Smrť v úlohe životného poslania (N. Shusterman - Kosec)

10.02.2019 07:45

Neal Shusterman je skvelým príkladom, že autori žánru young adult neponúkajú len presladené romantické dobrodružstvá plné bájnych bytostí, ale majú aj hodnotnejšie úmysly. Námetom jeho série Žatva smrti je zosobnenie smrti v dobe, kedy ľudstvo dospelo vďaka vývoju do štádia večného života. V podstate ide o jednoduchý motív, ale je rozpracovaný do toľkých podôb a Shusterman využíva také nečakané zvraty, že musíte žasnúť nad jeho talentom. Kosec sa predstavuje v čase, keď sa pracuje na filmovej verzii. Určite si ju nenechám ujsť, pretože svet, aký sa nám tu predstavuje, si zaslúži veľké plátno. Autor sa dokonale pohral s mytológiou založenou na výbere ľudí, ktorí budú skosení v záujme zachovania optimálneho stavu planéty. Kontrasty, ktoré pritom vytvára, slúžia čitateľovi zároveň ako odrazový mostík pre rôzne úvahy. 

"Pre Rowana nebolo rozhodovanie také náročné. Áno, neznášal pomyslenie na to, že by mal byť koscom, znechucovalo ho to, ale čo ho znechucovalo ešte viac, bolo pomyslenie, že by to mal robiť hocikto iný z ľudí, ktorých poznal. Nevnímal sám seba ako morálne nadradeného nad kohokoľvek, ale je pravda, že mal vyvinutejší zmysel pre empatiu. Súcitil s ľuďmi, niekedy dokonca viac ako sám so sebou." (str. 49)

Tým základným, je, samozrejme, kontrast medzi smrťou a životom, pričom smrť v tomto súboji nečakane prehráva. Svetu vládne systém Nimbus, vlády dávno patria do minulosti a ľudia disponujú nanobotmi schopnými vyliečiť akékoľvek zranenie i spoločnosťami schopnými prinavrátiť im mladosť. Preto vzniklo Spoločenstvo koscov, ktorí systematicky vyberajú osoby na skosenie, aby zamedzili hroziacemu preľudneniu. A tu sa dostávame k dvom hlavným postavám - Citre a Rowanovi. Obaja sa totiž hrou osudu stanú učňami kosca Faradaya a objavujú nielen zákutia obdivovaného i zatracovaného remesla, ale aj jeho zákulisie. A to je zjavne omnoho desivejšie a nebezpečnejšie ako samotné umieranie. Nie každý kosec totiž verne dodržiavania stanovené prikázania, ale prispôsobuje si ich pre vlastné pohodlie a v zabíjaní dokonca nachádza potešenie. A to nevyhnutne vedie k úsiliu o revolučnú zmenu starých poriadkov...

"Esme začala panikáriť. Počula príbehy o koscoch, ktorí vykonávali masové kosenia, ale až doteraz si myslela, že na tom nie je veľa pravdy. Pred sebou videla rúcho kosca v žltom, takže cúvla, ale za sebou našla len ďalšieho kosca, ženu odetú v zelenom, ktorá sa jej postavila do cesty. Prešuchla sa cez medzeru medzi stolmi a dvoma kvetináčmi s palmami, ktoré kosec v oranžovom práve zasiahol plameňometom, no keď sa pretisla pomedzi kvetináče, ocitla sa bez krytia. Teraz bola pri pulte s jedlom. Muž, ktorý jej doniesol pizzu, ležal na pulte mŕtvy." (str. 101)

Už to vyzeralo, že príbeh bude postavený na prenikaní Citry a Rowana do Spoločenstva koscov a bude mu chýbať nejaký dramatickejší motív, no krátko pred polovicou prišiel taký nečakaný zvrat, že dej tým nabral celkom iný (a vítane pestrý) smer. Čo by niektorí autori spravili na konci prvej časti, ak nie dokonca až neskôr, Neal Shusterman vybalil už teraz a urobil dobre. Tiež oceňujem, že hoci tu máme aj nevyhnutnú romantickú líniu, nie je vôbec ťažisková. Na jednej strane by odvracala pozornosť od dôležitejšieho diania, a okrem toho som medzi Citrou a Rowanom necítil žiadnu chémiu. Kosec však disponuje aj inými postavami, ktoré vám utkvejú v pamäti - hlavne záporák Goddard, ktorého motivácia a postoje sú zdrojom dilemy, pretože sa síce obracia proti hrdinom, ale dokážete ho aj pochopiť. Text osviežujú zápisky z denníka koscov, ktoré zas osvetľujú mnohé skutočnosti. Žatva smrti začala skvelo. Teraz už iba netrpezlivo očakávať ich pokračovanie... 

Recenzia vznikla vďaka spolupráci s vydavateľstvom Slovart.