Vydavateľstvo Artis Omnis systematicky narúša môj zabehnutý kolobeh čítania. Vždy som bol pomerne stereotypný čitateľ, siahajúci po obľúbených žánroch ako krimi, psychotrilery, romantika... Ich menšinoví súrodenci boli dlho v zákryte, ale bariéra sa postupne rúca a ja s čoraz väčšou zvedavosťou čakám, s čím ďalším žilinské vydavateľstvo príde. Momentálne je jeho najväčším tromfom poviedkový román (zaujímavý pojem, však?) Martina Hatalu (nemôžem si pomôcť, autora budem asi podvedome navždy vnímať ako reformátora slovenčiny). Whiskey, krv a striebro je výborný názov - symbolický a pritom trefný (čosi ako Slnko, seno...). Pre neznalca obsahu knihy môže whiskey predstavovať naoko distingvované prostredie vyšších vrstiev, ktoré je však len pozlátkou pre ich nekalé praktiky, prípadne popíjane alkoholu v salóne prašného Divokého západu. Krv je klasický symbol detektívok a striebro je vhodné mať poruke vždy, keď bojujete proti nadprirodzenu. Jednoducho, stačí si vybrať podľa chuti. 

"Vyzeral ako ráno. Dokonca aj oblek mal rovnaký, ako keď som ho stretol v kasíne White Fox. Vtedy som si ani nevšimol, že boxer pri bráne je Alp. Kým som vyskočil na nohy, už bol zase pri mne. Ledva som jednu ranu odstrčil nabok, druhá ma trafila do rebier. Keby som bol človek, asi by mi ich všetky zlomil. Vyviedol ma z rytmu a vedel o tom. Chytil ma za rameno, aby si ma pridržal. Zvrtol som sa a vytrhol sa mu. Zväčšil som vzdialenosť a narýchlo ho pritom trafil lakťom do tváre."

Christopher Orchard je postava, ktorá pre autora predstavuje veľkú výzvu a zároveň sa mu opláca obrovským množstvom možných námetov. Spája v sebe prvky viacerých klasikov detektívneho a fantasy žánru, čím umožňuje Martinovi Hatalovi viesť ho pestrými situáciami a klásť mu pod nohy nevšedné polená. Každý prípad preverí jeho charakter a ukáže jeho komplexnosť. Ako sa hovorí, človek sa nemení, len doba je iná. Azda aj preto Orchardovi lepšie pasuje minulosť než prítomnosť. A to konkrétne 30. roky, ku ktorým sa mnohí i dnes tak radi vracajú ako k obdobiu bohémstva, farebnosti, ale aj bujnenia ideológií, zločinu a nebezpečných vášní. Primiešajte si k tomu bytosti a motívy z iných dimenzií a máte naozaj pestrý koktejl. Napokon, to sa týka aj samotnej formy. Ako autor som sa vedel vcítiť do Martinových pocitov a azda sa nemýlim, ak poviem, že aj on sám pri písaní podľahol čaru vlastného príbehu. Jedna poviedka strieda druhú a postupne objavujete spoločné prvky a ich rozvíjanie naprieč celým dejom. Termín poviedkový román je tak celkom na mieste.

"V bare bolo pusto. Oknami sa dovnútra dralo mdlé svetlo, ktoré vyháňalo ľudí od stolov omnoho účinnejšie než ktorýkoľvek vyhadzovač na svete. Bolo to svetlo, ktoré z vás vyháňalo úplne všetko. Odhalilo všetky praskliny a vrásky na maľovke a široké škáry medzi schodenými parketami a vy ste si odrazu uvedomili, že môžete piť, koľko chcete a čo chcete, aj tak príde čas, keď budete musieť vyliezť von a dlho a bolestne triezvieť. Toto bolo miesto, kde čas vôbec neplynul. A potom bol skrátka preč. Sadli sme si na ošúchané stoličky. Po kožených poťahoch ostali len nity na okrajoch."

Zbierka príbehov Whiskey, krv a striebro je výrazným debutom. Martin Hatala sa prejavuje ako zručný rozprávač, aj keď na texte miestami badať trochu kostrbatejšie vyjadrovanie, kedy je plynulosť slov narušená napríklad prílišnou snahou o originálne prirovnanie. Čo sa mi páči, je autorova schopnosť vytvoriť príznačnú atmosféru. Na to neraz slúžia opisy prostredia a postáv, ktoré v iných dielach preskakujem, tu sú ale opodstatnené a funkčné. Apropo, amtmosféra. Pamätníci či fanúšikovia americkej drsnej školy (či už literárnej, alebo filmovej) si prídu na svoje pekným priehrštím. Kombinácia filmu noir, ošarpaného detektíva, čierneho humoru a fantastiky sa len tak ľahko nevidí. Martin Hatala si zvolil skvelý žáner a zaplnil dieru na trhu. Pri čítaní si viete živo predstaviť rozprávačov (Orchardov) hlboký, zachrípnutý hlas a s tým súvisiace temné nálady. Whiskey, krv a striebro sa na pohľad tvári ako rýchle čítanie, no dojem z neho je trvácny. 

Don Mann v spolupráci s Ralphom Pezzullom pokračujú v rozvíjaní osudov jednotky SEAL a po predchádzajúcom (nedolapenom) Škorpiónovi prichádza ďalšia šanca. Kniha Lov Sokola ponúka ako obvykle samostatný príbeh, i keď je možno lepšie poznať aj ten predošlý, ktorý mu slúžil takpovediac ako predohra. Román prichádza na pulty kníhkupectiev v správnom čase, pretože na televízne obrazovky sa po dlhom čakaní dostáva aj druhá séria seriálu SIX, ktorý takisto reflektuje činnosť príslušníkov tímu SEAL. Skupina na všetko odhodlaných alfa samcov má znovu na zreteli bezpečnosť ľudstva a nezastavia sa pred ničím a pred nikým, kým nebude hlavný záporák len nepríjemnou spomienkou. Lov Sokola je nadupanou jazdou a v rámci série je krokom vpred. Na rozdiel od minulého príbehu sa tu dostáva k väčšiemu slovu plnokrvná akcia, ktorú máme my fanúšikovia tak radi.

"Crocker lokalizoval granát a ukázal na něj. Všichni se společně tryskem rozběhli, načež se po hlavě vrhli na opačnou stranu jakéhosi náspu a přitiskli se k zemi. Crocker ucítil, jak bradou narazil do hlíny - do nosu i úst mu vnikl sníh. Síla výbuchu zvedla jeho hrudník a břicho do vzduchu. Kolem něj létaly kovové střepiny. Když znovu dopadl na zem, zatmělo se mu před očima. Bylo slyšet palbu nějaké těžké zbraně."

Svetom otriasa séria výbuchov a obeťami sa stanú aj pracovníci amerického veľvyslanectva v Bagkoku. Úloha dolapiť teroristu Alízádeho pripadne tímu SEAL vedenému Tomom Crockerom, ktorý sa práve nachádza na záchrannej misii v horách. Taliban nikdy nespí a rozhadzuje svoje sviete po rôznych kútoch zemegule. Tom sa navyše musí vysporiadať aj s hľadaním zradcu a stratou blízkeho človeka. Okrem toho mu nedá spávať ani manželka Holly, ktorá sa nedávno stala cieľom únosu teroristu pod krycím menom "Škorpión". Celkovej atmosfére neprispieva ani rodinný Deň vďakyvzdania, no keď sa naskytne možnosť dostať Alízádeho, Tom, samozrejme, neváha. Alízáde spolu s iránskymi jednotkami podľa všetkého vo Venezuele pracujú na zostrojení bomby a stoja aj za ničivou organizáciou Útvar 5000. Úloha je jasná - zastaviť budovanie bomby, zabiť Alízídeho a zabrániť smrtiacim útokom na Spojené štáty americké. A, prirodzene, uplatniť pritom i osobnú vendetu...

"Muži za stolem se zvedli a dveřmi po Crockerově pravici vyšli ven z místnosti. Jakmile se za nimi dveře zavřely, strážní stojíci po obou stranách se pustili do práce. Nejprve ho s roztaženými rukama i nohama přivázali řetězem k holému rámu postele s pružinami, položenému na podlaze. Potom se na něj střídavě vymočili. Pak ho bili holemi přes část chodidel, pálili ho na prsou svými cigaretami a nakonec připojili kovový rám s pružinami k přenosnému agregátu, polili mu tělo vodou a zapnuli proud, který mu stáhl svaly do té míry, že měl pocit, jako by se jeho tělo snažilo vecpat dovnitř sebe sama."

Kým v ostatných románoch vystupoval Tom Crocker ako drsný a neohrozený "mačo", v Love Sokola sa konečne ukazuje aj istá forma psychologizácie. Síce očakávaná a nie veľmi hlboká, ale príbehu to každopádne prospieva. Túžba po pomste je silná motivácia, čo vženie celt tím do morálne dilemy. Tomovo konanie navyše môže vo vás vyvolať pochybnosti, či osobná odplata stojí za riskovanie životov jeho mužov. Nuž, v niektorých situáciách by sme sa ocitli veľmi neradi. Lov Sokola zvyšuje latku série a u mňa je zatiaľ na popredných priečkach jednotlivých dielov. Ponúka akciu v plnom prúde, boj proti terorizmu je stále aktuálnou témou, preto buďme radi, že sa stále nájdu odvážlivci, ktorí nám zabezpečujú zdravý spánok. Ako naznačujú aj úryvky z románu, Don Mann si neberie servítku pred ústa, pomenúva veci pravým menom a neraz na vás zapôsobí surovosť a autentickosť zobrazených udalostí. Bez toho by však tieto romány stratili typické čaro, nech vás to teda neodradí. Pripravili by ste sa o nevšedný zážitok.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Marissa Meyerová napravila moju mienku o hrdinoch z iného uhla pohľadu. Brendan Sanderson pred časom predstavil svet, kde sú hrdinovia zloduchmi, ale už druhá časť celkom zabila kvalitu úvodu série. Marissa má už za sebou niekoľko úspešných titulov (hoci ja sa s jej tvorbou teraz stretávam prvýkrát), takže vie, čo čitatelia chcú a pozná cestičky, ako sa dopracovať k ich uspokojeniu. Renegáti vykročili správnym smerom a som veľmi rád, že som im dal šancu. Bola by škoda pripraviť sa o taký zábavný zážitok. Nehovoriac o tom, že kniha má 500 strán, takže dostanete poriadny chod, nie iba rýchlu jednohubku. Autorka nie je povrchná a určite nevyužíva dystopiu len ako pozadie pre ľúbostný príbeh. Postavy toho ponúkajú omnoho viac. Nečudo, keď sa ich osudy rozvíjajú v novom, prepracovanom svete.

"Nova slyšela, jak se ten muž pohybuje po bytě, dívá se do skříní a za zavřené dveře. Postupoval pomalu. Systematicky. Když ji konečně našel, dávno se přestala třást. Už nic necítila. Nedokázala myslet. V hlavě jí pořád zněla ta slova, ale ztratila všechen význam. Renegáti... Renegáti přijdou... Potom ji zalilo ostré světlo a ona vzhlédla. Muž stál přímo nad ní. Na košili měl krev. Později si vybavovala to, že v jeho tváři nezahlédla ani náznak lítosti, ani stopu výčitky."

