Spojenie Severu a noir v mrazivom trileri (A. Dahl - Chlapec pri dverách)

27.06.2019 15:03

Priezvisko Dahl je očividne začarované. Klasika Roalda Dahla netreba predstavovať, jeho kvality potvrdil samotný čas. Nedávno som čítal prvú časť série Američanky Julie Dahl, a už tu máme ďalšiu nositeľku tohto mena. Alex Dahl má okrem amerického aj nórsky pôvod, a ten sa pretavil aj do jej tvorby. Nerád škatuľkujem, ale severský nádych je jednoducho taký evidentný, že je ťažké nevšimnúť si ho už na pár stranách. Chlapec pri dverách je spisovateľkin debutový román, hoci pri čítaní máte dojem, že ho napísala ostrieľaná autorka. Napriek opisom a úvahám dotvárajúcim celkovú atmosféru nie sú tieto prvky nadbytočné a nájdete v nich len veľmi málo výplne. To mne osobne vyhovuje, pretože ich neraz preskakujem, no v tomto prípade sú funkčné a podporujú širší obraz. 

"Kto je to? Kto je to dievča? Znova a znova si kladiem tú otázku a vidí sa mi nemožné, že ona som ja, len pred jedným krátkym rokom. Ošarpaná podlaha v garáži, zakrvavený holý matrac, šibnutá stará Silvia, špinavý násilník Roy, nekonečný kolobeh pika a heráku a šukania s Royom a jeho kamošmi, aby som dostala ďalšie piko a herák... Kto bolo to dievča? Na tom nezáleží, poučila som sa." (str. 97)

Alex Dahl zvolila na súčasnú dobu, ktorá trpí dynamickosťou, pomerne pomalší štýl. Dialógy používa v opodstatnených prípadoch a text je viac tvorený autorskou rečou. Príbeh zasahuje do širšieho časového obdobia niekoľkých rokov, čo len umocňuje potrebu dôslednejšieho prieniku do súvislostí vzťahov medzi postavami aj vnútra rozprávačky Cecilie Wilborgovej. Východisko románu síce nie je nijako prevratné, ale jeho spracovanie vás už dokáže presvedčiť o spisovateľkiných kvalitách. Cecilia má totiž na pohľad všetko, čo si možno od usporiadaného života priať - od skvelého manžela cez pekný domov až po krásne, šikovné dcéry. Ale za dvermi už číha na odhalenie jej temné tajomstvo... Teda skôr pri dverách, ako naznačuje názov. V tomto zmysle musím oceniť obálku slovenského vydania. Pôsobí tajomne, priam desivo, a trefne odkazuje na dej. V ňom je možné totiž vybadať aj menšie prvky mysterióznosti, pretože spravodlivosť a vina sú tiež neraz elementmi pohybujúcimi sa kdesi medzi nebom a zemou. 

"Aj keď sa mi to videlo ťažké, veľmi som sa usilovala, aby som si uchránila to, čo mám. Zrejme preto vnímam ako nekonečne nespravodlivé, že jedno nesprávne rozhodnutie rozhýbalo také zničujúce udalosti. Skutočne som urobila všetko,  čo bolo v mojich silách, aby sa moja rodina neocitla v takejto situácii, ale to bolo ešte predtým, kým som si uvedomila, že Tobiasa mám rada. Myslela som si, že túto lásku dokážem pochovať dostatočne hlboko, aby sa nikdy neprebojovala na povrch, no od chvíle, keď som pochopila, kto je vlastne stratený chlapec, si hľadala cestu do môjho srdca." (str. 226)

Cecilia nie je v každej situácii postavou, ktorá vám bude sympatická. To sa prejaví napríklad vtedy, keď sa nechce ujať opusteného chlapca a radšej ho tlačí do súkolia sociálnej starostlivosti. Lenže napriek jej charakteru si ju napokon obľúbite a ste zvedaví, akým smerom sa napokon uberie jej osud, aj čo sa skrýva za jej postojom. Musím povedať, že jej postava je v mnohom oslobodzujúca - ide si za svojím bez ohľadu na názor okolia. Morálne bezúhonných hrdinov je v literatúre habadej, Cecilia k nim však celkom nepatrí. Pod vplyvom malého Tobiasa sa však ukazuje jej lepšia stránka, no Cecilia ani zďaleka nebude mať pokoj vytúžený pokoj... Chlapec pri dverách je nezvyčajná kniha a ani sa nečudujem, že ňou Alex Dahl spôsobila taký poprask. Našla dieru na trhu v podobe svojráznej hrdinky a ak si zachová svoju originalitu aj naďalej, je sa na čo tešiť.

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovenský spisovateľ.