Hneď na úvod musím povedať, že sa mi páči úsilie Slovenského spisovateľa o priblíženie životov známych umelcov - maliarov či spisovateľov. Je neporovnateľné s inými vydavateľstvami, a to nehovorím o jeho umeleckej či informačnej hodnote. Redaktori majú vynikajúci nos na kvalitné tituly a Letný hosť nie je výnimkou. Na svoje si prídu priaznivci romantiky, skutočných príbehov, ruskej literatúry, histórie, ba dokonca aj ženskej emancipácie. Alison Anderson si na svoje plecia naložila poriadne veľkú záťaž, ale zvláda ju s prehľadom. Pri tvorbe deja využila vlastné bohaté skúsenosti z prekladateľstva, čo dodáva románu autentickosť a ľahko sa viete vcítiť do sveta "viacjazyčných" osôb. Letný hosť sa pohybuje na pomedzí beletrie a literatúry faktu, ale vôbec nemáte pocit, že autorka vám vnucuje informácie jednu za druhou. K téme pristupuje citlivo a oživuje osobnosti, ktoré doteraz boli pre mnohých len menami bez príbehu.

"Drahá Zinaida Michajlovna, len nedávno sme sa zoznámili, no ľudia sú ku mne zriedka takí úprimní, ako ste boli vy. Máte úplnú pravdu, nesmiem sa vyhovárať a odkladať to, čo chcem skutočne urobiť - koniec koncov, asi sa naozaj bojím. Viete, román je v podstate ako manželstvo, vyžaduje si mesiace až roky práce, zatiaľ čo poviedka, tá je skôr ako... Zháčil sa. Dokončila som vetu zaňho: Flirt... či ľúbostná aféra?" (str. 51)

Prekladateľke Ane Hardingovej sa dostane do rúk denník ukrajinskej lekárky Zinaidy Lintvarjovovej. Ide o dovtedy nikdy nepublikované dielo a Ana sa doň pohrúži skutočne naplno. Veľmi rýchlo pochopí, prečo je také dôležité aj pre vydavateľku Kate Kendallovú, ktorá ním chce pozdvihnúť svoj upadajúci podnik. Zinaida žila v malom mestečku na východe Ukrajiny a hoci kvôli chorobe prišla o zrak, nevzdala sa a neklesla na duchu. Síce sa jej rapídne obmedzila možnosť vykonávať lekársku prax, ale za pomoci denníka si ventiluje svoje pocity i spomienky na predošlý život. Lintvarjovoci vždy viedli svoje deti k samostatnému mysleniu, preto sú všetci vzdelaní a rozhľadení, bez ohľadu na pohlavie či pôvod. Rodina počas leta prenajíma dom na svojom pozemku, a v rokoch 1888 a 1889 sa k nim dostávajú aj Čechovovci. Jeden z ich synov je takisto lekár a tiež nadaný spisovateľ. Medzi ním a Zinaidou sa čoskoro prebudí vzájomné porozumenie a hlbší cit...

"Ale nejde tu práve o to? Odísť niekam ďaleko, kam nedovidíte, až kým ten obzor neuvidíte? Hovorila som náhlivo, trochu zadychčane, nechcela som myslieť na to, že odchádza, aby sa mi slová nezasekli v hrdle. Ja svoj obzor nemôžem vidieť. Ten jeho však vytvárali slová, ten môj - dni. Neodpovedal mi na otázku, ale chytil ma za ruku a stisol mi ju. Zianida Michajlovna, niekedy ma to tak unavuje! Najradšej by som všetko hodil za hlavu a až do konca života sedel s rybárskym prútom na brehu rieky. Viete si to predstaviť?" (str. 196)

Zo stránok knihy priam vanie dobová atmosféra. Alison Anderson sa naozaj skvelo podarilo vystihnúť atmosféru ukrajinského vidieka koncom devätnásteho storočia. Tvorbu Antona Pavloviča Čechova poznám, ale doteraz som nemal možnosť spoznať ho ako človeka. Autorka sa podujala na neľahkú úlohu, no zjavne má rovnako veľký talent. Svet Zinaidy Lintvarjovovej vystihla s nadmernou dávkou citlivosti a pritom realistickosti. Nevidomá lekárka, odkázaná na pomoc druhých, ale zato s bohatým vnútorným životom. Nečudo, že očarila rovnako zanieteného intelektuála, akým bol Anton Pavlovič. Okrem neho prídu na pretras aj ďalší velikáni ruskej literatúry a spoločenského diania, čím získava kniha ešte širší rozmer. Letný hosť vás poučí, no zároveň si pri ňom aj oddýchnete. Ide o vydarenú kombináciu estetickej a náučnej funkcie, bohatej na pekné myšlienky, čo vo vás zarezonujú na dlhší čas. A ja sa už teraz teším, čím (alebo kým) nás vydavateľstvo poteší nabudúce.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.

Skončila sa ďalšia sága. Epické ťaženie kniežaťa Svjatoslava s vlkom v duši a zrod a sláva Iľju Muromca nás sprevádzali v štyroch knihách vychádzajúcej z pôvodnej trilógie. Tento krok vydavateľstva Artis Omnis vítam, pretože nielenže sa knihy vedľa sebe pekne vynímajú v domácej knižnici, ale záverečný diel je výrazne rozsiahlejší oproti prvým dvom. Keď sa spojí funkčnosť s lepším čítateľským zážitkom, sú spokojné všetky strany. História je plná príbehov, ktoré len čakajú na oživenie. Je zaujímavé, že v našich končinách sa venuje relatívne malá pozornosť slovanskej mytológii a dejinám. Juraj Červenák zapĺňa sériou Bohatier dieru v učebniciach i našich znalostiach. Pád Chazarskej ríše, ktorá tri storočia ovládala rozsiahle územia východnej Európy, je pritom len jedným z námetov košatého deja. 

"Dávida sa zmocňovalo zúfalstvo. Nepohodlie, úzkosť a predstava, že zdochne v tejto diere a zožerú ho potkany, ktoré už teraz musel od seba odháňať, mu pomaličky, nenápadne vŕtali v mysli a oberali ho o zdravý rozum. Navyše ho zožierala žiarlivosť - čo mladý avarský chán robí so ženou, ktorú od prvej chvíle naduto nazýval svojou nevestou? Princ sa v jednej chvíli pristihol, že zúrivo lomcuje mrežou vo vchode do kobky." (str. 49)

Ako vidno z úryvku, Ďuro si naďalej zachováva svoj typický autorský štýl. Využívanie bohatej slovnej zásoby, expresív či hovorovej reči činí postavy ľahko uveriteľnými, aj keď v sebe nesú príznak fantazijnosti. Tá je napokon neoddeliteľnou súčasťou celej série a k obdobiu raného stredoveku sa náramne hodí. Čitateľ autorovi ľahko skočí na lep a mágia, démoni, čarodejnice či draky vníma ako bežné reálie. Hrdinovia tradičných ruských bylín nepredstavujú typické idealizované postavy stredoveku, ale našťastie sa v rukách Juraja Červenáka menia na komplexné osobnosti. Majú svoje klady aj zápory, niektorí boli do roly hrdinu vohnaní okolnosťami, iní v sebe skrývajú temné stránky, čo iba číhajú na vhodnú príležitosť. Z tohto uhla pohľadu mi najviac zaimponoval Iľja Muromec, ktorého prerod z outsidera na obávaného siláka doteraz ostáva pre mňa jedným z vrcholov Bohatiera, a Volch Vseslajevič, podliehajúci vábeniu temnoty a ovplyvňujúci svojich priateľov...

"Zlovestné bzučanie pierok vystriedal klepot a cengot dopadajúcich striel. Jeden železný hrot prerazil Mikulov pancier a ponoril sa mu pod ľavú kľúčnu kosť. Seljanovič sa s výkrikom sklátil zo sedla. Iný šíp sa odrazil od Svjatoslavovho šupinového panciera. Ďalšie dve strely , letiace blízko seba, preklali jeho koňovi hrdlo. Ušľachtilý žrebec nešťastne zaryčal, poskočil, ale vzápätí sa mu podlomili nohy. Ako padal, jazdec sa zúfalo snažil uvoľniť chodidlá zo strmeňov. Nestihol to - konský bok mu privalil ľavú nohu." (str. 209)

V podobne ladených knihách ponúkajú autori väčšinou jednostranný pohľad na zobrazené udalosti, kde je jasné, kto je nepriateľ, a treba ho náležite vykresliť. V Prípade Bielej veže však Juraj Červenák poľudšťuje aj "druhú stranu", a to postavou Dávida, najmladšieho syna chazarského kagana. Páčil sa mi jeho vzťah so Samirou, ktorá tak mala možnosť ukázať aj svoju romantickejšiu podobu. Vzhľadom na neutíchajúci boj však nie je isté, či bude ich láska naplnená, a kto sa vôbec dožije konca. Nepredvídateľnosť je teda ďalším plusom románu, navyše zaobalenej do umne vystavanej gradácie. Červenákovi sa znovu podarilo ukázať mnohovrstevný život v temných časoch, čomu pomáhajú aj opisy prostredia, odevov či zbraní. Nijako však nespomaľujú dej, sú využívané v primeranom množstve. Bohatier predstavil svet na pomedzí reality a fantázie, no jeho čaro je viac než skutočné. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis. 

Keď som si prečítal anotáciu titulu Jessicy Barry, trochu som sa obával, či nepôjde len o ďalšiu drámu o snahe prežiť v nehostinnom prostredí coloradských hôr. Takých príbehov (či už knižných, alebo filmových) je kvantum a máloktorý už dokáže priniesť niečo nové alebo dlhšie udržať pozornosť čitateľa/diváka. Zrejme si to uvedomuje aj samotná autorka, pretože Volný pád ani zďaleka nie je len o prežití. Hoci ide o základný námet, je okolo neho vybudovaný spletitejší príbeh presahujúci do minulosti zúčastnených postáv. V centre deja je predovšetkým Allison, preživšia havárie snúbencovho lietadla, odrezaná od civilizácie a v pätách s človekom, čo chce dokončiť začatú prácu. Priamy súvis s ňou má aj línia jej matky Maggie, nazdávajúcej sa, že prišla o dcéru, čo ju prinúti zamyslieť sa nad jej životom. Nečakane pritom dôjde k prekvapujúcim odhaleniam...

"Žízeň mě sužuje jako horečka. Jak snadné by bylo nabrat vodu do dlaní a napít se! Ne. Touhle vodou bych se mohla otrávit. Nepřežila jsem pád letadla, aby mě zabila úplavice! Naplním dvě prázdné lahve a do každé přidám kapku jódu. Počkám. Existuje tolik způsobů, jak umřít! Skloním hlavu a pohlédnu na svoje tělo. Bolest je jako ozvěna, rozléhá se mnou, ale je jaksi vzdálená. Mohla bych dostat infekci. Vykrvácet. Zemřít." (str. 14)

Príbeh obsahuje aj tretiu doplnkovú líniu o osobe zodpovednej za Allisoninu nešťastnú situáciu. Je vítaným spestrením, síce sa nie vždy dozvieme niečo nové, ale funkčne buduje napätie, aby sme nezabudli, že Allison to má do cieľovej rovinky ešte pekne ďaleko. Páči sa mi, že Jessica Barry sa nezaťažuje prázdnymi rečami, ale ide priamo in medias res. S Allison sa stretávame, keď už je prakticky odkázaná sama na seba a okamžite s ňou prežívame jej dobrodružstvo. Aj smútku Maggie venuje autorka optimálny priestor, pretože viac než trúchlenie má opodstatnenie jej odkrývanie pravdy o živote dcéry v posledných dvoch rokoch. Jednotlivé kapitoly sú venované uvedeným trom líniám, ich striedanie je dynamické a čítanie sa tak stáva rýchlou aktivitou, pri ktorej knihu len tak ľahko neodložíte. Postupne sa dozvedáme viac o pozadí Allisoniných vzťahov či práce a miestami sme prekvapení spolu s Maggie. Tá totiž nemala ani potuchy, čo robila Allison v súkromnom lietadle, ani že je dokonca zasnúbená s riaditeľom farmaceutickej firmy. 

