Útok na Poirotovo citlivé miesto (A. Christie - Záhada troch štvrtín)

18.11.2018 08:36

Sophie Hannahovú som spoznal najprv ako autorku krminálnych trilerov, ktoré ma ale veľmi nezaujali. Mala na môj vkus príliš rozvláčny štýl písania, no o niekoľko priečok vyššie u mňa postúpila vďaka novým príbehom o Herculovi Poirotovi. Sophie Hannahová sa totiž podujala oživiť legendárneho belgického detektíva a spojiť svoje meno s kráľovnou Agathou Christie. Vzhľadom na to, že jej romány sú stále v kurze, o čom svedčia aj nové filmové spracovania, javí sa to ako správne rozhodnutie. V postave Poirota sú zachované všetky prvky, ktoré majú fanúšikovia radi, Záhada troch štvrtín je teda nielen poctou kultovej sérii, ale obstojí aj ako samostatný detektívny príbeh. Ide už o tretí novodobý román a autorka ukazuje Poirota v príjemne citlivej rovine - prípad totiž poškodzuje jeho starostlivo budovanú povesť. 

"Pre človeka s inou povahou by bolo nepochybne únavné počúvať celý zástup cudzincov, ako ho zapálene obviňujú z toho istého a odmietajú si vypočuť akékoľvek vysvetlenie. No pre Hercula Poirota nie. Rozhodol sa, že na tretí raz sa mu podarí dostať sa k slovu. Presvedčí slečnu Annabel Treadwayovú, že hovorí pravdu. Možno konečne nastane v tomto prípade posun a jemu sa podarí zistiť niečo zaujímavé." (s. 17)

Hlavným námetom je dedičstvo. S tým sme sa stretli aj v predošlom románe Záhada zavretej schránky, ale rád na tomto mieste poznamenám, že autorský talent sa rozpozná, ak sú spisovateľ či spisovateľka schopní spracovať jeden námet na viacero spôsobov. A Sophie Hannahovej sa to podarilo. Už len tým, že spočiatku sa podstatné nitky zbiehajú k Poirotovi, ktorého si nový prípad doslova vyhľadá. Nezávisle od seba sa totiž naňho znesú výčitky od troch rôznych ľudí tvrdiacich, že im poslal hanebný list obviňujúci ich z vraždy. Pritom iba jedna osoba vie, o koho vlastne ide, a Poirot začne čoskorov prenikať do zložito prepletených rodinno-(ne)priateľských vzťahov. Poirot má o to väčšiu motiváciu zistiť pravdu, že pravý pisateľ listu zneužil jeho slávu a meno na vlastné záškodnícke účely. A nedotklivý Belgičan rozhodne nemôže dopustiť, aby ktosi vrhal zlé svetlo na jeho nepoškvrnené renomé. Síce je zábavné sledovať jeho neistotu, ale veľmi rýchlo sa otrasie a dokáže svoje kvality. 

"Nechcel to povedať nahlas, ale nesmierne sa mu uľavilo, že konečne prišiel na to, čo mu na Annabel Treadwayovej nesedelo. Stále mala okolo seba ten závoj melanchólie, ale svoje vlastné pocity tentoraz odsunula bokom a zaujímala sa len o sestrine. Áno, to bude tým, pomyslel si spokojne. Obe sestry veľmi pozorne vnímali, čo robí a hovorí tá druhá, všímali si každé jedno gesto... Prečo? Bolo to, akoby Lenore potajomky sledovala Annabel, a naopak. Obe vedeli, že tá druhá napäto počúva každučké slovo, no zároveň sa tvárili, že ide len o bežný rozhovor." (s. 105)

Oproti originálom mám dojem, že Sophie Hannahová pridala do svojich príbehov viac nadhľadu. Poirot mi pripadá o niečo ľudskejší, aj keď si zachováva svoje maniere. A možno práve preto. Napriek tomu, že pôvodné prípady sa nikdy neomrzia a ich televízne adaptácie sa budú v nedeľu popoludní vysielať aj o ďalšie generácie neskôr, románové novinky sú dobrým nápadom. Hercule Poirot má očividne ešte čo ponúknuť. Zároveň dúfam, že Sophie Hannahová má v talóne viacero námetov, pretože Agatha Christie sa nerada opakovala, a to je čo povedať pri úctyhodnom počte jej titulov. Záhada troch štvrtín vás istotne nesklame, má na to, aby ku klasickej anglickej detektívky priviedla aj nových čitateľov. Tí môžu jednotlivé stopy sledovať spolu s Poirotom a hádať, kto je vrah. Ako býva zvykom, záleží na každej postave, ba dokonca na každom slove či geste, a to je samo osebe neodolateľným lákadlom.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovenský spisovateľ.