Z. Slaninka - Skrytý dar

08.11.2015 13:26

Mladá slovenská spisovateľka Zuzka Slaninka pred niekoľkými rokmi obohatila knižné pulty o dvojdielny príbeh Na počiatku bolo koleso. Prostredie bajkerov a ich vzťahových peripetií potešilo najmä mladších čitateľov, ktorí sa v jej postavách našli. Po autorskej pauze prichádza s "dospelejším" románom Skrytý dar. V ňom opäť potvrdzuje, že jej nie sú cudzie ani náročnejšie témy a nepíše prvoplánovo. Azda aj preto nechrlí jeden titul za druhým a radšej počká, kým vytvorí hodnotný text. Tematicky aj žánrovo sa odlišuje od početne bohatej skupiny "ženských autoriek", keďže jej príbehy obsahujú aj výraznú spoločenskú zložku. Kým v prvých tituloch to bolo príťažlivé prostredie istej skupiny, v Skrytom dare sa hlási o slovo detské postihnutie a schopnosť človeka zmieriť sa s jeho celoživotnými dôsledkami. 

"Prišlo mi to celé voči mne nefér. Niekto, o kom si myslela, že ju miloval, ju opustil hneď, ako sa dozvedel, že majú choré decko. Ja im za to nemôžem, dokelu! Niektoré ženy si dajú vziať aj zdravé decko, iné ho sotia do decáku, ďalšie by milovali aj opičku. A potom sú muži, ktorí si uvedomia príliš neskoro, že majú radšej seba ako partnerku. No a? Ja som nič zlé neurobil, nič s tým nemám!"

Adam je mladý muž, ktorého situácia je spočiatku podobná mnohým v jeho veku - venuje sa práci, snaží sa vyžiť skromne, a pritom si užívať chvíle s priateľkou Emou. Lenže ona chce od života i od neho viac, je stále požadovačnejšia a večne nespokojná. Keď sa napokon rozídu, Adamovi priam odľahne. Osamelosť si však nájde k nemu cestu ešte výraznejšie, keď sa od neho odsťahuje jeho sestra, ktorej kroky putujú do Nemecka. Bývalá priateľka (nie Ema) mu dá kontakt na svoju známu, pretože sa nazdáva, že by si mohli padnúť do oka. Soňa je úplne iná ako Ema - otvorená, energická, priateľská. Napriek tomu si nesie svoj kríž - manžel ju opustil po zistení, že ich dieťa bude postihnuté. Adam je dotknutý, pretože Soňa akosi očakávala, že sa zachová rovnako. Uvedomuje si, že život s odlišným potomkom je náročnejší a prináša mnohé úskalia, no on za danú situáciu nemôže. Napokon však aj jeho prepadnú pochybnosti a bude si musieť určiť priority. 

"Mama bola ako obarená. Jej mŕtvolné Adamko vyjadrovalo najhlbšie sklamanie a rozčarovanie zároveň. Nasledovalo niekoľko otázok - chcela vedieť, ako sa to stalo, prečo k tomu došlo, za akých okolností a ako to zatiaľ prebieha. Overovala si, si Soňa so mnou nečaká dieťa a ako si to vlastne predstavujeme do budúcnosti. Mrzelo ma to. Celé ma to mrzelo. Cítim sa mizerne, keď viem, že som mamu opäť na plnej čiare sklamal. Lenže nie vždy nájdeme šťastie a spokojnosť tam, kde si to predstavujú naši rodičia."

Zuzka Slaninka sa vo svojom románe prevtelila do mladého Adama a príbeh rozpráva z jeho pohľadu. To jej poskytuje primeraný priestor na opísanie jeho vnútorných pocitov a názorov, no niekedy som mal pocit, akoby bol Adam príliš "dobrý". Je rozumný, uvedomelý, spravodlivý, citlivý... až som si niekedy želal, aby urobil niečo zlé :D Inak bol sympaťák, podobne ako Soňa. Úlohu hlavného ťahúňa však postupne prebrala Mirka - Sonina dcérka. Aj vďaka nej si Adam uvedomuje, čo je v živote dôležité. Necháva za sebou nerozvážnosť mladosti a stáva sa z neho zásadový dospelák. Nedá mi nespomenúť aj obálku knihy. Jej obraznosť sa hodí k deju a jeho odkazu. Človek niekedy ani netuší, čoho sa vzdáva, a pritom by mu mohli na prvý pohľad "skryté dary" priniesť veľké šťastie. Román Zuzky Slaninky vás tiež presvedčí, že neraz nie je zlé nechať si narušiť zabehnutý stereotyp.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Tatran.