"Zaklonila jsem se na židli a vzdychla. Prakticky vzato, Prexilane byla úspěšná společnost. Tak proč by zvažovala nabídku od firmy, jako je Hyperion, která - obrazně řečeno - všechno vymýtí a vypálí? Vzpomněla jsem si na rozruch v kancelářích Prexilane, jehož jsem náhodou byla svědkem. Vybavila jsem si, jak recepční zostražitěla, když jsem se začala vyptávat, i výraz v zarudlém obličeji muže v obleku, když se zeptal, jestli dorazil Hyperion. Nedalo se říct, že bych se vyznala v korporátním podnikání, ale paniku jsem poznala. Jen jsem nedokázala přijít na to, co bylo její přičinou." (str. 294)

Volný pád neodkazuje iba na haváriu lietadla, ale aj na životy oboch ženských hrdiniek. Allison aj Maggie musia pochopiť okolnosti situácie, v ktorej sa ocitli, a vyjsť z nej ako víťazky. Každá bojuje na svojom fronte, ale ich cesty sa musia skrížiť, aby porazili mocného nepriateľa. Volný pád tak nie je určený len fanúšikom trilerov, ale aj tým, čo dávajú prednosť rodinnej dráme či analýze medziľudských vzťahov. Vyrovnávanie sa s rodinnou tragédiou, odcudzenie, snaha o odpustenie a opätovné zblíženie robia z klasického príbehu o prežití v divočine širokospektrálne čítanie, pri ktorom si príde na svoje väčšia skupina čitateľov. Jessica Barry bola pre mňa doteraz neznámym menom, ale verím, že preklad jej románu bude v našich končinách, pretože určite rád siahnem aj po jej ďalších románoch. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Domino.

V žánri young adult sa toho za posledné roky napísalo toľko, že je už pomerne ťažké priniesť v ňom niečo nové. A tak sa témy zvyknú opakovať, ale s odlišným spracovaním. A to znamená, že autori (alebo - vo väčšine prípadov - autorky) sa snažia prísť s čímsi lepším, väčším, epickejším... a hrdinovia sa dostávajú do temnejších vôd, kde občas zabúdajú na pôvodné morálne hodnoty. Americká spisovateľka Rachelle Dekkerová môže slúžiť ako príklad, že aj náročnejšie témy sa dajú uchopiť s prihliadnutím na vek čitateľov či výchovnú zložku diela. Jej séria Prorok vrcholí treťou časťou, kde sa v deji presunieme o celé dve dekády vpred. Carrington a Remko, doterajší ústrední hrdinovia, prenechali miesto svojej dcére Elise, o ktorú prišli kvôli zrade a ktorá musí zabojovať o svoj Návrat i o zabezpečenie svetlej budúcnosti. 

"Dvere na konci miestnosti sa pomaly otvorili a dnu vošlo niekoľko ozbrojených vojakov. Nasledoval ich muž, ktorého Elise poznala. Pri pohľade naňho jej po chrbte prebehol mráz. Dr. Reynard. Pozrel na tri postavy na zemi, zvíjajúce sa od bolesti, potom na ňu a v očiach sa mu zlovestne zablyslo. Elise prehltla vzduch, a keď si uvedomila, čo sa práve stalo, celá sa roztriasla." (str. 67)

Samozrejme, že sa stretneme v dostatočnej miere ešte aj s "rodičmi", napokon, práve oni rozbehli celú sériu, no štafeta je odovzdaná novej generácii. Hoci som skôr fanúšikom lineárneho deja bez časových skokov, v tomto prípade mi to neprekážalo. Keďže ide o dystopický román, ukážka dlhoročného boja za lepšie časy je viac než vítaná a navyše funkčná. Elise si ako hrdinka rýchlo získa vaše sympatie. Očividne zdedila po rodičoch to najlepšie - je rovnako odhodlaná, lojálna a hájaca spravodlivosť ako oni. To, samozrejme, vedie k mnohým problémom, za ktoré je zodpovedný v najväčšej miere Jesse. Práve on docielil rozpad rodiny a voviedol spoločnosť do novej éry, ktorá však ani zďaleka neponúka lepší priestor pre život. Rok 2278, kedy sa dej odohráva, nie je síce utopicky ideálny, no Rachelle Dekkerová neťahá čitateľom popod nos medové motúzy. Jej postavy si musia nádej a šťastné konce poriadne vydrieť, odtrpieť a tiež prejsť mnohými skúškami. 

