Generačná výpoveď oravských žien (Z. Janovská - Dilemy obyčajných žien)

19.05.2018 07:35

Prednedávnom som sa vyjadroval k debutu Ivony Gallovej, ktorá sa svojím štýlom približuje k tvorbe medzivojnového naturizmu, a už tu máme ďalšiu spisovateľku v podobnom duchu. Zuzana Janovská už však dokazuje, že jej zameranie je omnoho širšie. Prvotinou Zostaň so mnou v Írsku predstavila nie vždy ľahké pôsobenie Slovákov v zahraničí, pričom využila aj svoje vlastné skúsenosti. Zo života čerpá aj pri druhom diele Dilemy obyčajných žien, kde sa vracia do rodného regiónu Oravy. Priznám sa, že tento román (i keď rozsahovo má skôr bližšie k novele) ma zaujal viac. V súčasnosti je módne zasadzovať príbehy do dynamického, atraktívneho prostredia, a akosi sa zabúda na tradičné hodnoty. A Orava je ako stvorená na využitie všetkého, čo naša kultúra ponúka. Zuzana Janovská urobila správny krok, čo čitatelia určite ocenia. 

"Keď sa v lete po maturite Viktor nevrátil z dovolenky v Juhoslávii, album v zlosti šmarila do pece, dokonca aj to srdce tam hodila vo viere, že ten kameň sa musí roztaviť. Keď Ilona neskôr vyberala z pece popol, vytiahl ho a strčila hlboko do jej šuplíka s ponožkami, takže keď ho Etela po mesiacoch náhodou našla, hnev ju už nespaľoval tak ako prvý deň a kamenné srdce si napokon nechala. Čím bola staršia, tým jej bolo vzácnejšie."

Tri ženy, tri rôzne osudy a postoje. Zuzana Janovská ukazuje na viacerých generáciách starú známu pravdu, že hoci sa doba mení, ľudia sa v podstate nemenia a každý túži po spokojnosti a uznaní. Ilona ako stará matka má toho za sebou najviac, je prísna a neuznáva vybočenia zo zabehnutých koľají. Jej dcéra Etela nemala šťastie na manžela, aj keď on netuš o jej stálom záujme o stredoškolskú lásku Viktora. Niekdajší režim mal však vplyv na životy mnohých ľudí, aj keď sa mu radi vzopreli... A najmladšia Paulína by najradšej žila vo veľkom svete, ale rodinné väzby si človek nesie so sebou všade. Etela by sa už rada dočkala vnúčat, a hoci aj Paulína túži stať sa matkou, príroda s ňou v tomto zjavne nie zajedno. A aj keď sa jej vzťah s matkou zhoršuje, sú si napokon podobné viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Zatiaľ čo Etela otvára svoje srdce Viktorovi, aj Paulínu to ťahá mimo nového vzťahu. Rodina, sociálne prostredie, viera... Dokážu sa tieto oravské ženy rozhodnúť v súlade so vštepovanými morálnymi hodnotami?

"Zachvátila ju panika. Ťažké oblečenie ju stiahne na dno, pod vodou sa nenadýchne, umrie uprostred jazera. Predstava ľadu, kadiaľ len pred chvíľou kráčala ruka v ruke s Oliverom, ju smrteľne desila. Bude to to posledné, čo uvidí. Zomrie mladá. Bezdetná. Nič po nej nezostane. Mama sa od žiaľu zblázni. Olivera budú navždy prenasledovať výčitky. Celá dedina bude o tom dlhé týždne rozprávať ako o strašnej tragédii, akú tam už dlhé roky nemali. Skúsila ešte raz vyliezť na ľad. Tentoraz sa odlomil veľký kus. Rýchlo zakopala nohami, aby sa priblížila ďalšiemu ľadovému brehu a nezostala uprostred čiernej vody."

Ako som už spomenul, rozsahovo nejde o hrubú knihu. Na jednej strane je to výhoda, keďže aj čitatelia podliehajú trendu netrpezlivosti a rozsiahle romány ich neraz odradia, na druhej strane na to však dopláca samotný príbeh. Tri osudy na takom malom priestore je takpovediac nemožné obsiahnuť v plnom rozsahu. Text je síce dynamický a striedanie časových rovín zaujímavé, ale jednotlivé postavy tak nemajú šancu na hlbšiu psychologizáciu, ostávajú plochými a nemáte si k nim kedy a ako vybudovať vzťah. Podať fresku rôznych generačných výpovedí sa však Zuzane Janovskej podarilo, čitateľ má možnosť zamyslieť sa nad tým, do akej miery je človek formovaný výchovou a prostredím, a koľko z osudu má vo vlastných rukách. Na svoje si prídu aj romantické duše a fanúšikovia klasickej slovenskej literatúry, takže Dilemy obyčajných žien si nájdu svoju cieľovú skupinu. Ide o autorkin druhý literárny počin, má ešte dosť času na zlepšenie svojho štýlu a podľa jej textu je na dobrej ceste.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.