Vášeň skrytá za prudérnymi pravidlami (M. Baloghová - Horúce objatie)

03.03.2019 07:49

Mary Baloghová je špiecifickou autorkou historických romancí. Za roky pôsobenia na literárnej scéne si získala širokú obľubu a napriek desiatkam titulov a vyššiemu veku je stále schopná potešiť svojich fanúšikov. A pritom sú jej príbehy založené "iba" na vnútornom prežívaní postáv a na ich psychologickej kresbe. Mnohé autorky sa snažia priniesť nevšedné zápletky, dobrodružné námety a zvraty, ktoré činia z hlavných postáv defilé dokonalých jedincov. Mary Baloghová však málokedy ponúka dokonalosť, práve naopak. Jej hrdinovia sú vždy nejakým spôsobom "poškodení", nesú si krivdy z minulosti a zakaždým sa musia najprv vyrovnať s vlastnými traumami, aby boli schopní pomôcť iným a milovať bez obmedzení. Horúce objatie je druhou časťou série o rodine Westcottovcov, ktorá opäť definuje autorkin typický štýl. 

"Niekedy túžil maľovať niekoho mladého, pekného a slečna Abigail Westcottová bola aj mladá, aj veľmi pekná. Žiaľ, nebude maľovať iba ju, má maľovať aj jej sestry. No keď stúpal do kopca na stretnutie, musel si priznať, že hoci ho iritovala, čosi na nej ho zároveň fascinovalo. Zachytí na plátne vnútro slečny Camille Westcottovej, bude to zaujímavé. Spočiatku si o nej myslel, že bude najhoršia učiteľka na svete, a pritom je možno jedna z najlepších..." (str. 51)

Na románoch Mary Baloghovej oceňujem, že sa odohrávajú v jednom univerze, a tak nie je ničím nezvyčajným, ak sa opätovne vrátime na známe miesta alebo sa hrdinami a hrdinkami stávajú vedľajšie postavy z niektorých predošlých sérií. V Horúcom objatí sa stretneme so školou v kúpeľnom Bathe, ktorú sme dôkladne spoznali v sérii o štyroch tamojších učiteľkách. Tá je mojou najobľúbenejšou, preto ma tento román bavil o niečo viac. Hlavnou postavou navyše autorka potvrdzuje svoj talent vykresliť ľudské vnútro. Camille Westcottová totiž v knihe Krásna dedička nepôsobila práve sympaticky. Považoval som ju za chladnú, nekompromisnú a povýšeneckú osobu, ale Mary Baloghová dobre vie, čo robí. Teraz má dostatok priestoru ukázať všetky Camilline kvality aj dôvody, prečo na svoje okolie pôsobí ako upätá dáma. Zmena, samozrejme, nepríde sčista-jasna. Camille sa zamestná ako učiteľka v sirotinci, kde vládnu celkom iné pravidlá ako v pokrytecky škrupulóznej londýnskej spoločnosti...

"Môže jedna láska nahradiť inú? Môže človek ľúbiť donekonečna ďalšie a ďalšie bytosti? Nikdy o láske nepremýšľala. Vždy ju odmietala ako súčasť neistého chaosu, ktorý striehol na hraniciach jej usporiadaného, disciplinovaného života. Samozrejme, ľúbila matku, súrodencov aj iných členov rodiny. Cítila lásku aj k otcovi. Ale tie lásky, tá láska - dá sa o láske hovoriť v množnom čísle? Alebo vždy len v jednotnom? Tie lásky mala v mysli spojené s povinnosťou a nikdy nedopustila, aby jej prenikli do srdca. Mala by iný život, keby ju otec ľúbil?" (str. 200)

Skrátka neobíde ani Joel, učiteľ umenia a Camillina životná láska. Páčilo sa mi, že ich vzťah bol vybudovaný na úprimnosti a otvorenosti, aj keď si to niekedy vyžadalo odvahu a ochotu prijať konštruktívnu kritiku. Sú krásnym príkladom poučenia sa z vlastných chýb a ochoty spraviť zo seba lepšie osobnosti, lebo iba sa tak dá urobiť lepším aj svet okolo nich. Knihy Mary Baloghovej môžu ľahko slúžiť ako lacnejšia a oveľa príjemnejšia forma psychoterapie. V jej postavách sa odráža duch ľudských problémov modernej doby, aj keď sú zasadené do čias spred dvoch storočí. Horúce objatie vás príjemne zahreje pri srdci, hoci je vonku čoraz teplejšie. Na pokojne plynúcu historickú romancu si však fanúšikovia nájdu čas kedykoľvek. Najmä na takú vydarenú, ako je táto.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.