Zločin ako východisko sociálnej analýzy (M. Connelly - Dve tváre pravdy)
Harry Bosch už nie je mladík, ale do riešenia zložitých prípadov sa vrhá s rovnakou vervou ako kedysi. Jeho cit pre spravodlivosť a súcit s nevinnými obeťami sú príliš silným hnacím motorom na to, aby si dokázal pokojne užívať penziu. Do ktorej odišiel pomerne nedobrovoľne... Michael Connelly svojho najobľúbenejšieho hrdinu nešetrí ani vo vyššom veku. A to je len dobre, pretože postupom času sa rozvíja i spoločnosť (žiaľ, nie vždy pozitívne) a s ňou aj nekalé praktiky. Dve tváre pravdy sa nesú na dvoch vlnách - na sociálnej kritike a nostalgii. V príbehu sa ocitnú viaceré postavy dobre známe čitateľom už od prvých častí série s losangeleským detektívom, ktoré prinesú závan spomienok. Najvýraznejšími z nich sú nepochybne Harryho dávny partner Jerry Edgar a nie taká dávna partnerka Lucia Sotová. Najmä druhá menovaná ešte nabudúce zamieša karty, ale to už trochu predbieham...
"Edgar ich už čakal v hale štátnej budovy. S Boschom sa zvítal vrelo, ich objatie však bolo trocha neisté. Už celé roky sa pracovne ani osobne nestretli. Posledné, čo od neho Harry počul, bola kondolencia, keď pred pár rokmi tragicky zahynula Maddina mama a Boschova exmanželka. Neskôr sa k nemu donieslo, že bývalý partner odchádza do výslužby, pozvánku na rozlúčkový večierok však nedostal a ani nevedel, či sa nejaký konal." (s. 78)
V Dvoch tvárach pravdy sa azda viac než obvykle Michael Connelly venuje kritike sociálnych pomerov, konkrétne zneužívaniu dier v zdravotníctve. Pri čítaní som miestami priam žasol, čo všetko vedia zločinecké nosy vyňuchať a pretransformovať vo svoj prospech. Na jednej strane je veľmi dobré, že autor ukazuje odvrátenú stránku života, no nevdojak mi pri tom napadlo, či tým zároveň niekoho i neinšpiruje? Nuž, aj to je dôkazom Connellyho rozprávačského talentu. Za tridsať rokov sa Harry Bosch stal nedeliteľnou súčasťou mnohých knžníc a zažil mnohé pády i vzlety (hoci viac asi tých pádov). Momentálne vykonáva "iba" dobrovoľnícku činnosť v malom mestečku San Fernando, ktoré však tiež nie je imúnne voči zločinom a Harry so svojimi skúsenosťami je viac než vítanou posilou. Je síce trochu smutné, že napriek početným slávnym prípadom dopadol na dno verejnej činnosti, no v rámci vývoja postavy ide o skvelý krok. Bosch je komplexná postava, ku ktorej pristupujete ako k starému známemu a poznáte ho možno lepšie ako on sám seba.
"Ivan vyvalil oči a otvoril ústa. Na sekundu, ktorá im pripadala ako celá minúta, si pozreli do očí. Potom Ivan pustil zbraň a pokúsil sa chytiť rukoväť tenkej dýky. Z rany mu však už prúdila krv a rukoväť aj Harryho ruka, v ktorej ju držal, boli celé klzké. Ľavou rukou šiel Boschovi po krku. Stisol ho, no už nemal silu. Bol to len posledný zúfalý pokus zomierajúceho. Bosch sa pozrel na Igora, ten však stále sedel vpredu pri dverách. Na tvári mal úsmev, lebo ešte nezaregistroval krv a myslel si, že jeho komplic sadisticky škrtí policajta, kým ho nevyhodí z lietadla." (s. 201)
Harrymu už pomaly ťahá na sedemdesiatku (sám tomu neverím, keď to píšem), ale nestráca nič zo svojich kvalít. Je to práve snaha uctiť si morálku mladej obete, čo ho ženie do práce v utajení. Tento motív je skvelý, ukazuje Boscha z doteraz nevídanej stránky, no mám pocit, že je napokon odbitý veľmi rýchlo. Zároveň to však poskytuje Connellymu možnosť sústrediť sa aj na druhú dejovú líniu spočívajúcu v znovuotvorení Harryho starého prípadu (pamätáte si ešte na postavu jeho prvého partnera Franka Sheehana? Mimochodom, je dôležitou postavou v aktuálnej 4. sérii seriálu Bosch). Práve vďaka tomu znovu natrafíme na Luciu Sotovú, ktorá je mi o niečo bližšia než Bella Lourdesová zo San Fernanda, a tiež na Mickeyho Hallera. Tým sa tiež dostaneme do súdnej siene, kde sa Harryho nevlastný brat opäť prejaví ako zručný obhajca a prekrúcač pravdy (samozrejme, s čistým úmyslom). Dve tváre pravdy sú poctou Harrymu i najbližším ľuďom z jeho okolia a nemali by ujsť žiadnemu fanúšikovi tejto série. Ako sa zdá, ďalšia časť sa bude niesť na rovnakej vlne, preto sa už teraz teším (okrem toho sa povráva, že Bosch má spojiť sily s hrdinkou novej Connellyho série Renée Ballardovou, a kto by si to už nechcel prečítať?)
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.
Diskusná téma: Zločin ako východisko sociálnej analýzy (M. Connelly - Dve tváre pravdy)
Neboli nájdené žiadne príspevky.