Zo zdieľaného príbehu k vlastnému románu (M. Danihelová - V znamení ametystu)

18.01.2019 17:31

Priznám sa, že o blogu Majky Danihelovej som nevedel, až kým nevyšiel jej debutový román V znamení ametystu. Ako čitateľka a recenzentka určite dobre pozná špecifická žánru young adult a tiež tak vie odhadnúť, čo ocenia jeho fanúšikovia. Jej vlastný príbeh, zverejňovaný na pokračovanie online, sa po značnom úspechu nakoniec dočkal i knižného vydania. Kniha je prvou časťou série Kronika strateného impéria, čo napovedá, že sa dočkáme ešte viacerých dielov reflektujúcich dianie v celkom novom svete postavenom na fantázii mladej autorky. Nedávno som mal možnosť čítať prvotinu inej spisovateľky na prahu dospelosti v danom žánri, a hoci nerád porovnávam, v tomto prípade som sa tomu nevyhol. A musím zodpovedne vyhlásiť, že Majka Danihelová z tohto súboja vyšla ako jasná víťazka. 

"Vitian sa aj so mnou zvalil na kamene, sedel na mne, kým som sa ako divá mačka oháňala rukami a nechtami som ho škriabala na tvári. Po celý čas vydával pri našom súboji divné zvuky. Zanadávala som, keď sa mi čepeľ noža otrela o dlaň. Moje zranenie ho nevykoľajilo, ale ani ja som dlho neváhala. Všetko sa to stalo tak neuveriteľne rýchlo, vôbec som si neuvedomovala, čo robím. Telo mi zaplavoval hnev z bezmocnosti." (str. 94)

Niekto by azda mohol namietať, prečo si Majka zvolila cudzie prostredie a nevyužila to, ktoré pozná. Napokon, románov zo zahraničia je na našom trhu v súčasnosti až priveľa. Ja si však nemyslím, že by to bolo čosi negatívne. Skôr naopak, považujem to za ďalší znak autorkinho talentu. Položme si otázku - je ľahšie opísať svet, v ktorom žijeme, alebo úplne nový a navyše spôsobom, že si ho čitateľ dokáže ľahko predstaviť? Aby sme sa v ňom nestratili, ocitneme sa v ňom po prvýkrát spolu s hlavnou hrdinkou. Meggie je v úvode sedemnásťročné dievča, kniha je preto primárne určená čitateľom (či skôr čitateľkám) v tomto veku. Pokojne však po nej môže siahnuť ktokoľvek, kto má rád romány plné fantázie, romantiky a boja dobra so zlom. Young adult je prakticky modernou rozprávkou, čo potvrdzuje aj V znamení ametystu. Samozrejme, prispôsobenou dnešnej cieľovej skupine. Fanúšikovia žánru sú už pomerne rozmaznaní a neprijmú len tak hocičo. 

"Prehltla som guču v hrdle. Naraz som si pripadala od Wena taká vzdialená. Odlišná. Nikdy by som mu nepriala dostať sa do podobnej situácie. On by asi radšej zomrel, než niekomu zabodol nôž do hrude. Jeho duša sa krehko chvela na pomedzí nevinnosti a presvedčenia, že všetko, čo svet ponúka, musíme prijať podľa istých morálnych pravidiel, ktoré definujú, či sme dobrí alebo zlí. Nič medzi tým preňho neexistovalo, nechápal, aké by to bolo musieť si vybrať iba spomedzi zlých možností, pričom hociktorá z nich by ho svojím spôsobom navždy poznačila." (str. 271)

Páči sa mi, že Majka Danihelová ide vlastnou cestou, a hoci cítiť, že má načítaných mnoho autorov a autoriek, nesnaží sa ich nejako napodobňovať. Z textu je jasné, že si jeho písanie užívala a nejde o nejaký vykonštruovaný balast. Čo musím tiež osobitne spomenúť, je štylistika. Zrak vám po riadkoch bude kźlať bez toho, aby vás pritom čokoľvek rušilo. Takže keď si spojíme príjemný príbeh s mladou hrdinkou zaobalený do pekného vyjadrovania a úctou k čitateľovi, dostaneme naozaj pôsobivý debut. Okrem toho je zrejmé, že Ametystového lesa v sebe skrýva množstvo zaujímavých námetov, a ani trochu sa nebojím, že by ich autorka naplno nevyužila. Kronika strateného impéria má na to, aby sa stala kultom medzi "mladými dospelými" a snáď i prekliesnila cestu ďalším písaniachtivým nováčikom.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s mediálnou spoločnosťou Albatros Media.