Zlatý vek slovenskej fantastiky?

07.05.2017 08:45

Vždy som si o sebe ako čitateľovi myslel, že vedeckej fantastike neprídem na chuť. Cudzie svety či moderné technológie ma nelákali ani ako autora či diváka. Radšej som sa držal pri zemi a venoval pozornosť reálnejším príbehom zo súčasnosti. No odkedy som sa začal bližšie zoznamovať s produkciou vydavateľstva Artis Omnis, menil sa aj môj postoj k tomuto špecifickému žánru. Z menšinového hráča dokázalo Artis Omnis spraviť dôležitý prvok na našej knižnej scéne. A čo je ešte významnejšie, deje sa tak za účasti slovenských autorov a autoriek. Tvrdenia, že domáce sci-fi je na nízkej úrovni, je už tak nejaký čas absolútne scestné. Jana Plauchová nedávno priniesla svojim priaznivcom knihu Úvod do teórie chaosu a Richard Brenkuš po úspešných poviedkach prvý román Sabotáž na okraji vesmíru. Obaja sú jasným dôkazom, že s fantastikou treba počítať, pretože tá naša je nielen kvalitná, ale tiež schopná získať si široký okruh fanúšikov. 

"S Peteom sa zrazu zakrútil celý svet. Tmavomodrá hladina získala neuveriteľnú príťažlivosť, chcela ho zdrapiť a stiahnuť do svojich temných hlbín, kde sa bude postupne rozkladať tak ako osadenstvo nešťastnej ponorky. Kŕčovito sa držal zábradlia, ale to mu vôbec nepomáhalo. Hladina strácala vodorovný smer, prevracala sa na neho... Z úst mu vyšiel neurčitý zvuk, čosi medzi výkrikom a nárekom."

Jana Plauchová nie je pre čitateľov neznámym menom. Pamätať si ju môžu aj vďaka románom Nula kelvinov či Večnosť omylov. Úvod do teórie chaosu opäť prináša možnosť nahliadnuť do sveta bežnému našincovi skrytého a neznámeho. Hrdinom je Peter Murray, teoretik hĺbkového prežitia. Nezainteresovaní sa nazdávajú, že je záchranárom posádok ponoriek, no v skutočnosti Pete trpí priam chorobným strachom z morských hĺbok. Záchranárske práce necháva na svoj tím, on sa zameriava na možnosti, ako udržať ľudí pri živote a dostať ich späť na pevnú zem. Po neúspešnej akcii si ani nestačí vydýchnuť a už je vtiahnutý do prípadu, ktorý mu celkom prevráti život naruby. V Indickom oceáne sa totiž intenzívne pátra, avšak nie po stratenej ponorke, ale po stroskotanej kozmickej lodi. Posádka náhle prerušila kontakt a aj s loďou zmizla kdesi uprostred oceánu. Pete postupne zisťuje, že spolupráca na jej nájdení s námorníctvom nebude práve jednoduchá a že skutočné pozadie celej akcie má omnoho širší (a hrozivejší) rozmer. Je totiž vysoko pravdepodobné, že pobyt lode Odyssey vo vesmíre bude mať dohru i na Zemi, ba dokonca aj v samotnom ľudskom vedomí...

"Vie o tebe všetko. Nie! zvolal Pete, či skôr si to len pomyslel, keď uvidel odlesk zo zlatej vrstvičky na prilbe skafandra pre výstup do otvoreného priestoru. Najmenej v tisícovke vesmírov premohol slabosť a vyskočil na nohy. V polovici z nich sa rozbehol preč a v druhej polovici sa vrhol na Springa, ale ani jedna skupina akcií nezaznamenala úspech. Vo všetkých totiž Arnieovia desivo synchrónne zdvihli tlakovú nádrž a vychrlili na neho tekutý kyslík nasledovaný záplavou oslepujúcej bolesti. Aj keď sa na útok pokúsil psychicky pripraviť, nedalo sa."

Richard Brenkuš prezentoval svoju tvorbu zatiaľ skôr vo forme poviedok, ale svetlo sveta uzrel konečne aj jeho rosiahlejší prozaický útvar. Román Sabotáž na okraji vesmíru vás vtiahne do postapokalyptického prostredia, kde je každý deň tvrdým zápasom o prežitie. Príbeh začína pekne dramaticky a predznamená celkovú atmosféru. Zelený Päťo (meno hlavnej postavy má, samozrejme, svoj význam) zachráni pred lynčovaním mladú Réku. Tá sa snažila nájsť zmiznutú kamarátku a padla do rúk zvrhlého Hydinára. Síce ho pripravila o život, no besný dav viac popudilo, že zabila jeho psa, cenný zdroj obživy. Päťo je šikovný diplomat, čo využíva aj pri svojom živobytí, no ani on nie je pripravený na stretnutie s tajomným Gaminim (áno, to je ten sympaťák na obálke). Od tohto momentu je ťažké povedať, kto je vlastne hlavným ťahúňom deja, pretože Gamini na seba strháva veľkú pozornosť. Vlastní zariadenie, vďaka ktorému sa pohráva s ľudskou mysľou, životom i schopnosťou prepisovať realitu. A to je v Hlboku, priestore pod zničeným povrchom zeme, veľmi lákavá a cenná komodita. Tým sa totiž môžu ľudia (a bytosti) dostať nielen na "čerstvý vzduch", ale aj do vesmíru či na jeho okraj...

"Chápal som obavy Komisárov a opodstatnenie ich bojovej výpravy. V meste prežívali posledné zbytky interferencie. Menšie skupiny neúnavne prečesávali kubikle a občas ešte chytili výhybkára. Mutantovi najoddanejší mali draslíkové injektory vždy poruke a stačilo pár okamihov, aby dolapený nezapojený prestal dýchať. Prinajmenšom do reštartu tejto časti univerza, ako tvrdil Gamini.  A červík pochybností rástol, silnel a hrýzol čoraz hladnejšie. Od poslednej cesty Transfigurátorom sa v Strede mnohé zmenilo. Za ruinami bývalého labyrintu sa rozmáhal chaos."

Jana Plauchová ani Richard Brenkuš sa nenechávajú nijako obmedzovať a prekračujú hranice žánru. Okrem sci-fi sa dočkáte aj prvkov hororu, psychologickej drámy či priam filozofických úvah. Nehovoriac o tom, že sa na knihy aj dobre pozerá. Najmä Úvod do teórie chaosu, ktorý kráča v šľapajách staršieho brata - Večnosti omylov - si zaslúži pochvalu za grafické a technické spracovanie. Ani Sabotáž na okraji vesmíru v tomto smere nezaostáva, mäkká väzba jej svedčí a číta sa veľmi ľahko. Hlavné postavy oboch kníh si rýchlo obľúbite, nie sú to žiadni superhrdinovia, ale plnohodnotné osoby s chybami a obavami blízkymi každému z nás. Úvod do teórie chaosu oplýva širokými autorkinými znalosťami, je očividné, že si dala na stavbe deja a prostredia poriadne záležať, Sabotáž na okraji vesmíru vám zase naplno predstaví existenciu sveta po globálnej katastrofe. Obidva romány majú čo ponúknuť. Myslím, že Jana Plauchová aj Richard Brenkuš sa pri písaní bavili, a rovnako sa budete baviť aj vy pri čítaní.