"Jesse sa snažil sústrediť iba na svoju aktuálnu úlohu, ale zakaždým, keď sa mu naskytol okamih ticha na premýšľanie, mysľou sa vracal do minulosti. Spomenul si na to, ako Remko stál tesne pred Aaronom s nabitou zbraňou. Potom stlačil spúšť. A nič. Na vlastné oči videl, ako ten zlomený muž niekoľkokrát vystrelil do svojho vodcu, no nič sa nestalo. Akoby sa guľky vyparili skôr, než stihli vyletieť z hlavne pištole. Jesse mal obavy, že rovnaká mystická sila, ktorá vtedy zastavila náboje, pôsobí teraz v uliciach jeho mesta. Ako majú bojovať proti niečomu, čo nevidia?" (str. 193)

Ako vidno i z úryvku, séria Prorok kladie rôzne otázky, a to tak s ohľadom na dej, ako aj v symbolickej rovine. Tá je napokon veľmi silná a dovolím si tvrdiť, že je neraz rovnocennou k tej príbehovej. Prejavuje sa v postavách, ich úvahách, číslach, námetoch i názve. Nechcem prezrádzať nič konkrétne, objavovanie významov je totiž neoddeliteľnou súčasťou čara tejto knihy. Návrat je dôstojným zakončením trojdielnej série a vracia sa ku koreňom. Kým Povolanie trochu odbočilo od smeru vytýčeného vo Vyvolení, záver pekne uzatvára všetky dejové línie a ponúka uspokojivý koniec. Som rád, že vydavateľstvo i527.net prinieslo slovenským čitateľom možnosť zoznámiť sa s Rachelle Dekkerovou. Je evidentné, že necieli iba na udržiavanie napätia, ale kladie dôraz i na myšlienkovú rovinu diela. A to je dnes pomaly výnimka.

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com

Knihu si môžete kúpiť napríklad tu: https://bit.ly/NavratMartinus

V priebehu relatívne krátkeho času sa mi nebadane, ale zato intenzívne podarilo vybudovať si závislosť od historických románov z vydavateľstva Slovart. Začalo to trilógiou o Márii Antoinette, pokračovalo románmi od Michelle Moran a vyvrcholilo sériami o Mediciovcoch a tudorovských ženách. Medzi klenoty edície sa odnedávna radí aj americký spisovateľ C. W. Gortner. Na svojom konte má už desať úspešných titulov a my sme sa dočkali prekladu toho najnovšieho, v ktorom sa geograficky presúvame na východ, aj keď udalosti v ňom opísané mali omnoho širší dosah. Romanovovská cárovná cieli na matku neslávne známeho cára Mikuláša, posledného panovníka rodu. Myslím, že Gartner zvolil skvelú rozprávačku. O konci dynastie sa toho už popísalo veľa, ale ešte som sa nikde nestretol s pohľadom cárovnej matky. 

"Pre mňa Rusko predstavovalo barbarskú krajinu... Predstavila som si nekonečné zimy pod studenými polnočnými hviezdami a divochov zakrútených v kožušinách, ktorí pijú do nemoty vodku a potom rozbíjajú všetko, čo im príde pod ruky. Predstavovala som si všetko, čo mohlo cároviča v mojich očiach zhodiť, až ma napokon premkol taký strach, že som sama musela pripustiť, že asi všetko nebude pravda." (str. 41)

V románe vystupuje naozaj úctyhodný počet postáv, ale nemusíte sa báť. Ak sa náhodou znenazdajky stratíte v deji, alebo zabudnete na to-ktoré meno, ľahko vám pomôže rodokmeň v úvode knihy. Príbeh začína v roku 1862, kedy má dánska princezná Mária pätnásť rokov a začína sa jej strhujúce dobrodružstvo na pozadí mocenských hier a obrovských spoločenských zmien. Jej plánovaný vydaj za ruského cároviča Alexandra jej prináša vzrušenie i obavy. Zmena krajiny, blízkych príbuzných, ba i náboženstva sa nezmazateľne podpíše na mladej duši, ale napriek tomu si Mária zachováva pevne vštepované hodnoty. Zbližovanie so zakorenenými slovanskými zvykmi nie je vždy ľahké, no Mária robí česť svojej rodine a uvedomuje si svoje nové postavenie aj povinnosti, čo z neho plynú. Chladné manželstvo s Alexandrom ju vháňa do pocitov osamelosti a smútku. Príbeh však nie je koncipovaný len ako ukážka vzťahov, veľkú časť tvoria dobové súvislosti, hlavne rastúce nepokoje obyvateľstva. Mária dúfa, že jej syn a následník Mikuláš upokojí rozbúrené vody, ale napokon každý krok vedie k neodvratnému tragickému koncu...

"Skončil sa rok 1914 a zármutku príbúdalo. Po každej bitke sa Rusko ponáralo do hlbšieho smútku, zoznam obetí bol taký dlhý, že noviny ich vydávali v osobitných prílohách. Z rôznych frontov nám posielali ranených vojakov, ktorí sa celé týždne trmácali v dobytčích vagónoch na hŕbach handier, všivaví, s hnisavými ranami, trpiaci úplavicou a niektorí aj po barbarských amputáciách na bojovom poli. Nemocnice praskali vo švíkoch. V každom voľnom paláci boli zriadené nemocničné oddelenia, kde dvorné dámy, ktoré si samy nikdy ani len nezapli gombík na šatách, pracovali v príšerných podmienkach..." (str. 339)

Život na cárskom dvore v Rusku na prelome storočí bol fascinujúco krásny, desivý a nevyspytateľný. Z riadkov priam cítite nádheru plesových sál, ale aj krutú zimu a nenávisť chudobných voči šľachte. Je zaujímavé, že v ich ponímaní boli obyvatelia paláca zosobnenými diablami, a pritom riešili osobné problémy presahujúce bežný rámec, ako napríklad nebezpečnú hemofíliu, podľahnutie mysticizmu či zneužívanie manipulátormi. Gortner má očividne dar spraviť z encyklopedických mien plnohodnotné osoby z mäsa a kostí, a to živým a aktuálnym jazykom, za čo možno vďačiť i prekladu Otta Havrilu. Romanovovská cárovná je lepšia ako učebnica, mieša v sebe príbeh s mnohými reáliami. Či už ide o odievanie, stolovanie, alebo pomery v rôznych spoločenských vrstvách, autor sa nevyhýba ničomu, čo tvorilo vtedajší svet. A keď si na konci uvedomíte plnú silu skutočnosti, musíte obdivovať vnútorné odhodlanie Márie, ktoré ju sprevádzalo od domova v Dánsku až po smrť rukou revolucionárov.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.

Začínam si myslieť, že priezvisko Dahl predurčuje jeho nositeľov stať sa majstrom slova. Žiarivým príkladom je klasik Roald Dahl, v súčasnosti rezonuje i nórsko-americká spisovateľka psychotrilerov Alex Dahl. A na poli krimi sa zrodila ďalšia autorka daného mena - Julia Dahl, ktorá si takisto razí vlastný štýl. Vyznačuje sa temnou atmosférou, ťaživými dilemami a neistým koncom. V tomto smere musím pochváliť obálku slovenského vydania, kde sa odráža duch príbehu. Aj ten je zahmlený a postavený často na domnienkach a dohadoch. New York je bežným dejiskom rôznych žánrov, ale aj tu sa podarilo autorke načrieť do menej prebádaných vôd. Čitateľov uvádza do prostredia viac-menej uzavretej komunity Židov v štvrti Brooklyn, na čo odkazuje aj samotný názov Neviditeľné mesto. 

"Diera, čo zostala po matke, sa nikdy nezacelila. Je ako rana po vytrhnutom zube múdrosti, čerstvá, boľavá, náchylná na infekcie. Žena v kope šrotu - jej otvorené ústa, obnažené prsia a holá hlava, jej absolútna, krutá anonymnosť - ju znova rozjatrila. Za posledných dvadsať rokov som často fantazírovala o matkinom živote, predstavovala som si, že sa znova vydala, manžel ju týral, zomrela pri pôrode, onemela od hanby, že ma opustila..." (str. 36)

Ako je možné vyčítať z úryvku, Neviditeľné mesto sa pohráva s dvoma základnými námetmi - zavraždenou ženou a traumou spôsobenou z matkinho odchodu. Hlavnou hrdinkou - a zároveň ústrednou postavou série, keďže kniha je jej úvodnou časťou - je novinárka Rebeka Robertsová. Prácou v New Yorku sa naplnil jej žurnalistický sen, no i ten má svoje úskalia. Prejavia sa napríklad vo chvíli, keď dostane za úlohu napísať článok o zločine spojenom s ortodoxnou židovskou komunitou. Platia v nej prísne (ne)písané pravidlá, a polícia nie je schopná plne preniknúť cez jej hrubé múry. Rebekina matka ju ako malú opustila, aby sa vrátila späť do brooklynskej štvrte a k svojmu náboženstvu. Rebeka tak rozbieha pátranie v dvoch smeroch - jednak chce zistiť, čo a kto stojí za krutou smrťou ženy, a popri tom sa dozvedieť viac o osude svojej matky, a tým aj o tom svojom. Napriek tomu, že by sa tým mohol jej osobný život diametrálne zmeniť...

"Bulvárne plátky často vytvárajú nevkusné prezývky pre ľudí, ktorí mali tú smolu, že vzbudili ich pozornosť, napríklad Pornotato, Hotdogová kurva (fajčila zákazníkom a popri tom predávala párky v rožku) alebo Opálená mama (zatkli ju za to, že pustila batoľa do solária). Isteže, je to čosi ako stenografia, lebo dennodenne prichádzame do styku s toľkými menami. Vždy som to považovala za mierne zábavné, ale teraz sa mi z tej prezývky dvíha žalúdok. Videla som telo tej ženy, nahé a dobité. Kľačala som pred jej plačúcim dieťaťom. Tá žena je plná príbehov, ktoré predo mnou zostanú navždy utajené." (str. 111)

Dej sa odohráva v priebehu desiatich dní a za ten čas stihne prejsť Rebeka určitým vývinom. Julia Dahl v nej vytvorila postavu, ktorá má čo ponúknuť aj do budúcna. Sériu naštartovala pomerne kvalitne, i keď úvod knihy je trochu pomalší. Nech vás to ale neodradí. Neviditeľné mesto síce nie je založené primárne na nečakaných zvratoch alebo silno dramatických situáciách, ale dokáže si udržať vašu pozornosť. Páči sa mi, ako sa autorka pohrala s oboma hlavnými námetmi a jeden umne prepája s druhým. Úzka súvislosť poskytuje priestor na rozohratie ďalších motívov, aby spolu vytvorili komplexný príbeh. Text je tvorený prevažne dialógmi, čo mne osobne veľmi vyhovuje. Mám radšej dynamickejšie texty než rozvláčne opisy alebo prienikdy do vnútra postáv. Toho sa dočkáme i tu, ale skôr všetko vyplynie z diania, než by nám to Julia Dahl priamo servírovala. Aj preto ostávam jej fanúšikom a určite siahnem aj po ďalších častiach série.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media a vydavateľstvom Lindeni.

Len nedávno som čítal Follettove Piliere moci a už tu máme vďaka vydavateľstvu Tatran ďalšiu lahôdku. Krajina slobody je takisto nabitá dejom a pestrými charaktermi, no v ešte väčšej miere cieli na historické udalosti a bohatosť zvratov. Piliere moci ukázali dopad svetovej hospodárskej krízy na život všetkých vrstiev spoločnosti,a s rovnako početnými postavami sa stretávame i teraz. Na Kenovi Follettovi sa mi najviac páči, ako verne a ľahko dokáže skĺbiť dejinné fakty s čitateľsky pútavými námetmi. Po jeho dielach tak majú možnosť siahnuť tak milovníci histórie, ako aj romantici a fanúšikovia rodinných drám. V Krajine slobody sa mieša láska s dobrodružstvom i napätie so spoločenskými motívmi, a tým sa z tohto románu stáva exemplárny príklad autorovho rozprávačského štýlu. 

