Tina Van der Holland pôsobí na našej literárnej scéne od roku 2010 a za ten čas si stihla vybudovať nielen bohatú základňu fanúšikov, ale aj povesť autorky, ktorá sa nenechá unášať prúdom. Každou knihou sa snaží priniesť niečo nové, neotrepané témy a námety. Jej texty majú rôzne funkcie - môžu pobaviť, poučiť či poskytnúť možnosť zamyslieť sa. V jej tvorbe natrafíte tak na spoločenské romány zo súčasnosti, reflektujúce aktuálne problémy blízke nám všetkým, ako aj na historické príbehy z rôznych období. Tajomstvo zlatého pokladu patrí do druhej skupiny, prenesie vás totiž do Košíc v roku 1682. Žánrovo ide o historickú detektívku, ktorá v našich končinách nemá bohaté zastúpenie, preto nepochybujem, že kniha zaznamená primerane veľký ohlas. Niet sa čomu čudovať, veď príťažlivou formou sleduje naše pohnuté dejiny a poľudštuje mená z učebníc.

"Palatín snáď nebude stav v pokladnici Spišskej komory prepočítavať sám, ani sa prehrabávať v jej účtovných knihách. Chytil sa za hlavu. Teraz! Vražda v meste a jeho inauguračná slávnosť v sobotu! A grófky Thokolyová a Rhédeyová, na ktoré pozabudol, ale u ktorých by mal, podľa nie príliš vľúdneho, ale záväzného pozvania, vykonať zdvorilostnú návštevu už dnes."

Košický richtár Andrej Vida je progresívny muž verne a čestne hájaci záujmy svojho mesta. Ako bývalý obchodník pozná najvýznamnejšie rodiny a o chode svojho úradu má dokonalý prehľad. O pár dní ho čaká oficiálna inaugurácia, no radosť z nej mu kalí hneď niekoľko neblahých skutočností. Mesto je významným strategickým miestom, o ktoré sa usiluje povstalec Imrich Thokoly spolu s Turkami. Návšteva jeho sestry s priateľkou neveští nič dobré, najmä keď príchod do Košíc ohlásil aj palatín Esterházy s plánom skontrolovať aktivity Spišskej komory. Okrem toho kolujú zvesti, že medzi ním a grófkou Thokolyovou je viac než formálny vzťah. Akoby to nestačilo, mestom sa šíri séria vrážd, ktoré nesú jasný odkaz. Ktosi s vidinou pomsty neváha páchať krvavé zločiny a oberať pritom bohatých mešťanov o značné peňažné sumy. Andrej Vida nevie, kam skôr skočiť, a bude musieť preukázať poriadnu dávku obozretnosti a odhodlania, ak si chce zachovať zdravý rozum a zároveň bez ťažkých dôsledkov vyriešiť zamotanú situáciu...

"Kat odskočil a schmatol tú istú železnú tyč, ktorú používal pri lámaní v kolese a ktorou včera ovalil Lomiželeza. Tomu sa zablyslo v očiach a teraz by aj richtár odprisahal, že mu z nosa para vyrazila ako zúrivému býkovi. Schytil zo steny jednu dlhú reťaz s okovami na konci a zahnal sa proti katovi. Trafil ho okovami presne do ľavého zápästia a kat vykríkol. Okamih jeho slabosti stačil Lomiželezovi, aby mu vytrhol železnú tyč z rúk. Kat ešte stonal nad dochrámaným zápästím, keď sa Lomiželezlo postavil priamo pred neho. S hrozivým úškrnom vzal tyč do oboch rúk a pred očami všetkých ju ohol do slučky."

Tajomstvo zlatého pokladu si vás podmaní už od samého začiatku. Andrej Vida ako richtár a hlavná postava je veľký sympaťák, a to napriek tomu, že si rád dopraje kvalitné víno a ženskú spoločnosť mimo manželského lôžka. Práve to ho však robí reálnejším, rovnako ako jeho postoj k situácii a ľuďom v okolí. Nemenej pozitívne pôsobiacimi sú aj talianski dôstojníci a richtárovi verní druhovia. Tina Van der Holland využíva známe historické fakty, udalosti a osobnosti nielen ako kulisu, ale plnohodnotnú súčasť deja, čo jej román posúva o niekoľko priečok kvality vyššie. Robí to však nenásilne, ľahko, netlačí na pílu a nesnaží sa ukázať svoje bohaté znalosti. Miestami sa síce dočkáme opisov mesta či vysvetlenia názov niektorých domov, ale väčšinou to má súvis s aktuálnym dejom a nepôsobí to nadbytočne. Košický zlatý poklad je známym slovenským skvostom a mne osobne sa páči teória, s ktorou sa autorka pohrala. Mal som možnosť vidieť tento odkaz dejín v košickom múzeu a spätný pohľad na jeho osud bol nesmierne zábavný i poučný. Tento žáner Tinke sedí a ja pevne verím, že sa k nemu bude často vracať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Koruna.

Keď sa mám začítať do knihy novej autorky romancí, vždy som tak trochu skeptický. Je vôbec možné priniesť v tomto žánri ešte niečo nové? Samozrejme, romantické príbehy sú rôzne - niektoré vás vtiahnu do skutočného dobrodružstva (Dani Pettreyová), iné kladú dôraz na atraktívne prostredie a dobové súvislosti (Tamera Alexanderová). Kristi Ann Hunterová prináša sériu o rodine Hawthornovcov, v ktorej sa snúbi všetko, čo majú čitatelia na historickej romanci radi. Ľahký štýl, sympatické postavy a štipku napätia, ktoré im skomplikuje ich cestu za šťastím. V tomto prípade sa o hlavnú zápletku postará hlavný hrdina, hoci ani jeho nežný náprotivok nezaháľa. Obaja majú svoje tajomstvá, ktoré sú čitateľovi od začiatku jasné, ale o to zábavnejšie je miestami čakanie na ich odhalenie.

"Mirandina izba počká do zajtra. Pátranie môže začať v niektorej z dostupnejších miestností a svoje nečakané zaváhanie si rozobrať neskôr. Neznamená to, že je nevinná. Akurát práve poslúchol svoju intuíciu a rozhodol sa, že istých ľudí je potrebné preveriť skôr. Bol si istý, že hľadá niekoho zo služobníctva. Urobí teda najlepšie, ak začne miestnosťami, do ktorých majú sluhovia prístup. Keď potichu vykročil dole schodmi, takmer sám sebe uveril."

Lady Miranda vyrástla v pravidlami zväzovanú ženu. Tie jej odmalička vštepovala jej matka, strážkyňa protokolu a dobrého správania. Napokon to dopadlo tak, že Miranda si málokedy dovolila na verejnosti ukázať pravú tvár a už niekoľko rokov neúspešne absolvuje jednu plesovú sezónu za druhou v snahe nájsť si manžela. Ešte horšie na ňu zapôsobí okamžitý úspech jej mladšej sestry. Dokonca aj jej matka sa znovu vydala a teší sa novonájdenému šťastiu. Miranda pomaly stráca nádej, keď sa všetko zmení príchodom nového lokaja jej brata - vojvodu. Marsh je príťažlivý a tajomný, ale predsa - nepatrí do ich vrstvy. Mladík je v skutočnosti agent zisťujúci, kto v domácnosti je zapojený do konšpirácií proti vláde v spojitosti s Napoleonom. Miranda si svoje vnútorné poryvy vylieva v listoch bratovmu priateľovi, ktorých už od detstva nazbierala za plný kufor. Nikdy ich však neodoslala, išlo len o to, aby sa mala komu zveriť. Keď ich Marsh objaví a doručí vojvodovi, Miranda má odrazu hneď dvoch nečakaných nápadníkov...

"Bláznivé dievča. Ako to, že sa zrazu zjavila pod tým vozom? Všetky dôvody, ktoré mu napadli, boli také neuveriteľné, že sa ich neodvážil ani domyslieť. Tak či onak cítil vďačnosť. Keby nebolo jej, pravdepodobne by bol ešte stále priviazaný ku kolesu voza. Alebo niečo horšie. Vedel, že jeho únoscovia čakali na Lamberta, no nemal ani potuchy, čo potom zamýšľali urobiť. Vzdychol si. Ak bude chcieť majordóma znovu vypátrať, bude potrebovať poriadny kus šťastia. Alebo ak mal naozaj prísť za svojimi kumpánmi k rozpadnutému domu, nájde ich buď zviazaných, alebo ho bude čakať len opustený voz."

Knihy Kristi Ann Hunterovej sa s najväčšou pravdepodobnosťou zaradia medzi obľúbené u väčšiny milovníkov historických romancí. Poskytujú oddych, zábavu aj napätie. Síce nijako nevybočujú z rámca, ale zaujmú výborne vykreslenými postavami. Marsh je možno ako skúsený špión až priveľmi rýchlo vyvedený Mirandou z miery, no je to potrebné vzhľadom na samotný príbeh. Väčším prerodom prejde Miranda, ktorá postupne zahadzuje masku uhladenosti a prejavuje svoj pravý charakter. Je nebojácna, odhodlaná a vášnivá, nie ako zvyšok utiahnutých, spôsobných dám z vyššej spoločnosti. Obsahu Šľachtickej rošády nie je čo vytknúť, moju pozornosť však rušili veľké písmená pri tvaroch osobných zámen v rámci vykania. Je to beletria, nie úradný list, takže takýto jav je úplne zbytočný. Je to však len malý fliačik na vydarenej knihe s priliehavým názvom, ktorá vás ľahko navnadí na ďalší siel série.

Zaujal vás historický román Šľachtická rošáda? Daľšie historické romány nájdete na stránke i527.net. Román Šľachtická rošáda si môžete zakúpiť tu: i527.net, Kumran.sk alebo Martinus.sk.

Musím povedať, že Lisa Jackson tentoraz trafila názvom do čierneho. Snáď sa ani nedalo lepšie vystihnúť dej, ale na rovnakej vlne sa nesie aj obálka českého vydania. Román Nikdy neumírej sama je, ako je u autorky zvykom, procedurálkou sledujúcou pátranie po sériovom vrahovi. Táto osvedčená schéma sa uplatňuje ako obvykle s primeraným napätím a detektívnou analýzou. Lisa Jackson je však známa aj ako autorka romancí (mimochodom, výborných), a azda aj preto sú jej krimiromány často zamerané i na osobný život hrdinov. Nikdy neumírej sama je kniha zo série New Orleans, ktorá mňa osobne baví viac než napríklad Alvarezová a Pescoliová. Prostredie amerického Juhu, tamojšieho počasia, atmosféry a zvyklostí poskytuje viac priestoru na zaujímavé námety, čo sa potvrdzuje aj v tejto novinke.

"Chcípni, úchyle! pomyslela si Zoe, když se otočil kolem své osy, lapal po dechu, upadl na ponk a shodil přitom nůžky, stuhy, drát i hromádku šatů - jejího oblečení, sakra, byly to šaty, které na sobě měla při únosu. Všechno spadlo a rozlétlo se po podlaze. Mával rukama a srazil světlo na stropě. Kutálelo se po zemi a rozbilo se. Pořád z něj však vycházela nechutná namodralá záře. Nepřestával se zmítat. Poskakoval, jednou rukou se pokoušel uvolnit provaz kolem krku."

