T. Macková - Milica a knieža
Historických romancí od domácich autorov (či skôr autoriek) je ako šafranu. Či za to môže nezáujem zo strany spisovateľov, alebo len nedôvera vydavateľov voči danému žánru, je otázne, no predsa len sa občas popri zabehnutých menách objaví novinka, ktorá poteší srdce romantikov. Tatiana Macková sa pustila do práce na voľnej trilógii Nitky osudu, v ktorej sa mieni venovať slovanskej tematike. Prvá kniha sa zaoberá pomerne málo prebádanými dejinami tzv. Samovej ríše v 7. storočí. Autorka poskytuje čitateľovi vlastnú verziu udalostí vedúcich k Samovej ceste na vladárske kreslo. Prebádať dávne udalosti je neľahká úloha, ale reálie i postavy danej doby sú vykreslené uveriteľne. Natoľko, že ste ochotní uveriť, že sa všetko odohralo presne tak, ako to Tatiana Macková prezentuje vo svojej najnovšej knihe.
"Ešte nikdy nevidela také sivé oči! Boli žiarivé ako čepeľ meča. Keď ju knieža hosťovi predstavil a mladík vstal, aby ju pozdravil úklonom hlavy, rozhoreli sa jej líca. Po celý čas Frank neprehovoril jediné slovko, dokonca sa vyhýbal pohľadu na ňu. Prečo ju to tak dráždilo? Chcela, aby k nej zdvihol zrak, súčasne bola rada, že zanovito pozerá iným smerom. Vari sa mu nepáči, keď ju nechce vidieť?"
Dej je zameraný na Samov počiatočný prienik medzi Slovanov. Ako mladík na prahu dospelosti sa dozvedá pravdu o svojom kráľovskom pôvode a je nútený poskytnúť svoje služby vo veci vojensko-zahraničnej politiky. Franský kráľ Chlotar ho totiž plánuje využiť ako prostredníka, bábku vo svojich mocenských hrách. Síce to bol práve on, kto kedysi vyvraždil celú jeho rodinu, aby sa dostal na trón, ale túto maličkosť mu akosi zabudne zmieniť. Chlotar sa nazdáva, že posilnenie Vinidov (ako Frankovia označovali slovanské kmene) zabráni rozpínaniu Avarov a ich prenikaniu na franské územie. Samo ako potomok s modrou krvou má figurovať ako kupec prinášajúci Vinidom zbrane a zároveň ich podporiť v ich odboji. Keďže ho bokom od dvora vychovávala slovanská pestúnka, dobre pozná ich jazyk i zvyky. Po príchode na územie kniežaťa Veliča mu padne do oka jeho mladšia sestra Milica. Hoci ani ona nie je voči cudzincovmu šarmu imúnna, brúsi si na ňu zuby starší príbuzný. Navyše, nikto z bojaschopných mužov si nemôže byť istý, či sa dožije ďalšieho dňa. Proti mladým zaľúbencom stojí niekoľko ťažkých prekážok, no vzájomná náklonnosť a nezlomná vôľa sú dobrým základom na ich prekonanie...
"Muži zdvihli hlavy. Pozreli na oduševnenú Milicu tvár, poznačenú slzami a každý v nej videl inú ženu, čo v tejto chvíli kdesi v diaľke vyslovuje podobnú prosbu. Pre jedného to bola matka, pre iného sestra, ďalší myslel na svoju milenku či ženu, mnohí v opätovné objatie svojich dcér. Chvíľa modlitby pominula, vojaci boli pripravení na odchod."
Počtom strán nie veľmi rozsiahly román Milica a knieža je síce označený ako historická romanca, no celkom nespĺňa všetky žánrové kritériá. Skôr by som povedal, že ide o historický príbeh významnou mierou doplnený o romantický motív. Predsa len, ústredný pár sa stretne až po niekoľkých desiatkach strán a ich vzťah nie je v rámci deja práve dominantným. Ako som už spomenul, dôraz je kladený viac na Samovu púť na kniežací stolec a vykreslenie dobových reálií. Tie zvládla Tatiana Macková preniesť do diela verne a pritom nenásilne. Svojou knihou sa jej podarilo zaplniť ďalšiu dieru na slovenskom knižnom trhu a ja som už teraz zvedavý na ďalšie časti plánovanej trilógie.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Artis Omnis.
Diskusná téma: T. Macková - Milica a knieža
Neboli nájdené žiadne príspevky.