Svetová úroveň vesmírneho dobrodružstva (J. Plauchová - Druhá planéta)

01.07.2019 15:34

Jana Plauchová je jedna z mála autoriek sci-fi, po knihách ktorej siahnem aj dobrovoľne, a to napriek tomu, že danému žánru veľmi neholdujem. Svojimi predošlými dielami ma totiž presvedčila, že aj laik môže preniknúť do sveta technológií a vedeckého vývoja, ak je zvolený primeraný jazyk a spôsob rozprávania. Autorka si očividne našla svoj pevný bod a využíva ho v maximálnej miere. Vôbec pritom nevadí, že v príbehu sú využívané cudzie reálie, vedecká fantastika je univerzálna a poskytuje prakticky neobmedzený priestor. Štýl Jany Plauchovej mi sedí zrejme aj preto, že nejde o snahu autorky chváliť sa svojimi znalosťami a vŕšiť na čitateľa jedno odborné slovo za druhým. V prvom rade ide o príbeh, ktorý je v prípade Druhej planéty viac než zaujímavý a nesie všetky znaky kvalitného trileru. 

  

"Na nedostatok spánku umrelo viac ľudí než v oboch svetových vojnách spolu a sanatóriá s tými, pre ktorých prišli stimulátory neskoro, praskali vo švíkoch. Štáty sa následkom toho dostávali do hospodárskej a ekonomickej krízy, kozmonautika zažívala nevídaný útlm. Až keď sa ľudstvo po pár rokoch vyhrabalo z najhoršieho, otriaslo sa z dvojitého útoku prírody a spurne pokračovalo vpred." (str. 51)

Považujem za zvláštne, že odkedy vkročilo ľudstvo na Mesiac, sny o dobývaní vesmíru akoby ustrnuli. Sem-tam sa v médiách objavia správy o rôznych výskumoch, analýzach z mesačného povrchu či Marsu, ale nič prevratné... Postupovať môžeme aspoň na literárnom poli. Jana Plauchová si vzala na paškál upadajúcu civilizáciu a Venušu, ktorá poskytuje omnoho širšie možnosti, ako by sa zdalo. Nevhodné podmienky nijako človeku nezabránili, aby ju pomenovali po rímskej bohyni lásky. Vplyvom amerického autora Andyho Weira bol pred časom v móde Mars, ale v Druhej planéte sú ľudia fascinovaní práve Zorničkou. Páči sa mi, že autorka vysvetľuje tento element na príklade vývoja daného vzťahu, dej tak získava pevné a hlavne uveriteľné základy. Postupne sa však mení aj postoj ľudí k Venuši a tieto dva uhly pohľadu reprezentujú aj ústredné postavy - Glenn, nadšenec tešiaci sa na preskúmanie planéty, a Teakston, trpiaci pri predstave pobytu na zanedbanej vesmírnej stanici. 

"Myslel si, že je zmierený so smrťou, ale teraz sa ho začal zmocňovať silný pocit, že nechce umrieť, kým nedostane odpoveď aspoň na jednu z mnohých otázok. Nemôže predsa zomrieť teraz, po tomto úžasnom objave, azda najúžasnejšom v histórii ľudstva. Pretože bol stále iba na začiatku prieskumu, na pobreží mora informácií, ktoré mu zostanú odopreté. Musí sa k nim dostať. Musí toho ešte veľa vedieť. Ale zrejme nebude môcť kvôli nejakej nešťastnej automatike slúžiacej stovky, možno tisíce rokov... a teraz, zdá sa, dosluhujúcej." (str. 191-192)

Jana Plauchová je v žánri vedeckej fantastiky známym menom a aj preto sa mnohí čitatelia radi podujali prispieť k vydaniu Druhej planéty. Na slovenské pomery trochu odvážny krok ukázal, že nie sme takí ignorantskí a záleží nám na kultúre natoľko, aby sme oželeli zopár pív či čokolád. Vydavateľstvo Artis Omnis navyše dáva najavo, že záchrana menšinových žánrov leží hlavne na pleciach ich fanúšikov. Ich okruh sa našťastie čoraz viac rozširuje, čo je ďalšia pozitívna správa. Druhá planéta je román, ktorý potvrdzuje autorkin štýl aj tematiku. Príbeh disponuje tradičnými prvkami, ale dokáže vás aj prekvapiť. Pripravovaná pôda pre nečakané zvraty vás podnieti uvažovať, akým smerom sa dej vyvinie. Kto bude mať šťastie, dostane sa aj k alternatívnej verzii príbehu s odlišným koncom. Jana Plauchová je dôkazom, že aj sci-fi môže byť široko obľúbené. 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis.