Svieže zamyslenie nad každodennosťou (E. Walters - Devadesátkrát jinak)

28.07.2018 07:19

Román pre mladých Devadesátkrát jinak ma zaujal najprv obálkou a potom anotáciou. Zmrzliny evokujú leto, pohodu a nekonečné more príležitostí (na druhej strane aj denno-denný stereotyp, čo zas naznačujú - okrem jednej - identické zmrzliny). Ide o základ príbehu, s ktorým sa dokáže stotožniť naozaj každý. Väčšina študentov sa nepochybne teší na prázdniny, ale keďže samotné slovo pripomína prázdno, treba ich aj niečím vyplnič, čo sa neraz ukáže ako problém. Hlavnej hrdinke Sophie preto mnohí budú držať palce, ba trúfam si povedať, že ich aj inšpiruje. A nielen mladých. Eric Walters sa popri práci v školstve rozhodol, že svojich zverencov privábi k literatúre vlastnými knihami. A za 25 rokov pôsobenia vytvoril takmer sto (!) titulov. To už je teda poriadna motivácia. Na druhej strane táto dynamika zvádza k myšlienkam, že to môžu byť pomerne rýchlokvasné diela. Devadesátkrát jinak síce tiež neašpiruje na umeleckú knihu roka, ale zato ponúka omnoho viac, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. 

"Bylo to podivné, když mě kontaktovali úplně cizí lidi. Retweetovali mě ve dvou cizích zemích a v jedné i sledovali. Jak se stalo, že se o mně dozvěděl někdo z Nového Zélandu, začal mě sledovat, retweetnul a lajknul muj tweet? Nebylo to dokonce nic tak skvělého - Sledujte moji cestu, na které se po následujících devadesát dní budu snažiť dělat věci jinak!"

Sophie ako dieťa prišla o jedného z rodičov a vyrástla z nej až prehnane zodpovedná mladá žena, ktorá dbá o svoju rodinu a dáva prednosť istote pred vzrušením z nepoznaného. Koniec strednej školy a tri mesiace voľna pred nástupom na univerzitu mali byť jej najlepším obdobím. Lenže práve vtedy sa s ňou rozíde priateľ Luke, pretože ju považuje za nudnú. Túto myšlienku podporí aj jej kamarátka Ella, avšak nemieni to nechať tak. Pripraví pre Sophie 90-dňový plán, počas ktorého má vyskúšať čo najviac nových vecí a zažiť plno skúseností. A všetko, čo okúsi, má zdieľať na sociálnych sieťach, aby všetci videli, že v sebe ukrýva viac ako len utiahnuté, tiché dievčatko. Sophie váha, napokon, kto sa zatiaľ postará o bežné potreby jej otca a brata? Sophie sa však napokon predsa len podujme vyskúšať Ellin plán a skúsiť prekročiť hranice svojej komfortnej zóny. Príbeh nereflektuje všetkých 90 bodov, ale zobrazí ich dosť na to, aby čitateľ vnímal zmenu v Sophiinej osobnosti.

"Dneska jsem jela na koni, na velbloudu a na slonovi. A svezla jsem se v závodním a hasičském autu. Samozřejmě to všechno bylo jenom z plastu a bylo to v obchodním domě. Dnešní úkol byl fakt jednoduchý. Nemusela jsem dělat nic jiného než se svézt na těchhle dětských atrakcích. Něco, co jsem neudělala tak od svých pět let. Ella stála vedle a fotila, zatímco jsem se houpala, kolečka se točila a motory řvaly. Zvířata aspoň byla dost velká, i když na koni jsem skoro dosáhla nohama na zem. Do závodního auta jsem se sotva napěchovala... Malé děti se smály a ukazovaly si na mě."

Vzhľadom na to, že Sophie má splniť 90 úloh, dej plynie veľmi rýchlo, čo mu miestami ubližuje. Skáčeme z jedného dňa do druhého, vidíme Sophie, ako plní ľahšie či ťažšie "misie" a nejaký súvislejší dej založený na zvratoch a napätí absentuje. Dôraz je kladený na zamyslení sa nad stereotypom v živote a možnostiach, ako ho žiť naplno. V tomto smere zvládol Eric Walters príbeh skvelo. Na druhej strane ho poníma azda až príliš idealisticky, pričom kniha by bola omnoho údernejšia, keby sa viac zameral aj na nástrahy súčasnosti. Mal na to ohromné možnosti. Už samotné sociálne siete a zdieľanie života na nich poskytuje priestor na výstrahu, takisto ako prezentovanie mladých ľudí cez ich vzhľad a zážitky... Z tohto pohľadu je Devadesátkrát jinak pomerne povrchný román, ale na letné dni je ako stvorený. Čitatelia pri ňom dokážu poľahky vypnúť, jednoducho sa baviť a možno na druhý deň vstať s odhodlaním urobiť niečo inak...

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem mediálnej spoločnosti Albatros Media.