Kniha je určená pre mladšie ročníky, ale pokojne po nej môžu siahnuť aj tí skôr narodení (ja som toho živým dôkazom). Marissa Meyerová totiž nepoceňuje čitateľa a jej štýl vás nenechá na pochybách ohľadom jej rozprávačského talentu. Hlavná hrdinka Nova patrí k anarchistom, ktorí nenávidia Renegátov a chcú ich zvrhnúť. Pre väčšinu spoločnosti sú títo ľudia s neobyčajnými schopnosťami symbolom odvahy a nádeje, ale Zločinci majú iný názor a túžia po pomste. Lenže keď Nova spozná Renegáta Adriana, pomaly odhaľuje svet za oponou. Iste, máme tu isté klišé v dvoch zaľúbencoch z opačných táborov, ale tento motív je tu už od Shakespeara a stále má čo ponúknuť. Nova sa stáva súčaťou Adrianovho tímu a vďaka tomu pôsobí ako dvojitá agentka. Rozhodne nejde o žiadnu krehotinku, nevedú ju ušľachtilé pohnútky, takže sa pripravte na akčnú a drsnú jazdu. Navyše prešpikovanú humorom, trefnými dialógmi a nečakanými zvratmi.

"Tolik výjimečných - všichni v šedých uniformách s velkým rudým R na hrudi. Dokud neviděla tolik Renegátů pohromadě, bylo snazší je podceňovat. Ale dnes byla svědkem kakofonie explozí a záblesků, přírodních živlů, které sloužily jako zbraň, Výjimečných popírajících gravitaci i fyzikální zákony; viděla, jak se proměňují, nabývají nových tvarů, létají, zápasí a zarytě trénují, pořád dokola. Tolik moci a síly na jednom místě. Tolik moci a síly. Nově naskočila husí kůže. Renegáti měli všechno. A co měli Anarchisté? Výrobkyni trhavin, včelařku, míchače jedů... a ji. Znělo to jako začátek špatného vtipu."

Nemenej zaujímavé sú aj vedľajšie postavy. Pri takom rozsiahlom príbehu sú veľmi dôležité, niekedy aj viac, pretože sú často zdrojom odľahčenia alebo ďalších motívov posúvajúcich dej dopredu. Okrem toho má každá postava svoju jasnú motiváciu a chápete jej pohnútky aj citové rozploženie. V tomto by sa mnohé autorky, ktoré cielen idú po romantike, mohli od Marrisy Meyerovej učiť. V príbehu možno nájsť aj súvislosti sú súčasnou politickou situáciou a vzrastom rôznych frakcií, extrémistov, nenávisti a úsilia o získanie nadvlády. Nič však nie je čiernobiele a názor si musí utvoriť každý sám. Na to slúžia aj hrdinovia, vhodne usmiestnení do opačných sfér, čo im umožňuje viesť viacero konverzácií na danú tému. Myslím, že Renegáti majú všetko, čo možno čakať od dnešného dystopického románu pre mladých - silné charaktery, rôzne postoje, presah za hranice príbehu, podnety na zamyslenie a dostatok materiálu pre ďalšie pokračovania. Úvodní Renegáti nasvedčujú tomu, že Marrisa Meyerová nesklame.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.

Vydavateľstvo Domino pokračuje v trende vojnových príbehov a prináša ďalší skvost, čo vás chytí za srdce. Madona z hor predstavuje hrdinstvo obyčajného človeka, ktorý sa nebál hájiť spravodlivosť a ľudskosť aj v časoch, ktoré im nepriali, a bojovať tak proti nezmyselnému útlaku a nenávisti. Anglická autorka s talianskymi koreňmi Elise Valmorbida siahla po skutočnom príbehu ženy, ktorej odkazu zarezonuje i s odstupom niekoľkých dekád. Aj samotný príbeh zasahuje takmer tri desaťročia, takže sa môžete pripraviť na ozaj komplexný zážitok. A to nielen čo sa týka života Marie Vittorie, ale i zobrazených tém. Madona z hor je oslavou ženstva a vnútornej sily na pozadí ťažkej sociálnej situácie, nedostatku, vplyvu vojny a jej rôznych frakcií. Nič nie je čiernobiele, avšak Maria je dôkazom skutočných hodnôt. 

"Po cestě do Altavilly leží městečko Santa Croce, kde vždycky po celý den vládne ticho, ani hlásek, ani děcko nezabrečí, nezazvoní kuchyňský hrnec, protože všichni ze Santa Croce jsou zloději a v noci, celou noc, každou noc mají plné ruce práce s kradením, takže ve dne musí spát, válka neválka. Maria uvažuje, jestli lidé ze Santa Croce vypadají jako ten muž na plakátě. Uvažuje, jestli Achillea udal pekař Attilio. Vždycky se tak divně chladně usmívá a zdraví ji jako spiklenec."

Príbeh zasadený do horského prostredia Talianska sa sústredí na Mariu, ktorá si vzala (pomerne neskoro) za manžela silného Achillea. Jej život nebol vždy ľahký, ani muž sa k nej nesprával vždy s úctou, no neochvejne sa u nej strieda deň za dňom najmä vďaka láske k deťom. Prídu však chvíle, keď ich obchodík začne mať problémy s tovarom, ba Maria pocíti nedostatok potravy aj v domácnosti, kde sa nečakane stane dokonca hlavou rodiny. Uvedomuje si, že je pre rodinu jedinou oporou a nesmie klesať na duchu. Odhodlane bráni svoj domov aj presvedčenie pred nepriateľmi aj susedmi a známymi, ktorí vďaka vojne odhaľujú svoje pravé tváre. Obyčajní ľudia doplácali na zverstvá papalášov najväčšmi. Maria tak musí čeliť nielen domácim fašistom, uzurpátorským Nemcom, ale aj partizánom, ktorí neraz zneužívali odboj vo svoj vlastný prospech. Na ceste k oslobodeniu rodiny i duše Marii pomáha podobizeň Panny Márie, ktorá akoby k nej priamo prehovárala, dodávala jej silu aj v tých najnáročnejších skúškach...

"Objeví špičky italských cigaret - Milit, Giuba, Macedonia, Nazionali - kolik vojáků tudy projelo?  A kolik dobrých italských chlapců a mužů, vojáků i civilistů, bylo deportováno do pracovních táborů v Německu? Maria děkuje Bohu na nebesích, že je Primo v bezpečí. Na povolání do zbraně je ještě mladý. Ale válka je nenasytná. A pak to spatří. Zpočátku to vypadá jako lepenkový náboj z brokovnice. Zmrzly na tom krystalky ledu. Jako u vytržení to opatrně uvolní, dává si pozor, aby nepoškodila zmrzlou kůži. Svírá botičku jako poklad. Je to znamení. Matka Boží na nebesích se jí nezřekla."

