Rozhodujúci boj hrdinov bylín (J. Červenák - Biela veža)

02.06.2019 10:18

Skončila sa ďalšia sága. Epické ťaženie kniežaťa Svjatoslava s vlkom v duši a zrod a sláva Iľju Muromca nás sprevádzali v štyroch knihách vychádzajúcej z pôvodnej trilógie. Tento krok vydavateľstva Artis Omnis vítam, pretože nielenže sa knihy vedľa sebe pekne vynímajú v domácej knižnici, ale záverečný diel je výrazne rozsiahlejší oproti prvým dvom. Keď sa spojí funkčnosť s lepším čítateľským zážitkom, sú spokojné všetky strany. História je plná príbehov, ktoré len čakajú na oživenie. Je zaujímavé, že v našich končinách sa venuje relatívne malá pozornosť slovanskej mytológii a dejinám. Juraj Červenák zapĺňa sériou Bohatier dieru v učebniciach i našich znalostiach. Pád Chazarskej ríše, ktorá tri storočia ovládala rozsiahle územia východnej Európy, je pritom len jedným z námetov košatého deja. 

"Dávida sa zmocňovalo zúfalstvo. Nepohodlie, úzkosť a predstava, že zdochne v tejto diere a zožerú ho potkany, ktoré už teraz musel od seba odháňať, mu pomaličky, nenápadne vŕtali v mysli a oberali ho o zdravý rozum. Navyše ho zožierala žiarlivosť - čo mladý avarský chán robí so ženou, ktorú od prvej chvíle naduto nazýval svojou nevestou? Princ sa v jednej chvíli pristihol, že zúrivo lomcuje mrežou vo vchode do kobky." (str. 49)

Ako vidno z úryvku, Ďuro si naďalej zachováva svoj typický autorský štýl. Využívanie bohatej slovnej zásoby, expresív či hovorovej reči činí postavy ľahko uveriteľnými, aj keď v sebe nesú príznak fantazijnosti. Tá je napokon neoddeliteľnou súčasťou celej série a k obdobiu raného stredoveku sa náramne hodí. Čitateľ autorovi ľahko skočí na lep a mágia, démoni, čarodejnice či draky vníma ako bežné reálie. Hrdinovia tradičných ruských bylín nepredstavujú typické idealizované postavy stredoveku, ale našťastie sa v rukách Juraja Červenáka menia na komplexné osobnosti. Majú svoje klady aj zápory, niektorí boli do roly hrdinu vohnaní okolnosťami, iní v sebe skrývajú temné stránky, čo iba číhajú na vhodnú príležitosť. Z tohto uhla pohľadu mi najviac zaimponoval Iľja Muromec, ktorého prerod z outsidera na obávaného siláka doteraz ostáva pre mňa jedným z vrcholov Bohatiera, a Volch Vseslajevič, podliehajúci vábeniu temnoty a ovplyvňujúci svojich priateľov...

"Zlovestné bzučanie pierok vystriedal klepot a cengot dopadajúcich striel. Jeden železný hrot prerazil Mikulov pancier a ponoril sa mu pod ľavú kľúčnu kosť. Seljanovič sa s výkrikom sklátil zo sedla. Iný šíp sa odrazil od Svjatoslavovho šupinového panciera. Ďalšie dve strely , letiace blízko seba, preklali jeho koňovi hrdlo. Ušľachtilý žrebec nešťastne zaryčal, poskočil, ale vzápätí sa mu podlomili nohy. Ako padal, jazdec sa zúfalo snažil uvoľniť chodidlá zo strmeňov. Nestihol to - konský bok mu privalil ľavú nohu." (str. 209)

V podobne ladených knihách ponúkajú autori väčšinou jednostranný pohľad na zobrazené udalosti, kde je jasné, kto je nepriateľ, a treba ho náležite vykresliť. V Prípade Bielej veže však Juraj Červenák poľudšťuje aj "druhú stranu", a to postavou Dávida, najmladšieho syna chazarského kagana. Páčil sa mi jeho vzťah so Samirou, ktorá tak mala možnosť ukázať aj svoju romantickejšiu podobu. Vzhľadom na neutíchajúci boj však nie je isté, či bude ich láska naplnená, a kto sa vôbec dožije konca. Nepredvídateľnosť je teda ďalším plusom románu, navyše zaobalenej do umne vystavanej gradácie. Červenákovi sa znovu podarilo ukázať mnohovrstevný život v temných časoch, čomu pomáhajú aj opisy prostredia, odevov či zbraní. Nijako však nespomaľujú dej, sú využívané v primeranom množstve. Bohatier predstavil svet na pomedzí reality a fantázie, no jeho čaro je viac než skutočné. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis.