Zločin na politiku nehľadí (D. Dán - List zo záhrobia)

27.08.2018 09:42

Dominik Dán sa vo svojom najnovšom románe z cyklu detektívnych príbehov z Nášho Mesta vracia do obdobia tesne po Nežnej revolúcii. Pád komunizmu priniesol nielen vytúženú demokraciu, ale aj pády starých štruktúr a zmeny v mnohých oblastiach spoločenskej hierarchie. Amnestie prezidenta Václava Havla boli tiež symbolom novozískanej slobody, avšak verejná bezpečnosť (na termín polícia si bolo ešte treba zvyknúť) mala z toho hlavu v smútku. Ulice zaplavili trestanci, hrozila recidíva a narušenie relatívne pokojnej situácie. Toto je zhruba východisko Listu zo záhrobia. Autor sa už celkom odkláňa od námetov spojených s podsvetím, ktorý bol ťažiskový v niekoľkých predošlých románoch, hoci pozornému čitateľovi v scéne obhliadky tela na brehu rieky neujde paralela s prípadom z knihy Smrť na druhom brehu.

"Výzva aj vyhrážka sa minuli s účinkom, muž vstal, nechystal sa vzdať, naopak. Ani strašenie políciou mu nezabránilo, aby priskočil a zasypal hlavu domáceho zdrvujúcimi údermi. Poslanec si ju zabalil do rúk, predklonil sa, aby si kryl ohryzok. Po jednom bočnom údere do sluchy sa mu zatmelo pred očami, po druhom na temeno sa mu pred očami roztancovali fialové špirály." (s. 32)

Keď som bol asi tak päťdesiat strán pred koncom, už sa mi v hlave rojili myšlienky o výčitkách voči stavbe príbehu. ALE...! Dominik Dán sa prejavil ako naozaj zručný rozprávač a ja som mu dokonale sadol na lep. O to viac vo mne celá kniha napokon zarezenovala. Dej sa rozvíja na báze dvoch prípadov, no ako to už býva a čitateľ vie, nakoniec budú prepojené. Prvým kameňom úrazu je brutálna vražda matky s dieťaťom - táto línia mi s ohľadom na druhú polovicu príbehu pripadala až zbytočne rozpitvávaná, ale to som netušil, že si tým Dominik iba kliesni cestu k uzavretiu dramatického oblúku. Opis vyčíňania krutého vraha bol detailný a krvavý, a keďže sa vyskytol len v retrospektíve, tak by sa v knihe prakticky ani v takej miere nemusel vyskytnúť. Američania by s tým určite mali problém, všetci dobre vieme, že ubližovanie deťom či zvieratám je pre nich takmer tabu. Slovenskí spisovatelia však tnú do živého a aj tu sa napokon ukázal Dánov talent prepájať aj jemné motívy. Napríklad vo chvíli, keď obeť sama podá svojmu neskoršiemu katovi nôž a vedú debatu o jeho kvalite. 

"Po prieskume dlážky sa zamerali na objekt v strede kôlne, na to, čo sem nepatrilo. Drevené kreslo uprostred kôlne. A kábel. Elektrický kábel, predlžovačka. Dlhá predlžovačka, od zásuvky v rohu až po kreslo. Na konci predlžovačky zapojená vŕtačka. Vŕtačka bez vrtáka, ležala iba tak pod kreslom. Na operadlách kresla ovísali zvyšky lepiacej pásky na koberce. Sivá textilná lepiaca páska, široká, silná páska by ako nič udržala aj zvíjajúceho sa chlapa. Aj chlapa zvíjajúceho sa v smrteľnej agónii." (s. 256)

Dominik Dán si zachováva svoj typický štýl, je zrejmý už od prvých viet, i keď aj tu miestami platí, že menej je viac. Vidno to napríklad v prípade opisu z úryvku, kde je nadbytočné opakovanie slov skôr na škodu, na úkor dynamiky textu. Príbeh stojí a padá na prípade a vyšetrovateľskom tíme. Prím tu hrá trojica Burger - Krauz - Hanzel a sú zohratí skvelo ako obvykle. Kniha sa nesie vo vážnejšom duchu, je tu menej čierneho humoru, než sme zvyknutí. Je však pravda, že vzhľadom na okolnosti prípadu by mohol pôsobiť nepatrične. Oceňujem voľbu názvu - zmysel Listu zo záhrobia objavíte v podstate až na samom konci, čím sa stáva povestnou čerešničkou. Román reflektuje neľahkú situáciu policajného zboru v podmienkach nového režimu a tým získava na hodnote. Nemoralizuje, nekritizuje, ukazuje svet taký, aký bol. Pre nás, čo sme komunizmus nezažili, je poučný, a tí skôr narodení si pri ňom azda zaspomínajú na vlastné skúsenosti. Táto dánovka síce nedosahuje kvality najvydarenejších častí série, ale rozhodne latku nepodlieza. A redaktorská úprava textu? Tentoraz pozorní čitatelia natrafia len na dve hrubice (nebiť toho - str. 192, mali by sme byť vďačný - str. 305). Nič to, aj majster tesár sa utne, a celkovú kvalitu diela to neznižuje.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.