Vianoce v lete? S Červenákom určite! (Les prízrakov)

07.07.2019 14:57

Klišé v názve recenzie som si dovolil z celkom prozaického dôvodu - dej šiestej časti série historických detektívok majstra pera z Banskej Štiavnice je zasadený práve do obdobia zimných sviatkov. Hoci pre fanúšikov je každý nový prípad potešením, no nie? Či už sa z neho rovnako tešia notár Barbarič a kapitán Stein, ktorí sú zas a znova ohrození na životoch, je otázne... V Lese prízrakov sa presnejšie na hrane ocitá zásadový kapitán spolu s verným pobočníkom Jarošom. Predošlá kniha Vlk a dýka nám predstavila samostatné pátranie Mateja Barbariča, teraz prišiel rad na jeho súputníka a druha v potieraní zločinu. Oddelené vyšetrovanie sérii prospieva, je zábavné vidieť oboch hrdinov v ich prirodzenom prostredí, dôkladnejšie spoznáme ich osobný život a zároveň v nás rastie túžba vidieť ich znovu spolu. Juraj Červenák dobre vie, ako zabrnkať na strunu nám, namotaným čitateľom. 

"Stein sa sklonil, chytil plátno a odkryl desivý nález. Z davu zvedavcov zaznel vzrušený šum, nejaká žena nešťastne zabedákala. Hlava postavená na kýpti krku ešte donedávna patrila asi tridsaťročnému mužovi. Na prvý pohľad si neodopieral jedlo ani pijatiku. Fúzy, briadku a vlasy mal postrapatené, ale bolo zjavné, že zvyčajne ich nosil starostlivo zastrihnuté a upravené." (str. 81-82)

Sériu detektívnych románov odohrávajúcich sa na sklonku 16. storočia spájajú osoby spomenutých hrdinov. Každá časť sa totiž odohráva na inom mieste (Banská Štiavnica, Praha, Prešporok, Viedeň, Sitno). V Lese prízrakov sú to mesto Trutnov a Krkonoše, kde sa vznáša legenda o tajuplnom a hrozivom Krakonošovi. Kapitán Stein - po viedenskom prípade veliteľ gardy arcivojvodu Mateja Habsburského - danú oblasť dobre pozná, keďže obýva neďaleký hrad Strieborná skala. Jeho povesť a rešpekt majú sa šíria rýchlosťou blesku, a tak nečudo, že ho o pomoc s hľadaním strateného synovca požiada aj miestna šľachtičná. Zmiznutý príbuzný je motív využitý aj vo Vlkovi a dýke. Neviem, či išlo o autorov zámer, ale rád som sledoval, ako sa s týmto problémom v porovnaní s Barbaričom vyrovaná Stein. Podarilo sa mu to, samozrejme, znamenite, aj keď musel prejsť rôznymi skúškami. Tie ohrozili aj jeho rodinu, pričom súkromný život odmeraného kapitána je jednou z hlavných zložiek deja. 

"Ostrie zasiahlo pažbu zbrane. Krušinove prsty odfrkli v krvavej spŕške, pištoľ spadla zloduchovi do lona. Potomok lúpežných rytierov zavyl tak, že z toho v ušiach  zadrnčalo ako z nedávneho výstrelu. Napriek tomu Stein začul aj Rübezahlov výkrik. Rýchlo sa otočil, lebo v tom hlase rozoznal viac bolesti ako zlostnej bojovnosti. Lesný muž sa zapotácal a od švihajúceho sekáča v Kožiarovej pästi odfrkli červené kropaje. Stein vyrazil Rübezahlovi na pomoc. Tentoraz sa nenechal zaskočiť Kožiarovou rýchlosťou. Urobil výpad, pri ktorom sa mu podarilo využiť dĺžku paloša a zasiahnuť nepriateľa do brucha." (str. 160)

Kým Barbarič bol vo svojom príbehu aj rozprávačom, Stein je "iba" postavou. Možno aj preto si stále zachováva určitý odstup; mimochodom, bez svojho parťáka zo Štiavnice je akýsi smutnejší, Barbaričovo podpichovanie mu robí dobre a v tomto diele očividne chýbalo... Čo je ale nespochybniteľným pozitívom, je postava Jaroša. Ktovie prečo je oproti zvyšným dvom akoby v závetrí, hoci by bez neho celé pátrania (ba ani séria) neboli ono. Svojím spôsobom je dokonca najzaujímavejší, hoci má drsné metódy a na prvý pohľad nepôsobí práve sympaticky. Les prízrakov však odkryje aj Jarošovu ľudskejšiu stránku, čo poteší veľa jeho fanúšikov. 238 strán zhltnete rýchlo, najmä počas pomalých letných dní, ale napriek tomu dostanete hodnotný príbeh bez balastu, ktorý dokazuje Červenákovo umiestnenie medzi top autormi na Slovensku. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.