Príbeh má dve dejové línie. Tou hlavnou je Vrah 21, psychopat vraždiaci dvojičky, ktoré dosiahli vek dvadsaťjeden rokov. A to aj napriek tomu, že za svoje zločiny bol už v Kalifornii odsúdený. Žeby mal nasledovateľa? Psychologička Brianna je presvedčená, že vo väzení sedí nesprávny človek, a to aj preto, že je ním jej vlastný bratranec. Keď však zmiznú z jej blízkeho okolia sestry - dvojčatá, už jej nik nevyhovorí, že sa zabijak nepresunul do ich končín. Polícia je ale voči jej výhradám a tvrdeniam skeptická, preto sa musí poriadne pousilovať, aby ich doviedla domov živé. Zoe a Chloe sa totiž skutočne stali obeťami únosu a bojujú s vrahom o holý život. Dvojica vyšetrovateľov Rick Bentz a Reuben Montoya zároveň pátra po Otcovi Johnovi, ich najväčšej nemesis. Falošného vraždiaceho kňaza považovali za mŕtveho, ale podľa všetkého prežil a teraz znovu uspokojuje svoje zvrátené chúťky. Bez dôkazov a pádnych stôp je však ťažké prísť mu na koreň, okrem toho sa Rick musí opätovne venovať aj Vrahovi 21...

"Jakmile ho začal opouštět zdravý rozum, jeho rozpoložení se blížilo klasickému šílenství způsobenému dlouhým pobytem ve vězení. Už nikdy víc. Potichu si z boty vytáhl maličkou zbraň. V prádelně, kde nějakou dobu pracoval, odstranil šroubek z kovového vozíku. Chvíli ho urputně brousil, protože potřeboval získat ostří, které mu prořízne kůži i tepny. Maličký kousek kovu dlouhý snad jen dva centimetry představoval jeho spásu. Pokud ovšem existuje bůh. Čímž si nebyl tak jistý. Skousl si spodní ret a čepel podržel v prstech pravé ruky. Teď, nebo nikdy. Dej se do toho."

Dve línie knihe svedčia. Príjemným spestrením bolo, že vrah nezabíjal rad za radom a vyšetrovatelia mu neprichádzali na stopu postupnou analýzou. Vrah 21 už mal dvojičky v držaní a ich boj o život, snahy o útek a súboje s ním tvoria jadro napätia. Dá sa povedať, že Lisa Jackson využila možnosť "návratov" - Vrah 21 znovu udrel, rovnako sa opä stretávame aj s Otcom Johnom. Dôležitou postavou okrem Bentza a Montoyu je Brianna, ktorá mi síce nepripadala až taká zaujímavá, ale jej spojenie s miestnym novinárom a zapojenie do prípadu ju napokon vyzdvihli o niekoľko priečok vyššie. Autorka tiež neplytvala ani typickými opismi a objasňovaním aj na pohľad jasných vecí, čo miestami pôsobilo spomaľujúco. Našťastie to nijako nezmenšuje výsledný dojem, ktorý je určite pozitívny. Táto séria je pekne rozbehnutá a Nikdy neumírej sama je jej neoddeliteľnou súčasťou.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Domino.

Vydavateľstvo Tatran je už niekoľko desiatok rokov pevnou súčasťou slovenského knižného sveta. Za ten čas prinieslo množstvo kvalitných domácich, ale i zahraničných titulov, vyznačujúcich sa nielen komerčnou, ale najmä umeleckou a duchovnou hodnotou. Nová doba prináša aj nové témy a ani Tatran v tomto smere nezaháľa a stále prináša invenčné tituly. Medzi ne možno zaradiť aj debutový román Martina Kubuša. Ani ryba, asi rak púta zaujímavou formou spracovania, výstrednými postavami a svetom zastretým bežným smrteľníkom závojom tajomna. A hoci sa príbeh prakticky zameriava iba na dve osoby, vôbec nenudí. Živý jazyk, ťažké i odľahčené témy a neurčitý záver vo vás vyvolajú rôzne pocity. Niekto sa zhrozí, iný pobaví, ale jedno je isté - príbeh vás minimálne prinúti zamyslieť sa.

"Vraj "zajtra si povieme zvyšok". Ukončil to neplánovane a náhle. Skrýva sa. Chce vojnu, má ju mať! Najprv ma urazil, keď ma odpísal, že on je tu hviezda, že ide len oňho. Nebol trikrát taktný a potom mi svojským spôsobom naznačil, že dnešné stretnutie sa končí a mám vypadnúť. Ale so mnou by si začínať nemal! Nachystám si také otázky, že sa z toho poserie. Dokážem mu, že mňa sa len tak ľahko nezbaví. Pozval si ma a teraz si to vyžerie."

Novinárka Linda, odchovaná dynamickým, neutíchajúcim a povrchným životom hlavného mesta prichádza do srdca stredného Slovenska, aby získala materiál na knihu. Bystričan Jonatán sa totiž rozhodol vyjsť na svetlo so všetkými svojimi spomienkami a trápeniami. Linda sa teší na búrlivé reakcie, ktorá kniha vyvolá a zabezpečí jej tak ešte väčšiu slávu a uznanie. Napokon, je to práve ona, kto má svetu priniesť škandalózne odhalenia známeho herca. Jonatán nielenže zažaril v tanečnej súťaži, čiže je ľuďom viac než povedomý, ale otvorene sa priznáva k homosexualite a Linda dúfa, že má pre ňu pripravené zaujímavé perličky. Lenže hneď po prvom stretnutí zažíva sklamanie. Jonatán žije na prvý pohľad osamelo a nudne, utápajúci sa v minulosti a svojich démonoch. Viac než blýskavý šoubiznis ponúka Linde náhľad do detstva, dospievania, a najmä vzťahov medzi ním a rodinou Mesíkovcov, ktorá v dobrom i zlom (azda viac v zlom) ovplyvnila nielen jeho osud, ale aj osud jeho sestry. A to hlavne Maroš, objekt túžob a citov oboch súrodencov...

"Žiadna záruka, žiadna puberta v celibáte. Jonatán predsa vravel, že Maroš "niečo chytil". Je to jasné ako facka, hoci Jonatán zvlášť úprimný nebol. Vraj "niečo chytil", "vraj aj HIV". Čo také asi mohol chytiť v mekke sexu? Maroš - mladý nevybúrený chlapec, mladý muž v cudzej krajine ďaleko od domova, kde platí iný mrav a, čo ja viem, asi aj iné náboženstvo, navyše s otcom, ktorý ho v tom podporuje - sa na tie thajské žaby doslova vrhal. Podľa mňa ho vôbec nebolo treba nútiť. Možno len posmeliť, aby zabudol na výchovu zo školy a aby sa v tejto exotickej krajine trošku uvoľnil, vyhodil si z kopýtka."

Spočiatku čitateľ celkom nevie, do čoho sa púšťa. Ide o klasický román? Retrospektívne rozprávanie? Dialogizovanou formou podaný životný príbeh? Odpoveď nie je jednoznačná, kniha si berie "z každého rožku trošku". A práve v tom spočíva jej najväčšie čaro. Nespomínam si, že by som už niekedy čítal niečo podobné. A nejde len o to, ako, ale aj o čom. Postavy Lindy a Jonatána nie sú vyslovení protagonisti. Obaja sú miestami až bizarnými obeťami šoubiznisu. Linda sa vyznačuje ako novinárka typickou dravosťou, smädom po senzáciách a Jonatánova spoveď jej často lezie na nervy. Jej slovník aj prístup k životu reflektujú súčasnú plytkosť, ale aj v nej sa sem-tam zablysne aj čosi pozitívne. Jonatán je o poznanie vnútorne bohatší, a to tak životne, ako aj myšlienkovo. Čitateľ sa stretne s množstvom podnetov od náboženstva cez kultúru až po obyčajnú ľudskosť. Ani ryba, asi rak zdanlivo nijako nevyčnieva, ale nedajte sa oklamať. Martin Kubuš je na dobrej ceste vydupať si cestičku medzi naše výrazné talenty.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.

Chytľavý, fascinujúci, napínavý... Prívlastkov vhodných pre označenie trileru Francka Thillieza by sa našlo aj viac. V poslednom čase začínajú našinci vo väčšej miere objavovať čaro francúzskych autorov kriminálnok (nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť napr. Bernarda Miniera, podpísaného pod sériou kníh Mráz, Kruh, Tma...). Paríž a iné mestá krajiny galského kohúta ani zďaleka neprekypujú len romantikou, krásou a štýlom. V dielach týchto spisovateľov dýchajú ťaživou atmosférou, hrôzou a zvrátenosťou. Inak to nie je ani v Syndróme E, ktorým Franck Thilliez posúva žáner psychotrileru o niekoľko priečok vyššie. Nejde totiž len o klasické pátranie po sériovom vrahovi. Do hry vstupujú lekárska veda, výskumy v oblasti neurológie a psychológie a veľkou mierou aj filmové umenie. Nehovoriac o ústrednej dvojici, Franck Sharko a Lucie Henebelleová patria k najvýraznejším detektívom, s akými som sa doteraz stretol.

"To, že byl film němý a že k němu nehrála žádná hudba, ještě znásobovalo úzkostný pocit. Člověk to nemusel slyšet, ale přesto si dokázal představit dusot kopyt a funění nozder. Kamera teď zabírala oba. Býka vlevo a holčičku vpravo. Vzdálenost mezi obludou a nehybným děvčátkem se zkracovala. Třicet metrú, dvacet... Jak to ta holčička dokáže, že se ani nepohne? Jak to, že nezačne utíkat a volat o pomoc? Byla zdrogovaná? Nechá sa nabodnout na rohy?"

Dvojicu vyšetrovateľov závažných trestných činov nečakane spoja dva (na prvý pohľad) odlišné prípady. Fracnk Sharko cestuje na odľahlé miesto, kde bolo objavených päť znetvorených mŕtvol. Piatim mužom ktosi nadmieru brutálny vybral mozog i oči a pripravil ich aj o ruky a zuby, aby znemožnil ich identifikáciu. V tom istom čase Lucii Henebelleovej v Lille zavolá jej bývalý priateľ, ktorý oslepol po zhliadnutí krátkeho filmu z roku 1955. Obrazy, ktoré sa v ňom vyskytujú, podprahovo útočia na psychiku človeka a ovplyvňujú ho nebývalým spôsobom. Film mal vo svojej zbierke pôvodne zberateľ, ktorý náhle umrel a jeho zbierku rozpredal jeho syn. Starý pán však očividne prišiel pri jeho skúmaní na hrozivé súvislosti. Lucie sa skontaktuje so Sharkom, pretože podľa všetkého objavené mŕtvoly a desivý film spája jedno - snaha vrahov získať všetky kópie filmu a zahladiť pritom po sebe každú stopu. Detektívi sa musia ponoriť do tajomstiev päťdesiatych rokov, kedy prebiehali výskumy na ľuďoch v snahe pochopiť mozog a prísť na možnosti, ako ovplyvňovať správanie ľudí. Musia preto vycestovať do Egypta či Kanady, pretože vrahovia pôsobia globálne a majú podporu najvyšších kruhov, čo robí z vyšetrovateľov jasné terče...

"Atef ustoupil a otočil se. V tu chvíli se komisař vztyčil a vyrazil hlavou kupředu, stále ještě přivázaný k židli. Vložil do toho úderu veškerou sílu a narazil do Atefových zad. Rána srazila Araba dozadu. Když narazil do zdi, bolestně zasténal. Železná tyč mu probodla levou část hrudníku. Rozhodil ruce i nohy, ale mrtvý nebyl. Tvář se mu zkřivila bolestí a s úst mu nevyšel žádný zvuk. Oběma rukama chytil tyč, ale neměl sílu ju vytáhnout. Na rtech sa mu objevila krev. Určitě měl probodnotou plíci. Sharko se zhroutil na bok. Strašně ho bolela záda. Bez obtíží se mu podařilo přeřezat pouta."

