Veľkí hráči súťažiaci o štátne tajomstvá (S. Berry - Okamžik pravdy)

07.04.2019 08:53

Trinásta časť série o niekdajšom agentovi Ministerstva spravodlivosti USA sa vracia ku koreňom. A to doslova. Príbeh je prešpikovaný návratmi v rôznych rovinách, akoby sa tým vzhľadom na počet kníh série odkrývala povestná trinásta komnata. A to nielen tradične v rámci roky ukrývaných tajomstiev, ale aj v súvislosti so samotným Cottonom Maloneom. Okamžik pravdy je totiž retrospektívnym rozprávaním o Cottonových začiatkoch práce pre jeho šéfku Stephanie Nelleovú. Dozvieme sa, za akých okolností sa zoznámili a aká bola Cottonova prvá misia. Pre znalcov série bude vítaným spestrením dozvedieť sa viac o minulosti známych postáv, zároveň je to skvelý krok aj pre nových čitateľov Steva Berryho. Chronologicky ide v podstate o úvod série, a tak sa do knihy môžu zahĺbiť bez obáv, že im uniknú niektoré prepojenia.

"Protáhl jsem se ven z vraku a vyplul kousek za druhým potápěčem, který se zrovna blížil k černému kufříku. Harpunu, už zase nabitou, si odložil na písek a sáhl po noži - určitě aby přeřízl lano. Měl jsem asi tak deset vteřin, abych něco podnikl. A tak jsem ho prudkými tempy dostihl, vyškubl mu z pusy regulátor a strhl obličejovou masku. Můj útok ho zaskočil a já toho využil a vykroutil jsem mu nůž." (str. 50)

Okamžik pravdy sa vyznačuje aj ďalšou výraznou odlišnosťou, a to typom rozprávača. Steve Berry upustil od objektívneho pohľadu a prenechal rozprávanie príbehu svojmu hrdinovi. To poskytuje čitateľovi viac sa ponoriť do jeho vnútorného sveta, aj keď autor túto možnosť nevyužíva v plnej miere. Ako sme zvyknutí, prevažuje akcia a rýchle dejové tempo. Kratšie kapitoly zrýchľujú text, a aj keď miestami spomalíme, vždy sa presúvame vpred. Aj Cotton si predsa potrebuje oddýchnuť, čo sa prejavuje tým, že vstrebáva nové informácie alebo si zosúlaďuje tie, čo už pozná. Jeho prvá misia pod patronátom Ministerstva spravodlivosti ho privedie k tajomstvu ohľadom zastrelenia Martina Luthera Kinga v apríli 1968. Boj za práva černochov v dobe, ktorá uprednostňovala rasovú segregáciu, bol mnohým tŕňom v oku. A to nielen rasistom, ale aj vládnym predstaviteľom, konkrétne J. Edgarovi Hooverovi. Táto kontroverzná postava amerických novodobých dejín sa tak stáva jedným z hlavných aktérov príbehu

"Kulka zasáhla Kinga zprava do obličeje, prolétla bradou a zaryla se mu do masa na krku. Náraz ho odhodil dozadu. Na balkón vystříkla krev. King se jednou rukou chytil za krk a druhou se pokusil přidržet zábradlí. Byla to ale marná snaha. Podklesly mu nohy. Upadl zády na betonovou podlahu balkónu s nohama pokřivenýma v podivném úhlu, protože se mu boty zachytily o zábradlí. Při každém srdečním tepu z něj dál tryskala krev, smáčela mu hlavu a ramena jako rudé moře. V ruce pořád svíral cigaretu, teď rozmáčkanou. Paže měl rozhozené podél těla." (str. 107)

Náhľad do niekdajších praktík FBI považujem za zaujímavý. Hoover je známe meno a rovnako aj jeho zvláštne vystupovanie a postoje. Neohrozený muž si získal množstvo nepriateľov, no len málokto sa mu dokázal otvorene postaviť. Konšpiračných teórií o Kingovej smrti sa za vyše päťdesiat rokov vyrojilo viacero a mnohé z nich vedú práve do najvyšších sfér bezpečnostných zložiek. Vzhľadom na námet sa v Okamžiku pravdy nevydáme na rôzne exotické miesta, ako býva v sérii zvykom. Najviac času strávi Cotton na Floride, kde vedie boj so starou gardou FBI, ktorá sa chce zmocniť usvedčujúcich dokumentov. Spoločnosť mu pritom robí mladá policajtka, ktorá udalosti spustila v snahe zistiť tajomstva svojho otca, Kingovho blízkeho spolupracovníka. Príbeh v štýle Jamesa Bonda s nepriateľom so silnými chápadlami, krásnou ženou po boku a s odhodlaním zvíťaziť vás zabaví aj poučí a potvrdí Berryho status v danom žánri.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Domino.