"Lizzie vytriešťala oči na nahé polomŕtve telo, podobné morskej príšere, ktorá sa zachytila do rybárskej siete. Ako predpokladala, muž, ktorému zachránila život, bol Malachi McAsh. Neveriacky pokrútila hlavou. Čo je to za človeka? V posledných dvoch dňoch ho zasiahol výbuch plynu, mučili ho horšie ako zvera, a on sa napriek tomu s nadľudskou výdržou dal na útek a preplával studenú rieku." (str. 96)

Historické romány majú veľkú výhodu, že ani po rokoch nestrácajú nič zo svojho čara. Krajina slobody vyšla pôvodne už v roku 1995, čo je dôkazom, že Follettove texty sú aktuálne a obľúbené v akejkoľvek dobe. Túžba po voľnosti je napokon blízka každému, a je jedno, v akej rovine. Príbehom tiahnucim sa od śkótskej vysočiny cez Londýn až po americké kolónie nás sprevádzajú najmä chudobný baník Mack McAsh a aristokratka Lizzie Hallimová. Súhrou osudových náhod sa ich cesty skrížia a svorne bojujú o slobodu vo vlastnom ponímaní. U Macka ide doslova o životný cieľ, pretože zo zákonom utláčaného baníka sa stane uznávaným zápasníkom, podnecovateľom vzbury, ba dokonca odsúdencom na sedem rokov v pracovnej kolónii. Lizzie narúša utkvelú predstavu o znudených dcérach bohatých rodov a jej túžba po slobode sa stane najväčším dobrodružstvom jej života. No ani samotné zámorské oblasti nie sú práve vysnívanou krajinou, a tak sa túžba po existencii bez pút prenáša i do politickej roviny...

"Už dvadsaťpäť trestancov na lodi zomrelo. Ale nie od hladu. Lizzie viac v podpalubí nevidel, no očividne dodržala sľub a zabezpečila väzňom dostatok jedla aj vody. Lenže pitná voda sa kazila a strava zložená z nasoleného mäsa a chleba bola nezdravo jednotvárna, všetci trestanci dostali strašnú chorobu, čo sa niekedy označovala ako nemocničná horúčka alebo väzenská zimnica... Smrť však nespôsobovala len choroba. Päť ľudí prišlo o život počas hrozivej búrky, keď väzni narážali do seba za otrasov lode a zraňovali sami seba aj okolitých spolutrpiacich železnými reťazami." (str. 231)

V príbehu sa stretnete s pekne pestrou paletou postáv od najnižších vrstiev po tie najvyššie, rovnako ako s odlišnými charaktermi. Motivácia ľudí dostať sa na vrchol sa nie vždy zhoduje s tými, ktorí chcú len kúsok vlastnej pôdy a spokojný život bez zbytočných problémov. Ken Follett znovu ukazuje, že hoci doba sa mení, človek ostáva vo svojej podstate rovnaký. 18. storočie prinieslo viacero výrazných zmien v rôznych oblastiach. Dej Krajiny slobody je vybudovaný na kontrastoch, možno ich nájsť medzi postavami, spoločenskými vrstvami, rasami či dôsledkami rozhodnutí. Kto pozná Follettove knihy, miestami vybadá akúsi neistotu, keďže ide o skorší titul, ale napriek tomu ide stále o živý výtvor, kde vnímate všetky vône, chute aj strach či nádeje hrdinov. V talóne je ešte dosť autorových románov, preto dúfam, že rozbehnutý preklad jeho diel tak skoro neskončí. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Tatran. 

V prípade knihy Beatrix Zaťkovej ide tento rok u mňa určite o titul s najnevšednejším názvom. Pôsobí zaujímavo a vyvolá zvedavosť, aby ste po nej siahli a zistili bližšie, čo ponúka. Musím pochváliť aj obálku, pretože vhodne a funkčne dotvára celkový dojem. Istá snovosť či lyrickosť v podobe osudového spojenia postáv sprevádza príbeh v rôznych vrstvách. Atmosférou mi pripomenul román Jedz, modli sa a miluj, kompozíciou zas filmy na spôsob Lásky nebeskej, kde takisto ide o viacero voľne prepojených dejových línií. Podivuhodná kniha, ktorá vyčistila more cieli na morálne hodnoty, akutálne problémy spoločnosti aj na ich vnútorné prežívanie. Čitatelia si tak nájdu toho hrdinu či tú hrdinku, ktorá im je blízka - či už vekom, starosťami alebo postojmi. 

"To je celá ona. Postupne zisťovala, že jej situácia nie je taká bezvýchodisková, že ľudia prežili aj väčšie tragédie a napriek tomu dokázali ďalej žiť a dať svojmu životu zmysel. Cítila sa ako ufňukanec, ktorý sa stále ľutuje. Zdravá dospelá žena! Otrasné! A ešte niečo. Kamošky síce nemá, ale našla spriaznenú dušu na druhej strane plota. Všetko toto ju tešilo a napĺňalo optimizmom, ktorý už dávno nezažila." (str. 37)

Text je tvorený štyrmi príbehmi, ktoré spája záhadná kniha s názvom Príručka negatívneho myslenia. S podtitulom: načo chcete meniť svoj život? Nie je už teraz dostatočne tragický? Prvou postavou je päťdesiatnička Ivana, ktorá si po rozpade manželstva uvedomuje, že svoj život nevyužila dostatočne a podlieha sebaľútosti a depresii. Až kúzlo z knihy jej privedie nové možnosti a pohľad na svet. Nasleduje Martin, ktorý takisto padol na citové aj sociálne dno, ale tentoraz vlastnou vinou. Jeho línia naberá na bizarnosti, ale tým aj na pútavosti. Krádež, čarovanie, väzenie - démon alkohol robí divy. Treťou osobou, ktorá potrebuje zmeniť svoje postoje, je Andrea, podliehajúca charizme svojho guru, pričom zanedbáva svoju vlastnú rodinu. A napokon prichádza na rad Bystrík - zamilovaný dobrodruh, čo sa ocitne medzi kočovnými cigánmi na juhu Francúzska. Jemu zmení pohľad na život pobyt v márnici, na ktorý ma opäť vplyv tajomná kniha...

