Skladba vyvolávajúca túžbu po smrti? (T. Gerritsenová - Hra s ohňom)

15.12.2016 14:11

Hneď na úvod musím upozorniť priaznivcov dvojice Rizzoliová - Islesová, že novinka Tess Gerritsenovej nie je ďalším dielom obľúbenej série. Pri Hre s ohňom si dala pauzu a pozornosť zamerala na osudy mimo policajného oddelenia či súdneho lekárstva. Poznatky z medicíny síce využila čiastočne aj v tomto prípade, ale netvoria jeden z hlavných námetov. Práve naopak, tak trochu netypicky siahla po téme hudby a prepojenia minulosti a súčasnosti. Dve časové línie dodávajú príbehu dynamickosť, hoci sa nazdávam, že línia z druhej svetovej vojny bola omnoho zaujímavejšia ako jej vyústenie v prítomnosti. Avšak ani jedna by nefungovala samostatne, resp. by nevystačovala na osobitný príbeh. Hra s ohňom nie je totiž rozsiahly román, zhltnete ho rýchlo, akoby si Gerritsenová len odskočila od zabehnutej série.

"Nohu mi obopne drobná rúčka. Po pokožke mi steká teplý pramienok. Prestanem hrať a sklopím zrak. Lily ku mne vyvracia tvár, oči ako priezračná tyrkysová voda. Hoci sa zdesene myknem a vytrhnem jej zo zakrvavenej rúčky záhradné náradie, pokojnú tyrkysovú hladinu nerozčerí nič. Bosé detské nôžky zanechali šľapaje na dlažbových kameňoch. S narastajúcou hrôzou sledujem, odkiaľ vedú. Až vtedy sa mi z hrdla vyderie krik."

Huslistka Julia Ansdellová objaví pri potulkách Rímom starý notový zápis. Valčík Incendio ju okamžite upúta a kúpi si ho ako suvenír. Nemá v tej chvíli ani potuchy, aké reakcie môže jeho rytmus vyvolať pri pôsobení na človeka. Už počas prvého hrania dôjde k udalosti, ktorá ju vystraší a zmení jej pohľad na vlastnú dcéru. Dovtedy mierne a veselé dievčatko ju odrazu desí a čo je horšie, nikto Julii neverí. Lily je po zdravotnej stránke v poriadku, no keď pod vplyvom valčíka napokon poraní samotnú Juliu, napätie v rodine sa začne stupňovať... Julia sa preto púšťa do pátrania po pôvode skladby a osude jej autora, vďaka čomu sa dozvedá o živote benátskeho hudobníka Lorenza. Ten pochádzal z rodiny výrobcov huslí a talent zdedil po svojom starom otcovi, univerzitnom profesorovi hudby. Na prahu dospelosti mu do života nevstúpi len nečakaná láska, ale aj vedomie vnútenej menejcennosti. Ako Žid je konfronotvaný so spoločenským odsúdením, a hoci sa potýka s možnosťou emigrovať, napokon sa rozhodne čeliť svojmu osudu. Stále má totiž hodnotu, ktorú mu nikto nemôže vziať - hudbu a husle, príznačne pomenované "Čarodejnica"...

"Keď Lorenzo neskoro v noci ležal na priči, výkriky z cely číslo jeden doliehali až k nemu. Nikdy nevedel, koho práve mučia. Nikdy nevidel ani jednu z obetí. Vedel iba, že hlasy sa menia z noci na noc. Raz vrieskala žena, inokedy muž. Občas sa barytón zlomil do dievčenských vzlykov chlapca na prahu dospelosti. Keby si Lorenzo trúfol vyzrieť von cez zamrežované dvere, azda by na okamih zazrel, ako tých úbožiakov vlečú do bloku s väzenskými celami a potom do dverí naľavo. Taliansky plukovník mu odporúčal zatvoriť oči, zapchať uši, ale ako mohol nebrať na vedomie výkriky vychádzajúce z vypočúvacej miestnosti?"

Dejová línia z vojnového Talianska dvíha Hru s ohňom o niekoľko priečok kvality vyššie. Niežeby nebol Juliin príbeh zaujímavý, ale okrem jeho vyvrcholenia (ktoré svojím spôsobom tiež nie je v rámci žánru ničím novým) neprináša veľa napätia. Neznalých hudobných pojmov tiež môžu zmiasť nevysvetlené odborné termíny, i keď treba uznať, že Gerritsenová si dala záležať na dôslednom priblížení nadšenia z hudby. Napriek "neživému" papieru miestami priam počujete zvuk huslí a aj vás chytí rytmus neznámeho valčíka. Plusom je takisto záhada okolo samotnej skladby, Lorenza a prepojenia s Juliou. Hra s ohňom rozhodne nepatrí medzi knihy, kde čitateľ vie vopred rozuzliť nastolené zápletky. Novinka Tess Gerritsenovej možno nepatrí medzi jej top diela, ale na druhej strane ani nepodlieza svoj priemer. Skalných poteší a nových čitateľov má šancu zaujať.