Za silným mužom nestojí vždy iba jedna žena (P. Gregory - Druhá Boleynová)

01.12.2018 16:47

Philippa Gregory ma neprestáva udivovať. Nielen preto, že má neskutočný talent preniesť vás do dávnych čias, až máte pocit, že ste ich súčasťou, ale aj pre hrúbku jej kníh. Vyše 500-stranové romány si vyžadujú veľkú vytrvalosť a vieru, že po nich čitatelia siahnu aj v dnešnej uponáhľanej dobe, kedy chce každý stihnúť čo najviac za čo najkratší čas. Druhá Boleynová je deviatou časťou série o dynastiách Plantagenetovcov a Tudorovcov. Ide nesporne o jedny z najznámejších osudov, ktoré dodnes fascinujú historikov i bežných laikov. V slovenčine vyšiel predchádzajúci diel Katarína Aragónska, ktorý otvoril dvere k tudorovským ženám. Anglický kráľ Henrich VIII. sa po rozvode s ňou síce oženil s neslávne známou Annou Boleynovou, no ešte predtým ho očarila jej sestra Mary...

"Anna prežila chorobu a v čistom vzduchu Heveru sa jej vracali sily. Keď vyšla zo svojej komnaty, ešte som s ňou nechcela sedávať zo strachu, že by som mohla chorobu preniesť na deti. Skúšala na účet mojich obáv žartovať, ale v hlase mala nervózny podtón. Mala pocit, že kráľ ju útekom od dvora podrazil, a smrteľne ju urazilo, že strávil leto s kráľovnou Katarínou a s princeznou Máriou." (s. 255)

Kniha Druhá Boleynová je v prvom rade románom, i keď zasadeným do historických súvislostí. A je to správny prístup - Philippa Gregory sprístupňuje anglické dejiny širokej verejnosti nenásilne, zaujímavo a s ohľadom na zobrazované skutočnosti. Určite sa nájdu aj vrtáci, ktorí už len z princípu budú spochybňovať autorkin pohľad, no za seba môžem povedať (po množstve iných prečítaných či videných titulov z daného obdobia), že Druhá Boleynová patrí k špičke vo svojom žánri. Detaily zo života šľachty na kráľovskom dvore i nižšie postaveného obyvateľstva dodávajú príbehu autentickosť a uveriteľnosť. Zároveň však pri tom nemáte pocit, že by na vás útočili zbytočné informácie, ich využitie je funkčné a dotvárajú celkovú dobovú atmosféru. Mary Boleynová ako hlavná postava si vás získa svojou nevinnosťou (i keď by sa o nej dalo pochybovať), čo sa prejaví tak v rodinných väzbách, ako aj vo vzťahu s kráľom, ktorého si mala na popud príbuzných získať... 

"Na Annu prišli bolesti na svitaní a babica ma k nej okamžite zavolala. Musela som si viac-menej prebíjať cestu pomedzi dvoranov, právnikov, úradníkov a dôstojníkov, ktorí sa zhromaždili v audienčnej sieni. Najbližšie k dverám boli dvorné dámy, ktoré sa mali starať o kráľovnú v ústraní, lenže nerobili nič, iba jedna druhú strašili historkami o ťažkých pôrodoch. Medzi nimi bola princezná Mária s bledou tvárou skrútenou ako vždy od podmračeného výrazu. Pomyslela som si, že od Anny je kruté nútiť Kataríninu dcéru, aby bola svedkom narodenia dieťaťa, ktoré ju vydedí." (s. 405)

Čitatelia s romantizujúcou predstavou o dianí na kráľovskom dobre by sa mali mať na pozore. Bol totiž plný klamstiev, intríg a prospechárov ochotných priživiť sa na každej mŕtvole (skutočnej či spoločenskej). Páči sa mi, že Philippa Gregory zobrazila tamojšie pomery v plnej paráde, i keď tým vo vás vyvolá zmiešané pocity. Na jednej strane žasnete nad tým, čoho sú ľudia schopní, na druhej k nim cítite istý odpor. No je to neklamným znakom, že autorke sa podarilo preniknúť do vnútra svojich postáv a poľudštiť aj zaprášené mená európskej histórie. Popri Mary sa najviac priestoru, prirodzene, dostáva jej sestre Anne a Henrichovi VIII. Vďaka tomu nie sme ukrátení o krvavé dôsledky neblahých vzťahov. Nečakajte však žiadny dejepisný bulvár, Philippa sa usiluje aj túto časť podať s empatiou jej vlastnou. Boleynove dievčatá si zakúsili v priebehu stáročí mnoho prívlastkov, dohadov a teórií. Dnes je nám ľahké súdiť, ale presnú pravdu sa už zrejme nedozvieme. Román Druhá Boleynová azda zvedavcom v určitých smeroch vyplní prázdne miesta vo vedomostiach. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart.