Veľkolepé rozprávanie o páde dynastie (C. W. Gortner - Romanovovská cárovná)

30.05.2019 14:51

V priebehu relatívne krátkeho času sa mi nebadane, ale zato intenzívne podarilo vybudovať si závislosť od historických románov z vydavateľstva Slovart. Začalo to trilógiou o Márii Antoinette, pokračovalo románmi od Michelle Moran a vyvrcholilo sériami o Mediciovcoch a tudorovských ženách. Medzi klenoty edície sa odnedávna radí aj americký spisovateľ C. W. Gortner. Na svojom konte má už desať úspešných titulov a my sme sa dočkali prekladu toho najnovšieho, v ktorom sa geograficky presúvame na východ, aj keď udalosti v ňom opísané mali omnoho širší dosah. Romanovovská cárovná cieli na matku neslávne známeho cára Mikuláša, posledného panovníka rodu. Myslím, že Gartner zvolil skvelú rozprávačku. O konci dynastie sa toho už popísalo veľa, ale ešte som sa nikde nestretol s pohľadom cárovnej matky. 

"Pre mňa Rusko predstavovalo barbarskú krajinu... Predstavila som si nekonečné zimy pod studenými polnočnými hviezdami a divochov zakrútených v kožušinách, ktorí pijú do nemoty vodku a potom rozbíjajú všetko, čo im príde pod ruky. Predstavovala som si všetko, čo mohlo cároviča v mojich očiach zhodiť, až ma napokon premkol taký strach, že som sama musela pripustiť, že asi všetko nebude pravda." (str. 41)

V románe vystupuje naozaj úctyhodný počet postáv, ale nemusíte sa báť. Ak sa náhodou znenazdajky stratíte v deji, alebo zabudnete na to-ktoré meno, ľahko vám pomôže rodokmeň v úvode knihy. Príbeh začína v roku 1862, kedy má dánska princezná Mária pätnásť rokov a začína sa jej strhujúce dobrodružstvo na pozadí mocenských hier a obrovských spoločenských zmien. Jej plánovaný vydaj za ruského cároviča Alexandra jej prináša vzrušenie i obavy. Zmena krajiny, blízkych príbuzných, ba i náboženstva sa nezmazateľne podpíše na mladej duši, ale napriek tomu si Mária zachováva pevne vštepované hodnoty. Zbližovanie so zakorenenými slovanskými zvykmi nie je vždy ľahké, no Mária robí česť svojej rodine a uvedomuje si svoje nové postavenie aj povinnosti, čo z neho plynú. Chladné manželstvo s Alexandrom ju vháňa do pocitov osamelosti a smútku. Príbeh však nie je koncipovaný len ako ukážka vzťahov, veľkú časť tvoria dobové súvislosti, hlavne rastúce nepokoje obyvateľstva. Mária dúfa, že jej syn a následník Mikuláš upokojí rozbúrené vody, ale napokon každý krok vedie k neodvratnému tragickému koncu...

"Skončil sa rok 1914 a zármutku príbúdalo. Po každej bitke sa Rusko ponáralo do hlbšieho smútku, zoznam obetí bol taký dlhý, že noviny ich vydávali v osobitných prílohách. Z rôznych frontov nám posielali ranených vojakov, ktorí sa celé týždne trmácali v dobytčích vagónoch na hŕbach handier, všivaví, s hnisavými ranami, trpiaci úplavicou a niektorí aj po barbarských amputáciách na bojovom poli. Nemocnice praskali vo švíkoch. V každom voľnom paláci boli zriadené nemocničné oddelenia, kde dvorné dámy, ktoré si samy nikdy ani len nezapli gombík na šatách, pracovali v príšerných podmienkach..." (str. 339)

Život na cárskom dvore v Rusku na prelome storočí bol fascinujúco krásny, desivý a nevyspytateľný. Z riadkov priam cítite nádheru plesových sál, ale aj krutú zimu a nenávisť chudobných voči šľachte. Je zaujímavé, že v ich ponímaní boli obyvatelia paláca zosobnenými diablami, a pritom riešili osobné problémy presahujúce bežný rámec, ako napríklad nebezpečnú hemofíliu, podľahnutie mysticizmu či zneužívanie manipulátormi. Gortner má očividne dar spraviť z encyklopedických mien plnohodnotné osoby z mäsa a kostí, a to živým a aktuálnym jazykom, za čo možno vďačiť i prekladu Otta Havrilu. Romanovovská cárovná je lepšia ako učebnica, mieša v sebe príbeh s mnohými reáliami. Či už ide o odievanie, stolovanie, alebo pomery v rôznych spoločenských vrstvách, autor sa nevyhýba ničomu, čo tvorilo vtedajší svet. A keď si na konci uvedomíte plnú silu skutočnosti, musíte obdivovať vnútorné odhodlanie Márie, ktoré ju sprevádzalo od domova v Dánsku až po smrť rukou revolucionárov.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.