"Poháňaná nekonečným množstvom zlosti a hlavne adrenalínu, ktorý ju neochvejne hnal vpred, pristúpila k akcii. A keďže bola mladá, štíhla, svižná - predbiehala Sáramajstra s vysokým náskokom a jasným zámerom. Skôr ako stihol pristúpiť až k nej, dlhým skokom sa v sekunde dostala až k živlu zeme, ktorý zosobňoval malý, tučnučký bôžik. V návale zlosti mu vytrhla palicu uskutočnenia z malej ručičky a rýchlym, ráznym švihom odpálila kučeravú hlavu bôžika rovno do tretieho oka približujúceho sa Sáramajstra." (str. 186)

Čím ďalej pri čítaní postupujete, tým sa stretávate so zaujímavejšími príbehmi. Nedajte sa odradiť trochu klišéovitou Ivanou. Spočiatku som sa totiž obával, že kniha skĺzne k otrepaným frázam o novom živote, nevere atď., ale Beatrix Zaťková ma našťastie rýchlo presvedčila o opaku. Martin diametrálne zmenil môj názor a zvyšné postavy ho len potvrdili. Prakticky som autorke sadol na lep ako postavy dotyčnej knihe. Myšlienka, s ktorou sa román pohráva, je aplikovateľná na ktoromkoľvek mieste a v ktoromkoľvek čase. Ľudia neustále na niečo čakajú (na autobus, obed, koniec práce...), ale sú to oni sami, kto sa musí napokon pričiniť o nutné zmenu. Isté nakopnutie však nikdy nie je na škodu. Kto hľadá signály, nájde ich doslova hocikde. Podivuhodná kniha, ktorá vyčistila more je oddychovým čítaním s nenásilným posolstvom a ak budete mať silnú vôľu a potrebujete to, možno vás postrčí k očisteniu aj vlastnej duše.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Motýľ.

Peter May sa preslávil najmä atmosférickými trilermi zo škótskeho prostredia, no sem-tam si odskočí aj do iných krajín. V prípade série Enzo je to Francúzsko, hoci ani tu sa nevyhneme škótskym koreňom. Ústredný hrdina pochádza práve odtiaľ a má rovnaké priezvisko ako hlavná postava inej autorovej série - Finn Macleod. Zem galského kohúta ponúka množstvo motívov a špecifických regiónov a Peter May čitateľom sprostredkúva v každom románe jeden z nich - napríklad pohnutú históriu Paríža, čaro vinárstva či hmlou zastreté bretónske pobrežie. V piatej časti Tajomstvo tretej hviezdy sa ponoríme do miestnej bohatej gastronómie, pretože odloženým prípadom, ktorý Enzo tentoraz rieši, je záhadná smrť slávneho šéfkuchára Marca Frayssea. Dajte si teda pozor. Je vysoko pravdepodobné, že okrem hladu po dobrej knihe na vás zaútočí aj ten skutočný. 

"Enzo v pravej ruke húžval jeho bundu a ľavou sa napriahol na úder. Vrazil mužovi do tvrdého, nepoddajného ochranného štítu hrudného koša. Kosť udrela o kosť, bolesť mu vystrelila až do ramena. Muž sa vytrhol zo zovretia a Enzo počul klopkanie kožených podrážok na dlažbe, keď sa vzďaľovalovali k hlavnému vchodu. Rozbehol sa za ním, nemohol dopustiť, aby mu chlap utiekol." (str. 134)

Výhoda prekladov je v tom, že na novú knihu nemusíme čakať veľmi dlho. V pôvodnom vydaní totiž tento diel vyšiel až šesť rokov po predošlom, čo už je dosť dlhá doba, za ktorú sa dá aj veľa zabudnúť. O to viac, keď sa Peter May nezaoberá vysvetľovaním predchádzajúceho diania. Samozrejme, hlavný motív série je zachovaný - Enzo vyšetruje ďalší zo siedmich prípadov, ktoré spracoval novinár Roger Raffin vo svojej publikácii ako súčasť ich stávky. Ego a snaha o spravodlivosť tak Enza znovu doženú k riskovaniu vlastného života, keď začne pichať do osieho hniezda. V Tajomstve tretej hviezdy sa neprebúdza k životu veľmi starý zločin - došlo k nemu len v roku 2003. Lenže ako je zvykom, všetko má pôvod v hlbšej minulosti, a tak sa cez retrospektívu v pár kapitolách dočítame aj o dianí počas predošlých desaťročí. A čo by to boli za Francúzi, keby kdesi v pozadí nečakal na odhalenie zakázaný pomer medzi obeťou a manželkou jej šéfa? 

"Spomedzi štvrtákov sa vytvorila skupinka chlapcov, ktorí terorizovali mladšie deti. Nič mimoriadne, klasicky si zasadli na oveľa mladšie decká a pod hrozbou násilia z nich mámili desiate alebo hračky, alebo cigarety, alebo hocičo iné, na čo si zmysleli. Bolo krátko pred koncom školského roka, keď si prvý raz vzali na mušku Enza. Iba nedávno mal narodeniny a od tety dostal peniaze. Rozhodol sa, že ich všetky utratí v bufete, nakúpi čipsy a žuvačky... A rabiáti sa k nemu zlietli ako muchy na hnoj. Pretisli sa k Enzovi cez kruh jeho obdivovateľov a vraj nech navalí všetko, čo pri sebe má." (str. 157)

Enzo už síce nepatrí medzi najmladších, no stále nestráca nič zo svojho šarmu. Aj teraz si popri pátraní nájde čas na letmý románik. Len ma trochu zarazil vek jeho novej priateľky vzhľadom na to, ako sa pozerá na vzťah medzi Raffinom a svojou dcérou. Vyznieva to trochu pokrytecky, ale zase, na druhej strane, prečo nie? Niekde predsa zo seba musí vybiť napätie. Občas sa totiž dostane do problémových situácií, ktoré obohatia dej a Enza o pár modrín. Bez nich by to však nebolo ono, pretože Tajomstvo tretej hviezdy je postavené skôr na svedomitom zisťovaní okolností a analýze stôp než na dramatickosti. Každopádne sa naň oplatilo počkať, Peter May je zárukou kvalitného čítania, pretože sa uňho možno spoľahnúť na vyváženosť zápletky, postáv a celkovej atmosféry. Zároveň vyburcuje vašu zvedavosť i očakávanie, ako celá séria napokon dopadne - ohľadom stávky aj Enzovho súkromného života. Aj ten má stále čo ponúknuť, v Tajomstve tretej hviezdy sa napríklad dozvieme viac o Enzovom bratovi. Takže - pripravte si niečo chutné pod zub a ponorte sa do knihy. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.

Patrick Ness sa v priebehu relatívne krátkeho času stal svetovým fenoménom. Jeho knihy žánru young adult sú natoľko osobité, že stačí krátky text, aby ste bezpečne spoznali jeho rukopis. Kombinácia medziľudských vzťahov a fantazijného sveta sa už stala akousi autorovou poznávacou značkou a rozhodne mu pristane. Nečudo, že čoraz viac po adaptáciách jeho diel túžia aj filmári. O niekoľko mesiacov nás napokon čaká aj filmová podoba prvej časti série - Počúvaj nôž. Hlavnej úlohy sa zhostí "Spiderman" Tom Holland. Verím, že dokáže vystihnúť postavu idealistického, lojálneho a odvážneho chlapca, ktorý opustil domov, aby čelil boju proti neznámym silám aj vlastným ľuďom. Nespútaný chaos poukazuje na mnohé aktuálne problémy, aj keď sa odohráva na inej planéte. Je však natoľko podobná našej, že to pri čítaní ani nevnímate. 

"Starosta mi položí ruku na plece a ja sa odtiahnem, ale on ma nepustí, furt ma pevne zviera. Nevidím, čo to drží, ale blíži sa mi s tým k tvári, s niečím tvrdým a kovovým a plným bolesti a pripraveným nechať ma trpieť a ukončiť môj život, a vnútri mám dieru, kam musím vliezť, preč od tohto všetkého, hlbokú a čiernu, a viem, že je to koniec, koniec všetkého, nikdy odtiaľto neujdem a on ma zabije a zabije ju a nemám šancu, život, nádej, nič." (str. 22)

Ako je možné vidieť aj z úryvku, Patrick Ness stavil na živý, hovorový jazyk. Je to očividné najmä v kapitolách, kde je rozprávačom Todd. Tu je badať zmenu oproti prvej časti, rovnocennou rozprávačkou sa totiž popri ňom stáva Viola, dievča, čo sa ocitne v centre vojny. Tá vypukne medzi dvoma frakciami - mužmi vedenými starostom - či skôr už prezidentom - Prentissom (hlavným záporákom) a rebelmi pod vedením liečiteľky Coyleovej, nazývajúcimi sa Odpoveď. Na tomto mieste musím podotknúť, že sa mi páči, ako sa prekladateľka Ivana Cingelová a editori Slovartu pohrali so slovenským názvom. Vyjadruje nielen snahu nájsť tábor vzbúrencov, ale aj odpovede na mnohé otázky ohľadom morálky, minulosti a budúcnosti, ktoré si Todd a Viola kladú. Chválim aj grafiku knihy, rôzne fonty pekne dotvárajú odlišnosť postáv. Kvôli odlúčeniu, čo ich postretne, sa ocitnú na opačných stranách barikády, a to vedie k nevyhnutným pochybnostiam o motívoch toho druhého. Ako sa však ukáže, ani ľudia, ktorým spočiatku dôverovali, nie sú práve vzorom cností, a platí to i naopak... 

"S búšiacim srdcom sa schovám za strom. V ruke mám zbraň. Nastražujem uši, či nezačujem pukať vetvičky, zvuk nejakých krokov, akýkoľvek náznak, čo mi povie, kde sa vojak nachádza. Viem, že je tam, lebo počujem jeho šum, ale je taký prázdny a široký, že mám len približnú predstavu, z ktorej strany ku mne ide. Lebo on ku mne ide. O tom nepochybujem. Jeho šum zosilnie. Stojím chrbtom k stromu a počujem ho po svojej ľavici. Budem musieť vyskočiť v tej správnej chvíli. Pripravím si zbraň. Vidím v jeho šume stromy okolo mňa, spolu s otáznikmi, keď premýšľa, za ktorým sa skrývam..." (str. 304)

Druhé častí série sú väčšinou len výplňou medzi prvou a treťou. A v podstate je to tak i v tomto prípade. Kým v románe Počúvaj nôž išlo o vyrovnávanie sa s novou situáciou, spoznávaním sveta a útekom pred nepriateľom, Nájdi odpoveď len prehlbuje nastolené problémy a postavy, pričom jasne definuje, kto na akej strane stojí. Polovica príbehu spočíva v tom, že Todd a Viola sa snažia vzájomne nájsť a pritom v meste vybuchujú bomby... Najzaujímavejšie tak vyznievajú pôvodní obyvatelia planéty, tzv. tlkoti. Spočiatku pôsobia mierumilovne a azda až príliš spomalene, No podľa všetkého sú to práve oni, kto ešte pekne zamotá dej. Záver série s názvom Prebuď monštrum sa javí ako dramatické vyvrcholenie Toddovho a Violinho putovania za víťazstvom nad Prentissom, jeho schopnosťou ovládať šum (čítanie myšlienok) a napokon aj nad sebou samými.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.