, členenie textu na menšie časti mu prepožičiava rýchlejší spád a poskytuje možnosť obsiahnuť väčšie množstvo postáv. V deji sa mihnú všetky známe postavy, no ide o samostatný prípad, ktorý sa nevracia do ich minulosti, takže po knihe môže siahnuť skutočne každý, i nový čitateľ. Práve naopak, postavy sa ďalej vyvíjajú a autori si pre nich pripravili nielen pracovné, ale aj osobné skúšky. Ešteže sú Olivia aj Tom takí odolní a napokon nájdu vôľu popasovať sa so všetkým. Názov Stále vládne mráz vychádza z detskej uspávanky, ale verne odráža aj celkové vyznenie diela. A to tak s ohľadom na dej, ako i spoločenskú situáciu. Realita dneška je občas neľútostná a Börjlindovci pred ňou nezatvárajú oči. Zobrazujú ju vo všetkej komplexnosti a vyvolávajú tým v čitateľovi mnoho otázok. Presah ich románu je nepopierateľný a ja verím, že svojou tvorbou ešte zďaleka nepovedali posledné slovo.

Vydavateľstvo Slovart pripravilo pre fanúšikov jeho edície historických románov skutočnú lahôdku. Na náš trh sa totiž konečne dostal preklad tvorby Philippy Gregory, jednej z najuznávanejších autoriek v danom žánri. Najväčší úspech zožala jej rozsiahla séria o dynastiách Plantagenetovcov a Tudorovcov, ktorá počtom dielov vstúpila už do druhej desiatky. Autorka má skutočne výrazný rozprávačský talent, preto nečudo, že jej knihy oslovili aj filmárov. Biela kráľovná a Biela princezná sa dočkali seriálových spracovaní a zožali primeranú slávu. Škoda, že sme sa nezoznámili aj s úvodnými časťami knižnej série, mapujúcej tzv. vojnu ruží, ale nevadí. Katarína Aragónska - Večná princezná (ktorá je v poradí šiestym dielom) je začiatkom tudorovskej línie a iste mi dáte za pravdu, že vláda Henricha VIII. ponúka nesporné množstvo zaujímavých námetov. 

"Narodila som sa do menej vzrušujúcich časov. Získam si náklonnosť Arthura, jeho čudného, hlučeného otca, aj jeho milého chvastavého bračeka. Budem sa usilovať, aby si ma obľúbila jeho mama i stará mama alebo aby ma aspoň naučili, ako byť princeznou z Walesu a anglickou kráľovnou. Nebudem musieť po nociach cválať od jednej obliehanej pevnosti k druhej, ako musela moja mama."

Katarína Aragónska je najmladšou dcérou Ferdinanda a Izabely, španielskeho kráľovského páru, ktorý vyhnal z Európy Maurov a na svojej krížovej ceste zjednocujú krajinu a šíria vieru aj za zámorie. Nečudo, že Anglicko si chce zabezpečiť s nimi spojenectvo, a to najmä proti Francúzom. Katarína je od troch rokov zasnúbená s následníkom trónu Arthurom. Keď napokon príde čas odísť za novým životom, neváha. Vie predsa, čo je jej povinnosť, bola vychovávaná k poslušnosti, no po rodičoch zdedila aj bojovnosť a vnútornú silu. A tú veru bude potrebovať! Jej manžel Arthur je totiž pomerne bezduchý a nezáživný, viac túžby vzbudila paradoxne v samotnom anglickom kráľovi. Lenže osud má napokon celkom iné plány, a keď sa Katarína stáva manželkou o päť rokov mladšieho švagra Henricha Tudora, nastupuje na celkom novú cestu. K zatrateniu a poníženiu. Na jej pleciach leží v podstate budúcnosť celého kráľovstva - je jej povinnosťou priviesť na svet dediča. Čo ak sa to však nedarí a Henrich má zálusk na inú, vhodnejšiu manželku...?

"Kráľovná matka lady Margaret o schudobnenú španielsku princeznú nemala záujem. Neukázala sa plodná, teraz dokonca hovorí, že nemala styk, ovdovela a do kráľovskej pokladnice nepriniesla nijaké peniaze. Tudorovcom je nanič, nanajvýš iba ako vyjednávací tromf v nepretržitej ťahanici so Španielskom. Nech radšej zostane v tom dome na nábreží, ako by ju mali povolať k dvoru. A okrem toho sa kráľovnej matke nepozdávalo, ako sa nový princ z Walesu díva na svoju ovdovenú švagrinú. Kedykoľvek sa s ňou princ Harry stretne, vyvaľuje na ňu oči ako oddané šteňa."