Syndróm E vás vtiahne do deja okamžite. Franck Thilliez vás nezaťažuje zdĺhavými opismi ani prienikom do myšlienok postáv, čo by iba zbytočne spomaľovalo príbeh. Napriek tomu sa vám však Sharko aj Lucie odhalia v plnej kráse. Lucie je sama na výchovu dvoch dcérok - dvojičiek, pričom jedna z nich je práve v nemocnici. Tým, že sa autor jej detí takto "zbavil", vynikla Luciina práca, nie jej rodinný život, čo oceňujem. Je totiž veľa diel, kde sa snažia autori svoje postavy cez ich príbuzných poľudštiť, ale väčšinou to má za následok len nudu. Sharko zas trpí paranoidnou schizofréniou, preto už nejaký čas nepracuje v teréne. Jeho vidiny malého dievčaťa ho prenasledujú všade, pričom vysvetľovanie jeho podivného správania by bolo často márne. Samotná zápletka je skvelo spracovaná, všetky súvislosti sú prepracované a spojenie vedy a umenia je naozaj výborné, dokonca aj zapojenie vojenských zložiek a svetových krvavých udalostí. Línia s Egyptom a psychatrickou liečebňou v Kanade vám takisto nedá vydýchnuť. Syndróm E je len prvou časťou v sérii a ja už teraz viem že čakanie na ďalší diel bude náročné...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.  

Priznám sa, spočiatku som mal obavy, či ma postrehy zo života Slovenky v Paríži zaujmú. Predsa len, som natoľko pohrúžený do beletrie a s ňou spojenej epickosti, že v prípade absencie deja som mierne skeptický. Mária Dopjerová Danthine má však dar reči, ktorým vás vtiahne do svojej vnímavosti, až máte pocit, že vy sami ste súčasťou najromantickejšieho mesta na svete. Ožívajú pred vami známe námestia i tiché uličky, miestne pamätihodnosti, metro, trhoviská, ľudia rôznych národností i vekových kategórií. Autorka má jednu obrovskú výhodu, ktorá sa v dnešnom uponáhľanom svete zároveň považuje, žiaľ, za istú výnimočnosť - dokáže zastaviť a vidieť krásu v maličkostiach. Neraz som sa musel pri čítaní zastaviť a pouvažovať nad pravdivosťou jej slov. Parížske momenty vás očaria, a to nie iba na moment.

"Má okolo sedemdesiat rokov a hovorí to asi osemdesiatročnému mužovi, ktorý ju hladí po tvári, po chrbte, zmyselne, jemne. Cítiť z nich doznievanie noci, rána. Ona sa usmieva, má jemný mejkap, je pekná a on tak dobre vyzerá, bozkáva ju na čelo, nežne, zvodne. Ich pohyby, slová, gestá, oči, ústa majú výraz, intenzitu a vyžarovanie typické pre mladú dvojicu... Dívam sa na nich a silno cítim, že všetci v natlačenom vagóne metra im strašne závidia, aj tí dvadsaťroční."

Ako som už spomenul, kniha nemá ucelený dej, ale napriek tomu spoznáte mnoho príbehov. Čriepky zo života autorky, pestrých obyvateľov mesta i jeho charakteristických reálií. Ponoríte sa do jeho každodenného koloritu a aspoň na chvíľu sa stanete jeho neoddeliteľnou súčasťou. Mária Dopjerová Danthine vás prevedie cestovaním v metre, súdnym či školským systémom, väčšími i menšími uličkami a ukáže vám, čo znamená mať štýl a že byť Parížanom znamená viac než žiť v danom meste. Pobaví vás aj na postrehoch jej rodičov na vianočnej návšteve, aby vás vzápätí oboznámila so všadeprítomným strachom po teroristických útokoch. Mne osobne sa tiež páčili lingvistické vsuvky. Vysvetlenia svojsky znejúcich frazeologizmov majú najčastejšie pôvod v histórií, čím Parížske momenty postupujú ešte o niekoľko priečok kvality vyššie. Nezameriavajú sa totiž len na súčasnosť, ale aj na bohaté dejiny, geografiu, jazykovedu a ďalšie oblasti.

"Tam, kde sa vám zdá, že všetko funguje, Francúz sa zamyslí, zapolemizuje  a zistí, že vlastne nič nefunguje. Podľa Francúzov je veľkým prečinom robiť rýchle rozhodnutia, pretože omyl je v ich mentalite neprípustný. A tak treba situáciu zvážiť zo všetkých možných uhlov a strán a rozhodnúť sa niečo zmeniť, až keď si je človek na sto percent istý, že jeho rozhodnutie je správne a že ho neskôr neoľutuje. Je suis allé trop vite, išiel som príliš rýchlo, povie Francúz, ak sa pomýlil tak, že to všetci vidia a vedia o tom, v situácii, keď jednoducho nie je schopný obhájiť svoju nevinu a musí chybu napraviť."

Knihu som čítal postupne, na etapy, cez prestávky a voľné hodiny v škole. Namiesto opravovania písomiek a pripravovania na vyučovanie som sa pohrúžil do iného sveta a opustil na krátky čas našu domovinu. Hoci, ani to je celkom presné. Mária Dopjerová Danthine totiž ani vo Francúzsku nestráca nič zo svojej národnej identity a všetko registruje z pohľadu Slovenky. Porovnávanie životnej úrovne, kultúry, spoločnosti, zvykov a prístupu k bežným situáciám vás pobaví, niekedy zarazí i inšpiruje. Minimálne v tom, že budete chcieť čo najskôr vycestovať a na vlastné oči sa presvedčiť o pravdivosti autorkiných slov. Vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ jej v roku 2013 vyšla aj kniha Paríž, môj druhý domov. Tento titul som nečítal, ale zvedavosť mi nedá, aby som si ho nevyhľadal. Je možné, že Parížske momenty na vás zapôsobia rovnako.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.

Román pre mladých Srdcu nerozkážeš nemá ambície bombardovať čitateľa neuveriteľnými zápletkami ani chorobami, homosexualitou, násilím či inými neduhmi a častými témami. Ide v podstate o jednoduchý príbeh s obyčajnými postavami, no práve v tom sa skrýva jeho najväčšia sila. Už od úvodných strán je jasné, že s hrdinami sa dá ľahko stotožniť a neraz natrafíte na situácie bežné aj študentom v našom prostredí. Krystal Sutherlandová poňala svoj debut čisto ľudsky a dokazuje, že si vystačí aj bez mágie, bájnych bytostí a zachraňovania sveta pred ohromnými hrozbami. Stačia jej na to dve osoby, schopné pomenovať svoje pocity a odhodlané prísť na koreň zmenám vo svojom vnútri. Srdcu nerozkážeš je v prvom rade kniha o priateľstve a viere v človeka.

"Hinka som nasledoval pomalšie, lebo som chcel ísť vedľa Grace. Nebolo to preto, že som chcel, aby šla vedľa mňa. Robil som to preto, lebo som si myslel, že sa jej bude páčiť s niekým udržať krok. Cítil som, že sa vlečiem veľmi pomaly a napriek tomu krívajúca Grace zaostávala za mnou asi dva kroky. Vyzeralo to ako súťaž, kto dokáže chodiť pomalšie. Keď bol Hink už asi desať krokov pred nami, zrýchlil som a nechal ju za sebou. Musel som vyzerať ako totálny idiot."

Henry Page je maturant, ktorý túži po jedinom - stať sa novým vedúcim redaktorom školského časopisu. Má dar slova a po funkcii pokukuje už od odchodu predošlého redaktora. Inak je jeho život celkom obyčajný - okrem školy trávi čas so svojimi dvoma najlepšími priateľmi - Austrálčanom Murraym a lesbičkou Lolou. Hoci ani v škole to niekedy nemá ľahké - jeho priezvisko stále v učiteľoch rezonuje vďaka staršej sestre, miestnemu postrachu a géniovi zároveň. Henry je veľmi prekvapený, keď je miesto redaktora ponúknuté nielen jemu, ale aj novému dievčaťu v ročníku - odmeranej, zvláštnej Grace. Chodí o paličke, takmer všetkým sa vyhýba a najradšej by mala od každého pokoj. Henry je k nej priťahovaný nečakanou silou a postupne sa medzi nimi rodí vzťah. Obaja sú naladení na rovnakú dĺžku, vedú bizarné rozhovory a vnímajú svet vlastnou optikou. Henry by veľmi rád prenikol pod pancier, ktorý si Grace vybudovala okolo svojho vnútra, no to sa ukáže ako nesmierne náročná úloha. Stojí to vôbec za vynaloženú námahu...?

"Pamätám si presne, čo som si vtedy pomyslel, bože, je taká mätúca. Pretože taká naozaj bola. Týždeň nič a zrazu toto, jej (necharakteristicky) umyté a učesané vlasy mi padali na chrbát, lakeť mala položený na mojom kolene a prstami mi po topánke kreslila malé kruhy. Vôňa, teplo a opojnosť nejako stúpali z jej pokožky a plnila mi hlavu divokými nápadmi. Cítil som sa, akoby sme boli spolu. Po tomto už nebolo čo robiť. V ruke som mal ceruzku, ale na papier som už nič nenapísal. Nechcel som sa veľmi hýbať, aby si Grace nemyslela, že nemám pohodlie. Tak som si oprel hlavu o jej hlavu a dýchal som pomaly a ustálene."

Krystal Sutherlandová rozpráva príbeh z pohľadu Henryho. Vcítiť sa do duše maturanta zvládla pomerne dobre, i keď miestami mi Henry pripadal až príliš dobrý, chápavý a tolerantný. Autorkin krok je však pochopiteľný, umožnilo jej to odhaľovať zákutia Gracinho vnútra postupne spolu s Henrym. Ani jedna z hlavných postáv nepôsobí spočiatku dokonalo, čo z nich robí tínedžerov bližších obyčajným smrteľníkom, no napriek tomu sa dozvieme, že Grace bola pred nehodou krásavica a Henry je rozkošný so svojím chlapčenským šarmom a jamkami v lícach. Ide teda zároveň o hrdinov, s ktorými by sa čitatelia v ich veku radi zoznámili alebo chceli byť ako oni. Postavy teda svoju úlohu spĺňajú, a to dokonca i tie vedľajšie, najmä Henryho sestra a priatelia. Každý z nich svojím spôsobom rúca stereotypy, čo však miestami až príliš zaváňa jasným zámerom. Román Srdcu nerozkážeš zrejme dieru do sveta nespraví, ale aspoň na chvíľu vás prinúti viac si všímať ľudí okolo seba.

Autorka Jana Pronská je považovaná za kráľovnú slovenskej historickej romance. Na svojom konte má už trinásť titulov a niektoré sa dočkali aj reedície. Tento blahodarný osud postihol napríklad Lásku a česť, pripravuje sa Zlatníkova chovanica a nedávno sa to dotklo aj nevšednej Kliatby. Tá sa od svojich ostatných knižných súrodencov odlišuje výrazným mysterióznym prvkom. Príbeh, už tradične zasadený do obdobia stredoveku, sa vyznačuje potrebnou dávkou romantiky, odvahy a dobrodružstva, no verní čitatelia určite uvítajú aj bonus v podobe tajomnosti, čarov a nesmrteľného hrdinu. Nekonvenčný námet však nie je jediným prekvapením knižnej novinky...

    "Verena rýchlo prezrela otcovu ranu. Pri prudkom náraze sa rozlomila doska na stene koča a nešťastne mu prebodla bok. Ak okamžite niečo neurobí, zomrie. Vedela to, cítila, ako jej telom prebehla triaška, a nebolo to od chladu. Verena sa zúfalo pozrela na rytiera, ktorý sa nad ňou skláňal a bezradne krčil plecami, potom na vydesené sestry a vychovávateľku, ktorá stála ani socha vytesaná z mramora... Nikto sa jej nechystal pomôcť."    

