(Ne)romantické pozadie zániku Nitrianskeho kniežatstva (T. Macková - Tieňohra)
Tatiana Macková má dar spraviť z učebnicových mien osoby z mäsa a kostí, ktoré vo vás rýchlo vzbudia sympatie. A hoci viete, aký osud ich čaká (ak máte aké-také poňatie o dobách minulých), kdesi v kútiku duše dúfate, že sa im azda podarí oklamať chod dejín a pozmeniť ich vo svoj prospech. Márne. Autorka síce zobrazuje históriu trochu romantizujúco, ale nedovolí fantázii uletieť príliš ďaleko. To dokázala už v románe Milica a knieža, ktorým otvorila trilógiu Nitky osudu. Cez postavu franského kupca Sama poukázala na stredoveké slovanské dejiny, ktorých odozvy badať aj v Tieňohre. Tá sa zameriava na "predvečer" vzniku Veľkej Moravy, kedy bol pokojný a pomerne mierny život Nitranov narušený a neodvolateľne poznačený. Viac než politickým súvislostiam sa príbeh venuje ich dopadu na život obyčajných ľudí, čo hodnotím ako veľké plus.
"Valia ho pozorovala s neskrývanou láskou v očiach. V poslednej dobe si veľa blízkosti svojho manžela neužila, a tak si jeho prítomnosť vychutnávala aspoň takto, nevediac, či jej o pár hodín opäť kamsi neodíde. S úsmevom plným nehy pozorovala Pribinu, ako jednou rukou do seba pchá kusy mäsa a druhou sa bráni nešikovným útokom dreveného meča malého syna, ktorý behal dookola a bezhlavo sa s nadšeným výskotom oháňal svojou hračkou."
Nitrianske kniežatstvo žije pokojne a v mieri, hoci sa neustále nad ním vznáša tieň mocnej Franskej ríše. Knieža Pribina má za manželku Valiu, neter Ratboda, markgrófa Východofranskej ríše, čo mu zaručuje akú-takú stabilitu. Lenže Ratbod, hoci má neter rád, je v prvom rade štátnik a nechce si nechať ujsť možnosť rozširovať územie a i vlastný vplyv. Okrem správ od Valie sa spolieha aj na zradcu ukrytého v Pribinovej družine, aby mu neunikli žiadne dôležité informácie... Medzitým sa rozvíjajú najmä osudy kamenárskej rodiny. Mladý učeň Dalibor si vezme za ženu kresťanku Hemmu a spoločne sa podieľajú na budovaní nového hradiska - Pobedimu. Do ich životov zasiahne aj vojna medzi Franskou ríšou a Bulharskom. Na územie Nitry totiž prichádzajú bulharskí utečenci a jedna z rodín sa rozhodne natrvalo ostať medzi nimi. Taktiež sa zoznámime aj s tromi mužmi na opačnej strane barikády - na Morave. Starý otec, otec a vnuk - každý s iným pohľadom na kultúru, náboženstvo a budúcnosť. Osudy všetkých zúčastnených sa pretnú v závislosti od rozmarov mocných. Otázne je, či ich môžu vôbec nejako ovplyvniť...
"Mojmírov predvoj, plný vrahov, robil dobre svoju prácu. Robil ju s chuťou a zábavou v srdci. Avšak v jeho armáde, dokonca v samotnej kniežacej družine, ktorú tvorili moravskí veľmoži a tí najlepší bojovníci, neboli iba obyčajní vrahovia. Medzi Moravanmi sa našli aj vojaci, ktorým napriek práci, akou sa živili, napriek rozkazom svojho vojvodcu zostala v tele česť a v srdci zvyšky súcitu. Pre nich bolo čosi iné zabiť protivníka v boji a niečo úplne iné ho iba zavraždiť v spánku bez ohľadu na pohlavie či vek, bez ohľadu na to, či má po boku meč alebo len spiace dieťa."
V príbehu je ťažké určiť hlavnú postavu. Uhly rozprávani sa striedajú a jednotlivé kapitoly ponúkajú rôzne udalosti a dejové línie. To umožňuje komplexnejšie poňatie témy a pochopenie dobovej situácie. "Temný" stredovek je možno zobrazený až príliš pekne a romanticky (odhliadnuc od nevyhnutného záveru), ale vzhľadom na cieľovú skupinu, autorský zámer a lepšie zžitie s postavami to vôbec nevadí. Výčitku možno smerovať k nepresným (a neraz mätúcim) dátumom. Napr. v jednej kapitole je uvedený rok 658, a pritom je dej zasadený do hlavného príbehu v 9. storočí. Tatiana Macková však každopádne vytvorila spletitý dej na báze dejín, ktorý vás nielen zabaví, ale aj poučí. Mne osobne sa Tieňohra dokonca páčila viac ako Milica a knieža. Ak majú knihy série Nitky osudu kvalitatívne vzrastajúcu tendenciu, už teraz sa teším na ďalší diel.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.
Diskusná téma: (Ne)romantické pozadie zániku Nitrianskeho kniežatstva (T. Macková - Tieňohra)
Neboli nájdené žiadne príspevky.