Stačila jedna kniha a Philippa Gregory si ma celkom získala. Jej podanie dejín je úchvatné, ľudské a citlivé aj voči krutým udalostiam. Už len začiatok boja medzi Španielmi a Maurami je úžasný a prežívate ho spolu s jeho účastníkmi. Dej románu sa odvíja zhruba počas dvoch dekád a sleduje Katarínu od jej piatich rokov. Naplno sa však rozbehne až jej príchodom do Anglicka. Až sa mi nechcelo veriť, aký bol malý Harry (neskorší Henrich VIII.) rozkošný a milý chlapec. Neskôr sa však už začína viac prejavovať jeho kolísavá povaha a viac sa približuje obrazu nevyspytateľného kráľa. Jeho staršieho brata a Kataríninho brata Arthura mi bolo najprv ľúto, potom som mal chuť poriadne ním zatriasť. Jednoducho, autorka vie, ako vtiahnuť čitateľa do deja tak, že pred ním ožívajú pol storočia mŕtve osobnosti. Text je doplnený o osobné vyznania kráľovnej, čo mu pridáva na citlivosti a autentickosti. Niekedy išlo iba o zopakovanie udalostí z pohľadu Kataríny, neraz však viac odhalila svoje vnútro či spomienky. Katarína Aragónska výborne dopĺňa slovarťácku edíciu a ako prvá lastovička novej série spĺňa svoju úlohu zaujať na maximum.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ pripravilo pre fanúšikov Agathy Christie koncom roka veľmi príjemné potešenie. Do knižníc nám pribudli dva tituly, pričom jeden v sebe ukrýva až tri samostatné príbehy. Či už máte radšej svojrázneho Belgičana Hercula Poirota, alebo odhodlanú dámu slečnu Marplovú, v žiadnom prípade neobídete skrátka. Kniha 3x Hercule Poirot obsahuje to najlepšie, čo ponúka detektív zo svojich ciest po Blízkom a Strednom východe. Môžete sa tak začítať do už priam kultových diel Smrť na Níle, Vražda je zvyk a Schôdzka so smrťou. Pátranie po pravde v podaní slečny Marpolovej vás zas čaká v románe Vražda na fare, kde sa už ocitneme v tradičnejšom prostredí anglického vidieka. Obe knihy sú nesporným dôkazom autorkinho talentu a potvrdzujú jej status kráľovnej britskej detektívky. 

"Máme akceptovať svedectvo slečny Van Schuylerovej alebo Rosalino zapieranie? Niekto naozaj hodil čosi v tom čase do rieky, a to čosi bola pravdepodobne pištoľ zakrútená do zamatovej štóly. Zistiť: Mala Rosalie motív? Možno nemala rada Linnet Doylovú a závidela jej, ale na vraždu tento motív nestačí. Indície proti nej budú presvedčivé len v prípade, ak objavíme adekvátny motív." (Smrť na Níle)

Smrť na Níle, Vražda je zvyk a Schôdzka so smrťou – tieto tri detektívne príbehy z pera Agathy Christie patria k tomu najlepšiemu, čo počas svojej bohatej kariéry napísala. Okrem postavy svojrázneho belgického detektíva Hercula Poirota ich spája aj fakt, že autorka umiestnila dej do exotického prostredia Blízkeho a Stredného východu.
V Smrti na Níle nás zavedie do Egypta, aby na palube parníka plaviaceho sa po Níle rozohrala napínavú drámu medzi mladomanželmi a manželovou bývalou snúbenicou, v románe Vražda je zvyk sa ocitáme na odľahlom archeologickom nálezisku v Iraku, kde manželku slávneho archeológa sužujú desivé halucinácie, a napokon v Schôdzke so smrťou sa vydáme na cestu do Jeruzalema a starobylej Petry spolu s americkou rodinou, ktorú ovláda despotická nevlastná matka. A ako inak, vo všetkých troch príbehoch sa odohrajú zločiny, ktorých rozlúštenie poriadne potrápi Poirotove sivé mozgové bunky a čitateľom poskytne skvelý zážitok.

