Strhujúci nástup novej série (B. Freeman - Nočný vták)
Myslím, že nebudem preháňať, ak poviem, že vydavateľstvo Ikar je naším najväčším importérom zahraničných psychotrilerov. V tom množstve sa nájde viacero skvelých kúskov, no ak ich nedoplnia ďalšie diely série alebo iné autorove či autorkine tituly, časom môžu upadnúť do zabudnutia. Momentálne sa do čitateľskej priazne dostáva Nočný vták, prvá časť kníh v "hlavnej úlohe" s Frostom Eastonom, a mám pocit, že sa zaradí medzi tie, ktoré vám utkvejú v pamäti dlhodobo. Apropo, pamäť. Tá je pre dej ťažisková, ako to bolo napríklad aj v prípade románu Skôr než zaspím od S. J. Watsona. Tu sa však na problém pozerá z iného uhla, hoci atmosféra je porovnateľne temná. Musím tiež podotknúť, že ma po dlhej dobe zaujali úvodné citáty predznamenávajúce príbeh. Najmä prvý od barokového klasika Johna Miltona, mieriaci na pamäť bojujúcu s fantáziou človeka. Ide o trefu do čierneho a skvelo navnadí na nasledujúce riadky.
"Christie chcela zavrieť oči, ale obidve viečka jej prilepil sivou lepiacou páskou o obočie. Najprv jedno, potom druhé. Oči jej okamžite vyschli a mala pocit, že jej buľvy vypadnú z jamiek. Pocítila ostrú bolesť. Nutne potrebovala žmurknúť, ale nemohla. Nezostávalo jej nič iné, ako civieť na mušie oči a príšerný úsmev. Preboha, len nie tú pieseň, chcela zakričať. Už si spomenula. Tá pieseň otvára dvere. Tá pieseň ju posiela do pekla a do temnoty."
Hustá nálada knihy sa prejavuje už v úvode, ktorý je akoby vystrihnutý z filmovej expozície. Čitateľ sa zoznamuje s obeťou v podobe mladej ženy, o ktorej je mu hneď jasné, že neskončí vôbec dobre. Ide však o nevyhnutný obraz zločinu, ktorý sa dostane na stôl Frostovi Eastonovi, vyšetrovateľovi z oddelenia vrážd. Vlna násilných samovrážd neostane totiž bez povšimnutia a je zrejmé, že ide o sériového páchateľa. Prvou výraznou stopou je doktorka Francesca Steinová, špecializujúca sa na ľudské fóbie. Jej kontroverzný prístup k liečbe jej získava podporu i širokú škálu odporcov, pracuje totiž so zmenami pamäťových stôp vyvolávajúcich neovládateľný strach. A zhodou okolností (?) sú obete jej pacientkami. To je samo osebe podozrivé, no ona aj samotný Frost sa stanú terčom stalkera s prezývkou Nočný vták. Odhodlaný detektív tak má toho na pleciach poriadne veľa - musí odhaliť jeho totožnosť, ochrániť seba i doktorku a zabrániť ďalším (samo)vraždám...
"Nôž sa leskol a krútil, akoby visel na niti poletujúcej vo vetre. Stačilo urobiť jeden krok, stačilo načiahnuť ruku. Keď ho chytí, most zmizne. A vedela, čo hlas chce, aby urobila. Vietor burácal čoraz hlasnejšie a prehlušoval hudbu. Nechcela vziať nôž, lenže už tam dlhšie nevydržala stáť, už ani o sekundu dlhšie. Čepeľ sa jej hompáľala pred tvárou, ostrá a smrtiaca. Akoby z nej už kvapkala krv. Lucy nemo vykríkla, schmatla nôž a zovrela ho v dlani. Panoráma vôkol sa v okamihu zmenila. Most zmizol. Hory aj ľadovec sa rozplynuli do bieloby. Ocitla sa v bielej miestnosti. Pod nohami mala pevnú zem."
Bol som milo prekvapený nástupom Briana Freemana. Väčšina nových autorov sa snaží čímsi prekvapiť, priniesť viac krvi, zvrátenosti, zvratov, narušenejších postáv... Oproti tomu Freeman sa vracia k počiatkom strachu, čím oslovuje čitateľa priamočiarejšie a hlbšie. Stránky odsýpajú jedna radosť, dej je intenzívny a premyslený. Aj vďaka tomu nedokážete ľahko odhadnúť jeho rozuzlenie, čo knihe len pridáva na hodnote. A aj samotnému autorovi, Brian Freeman cieli na čitateľský zážitok a neustále si udržuje vašu pozornosť. Aj v tomto žánri je zvykom, že hlavný hrdina podlieha citom, aby sa ukázala jeho ľudskejšia stránka, nepoznačená vraždením a psychopatmi. Nevyhol sa tomu ani Frost Easton, aj keď to nie je ústredný motív a ani jeho vyústenie tomu nenasvedčuje. Okrem napätia poskytuje Nočný vták aj podnety na zamyslenie - jednak v otázke etiky s ohľadom na prácu doktorky Steinovej, a tiež v prípade našich vlastných spomienok a ich úprav v priebehu času. Ak si Brian Freeman dokáže udržať nastolenú latku, čaká nás naozaj skvelá séria. Ja budem určite pri tom.