Madona z hor je v podstate rodinná dráma, ale v kontexte spoločenskej situácie sa stáva dôležitým mementom. Autorka nehodnotí, nepodsúva svoje postoje, necháva na čitateľovi, aby si utvoril názor na rôzne stránky vojny. V konečnom dôsledku sa však napokon dostáva do popredia fakt, že najväčším hrdinom ostáva obyčajný človek, snažiaci sa prežiť a ochrániť svojich blízkych i v dobe, keď človek stráca ľudskosť. Elise Valmorbida nielenže dokáže rozpovedať skutočný príbeh s potrebnou dávkou fabulácie a dramatickosti, ale využíva pritom aj funkčnú kompozíciu. Rozličné časové obdobia dodávajú deju "šťavu" a okrem toho môžeme vnímať kolobeh života v širokom spektre. Autorkin talent sa prejavuje aj v budovaní postáv. Obľúbite si dokonca aj tie menej sympatické, pretože neprávosť si nevyberá a môže si sadnúť prakticky na kohokoľvek. Madona z hor vás vezme na strastiplnú cestu, na ktorej by sa osamelý človek spamätal len ťažko. A pritom stačí mať silnú vieru v šťastné zajtrajšky. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Prvá časť série s Cottonom Maloneom mi vzala dych. Druhá sa niesla v podobnom duchu, tretia už okrem dobrodružného štýlu získala o niečo hlbší rozmer... Keby som mal charakterizovať každú, bolo by to na dlho. Poviem aspoň ešte toľko, že z ostatných kníh sa mi najviac páčila ôsma - Královský klam (a nie iba preto, že britská kráľovská rodina je dnes v kurze). Aktuálny (dvanásty) Ztracený řád sa vracia ku koreňom, ale zároveň si udržiava status posledných príbehov, kde sa dostáva k slovu vo väčšej miere aj svetová politická situácia. S tým sa akosi neviem zmieriť, Stevovi Berrymu podľa mňa viac svedčí čisté dobrodružstvo, než opakované odkazy na občiansku vojnu a snahy o zničenie americkej spoločnosti. Tomu sa síce nevyhýba ani teraz, ale tajný rád, poklad a nebezpečný nepriateľ - to silno zaváňa úvodom série, kedy sa autor predviedol v najlepšom svetle.

"Přejel magnetometrem půdu kolem stromu a zabzučení ohlásilo nález. Klekl si a začal opatrně odhrabávat hlínu. Patnáct centimetrů, a nic. Hrabal dál. Zhruba ve třiceti centimetrech narazil na něco tvrdého. Na předmět uložený tak hluboko, aby ho žádný kompas nikdy neodhalil. Cotton věděl, co to znamená. Je to kořist pro toho, kdo rozluštil ostatní vodítka a přesně ví, kde kopat. Ano, určitě - má před sebou majetek Rytířů Zlatého kruhu."

V prostredí nového prezidenta a neistej budúcnosti Magellan Billetu sa Cotton dostáva do ďalšieho komplikovaného prípadu s prepojením na históriu. Spolu so svojou dlhoročnou priateľkou (s dramatickými prestávkami) Cassiopeiou Vittovou vycestuje do Arkansasu dozvedieť sa čosi viac o pracovníkovi Smithsonianovho inštitútu, ktorý tu pátral po stratenom poklade. Cotton tak hneď na úvod čelí odhodlanému strážcovi pozemku, Terrymu Morseovi, a jeho vnučke Lee. Zisťuje, že poklad patrí Rytierom Zlatého kruhu, ktorých činnosť siaha do čias konfederatívnych špiónov.  Cotton o nich počúval už v detstve zásluhou jeho otca (kto sa chce o ňom dozvedieť viac, odporúčam štvrtý diel série - Rukopis Katra Velikého). Do pátrania po stratených piatich častiach mapy vedúcej k pokladu sú zapojení v rôznych smeroch aj iní starí známi - Cottonova bývalá nadriadená a šéfka Magillanu Stephenie Nellová a niekdajší prezident Danny Daniels. Ako sa ukáže, nitky Rádu siahajú ďalej a hlbšie, než ktokoľvek z nich predpokladal.

"Cotton uskočil před tyčí. Viděl toho muže, jak ji zvedá, takže byl připraven. Nečekal ovšem, že do sálu vejdou další lidé. Nařídil Stammovi, ať dovnitř nikoho nepouští, jenže ke všem dělníkům rozkaz očividně nedorazil. Muž, po kterém šel, se dal na útěk. Cotton ho přes přepážky neviděl a nemohl po něm vystřelit. Předmět, který tady ten člověk hledal, byl zřejmě schovaný v expozici. Vypadala na korálový útes a byla poničena - hyzdila ji obrovská prasklina. Na betonové podlaze ležel další kámen s rytinami, podobný tomu arkansaskému. Pro Cottona ale momentálně nebyl priorita. Dal se do běhu."

Kvalita jednotlivých kníh môže kolísať, ale jedno sa Stevovi Berrymu uprieť nedá - vie dokonale skĺbiť historickú fikciu so súčasnými pomermi. Ľudia majú radi konšpirácie a hľadanie skrytých symbolov, a postava Cottona Maleona je zosobnením moderného akčného historika. Miestami pôsobí priam nadpozemsky - je odvážny, lojálny, spravodlivý, priam nezničiteľný, obdarený vynikajúcou pamäťou, dedukciou... Nuž, ale práve preto ho máme tak radi! Steve Berry pri písaní vychádza z reálnych záznamov a osôb, preto sa môžete aj čomusi priučiť. Ja sám si po dočítaní jeho knihy vždy vyhľadám súvisiace informácie a potom žasnem, čo všetko má skutočný základ. Ztracený řád sa nepochybne stane jedným z najobľúbenejších dielov série, a to aj pre autorovu perličku ohľadom prezývky "Cotton". Fanúšikovia si teda prídu na svoje v mnohých smeroch. Ďalší diel by sa mal pozrieť na začiatky Maloneovej kariéry, čo bude tiež isto predstavovať nevšedný zážitok. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino. 

Po prvé - neznášam hmyz, a tu sa jeden zástupca vyníma priamo na obálke. Po druhé - hoci moja znalosť českého jazyka je na pomerne dobrej úrovni, vôbec som netušil, čo je to jepice (už viem, že slovenský ekvivalent je podenka, i keď ani z toho nie som múdrejší. Nuž, entomológ zo mňa nebude). A po tretie - meno James Hazel mi bolo celkom neznáme. Napriek tomu som novému trileru z dielne vydavateľstva Domino dal šancu, pretože ich tituly patria v tomto žánri medzi najlepšie na trhu. Jepice predstavuje zbrusu novú postavu, právnika Charlieho Priesta, s ktorým sa budeme stretávať ešte nejaký čas. Ak si James Hazel udrží kvalitatívnu latku, určite sa je na čo tešiť. Až sa čudujem, že ide o autorovu prvotinu, dovolím si totiž tvrdiť, že má vybrúsenejší štýl ako mnohí zabehnutí spisovatelia. 

"Samozřejmě už slyšeli o koncentračních táborech a o tom, že v nich dochází k masovému vyvražďování plynem. Jeden právník, polský Žid jménem Lemkin, pro to dokonce vymyslel nový pojem. Genocida. Ale slova často jen proplula jedním uchem tam a druhým ven. Viděli na vlastní oči muže, kterého zaplavila tak nesmírná vlna úlevy z toho, že jeho utrpení v tomhle pekle na zemi je už u konce, že jim na mistě padl mrtvý k nohám."

Jepice má veľmi zaujímavú a netradičnú zápletku, ktorej dej zasahuje niekoľko desaťročí. Charlie Priest navyše rozhodne nie je bežný právnik posedávajúci za stolom so stohom spisov. To sa ukáže prakticky okamžite. Charlieho služby si chce zabezpečiť vplyvný podnikateľ Kenneth Ellinder, ktorý sa chce dozvedieť pravdu o brutálnej vražde svojho syna Milesa. Charlie má však opodstatnené pochybnosti, či mu dokáže pomôcť, pretože práve on sa noc predtým dostal s Milesom do konfliktu. Mladík vydávajúci sa za policajta hľadal akési dáta, o ktorých ale Charlie nemal ani potuchy. A dobre si uvedomuje, že ak ich niekde neobjaví, ani on sám nezistí, o čo vlastne ide. A keď sa Charlieho krstný otec, generálny prokurátor obesí, je to ďalší krok o odhaleniu temnej minulosti. Napriek tomu, že Charlie pomaly prestáva strácať dôveru k okoliu a blízkym, nie je vo svojom pátraní osamotený. Má svoj tím, na ktorý sa môže spoľahnúť, a spolu tvoria naozaj skvelú a zohranú trojicu.

"Pokusila se zvednou ruku, aby se dotkla obličeje a ujistila se, že je všechno, jak má být, ale nemohla se hnout. Byla přivázaná. Zkusila se zavrtět. Ruce i nohy měla pevně spoutané a přichycená byla také kolem pasu. Zmocnila se jí panika. Kde to jsem? Vzpomněla si na postavu v kápi, jak se na ni vrhla zezadu. Snažila se vytrhnout, ale muž ji velmi snadno přemohl a přitiskl jí na obličej kapesník, který páchl po... nevěděla to jistě. Možná po benzinu? ... Podívala se dolů na svoje tělo. Byla nahá a od ramen ke kolenům ji zakrývala jen tenká bílá přikrývka. Tohle rozhodně nebude očistec!"

Charlie Priest si uzurpuje vašu pozornosť od začiatku až do konca. Nejde o bežný typ vyšetrovateľa, na akého sme zvyknutí, je plný rozporov, má svoje chyby, ale napriek všetkému si zachováva osobitý šarm a držíte mu palce. V ničom za ním nezaostávajú ani ďalšie postavy, predovšetkým jeho parťáci Georgie Somedayová a Solly Solomon. Keby ste boli v maléri, tento tím by ste určite chceli mať na svojej strane. V trileri je nesmierne dôležitým prvkom páchateľ. V tomto motíve sa držíme klasickej šablóny - rituálne vraždy súvisiace s hriechmi minulosti. Aj tu sa však prejavuje autorova originalita. James Hazel má daný žáner očividne v malíčku, využíva typické prvky, ale dokáže ich podať s invenciou a pritom nerušivo. Jepice vás zavedie na temné miesta, vynáša na povrch skryté tajomstvá, ľudské pudy a túžby. A poukazuje na starú známu pravdu, že každý zločin bude (alebo by aspoň mal byť) spravodlivo potrestaný.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Ďalšie dobrodružstvá bývalého agenta Mossadu som netrpezlivo očakával už od prečítania druhej časti série (Zabijákova hra). Romány síce majú relatívne uzavretý dej, ale príbeh skončil otvorene vzhľadom na hrdinovu rodinnú situáciu a jeho ďalší osobný vývoj. Zabijákovo mlčení tak pokračuje v nastolenom motíve a využíva ho v plnej miere. Ward Larsen (ide o Američana, aj keď jeho priezvisko znie dosť seversky) sa opätovne prejavuje ako skvelý rozprávač, ktorý vie, čo jeho čitatelia potrebujú. Znovu vám poskytne uspokojivú dávku napätia, akcie a spolu s postavou Davida Slatona nahliadnete do zákulisia chodu viacerých spravodajských agentúr. Zabijákovo mlčení má trefný názov. Mnohí nepriatelia by chceli Davida umlčať, ale príde chvíľa (a veľmi skoro), keď sa prestane len ticho prizerať...

"David si byl jistý, že muž, kterého zabil na schodišti, byl bývalý příslušník polských speciálních jednotek GROM. Ostatní však do této šablony nezapadali. Polák mluvil do taktické vysílačky mizernou angličtinou, což byl zjevně jediný společný jazyk zabijáckého komanda, složeného z prvotřidních žoldáků. A to vedlo k dalším znepokojivým otázkám. Kdo si je najal? Čeho konkrétně se akce týkala?"

David Slaton, obávaný kidon Mossadu, sa pred časom vzdal svojho pôsobenia a usadil sa vo Virgínii s manželkou, lekárkou Christinou (ich búrlivé zoznámenie je ťažiskové v prvom dieli série Dokonalý zabiják). Neskôr však bol znovu povolaný do služby, čo malo za následok, že bol považovaný za mŕtveho nielen vonkajším svetom, ale už aj milovanou ženou. Spolu s ňou prišiel aj o malého synčeka, ale nemal na výber. Keď je však odrazu ohrozený skupinou zabijackých žoldnierov, je nútený vydať sa na cestu zistenia pravdy. A podľa všetkého hrozí nebezpečenstvo aj Christine. To je však iba jedna z dejových línií. Ward Larsen udržuje vašu pozornosť dynamickým striedaním rôzne zameraných kapitol, pričom tie zvyšné sa venujú záhade okolo zničeného lietadla. To sa napokon dostane z amazonskej džungle na dno oceána, ale jeho údel tým nekončí. Informácie hovoria, že lietadlo súviselo s prepravou rádioaktívneho materiálu a americká CIA má veľký záujem na vyriešení tejto šlamastiky.

"David přeřadil na trojku a sklonil hlavu. Kulky jen pršely, samopal byl nastaven na plnou automatiku. Pleskaly do kovové střechy i do motoru, který Slatona chránil jako pevná stěna, trhaly zbytky bezpečnostního čelního skla. Střelba náhle ustala a za řevu namáhaného motoru David riskl poslední pohled před sebe. Muž klidně stál - jediný způsob, jak střílet rovně a přesně - a měnil zásobník pro závěrečnou dávku z bezprostřední blízkosti. Slaton v něm poznal druhé dvojče z Malty. Během několika vteřin ho bude míjet a on vyprázdní zásobník do kabiny peugeotu. Zbývala jediná možnost."

David to rozhodne nemá ľahké. Už od začiatku sa musí potýkať s jedným problémom za druhým, pričom (ani) tentoraz to nie je celkom jeho vinou. Zabijákovo mlčení je neutíchajúcou akčnou jazdou, ktorou sa necháte radi unášať. Zabavíte sa pritom, miestami sa budete obávať o osud svojich obľúbených postáv, ale hrdinovia sa nakoniec predsa len nezaprú. Larsen mohol síce venovať viac priestoru okolnostiam Davidovho objavenia nepriateľmi, ale tento drobný prehrešok v komplexnosti príbehu mu bez ťažkostí odpustíte. Keďže však napĺňa isté atribúty špionážneho trileru, svojím románom vás zavedie do rôznych kútov sveta. Klasika aj exotika sú zobrazené pútavo, hoci všetko je napokon aj tak o ľuďoch, ich túžbach a praktikách. A David s Christinou sú už tradične ústredným duom, pri ktorom dúfate v skoré opätovné stretnutie. Zabijákovo mlčení môžete čítať, aj keď ste sa ešte nezoznámili s predošlými titulmi. Určite vás navnadí na to, aby ste čo najskôr dobehli svoj sklz. A tí, čo zhltnú všetky tri časti, budú ako ja zase netrpezlivo čakať na pokračovanie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino. 

Prednedávnom som sa vyjadroval k debutu Ivony Gallovej, ktorá sa svojím štýlom približuje k tvorbe medzivojnového naturizmu, a už tu máme ďalšiu spisovateľku v podobnom duchu. Zuzana Janovská už však dokazuje, že jej zameranie je omnoho širšie. Prvotinou Zostaň so mnou v Írsku predstavila nie vždy ľahké pôsobenie Slovákov v zahraničí, pričom využila aj svoje vlastné skúsenosti. Zo života čerpá aj pri druhom diele Dilemy obyčajných žien, kde sa vracia do rodného regiónu Oravy. Priznám sa, že tento román (i keď rozsahovo má skôr bližšie k novele) ma zaujal viac. V súčasnosti je módne zasadzovať príbehy do dynamického, atraktívneho prostredia, a akosi sa zabúda na tradičné hodnoty. A Orava je ako stvorená na využitie všetkého, čo naša kultúra ponúka. Zuzana Janovská urobila správny krok, čo čitatelia určite ocenia. 

"Keď sa v lete po maturite Viktor nevrátil z dovolenky v Juhoslávii, album v zlosti šmarila do pece, dokonca aj to srdce tam hodila vo viere, že ten kameň sa musí roztaviť. Keď Ilona neskôr vyberala z pece popol, vytiahl ho a strčila hlboko do jej šuplíka s ponožkami, takže keď ho Etela po mesiacoch náhodou našla, hnev ju už nespaľoval tak ako prvý deň a kamenné srdce si napokon nechala. Čím bola staršia, tým jej bolo vzácnejšie."

Tri ženy, tri rôzne osudy a postoje. Zuzana Janovská ukazuje na viacerých generáciách starú známu pravdu, že hoci sa doba mení, ľudia sa v podstate nemenia a každý túži po spokojnosti a uznaní. Ilona ako stará matka má toho za sebou najviac, je prísna a neuznáva vybočenia zo zabehnutých koľají. Jej dcéra Etela nemala šťastie na manžela, aj keď on netuš o jej stálom záujme o stredoškolskú lásku Viktora. Niekdajší režim mal však vplyv na životy mnohých ľudí, aj keď sa mu radi vzopreli... A najmladšia Paulína by najradšej žila vo veľkom svete, ale rodinné väzby si človek nesie so sebou všade. Etela by sa už rada dočkala vnúčat, a hoci aj Paulína túži stať sa matkou, príroda s ňou v tomto zjavne nie zajedno. A aj keď sa jej vzťah s matkou zhoršuje, sú si napokon podobné viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Zatiaľ čo Etela otvára svoje srdce Viktorovi, aj Paulínu to ťahá mimo nového vzťahu. Rodina, sociálne prostredie, viera... Dokážu sa tieto oravské ženy rozhodnúť v súlade so vštepovanými morálnymi hodnotami?

"Zachvátila ju panika. Ťažké oblečenie ju stiahne na dno, pod vodou sa nenadýchne, umrie uprostred jazera. Predstava ľadu, kadiaľ len pred chvíľou kráčala ruka v ruke s Oliverom, ju smrteľne desila. Bude to to posledné, čo uvidí. Zomrie mladá. Bezdetná. Nič po nej nezostane. Mama sa od žiaľu zblázni. Olivera budú navždy prenasledovať výčitky. Celá dedina bude o tom dlhé týždne rozprávať ako o strašnej tragédii, akú tam už dlhé roky nemali. Skúsila ešte raz vyliezť na ľad. Tentoraz sa odlomil veľký kus. Rýchlo zakopala nohami, aby sa priblížila ďalšiemu ľadovému brehu a nezostala uprostred čiernej vody."

Ako som už spomenul, rozsahovo nejde o hrubú knihu. Na jednej strane je to výhoda, keďže aj čitatelia podliehajú trendu netrpezlivosti a rozsiahle romány ich neraz odradia, na druhej strane na to však dopláca samotný príbeh. Tri osudy na takom malom priestore je takpovediac nemožné obsiahnuť v plnom rozsahu. Text je síce dynamický a striedanie časových rovín zaujímavé, ale jednotlivé postavy tak nemajú šancu na hlbšiu psychologizáciu, ostávajú plochými a nemáte si k nim kedy a ako vybudovať vzťah. Podať fresku rôznych generačných výpovedí sa však Zuzane Janovskej podarilo, čitateľ má možnosť zamyslieť sa nad tým, do akej miery je človek formovaný výchovou a prostredím, a koľko z osudu má vo vlastných rukách. Na svoje si prídu aj romantické duše a fanúšikovia klasickej slovenskej literatúry, takže Dilemy obyčajných žien si nájdu svoju cieľovú skupinu. Ide o autorkin druhý literárny počin, má ešte dosť času na zlepšenie svojho štýlu a podľa jej textu je na dobrej ceste.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

C. L. Taylor stačilo niekoľko kníh a už je razom považovaná za jednu z najvýraznejších autoriek na poli psychotrileru. Priniesť niečo nové v tomto žánri je pomaly veľké umenie, autori musia načrieť hlboko do svojej fantázie, aby čitateľov nezahltili všemožnými klišé. Prípadne sa musia snažiť využiť stereotypy originálnym spôsobom. C. L. Taylor neukazuje policajnú prácu, nenecháva hrdinov pátrať po sériových vrahoch ani ich nevháňa do boja s drastickými nepriateľmi. Ide na to omnoho premyslenejšie. Dej prenáša do domáceho prostredia, kde sa postavy cítia neisto a ohrozene v kruhu rodiny a niekedy pochybujú i o vlastnom zdravom rozume. Inak to nie je ani v prípade novinky Útěk, ktorá pokračuje v nastolenom režime a potvrdzuje spisovateľkino rozprávačské majstrovstvo. 

"Sleduju tě, Jo. Sleduju tě už dlouho. Vím, kam chodíš, co děláš a s kým se bavíš. A znám tvoje slabiny. Některým ženám dodá mateřství moc a sílu. Začnou být vnímavější vůči nebezpečí, jsou ve střehu, připravené k reakci a obraně. Ale ty žádná tygřice nejsi, Jo. Ty jsi kořist. A jestli se s Elisou pokusíš zmizet králičí norou, budeš mě mít v patách. Chci, co mi právem náleží, a přesně vím, jak to získat."

Jo (Joanne) vyhovie žiadosti neznámej ženy, ktorá ju poprosí o odvoz. Ako sa ukáže, svoje rozhodnutie pomôcť blížnemu trpko oľutuje. Od tej chvíle sa jej život zmení na kolotoč strachu a úzkosti, odkiať nebude vedieť zoskočiť. Paula, žena z auta, pozná znepokojivé detaily o Jo, jej manželovi Maxovi aj dcérke, navyše má aj jej rukavičku. A dá Jo jasne najavo, že Max má niečo, čo patrí jej, a chce to späť. Max sa však zaprisaháva, že Paulu nepozná, a všetko sa začne obracať proti Jo. Problémy sú pravdepodobne odrazom jej zlého duševného stavu, depresií a chorobných obáv. Obratom sa stáva terčom sociálky i polície pre podozrenie z nelegálnej činnosti, no uvedomuje si, že sa nesmie zosypať. Max pracuje ako novinár a možno sa svojimi článkami dotkol aj Pauly. Ako naznačuje názov románu, Jo neostane na mieste a aj s dcérkou Elisou sa rozhodne utiecť do Írska. Ani tam však nedokáže utiecť pred trápením a na povrch sa dostávajú pochované rodinné tajomstvá...

"Paula jí ublížila. Odemkla si ukradeným klíčem, proplížila se nahoru do Elisina pokoje a pozorovala ji, jak spí. A potom ji popadla tak neurvale, až Elisa vykřikla. Co se dělo dál? Že by zpanikařila, pustila ji a prchla? Kdybych k Elise dorazila o chviličku dřív, mohla jsem ji zarazit. Mohla jsem Elisu ochránit. Jestli ten tým pro nouzové situace uzná, že Elise někdo ublížil, obrátí se na policii a policajti mě začnou brát vážně. Ale co když si budou myslet, že jsem jí ublížila já? Snažím se tu myšlenku zapudit, ale zasekla se mi do mozku jako rybářský háček."

C. L. Taylor si zachováva svoj štýl, ktorý jeho znalci rozpoznajú veľmi rýchlo. Úvod vás vovedie do východiskovej situácie a objasní potrebné skutočnosti a postupne sa dozvedáme ďalšie detaily. Všetko sa akoby točilo okolo jedného motívu, ale je rozpracovaný v toľkých odtieňoch, že sa ani na chvíľu nebudete nudiť. Ako obvykle aj teraz všetko stojí a padá na hlavnej postave. Jo si vás získa tým, že sa na ňu valia problémy z každej strane a nie je (spočiatku) v jej moci nijako zabrániť zlu, aby jej vošlo do života. Z toho plynúca frustrácia a bezmocnosť je zo stránok krásne cítiť. C. L. Taylor sa aj v Útěku prejavuje ako skúsená psychologička. Text je miestami doplnený aj o vsuvky zloducha, čo pôsobí dynamicky a udržuje vás to v napätí. Veľa nenapovedia, ale predsa trochu odhaľujú jeho zámery. Je pritom očividné, že autorka má svoj román premyslený už od začiatku, a tak sa nemusíte obávať hluchých miest či nejasného prešľapovania. Útěk skvelo dopĺňa ostatné autorkine knihy v českom preklade a ja som rád, že si našla toľko fanúšikov. Nielenže si to zaslúži, ale zároveň je to zárukou, že sa dočkáme aj jej ďalších titulov.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Druhé diely sérií sa neraz potýkajú s rovnakými problémami. Kým úvodné časti prezentujú originálny svet plný zaujímavých postáv a prepletených vzťahov, dvojky sa viac sústredia na ich prehlbovanie. A tu nastáva niekedy kameň úrazu, pretože čitatelia čakajú rovnako intenzívny zážitok, ak nie ešte niečo viac. A neraz to skončí tým, že sa dočkajú len akejsi výplne medzi prvým a tretím dielom.  Sníh nebo popel  vlani ukázal nesporný rozprávačský talent americkej autorky Sary Raaschovej. Predstavila nám svet založený na vláde ročných období, stratenej mágie a dlhotrvajúcich bojov o moc. Niektoré tajomstvá boli odhalené, iné sa ešte len začínali prezentovať. A Led nebo oheň skončil kdesi na pomedzí. Nájdeme tu niekoľko výrazných momentov, ktoré vám utkvejú v pamäti, ale zároveň si uvedomíte, že autorka tak trochu naberá dych pred (dúfam, strhujúcim) finále.

"Na prsou začínám cítit chlad. Jiskřivý, divoký, mrazivý a živý. Vím, co to znamená, a potlačím povzdech. Díky tomu, že Angra před šestnácti lety rozlomil náš královský zdroj, dobyl mé království. A pokud je zdroj zničen v zájmu obrany království, stává se vládce království sám zdrojem. Jeho tělo, životní síla... všechno se smísí s magií. Neví to nikdo kromě mě, Angry a ženy, jejíž smrt ze mě učinila zimní zdroj. Mé matky."

Prešli tri mesiace, odkedy sa Zimnému kráľovstvu podarilo s pomocou Cordellu poraziť Jar. Kráľ Angra zmizol a Meira odhalila tajomstvo svojho pôvodu i poslania. Jej hlavným cieľom je uchrániť svoj ľud, no v hre sú bane, ktoré podľa všetkého ukrývajú zdroj najmocnejšej mágie. Tá sa vplyvom mocibažného kráľa síce vytratila, ale naďalej ostáva najlukratívnejším artiklom. Meira by priepasť s mágiou naradšej uzavrela, aby ju nikto nemohol zneužiť, no Theron má iný názor. Mladý princ ju chce využiť v boji nepriateľom, ako bol Angar, aby už nikdy nemuseli čeliť ich zlovôli. Meira sa tak ocitá nielen v morálnej dileme, ale aj medzi dvoma osudovými mužmi. Theron jej stojí po boku v novom putovaní, no zároveň jej neschádza z mysle ani Mather, chlapec, kedysi považovaný za následníka Zimy. Pád z piedestálu a život v tieni sú silnou skúškou aj bez toho, aby súperil aj o Meirinu náklonnosť. A tak sa sústredí na to, čo mal na zreteli i predtým - ochranu ľudu Zimy.

"Mather doskočil na rozestavěnou střechu a Feige vykřikla. Tenhle křik v sobě každý Ziman podvědomě potlačoval - byl to křik mučení, opakovaného a nekonečného utrpení. Matherovi to připadalo jako vlčí vytí, ten zvuk mu spaloval útroby. Promlouval k němu zpusobem, který nenáviděl, bál se ho a stranil se ho, protože znal ten strach a věděl, že Feige prožila mnohem horší věci než on. S neutíchajícím křikem se vrhla vpřed a sekla vojáka do tváře. Zařval a překvapením na vteřinu ztuhl, což Feige umožnilo druhý výpad. Tentokrát se mu čepel jen neškodně svezla po rukávu. Voják odrazil další ranu a chystal se k útoku."

Sara Raaschová postavila svoj román na kontrastoch. Číhajú na vás v každej oblasti - medzi postavami, ich postojmi a postavením, v rámci prostredia, medzi ročnými obdobiami a, prirozdene, aj hodnotami a medzi prastarým bojom medzi dobrom a zlom. Všetko tak vyčnieva omnoho výraznejšie. Hlavná hrdinka Meira prešla oproti prvej časti zmenou. Nečudo, veď predtým bola obyčajným dievčaťom, teraz jej leží na pleciach osud celého kráľovstva. To má vplyv na mnohé jej rozhodnutia a ručím vám za to, že miestami by ste ňou najradšej poriadne zastriasli. Väčšie sympatie si tak získava skôr Mather, ktorý vo vás vzbudí ľútosť i obdiv. Súboj proti mocným nepriateľom ešte nie je na konci, Led nebo oheň má po vydarenom rozbehu o niečo miernejší dej, ale nepochybujem, že je to len ticho pred búrkou. Sara Raaschová vytvorila svet s veľkým potenciálom a určite ho ešte využije naplno. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.