Vrahova hra s čitateľom (B. Minier - Skurvený príbeh)

24.12.2017 07:25

Francúzsky spisovateľ Bernard Minier sa u nás zapísal predovšetkým sériou s Martinom Servazom. Kriminálne príbehy odohrávajúce sa v nehostinnej oblasti Pyrenejí si veľmi rýchlo dokázali získať množstvo fanúšikov. Po trojici bestsellerov Mráz, Kruh a Tma si dal autor od rozbehnutej línie pauzu a tentoraz ponúka fanúšikom žánru Skurvený príbeh. Expresívny názov je pomerne výstižný, nikto by sa nechcel ocitnúť v situácii hlavnej postavy, ktorou je netradične tínedžer. Minier neopustil iba Servaza, ale aj rodnú krajinu. Dejiskom románu sú Spojené štáty americké, ale nemusíte sa báť. Zvolil nemenej zaujímavé končiny, konkrétne odľahlé ostrovy na severovýchode neďaleko mesta Seattle. Cítiť za tým miernu snahu zavďačiť sa čitateľom v zámorí, ale príbehu to našťastie nijako neškodí. 

"Vzápätí ju sotil a padá do prázdna. Pohltila ju chladná čierna voda. Otvára ústa, aby sa nadýchla, prehĺta a kašle. Zápasí s ťažkou sieťou, aby ju nestiahla, no vlny do nej narážajú, zaplavujú ju, potom sa vzdialia, aby znovu zaútočili. Zmocňuje sa jej panika, premáha ju des, reve, no znovu sa nahltá vody a čká. Motor pridá obrátky a odrazu ju to vlečie, otriasa a krúti vo veľkej rýchlosti, šialene sa točí ako vĺčik."

Henry je (ne)obyčajný šestnásťročný chalan s pomerne bežným životom na neprístupnom ostrove Glass Island. Od miestnych rovesníkov sa odlišuje azda len tým, že je adoptovaný a vychovávajú ho dve ženy. Má svoju stálu partiu najblišžích priateľov a priateľku Naomi. Tá ho jedného dňa nečakane prekvapí, keď sa s ním rozíde, pretože vraj o ňom zistila pravdu. Skôr ako sa Henry stihne dopátrať vysvetlenia, Naomi je zavraždená a Henry sa stáva podozrivým číslo jeden. Malá komunita naňho hľadí s nedôverou, ale pritom sa začnú vynárať nové otázky a odhalenia. Kde vzala Naomi svoje tvrdenia o Henryho pôvode? Kto sú jeho skutoční rodičia a kto je neznámy muž, ktorého Henry videl na trajekte v noci, keď Naomi umrela? Pomaly sa začnú odkrývať ukryté tajomstvá, a je ich veru požehnane! A to nielen v Henryho rodine. Hoci jeho matky majú dôvod, prečo sa často sťahujú, pred minulosťou sa nie vždy dá ujsť... 

"Ohryzok mi až poskočil a Charlie vedľa mňa zhíkol od hrôzy. Aj je Jack Taggart špinavec, tak Oates je kvintesencia mentálne chorého sociopata. On, jeho dvaja bratia, otec a celá ich švihnutá rodina... Podľa mňa v celom štáte Washington niet nebezpečnejších súrodencov: ešte i poliši sa ich boja. Oatesovci nebývajú na ostrove - ale na severe majú "letnú" vilku, kde celé leto popíjajú, oslavujú a opaľujú sa na svojom kúsku pláže, správajú sa, akoby im patril celý ostrov. Kolujú o nich neuveriteľné historky..."

U Bernarda Miniera sa už stalo nepísaným pravidlom, že pevnou súčasťou jeho príbehov je pedantne vybudovaná atmosféra. V Skurvenom príbehu moýno až príliš, a to najmä na začiatku. Po napínavom úvode sa pripravte na sto strán väčšej či menšej "omáčky" okolo zázemia hlavnej postavy. Apropo, Henry. Je to sympaťák, s ktorým budete súcitiť a spolu s ním prežívať všetky úskalia na ceste k pravde. Ako sám vraví, chcel by byť umelcom, spisovateľom, režisérom... čím sa vysvetľuje jeho široká slovná zásoba a štylistika, no miestami to autor preháňa a je ťažké uveriť, že by sa tak vyjadroval šestnásťročný chlapec. Príbeh tým ale netrpí. Dej je vyskladaný presne a ani najmenší motív nevyjde nazmar. Oceňujem aj prácu s čitateľom. Keď už si myslíte, že sa niečo odhalilo, neskôr sa to ukáže ako mylné, prípadnez  celkom iného uhla pohľadu. Rozprávanie z pohľadu Henryho poskytuje Minierovi možnosť narábať s postavou podľa ľubovôle a povie len toľko, koľko sám uzná za vhodné. Skurvený príbeh síce nie je Servazova odysea, no určite dostatočne vyplní prázdno pri čakaní na ďalší diel jeho série. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.