"Vytrhla mi papier z ruky - vytrhla do slova a do písmena - a potom ho držala v plameni sviečky, až kým sa nezmenil na popol. Ako vravím, bola som omráčená - iba som na ňu vytriešťala oči. Nemala som kedy prečítať text na papieri - vychmatla mi ho z ruky prirýchlo. Ale keď vzbĺkol a skrútil sa ku mne, nakrátko som zazrela slová napísané atramentom... Rovnaký rukopis som videla v anonymných listoch. (Vražda je zvyk)

„Keby niekto zavraždil plukovníka Protheroa, urobil by svetu dobrú službu.“ Keď anglikánsky duchovný Leonard Clement ľahkovážne utrúsi tieto slová, ani vo sne netuší, že zakrátko sa naplnia. Aj vzhľadom na iné okolnosti, ako je miesto činu, ktorým sa stala jeho vlastná fara, sa ocitne na zozname podozrivých. Policajný šéf Melchett a inšpektor Slack vyšetrujúci smrť majiteľa panského sídla, ktorého nemohli vystáť ani najbližší príbuzní, uviaznu v slepej uličke, odkiaľ ich môže vyviesť iba Clementova najbystrejšia farníčka slečna Marplová. Nik iný tak dobre nepozná domáce pomery a vzťahy, ale predovšetkým ľudskú povahu, vystavenú odvekým pokušeniam lásky a mamonu. Nenadarmo pred starou dámou cíti rešpekt celý St Mary Mead vrátane vraha, ktorý dobre vie, že keď sa raz slečna Marplová vydá na lov, nikto a nič jej neujde.

"Myslel som, že v ateliéri nikoho niet. Nepočul som nič, čo by ma varovalo, a zrejme nebolo počuť ani moje kroky v tráve. Otvoril som dvere a rozpačito som zastal na prahu. Uvidel som dvojicu - muž objímal ženu a vášnivo ju bozkával. Lawrence Redding a pani Protheroová! Opatrne som vycúval von a zamieril do pracovne. Zvalil som sa do kresla, zapálil som si fajku a zamyslel som sa. Popoludňajší  rozhovor s Lettice potvrdil moje podozrenie, že medzi jej nevlastnou matkou a tým mládencom sa k čomusi schyľuje." (Vražda na fare)

Zatiaľ čo 3x Hercule Poirot je zbierkou príbehov z rôznych období, Vražda na fare je vôbec prvým románom, kde sa objavuje postava slečny Marplovej. Takže ak má niekto rád čítanie sérií pekne postupne, tento titul je jeho vstupenkou do sveta nevšednej staršej dámy so záľubou v riešení zamotaných prípadov. Agatha Christie je naozaj majsterkou v poznaní ľudského charakteru. Na jej stránkach ožíva množstvo viac či menej bizarných postáv z rôznych vrstiev. Uhladená britská spoločnosť skrýva veľa tajomstiev a čitateľ ich odhaľuje spolu so zvedavými hrdinami. Väčšina deja je postavená na dialógoch a záverečnej dedukcii, no nudiť sa nebudete. Nedá mi nespomenúť aj technickú stránku kníh. Vražda na fare je klasickou knihou v rámci série, no 3x Hercule Poirot sa vyznačuje nielen väčšími rozmermi, ale aj lentikule, vďaka ktorej hodinky na obálke ukazujú vždy iný čas. Veru, zločin sa neriadi podľa zákonitosti doby, ešteže tu máme našich vyšetrovateľov!

Za poskytnutie recenzných výtlačkov ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Keby som bol poverčivý, od trinásteho prípadu Lincolna Rhyma by som asi očakával úpadok kvality a autorovej originality. A zbytočne. Jeffery Deaver je stále v skvelej forme a Poslední hodina je toho dôkazom. Ba čo viac, dejiskom už nie je tradičný New York, ale krásne, slnečné, temperamentné a kultúrne bohaté Taliansko. Sérii (samotný román nevynímajúc) to prospelo. Celková atmosféra je výraznejšia a nové postavy priniesli do príbehu svieži vietor. Autor aj tentoraz postupuje podľa zaužívanej schémy s páchateľom sériových zločinov, ktorého odhalenie nie je konečnou stanicou a (očakávaný) zvrat poženie celý dej ešte ďalej. Rozuzlenie mi síce pripadalo už trochu pritiahnuté za vlasy (ako to, napokon, priznala aj samotná Amelia Sachsová), ale faktom stále ostáva, že Poslední hodina je exemplárnym príkladom vydareného kriminálneho psychotrileru. 

"Jak dlouho, přemýšlel Rhyme, dokáže člověk takhle stát, než spadne nebo svěsí tělo, než mu nohy vypovědí službu nebo ztratí vědomí... a podlehne drtivému sevření oprátky? Na rozdíl od tradičních poprav by tenhle pád nelozmil muži vaz, ale pomalu a trýznivě by ho uškrtil. Hudba na videozáznamu zvolna zpomalovala a s ní zpomalovaly i steny - stále byly dokonale synchronizované s povznášející hudbou."

V New Yorku dôjde k únosu, pri ktorom si chce páchateľ nahrať zvuky trápenej obete. Pripraví jej pascu, spočívajúcu v hrozbe uškrtenia, a videozáznam z popravy zverejní na internete. Polícia okamžite kontaktuje konzultanta a kriminalistickú kapacitu Lincolna Rhyma. Mladého podnikateľa sa tímu podarí nájsť, ale únosca (ktorý si vyslúži prezývku Skladateľ), im utečie. A to dokonca za hranice - do Talianska. Keď tam dôjde k ďalšiemu zločinu, newyorská skupina balí kufre a ocitá sa v slnkom prehriatom Neapole. Tu musí čeliť nielen nevšednému páchateľovi, ale aj miestnej byrokracii, predovšetkým v podobe neohrozeného prokurátora. Členom vyšetrovacieho tímu sa stáva aj neskúsený, ale o to aktívnejši "lesný policajt" Ercole. Skladateľ nezaháľa a čoskoro sa v jeho modus operandi ukazuje určitá schéma. Taliansko je zaplavené vlnou utečencov a únosca sa zameriava práve na nich. Ako do toho však zapadá prvý únos v Amerike? A ako byť o krok popredu pred narušeným človekom, ktorý všetko podriaďuje gréckej múze a chce svojimi činmi dosiahnuť vytúženú Harmóniu?

"Letecké palivo naznačovalo blízkost letiště a ingredience používané v libyjské kuchyni ukazovaly na stánky pro uprchlíky v okolí utečeneckýho tábora, jako bylo Přijímací centrum. Capodichino. A přesto... I u těch nejsolidněji a nejelegantněji sestavených hypotéz se někdy stane, že je zhatí tragická chyba - a jedna taková nastala i v tomto případě... Skladatel učinil přesně to, co Rhyme a ostatní předpokládali. S jednou malou odchylkou: tentokrát se neobtěžoval natočit stěnání unesené osoby a použít ji jako rytmický základ valčíku. Prostě oběti podřízl hrdlo, nechal na mistě podpis v podobě oprátky a utekl."

Páčili sa mi zmeny, ktoré autor zapracoval do rozbehnutej série. Okrem prostredia a postáv ide aj o hlavného zloducha. Výnimočne nejde o sériového vraha, hoci isté paralely sú na mieste. Taliansko bolo skvelou voľbou. Nielenže ponúka nepreberné možnosti s ohľadom na dejiny a reálie, ale zároveň je aj jedným z centier európskej prisťahovaleckej krízy. Jeffery Deaver pristupuje k tejto pomerne kontroverznej téme citlivo a objektívne, ukazuje ju z rôznych strán a konečný názor necháva na čitateľa. V závere príbehu sa vyskytol náznak, že Lincoln Rhyme a Amelia Sachsová by sa mohli za hranice vydať aj častejšie, čo by som neskonale uvítal! Niežeby nebol New York zaujímavý, ale predsa len je častým miestom deja a aj u iných spisovateľov a už je trochu tendenčný. Poslední hodina patrí u mňa k najlepším dielom série - vďaka Taliansku, skvelým postavám a rozuzleniu, ktoré sa rozhodne nedá predvídať. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ pokračuje v nastúpenej ceste a naďalej prináša na náš trh žáner historických romancí azda v najväčšom rozsahu. Ja ich vnímam ako rozprávky pre dospelých, občas je vítané a neraz i potrebné preniesť sa do sveta odvážnych hrdinov, noblesných sál a šťastných koncov. Vedia o tom aj autorky Tracy Anne Warrenová a Elizabeth Michelsová, ktorých série patria medzi najobľúbenejšie. Neslušným návrhom začína u Warrenovej nová škála príbehov, zatiaľ čo Neskrotným dedičom pokračuje Michelsovej séria o členoch Klubu náhradných dedičov. Či už siahnete po prvom, alebo druhom románe (ideálne po oboch), neobanujete. Obidve autorky stavili na romantiku a pokojné plynutie deja, ale nudiť sa nebudete. Stačí totiž vydarená zápletka a výrazné postavy a knihy nepustíte z rúk.

"Odmietala čo i len pozrieť na lorda Leopolda. Keby mohla vrátiť čas, najradšej by ho predsa len obliala tým šampanským, kým ešte mala príležitosť. Možno by mu ho vyliala rovno na tú namyslenú hlavu! Pravdaže, teraz už bolo jasné, prečo dostala pozvánku. Čudovala sa, prečo ju lord a lady Hollandovci odrazu chcú privítať na jednom zo svojich stretnutí. Kiežby sa bola lepšie zamyslela nad ich možnými pohnútkami." (Neslušný návrh)

Neslušný návrh - oficiálna anotácia: Skvostná romanca z regentského Anglicka. Lord Leo Byron sa v poslednom čase nudí, a tak potrebuje rozptýlenie, najlepšie v podobe krásnej ženy. Keď prvý raz zazrie lady Thaliu Lennoxovú, ktorej meno sa spája so škandálnym rozvodom, zaumieni si, že s ňou nadviaže dôverný vzťah. No aj keď sa snaží zo všetkých síl, temperamentná mladá žena oňho očividne nemá záujem...
Thalia Lennoxová bola kedysi miláčikom spoločnosti, no teraz žije na jej okraji. Bývalý manžel jej zničil povesť a ona sa zaprisahala, že sa už s nikým nezblíži. Odvážne pokusy Lea Byrona získať si jej priazeň však jej rozhodnutie naštrbia a ona prvý raz v živote uvažuje, či nemá zariskovať a vpustiť toho príťažlivého naničhodníka nielen do svojho života, ale aj do svojej postele...

"Evangeline videla zlo, ktoré sa skrývalo pod maskou najváženejších členov spoločnosti. Zažila ho z prvej ruky - príkladom boli jej vlastní rodičia. Otec si ju nevšímal a mama ju celý život tyranizovala. Prečo by si Ash nemohol vziať mamino vreckové a dožičiť si dobré jedlo? Nech si ho vezme. Evangeline by rodinu nikdy neokradla, ale ak sa Ash rozhodne, že to urobí, nebude mu brániť. Mama dostane iba to, čo si zaslúži - po všetkých intrigách sa stane obeťou niečích intríg. A otec, ten bude určite ťažiť z Evangelininho manželstva. Čo znamená trocha peňazí? Aj keby Ash otca podvádzal, verí mu." (Neskrotný dedič)

Neskrotný dedič - oficiálna anotácia: Pôvabná regentská romanca, ktorou pokračuje najnovšia séria obľúbenej autorky. Lady Evangeline Greenová žije v klamstve. Aby vyhovela svojej rodine, predstiera, že je dokonalá debutantka – až kým sa nezoznámi s hriešne príťažlivým lordom Crosbym. V jeho spoločnosti neplatia žiadne prísne pravidlá, a tak sa Evangeline konečne môže cítiť slobodná. Za slobodu sa však platí: lord Crosby nie je tým, za koho sa vydáva...
Ash Claughbane nie je lord Crosby. Je to profesionálny podvodník, ktorý sa živí svojou výrečnosťou, člen tajného pánskeho spolku s názvom Klub náhradných dedičov. Keď Greenovci pripravia jeho rodinu o majetok, zaprisahá sa, že mu za to draho zaplatia. Od tých čias žije Ash iba pre pomstu – no iba dovtedy, kým nestretne krásnu Evangeline...

"V tej chvíli upútalo jej pozornosť škrabanie na druhej strane spálne. Okno sa pomaly otvorilo. Vlamač! Srdce sa jej rozbúchalo. Počula príbehy o nebezpečenstvách v Londýne, ale vždy sa nazdávala, že ich domov je bezpečný. Čo má robiť? Musí niečo urobiť! Zdvihla najbližšiu zbraň, ktorú mala poruke, aby sa bránila pred hroziacim nebezpečenstvom - striebornú kefu na vlasy. Prikrčila sa na kraji postele, zdvihla kefu, pripravená zmlátiť zlodeja do bezvedomia. Čas akoby sa spomalil, keď sledovala, ako okenný parapet prekračuje jedna hessenská čižma, nasledovaná veľkou mužskou postavou. Na obyčajného zlodeja celkom pekné čižmy, či nie?" (Neskrotný dedič)

Tracy Anne Warrenová stavila na iskrivé dialógy, romantiku a erotiku, zatiaľ čo Elizabeth Michelsová sa viac pohráva aj s ľahkým kriminálnym námetom. Obe autorky znovu dokazujú svoj talent a prejavujú sa ako rodené rozprávačky. Dokážu udržať čitateľa v napätí, ale zároveň ho aj pobaviť. V príbehoch často natrafíte na humorné situácie, ktoré vhodne dopĺňajú rozbehnutý dej. Vydavateľstvo ako obvykle dbá aj na redaktorskú a jazykovú úpravu, a tak vás nemilo neprekvapia preklepy či pravopisné chyby. Neslušný návrh aj Neskrotný dedič sú ako stvorené na zimné dni, v atmosfére pokoja si ich určite vychutnáte ešte viac.

Za poskytnutie recenzných výtlačkov ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.