Temnota má mnoho podôb (J. Červenák - Horiaca ríša)
Ďuro Červenák sa stal na Slovensku, dovolím si tvrdiť, literárnym fenoménom. Je dôkazom, že úcta k čitateľovi a svedomitá autorská práca prinášajú adekvátnu odmenu. Niekoľko rozpracovaných knižných sérií dokáže nalákať množstvo fanúšikov, ktorí netrpezlivo očakávajú každý ďalší diel. Ja som, ako i mnohí iní, najväčšmi zažratý do prípadov Steina a Barbariča. Občas však nie je zlé siahnuť aj po príbehoch, ktoré človeka prenesú do neprebádaných končín dejín a (ne)ľudských praktík. Séria Bohatier vďaka vydavateľstvu Artis Omnis zapustila korene aj u nás a momentálne vládne priečkam bestsellerov tretia časť s názvom Horiaca ríša. Po Oceľovom žezle a Dračej cárovnej tak máme znovu možnosť prebádať zákutia slovanskej histórie i mytológie a sledovať boje medzi rôznymi frakciami.
"Chazari si uvedomili, že stoja proti nepriateľovi, ktorý nemá veľa spoločného s ľudskou bytosťou. Padla na nich hrôza a začali ustupovať. Démon bol rýchlejší - príšerne zavyl a vrhol sa medzi spätkujúce húfy. Pokúsili sa brániť šabľami a jazdeckými sekerami s úzkymi ostriami na dlhých poriskách. Keď však zbadali, ako sa ostria odrážajú od šupinatej kože, ktorá pokryla čarodejníkovo telo, začali volať Boha a nadobro sa obrátili na útek."
Niekoľkodielnu sériu musia utiahnuť postavy s vývojom. A tu ich je hneď viacero. Samozrejme, už od úvodu celého príbehu je v centre deja Iľja Muromec, ktorý bol prekliaty už ako dieťa a bol odstrkovaným mrzákom. Lenže riadením osudu (a mágie) sa z neho stal silný krásavec. Aké jednoduché... teda aspoň na prvý pohľad. Iľja sa totiž zmenil fyzicky, ale mentálne... hm. Prerod na hrdinu je postupný, musí sa naučiť umeniu boja aj prežitia v neutíchajúcej vojne. Premenou prešiel aj Volch, spočiatku veľký sympaťák a chlap na správnom mieste. Autor sa pohráva s čitateľovými očakávaniami a aj z kladnej postavy vie razom spraviť prvotriedneho zloducha - Koščeja. Kyjevský knieža Svjatoslav vyznieva napokon "najnormálnejšie", i keď aj on, samozrejme, podlieha neduhom doby. Páči sa mi však, že na jeho osobe Ďuro poukazuje na hlbší rozmer dobývania. Svjatoslav totiž prejavuje aj pohnútky svedomia, čo sa v barbarskom svete, kde vládne oheň a krv, nevidí až tak často.
"Jozef ben Áron sa celý život snažil postaviť na nohy ríšu, nesmierne oslabenú vojnami, ktoré viedli jeho predchodcovia. Zo všetkých síl vzdoroval intrigám cudzích nepriateľských vládcov, prúdom bezohľadných kočovníkov z východu i silnejúcim barbarským národom na severe. To všetko najmä diplomaciou, vzdelanosťou a vznešenými, i keď možno naivnými myšlienkami o tolerancii a spolužití. Do značnej miery sa mu to aj podarilo. Chazarská ríša v posledných rokoch rozkvitala a lákala ľudí z celého sveta."
Pôvodný tretí diel je u nás rozdelený na dve samostatné knihy, čo ja osobne vítam. Nielenže sa tak môžeme do stredovekého prostredia ponoriť viackrát, ale zároveň sa budú jednotlivé romány pekne vynímať v domácej knižnici. Horiaca ríša pokračuje v nastolenom tempe a nepodlieza latku minulých častí. Na svoje si prídu fanúšikovia temnej histórie aj fantastiky. Tá je najprv trochu v úzadí, ale nebojte, sa dočkáte sa jej takisto v hojnej miere. Ďuro vie, čo jeho čitatelia potrebujú, a čarodejnice či upíri nie sú romantické bytosti túžiace po láske a pohladení. Krv tečie potokom a a končatiny lietajú vzduchom jedna radosť. Na bojoch je prakticky postavený celý príbeh, ale autor ho vie šikovne obohatiť o vnútorné poryvy postáv a odlišujúce charakteristiky. Každý si tak môže nájsť svoju obľúbenú postavu, a to aj medzi neraz špinavými, páchnucimi alfa samcami. Nečudo, že aj najvýraznejšia ženská postava Semira pôsobí medzi nimi trochu drsne. Ďuro Červenák ostáva verný svojmu osobitému štýlu a dej je zaobalený do jazyka, ktorý je radosť čítať. Horiaca ríša je čítaním, ktoré má všetky atribúty aj na uspokojenie chronických vrtákov.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.
Diskusná téma: Temnota má mnoho podôb (J. Červenák - Horiaca ríša)
Neboli nájdené žiadne príspevky.