Príbeh začína za silnej nočnej búrky, počas ktorej dôjde k nehode koča. Rodina d´Orlay sa v ňom vezie na ronlinovské majetky, aby sa mladá Tereza d´Orlay vydala za tamojšieho pána. Nešťastie počas prevozu však spôsobí značné komplikácie. Verena, najstaršia z troch sestier, zabúcha na bránu najbližšieho hradu a žiada pomoc pre zraneného otca. To ale ešte netuší, že tým sa diametrálne zmení jej život... Markus sa ukrýva pred svetom, poznačený dlhovekou kliatbou, bez možnosti zbaviť sa jej a nájsť vytúžený pokoj. Doplatil na svoju mladícku nerozvážnosť, keď život keltskej snúbenice vymenil ako obetu za víťazstvo v bitkách a navyše dal prednosť krásnej čarodejnici. Matka nešťastnej dievčiny na Markusa uvrhla kliatbu a učinila ho nesmrteľným. Už dávno stratil nádej na záchranu a svoj život trávi nemenným spôsobom za múrmi svojho hradu. Príťažlivý vzhľad, nahromadený majetok i nespútaná charizma sú ničím v porovnaní s túžbou po vykúpení, ktorá ho ničí a robí bezmocným. Až kým sa pred ním nezjaví odvážna Verena a on po rokoch opäť pocíti vášeň a lásku...

"Nezaváhal ani na chvíľu a hnal sa chodbami rozsiahleho sídla až tam, kde túžil byť. Keď mu pred rokmi arabský staviteľ postavil kúpele presne podľa vzoru palácov nevercov, nezabudol k nim pridať tajnú chodbu, z ktorej sa veľmož mohol v pokoji dívať na kúpajúce sa ženy a podľa chuti si vybrať spoločníčku na noc. Ach áno, v minulosti tú chodbu neraz využil, keď na svojom hrade hostil dámy i neviestky... No tentoraz predo dvermi zaváhal. Môže takto podlo zneužiť Vereninu nevedomosť? Môže, veď čo sa už len jemu môže stať? Kto by ho vyzval na súboj?"

Janke Pronskej sa nedá uprieť jedno - cit pre vystihnutie ľudského vnútra a motivácie, ktorá núti jej hrdinov vzoprieť sa osudu a vziať jeho opraty do vlastných rúk. Ich konanie je logické, odôvodnené a napokon sa všetky dejové linky pretnú v premyslenom závere. Markus a Verena sú silnými postavami, ktorých zbližovanie je zaťažené jarmom minulosti, no zároveň je natoľko citlivé a podmanivé, že budete nedočkavo prevracať strany, aby už boli konečne spolu a šťastní... Mňa osobne však najväčšmi upútala jedna z vedľajších postáv - čarodejnica Jorga, potomkyňa Markusovej prvej lásky a ochrankyňa jeho tajomstva. Verím, že autorka nesklame moje očakávania a pripraví pre čitateľov časom aj jej samostatný príbeh...

Adriana Krištofíková rozhodne nie je na slovenskom knižnom trhu žiadnym nováčikom. Na konte má už päť úspešných kníh a Obete noci, ich nový súrodenec, sa pravdepodobne dočkajú rovnakého osudu. Dané romány možno všeobecne zaradiť do ženskej literatúry, ale nečakajte žiadnu presladenú romantiku a otrepané témy. Autorka sa rozhodne nenechá viesť na vlne kabelkových formátov, ale ponúka hlbšie a prepracovanejšie námety. V posledných rokoch si práve pre klesajúcu kvalitu a stúpajúcu kvantitu "ženských románov" dávam od nich pauzu, ale diela Adriany Krištofíkovej vynechám len málokedy. Sú dôkazom, že tento žáner má u nás tiež silné zastúpenie a azda sa nenechá utlačiť menej vydarenými kúskami. Obete noci si vás podmania už od prvých strán. Kriminálna zápletka, neistota, strach, autentický pohľad na susedské a partnerské vzťahy - čaká na vás to všetko, ba ešte viac.

"Idem. O chvíľu sa deň prebudí k životu, ale ja to už neuvidím. Vlastne neviem. Neviem, aké to bude na druhej strane. Ľutujem všetko, čo som mala urobiť a neurobila som, aj to, čo som nemala a urobila. Za chyby sa platí. Srdce mi ťaží najhoršia vina na svete: že za tie moje zaplatí Anička, môj plavovlasý anjel. Ktovie, či pôjdem do neba. Neviem posúdiť, či som žila správne alebo som páchala príliš veľa hriechov. Mala by som sa modliť a prosiť o odpustenie..."

Príbeh je rozprávaný z pohľadu niekoľkých zainteresovaných postáv. Všetko sa začne, keď medzi manželmi Evou a Jarom dôjde k hádke, po ktorej Eva bojuje v nemocnici o život a Jaro je na úteku pred zákonom. Ich dcéry Aničky sa medzitým ujme mladý susedský pár Jakub a Mirka, ktorý si však tiež prechádza vlastnými starosťami. Pohnútky a osudy jednotlivých zúčastnených spoznávame aj na základe retrospektívy. Časové skoky deju neškodia, práve naopak. Dynamizujú ho a funkčne dopĺňajú. Spoznávame Evu a Jara ako stredoškolský pár, pričom on bol dievčatami obletovaný tajomný chalan, zatiaľ čo ona šedá myška, ktorá sa ocitla v jeho hrejivej pozornosti. Žiaľ, Jarova záhadnosť ukrývala aj temné stránky a jeho drogové excesy časom prekročili mieru. Evina snaha priviesť ho k rozumu sa minula účinku, rovnako ako neskôr úsilie vymaniť sa z ťaživého manželstva... Mladá Mirka závidí Eve jej životný štýl napriek jej nie príliš ľahkému postaveniu. Ona sama žije v malom byte, kde sa tlačí so synom a manželom, neúspešným spisovateľom. Aj oni si musia uvedomiť, čo je pre nich dôležité a ako naložiť s kartami, ktoré im život rozdal...

"Nemôžem sa dočkať, kedy tí dvaja vypadnú z bytu. S hrnčekom v rukách podídem k oknu v obývačke a len tak zo zvyku vyzriem von, skontrolovať počasie. A aj ju. Chvíľu sa tvárim, že ju nevidím a pozorujem betónový dvor v tvare štvorca. Zaujato rátam kocky dlaždíc a chcem si vsugerovať, že nič zaujímavejšie som doposiaľ nevidel. O chvíľu mi oči utekajú o dve poschodia vyššie. Je tam, naťahuje sa ako práve prebudená mačka a tiež sa tvári, že sú jej všetci ľahostajní. V duchu sa pýtam, kam toto speje a či to má budúcnosť. Druhá otázka sa osopí na tú prvú. Prečo by malo mať všetko nejakú budúcnosť?"

Knihu Obete noci odporúčam čítať v pokročilejších hodinách. Ja som si ju dávkoval vždy po dvoch kapitolách pred spaním a tá atmosféra ma zakaždým dostala. Noc skutočne napriek temnote mnohé odkrýva. Ľudské pudy, city, tajomstvá... nie každý má však toľko sebakontroly, aby ich zatlačil späť do hlbokého vnútra. Román sa číta ľahko, dej vás vtiahne a osud postáv vás bude zaujímať, i keď nejde o žiadnych hrdinov. Aj to je devíza Adriany Krištofíkovej. Nepredkladá čitateľom bezchybné ideály, ale jej postavy sú ľudia s chybami, dobrými aj zlými vlastnosťami. Autorka je talentovaná pozorovateľka ľudskej povahy a naplno to vo svojej tvorbe využíva. Miestami vás až pobaví, ako trefne vie pomenovať aj vám blízke myšlienky. Obete noci patria medzi jej najlepšie knihy, takže ich určite neobíďte.

Jeden z najznámejších slovenských spisovateľov súčasnosti Dominik Dán sa rozhodne nemôže sťažovať na nedostatok pozornosti. Oznámenia o každom jeho novom titule sprevádza radosť fanúšikov i očakávania, či bude lepší ako jeho predchodcovia. Udržať si primeranú úroveň pri takom vysokom počte kníh nie je ľahká výzva. A hoci sa niekedy rozbehnú diskusie o pokrivkávaní kvality (napr. pri predošlom románe Nežná fatamorgána), nič to nemení na fakte, že partia detektívov zo stoštyridsaťjednotky tak skoro neomrzí. Ja osobne hodnotím Smrť na druhom brehu ako jednu z tých vydarenejších dánoviek. Akoby si dal autor viac záležať na súvislostiach, prepracovanosti a logike deja. Alebo mu to jednoducho sadlo tak dokonale, že sa ani nemusel veľmi namáhať. Netlačí na pílu a ponúka hneď niekoľko zaujímavých námetov.

"Fero sa vymrštil ako blesk, zahnal sa a hodil. Za taký švih by sa nemusel hanbiť ani profesionálne trénovaný hádzanár. Krauz zaregistroval letiaci pohár, na obranu stihol iba zavrieť oči. Mal šťastie, pohár sa mu obtrel o ucho, narazil do steny, odrapil kus omietky a odrazil sa do rohu obývačky. Nerozbil sa, bol to horčičák z húževnatého skla - Krauz mal naozaj šťastie, keby ho trafil do hlavy, urobil by mu dieru ako mínometný granát."

Stabilný tím je ochudobnený o jedného člena, a to chorého Váňu. Jeho partner Kuky sa tak pridáva k osvedčenej dvojici Richard - Chosé, ktorí sa na nudu určite nemôžu sťažovať. Nočný výjazd k domácemu násiliu sa napokon ukáže ako nielen ošemetná rodinná záležitosť, ale vzhľadom na malé prešľapy v mene spravodlivosti si detektívi koledujú aj o problémy s inšpekciou. Misky váh by mohli vyvážiť vyriešením nového prípadu - na brehu Moravy sa objavila niekoľko mesiacov stará mŕtvola. Identifikácia je prakticky nemožná a vraždári, zdá sa, budú tápať v tme. Viac by mohli ozrejmiť miestni rybári, prípadne policajní kolegovia z druhej strany - z Rakúska. Popritom Burger a Hanzel riešia vlastný prípad, ktorý sa skúseného detektíva Eda týka aj osobne. Jeho mladá susedka Anička sa podľa všetkého zaplietla s podsvetím v podobe rozrastajúcich sa súkromných klubov. Mohla by z nej byť dobrá informátorka, no i táto cesta sa napokon ukáže ako plná nástrah. A to Richard Krauz ani netuší, aká slučka sa okolo neho zatiaľ sťahuje...

"Vyskákali z áut, dvaja v uniforme s pripravenými škorpiónmi zaujali pozíciu pri oplechovaných dverách do skladu. Nakladacia rampa tu nebola, iba vyasfaltovaný priestor na otáčanie zásobovacích dodávok. Celý terén bol na úrovni chodníka... Kukláči v černákoch obehli reštauráciu, poklusom sa dostali k hlavnému vchodu. Za nimi uniformy, za nimi operatíva v civile. Psovod ostal radšej vonku, Nero mal dnes zlú náladu, staval sa na zadné, skučal, neposlúchal, šibalo mu. Kbey sa mu v podniku niekto znepáčil, dopadol by zle. Ostal vonku v zálohe. Osem mužov v čiernom vpadlo do reštaurácie."

Smrť na druhom brehu ma bavila po celý čas. Samozrejme, čitateľ odchovaný na kriminálkach tuší, že obe línie budú napokon prepojené, ale Dominik Dán splieta nitky prípadov naozaj šikovne. Potrvá dlhšie, kým sa odhalia súvislosti, ale vôbec to nevadí, práve naopak. Vytvára sa tak priestor na rozohratie niekoľkých partií. Detektívi sú tak konfrontovaní s riešením vraždy, hroziacou inšpekciou, vybavovaním účtov v podsvetí či rozmáhajúcimi sa novými podnikmi. Polovica deväťdesiatych rokov, v ktorých sa dej odohráva, poskytuje možnosti priblížiť čitateľom pozadie nárastu nebezpečných klubov i ľudí za nimi stojacich. Fanúšikovia Richarda Krauza a jeho minulosti iste ocenia aj výskyt starých známych postáv z jeho detstva, ktoré sa časom vyšvihli na opačnom pôsobisku než on. Zhrnuté a podčiarknuté - Smrť na druhom brehu je povinná jazda pre milovníkov Dominika Dána i samotného žánru krimi.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.