Po štyroch Prípadoch, zobrazujúcich drogovú scénu v našom hlavnom meste, prichádza z pera Michala Čierneho trochu odlišný príbeh. Stretneme sa síce so starými známymi postavami, takže sa nemusíte báť, že prídete o ich šarm a rozvité osudy, no pozornosť vyšetrovateľov sa bude viac sústreďovať na obchod s bielym mäsom a pornobiznis. Sám autor sa pohybuje v oblasti policajnej služby, preto sa jeho knihy vyznačujú nielen autentickosťou, ale aj primeraným čiernym humorom a cynickosťou. Ak si chce človek zachovať zdravý rozum, inak to asi nejde. Zo stránok Prípadu Tulipán priam dýcha atmosféra pouličnej spodiny, úzkosti a strachu. Až je niekedy ťažké uveriť, že by sa podobné veci diali priamo pod našimi očami. Skutočnosť je však neraz oveľa desivejšia...
"Natiahol ruku, akoby jej niečo podával. Cez roztrhané šaty jej ľahko vnikol do tela nôž. Pritom trhal všetky orgány, čo sa mu vzdorovito postavili do cesty. Monika konečne vyčarila úsmev od ucha k uchu. Spadla na zem. Na biele telo padal mokrý sneh a srdce rýchlo vzdalo vopred prehratý boj. Tvár znehybnela a vyčarený úsmev stratil sladkastú farbu. Druhý muž s veľkou jazvou pri oku ju schmatol a prehodil cez plece ako vrece zemiakov."
Ústrednou postavou sa stáva Kristián Kovalský, navonok drsný detektív, no s vrodeným citom pre spravodlivosť. Po odchode stálice protidrogového oddelenia Dominika sa dotkne ruka podobného osudu aj Sláva, ktorý sa znepáči vyššie postavenému byrokratovi a je preložený na menej lukratívne miesto. Kristián tak dostáva novú parťáčku Katarínu, pričom ich spolupráca je poznačená Kikovým odporom voči jej náhlemu postupu. Aj ten však musí ísť bokom, keď ide o prípad. Kikova informátorka Monika je zavraždená a rozbieha sa pátranie medzi jej známymi, dílermi a prostitútkami. Pred časom pomohla polícii s odhalením zločineckej skupiny, no do popredia vystupuje podozrenie, či nehrala na dve strany a nezneužívala svoje postavenie. Postupne polícia prichádza na možný motív aj pozadie ďalších nebezpečných kriminálnikov. Všetko nasvedčuje tomu, že nitky smerujú až za hranice - do Holandska, krajiny tulipánov...
"Peter sa prebudil na pálčivú bolesť. Cítil, ako ho voľačo príjemne šteklí po tvári. Pretrel si líce. Dlaň mu zašpinila horúca krv. Nahmatal si malú ranku tesne nad obočím. Strhol sa a prezrel celú miestnosť. Ivona. Nie je tam. Vyskočil na nohy a v momente padol. Noha, určite je zlomená. Ako sa to mohlo stať? Spomína si jedine na vyškierajúceho sa kalašnikova. Čo sa deje? "Ivona!" Neozvala sa. Všadeprítomné ticho bolo ohlušujúce a neznesiteľné. Zabil, ju, určite ju zabil. Keby mu nenapadlo zaútočiť... Keby nebol taký sebec a myslel na dôsledky, vedela predsa, že im neujde. Keby... Štyri steny, bolesť a pocit viny."
Je možné, že verní čitatelia Michala Čierneho sa rozdelia na dva tábory. Prvá skupina bude rada, že priniesol niečo nové a odklonil sa od predošlých tém, druhá, zvyknutá na svet drog a isté postavy možno nebude až tak žiariť spokojnosťou. Pravdou však ostáva, že každý autor sa musí vyvíjať a posúvať svoje hranice, inak ustrnie a bude sa točiť dokola, ako sa to stáva aj zabehnutejším spisovateľom. Čo je zachované, je forma, štýl a spôsob rozprávania. Hovorový jazyk a reč rôznych vrstiev zvyšuje uveriteľnosť deja, každá postava je navyše čímsi odlišná a nie je iba plochou schémou. Príjemným spestrením je aj Kikova partnerka Katarína, ktorá oživila priestory protidrogovej jednotky a priniesla nové možnosti a námety. Prípad Tulipán má výhodu aj v tom, že môže osloviť aj nových autorových čitateľov a navnadiť ich na jeho predošlé i ďalšie tituly.
Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo Tatran.